Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoP-12-2018.pdf
PDF · 77.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/12/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa O. A., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/X, O. D., proti odporcovi W.. A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. č. XXX, t. č. O. 2, XXX XX S., navrhovateľ O. A. dieťa rodičov B.. W. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. XXX/X, O. D. a W.. A. A., nar. XX.X.XXXX, počas maloletosti dieťa zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, pôvodne o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností voči O. A., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P 79/2017-114 zo dňa 7.2.2018 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil otcovi povinnosť platiť na výživu syna O. mesačne sumou 150 eur počnúc dňom 1.7.2017, ktoré výživné z titulu toho času už dlžného výživného za obdobie od 1.7.2017 do 4.1.2018 vo výške 184 eur je otec povinný uhradiť do 15.3.2018 k rukám matky B.. W. M. pod hrozbou výkonu rozhodnutia. Otcovi bola uložená povinnosť od 5.1.2018 platiť výživné vo výške 150 eur mesačne, ktoré je povinný uhrádzať vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet plnoletého O. A.. Dlžné výživné za obdobie od 5.1.2018 do 31.1.2018 vo výške 26,19 eur bolo otcovi uložené uhradiť na účet O.. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodne matka mal. O. žiadala, aby súd rozhodol o zmene zverenia mal. O. do jej osobnej starostlivosti, pretože doposiaľ bol syn O. v osobnej starostlivosti otca a žiadala určiť výživné na maloleté dieťa zo strany jeho otca. V priebehu prvoinštančného konania mal. O. sa stal plnoletým. Preto odpadol dôvod na rozhodovanie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matke. Prvoinštančný súd vo vzťahu k výživnému skúmal pomery matky, dieťaťa, ako aj jeho otca a zistil, že sú dané dôvody na určenie výživného od 1.7.2017 po 150 eur mesačne.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec O. A.. V odvolaní namietal, že mu konaním prvoinštančného súdu bolo odňaté právo konať, keď na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, dostal predvolanie po uplynutí lehoty, v čase, keď už bolo vo veci rozhodnuté. Nemohol sa osobne brániť, namietať tvrdené skutočnosti, vyjadriť sa k predkladaným dôkazom. Doposiaľ riadne na výživu syna platil 120 eur mesačne. Poukázal na to, že jeho zdravotný stav je taký, že mu bránil zúčastniť sa pojednávania, pretože je dlhodobo práceneschopný od 10.7.2017. Ďalej namietal určenie výživného na sumu 150 eur mesačne, ktorá je neprimeraná jeho možnostiam a schopnostiam ako otca a potrebám dieťaťa.
4. K odvolaniu otca sa vyjadrila kolízna opatrovníčka, ktorá žiadala rozsudok potvrdiť.
5. Matka dieťaťa taktiež žiadala rozsudok potvrdiť.
6. O., syn odporcu, sa s rozsudkom prvoinštančného súdu stotožnil a žiadal ho potvrdiť.
7. Vo vyjadrení k vyjadreniam otec uviedol, že na odvolaní v celom rozsahu trvá.
8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP a § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zaťažené vadou pri konaní a rozhodovaní o uplatnenom nároku, ktorá vada mala za následok odňatie práva konať otcovi pred súdom.
9. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že otec sa na predvolania na súd riadne nedostavoval. Bol predvolaný na pojednávanie prvoinštančným súdom na 23.1.2018, kde 15.1.2018 predložil doklad o práceneschopnosti a svoju neprítomnosť na pojednávaní na deň 23.1.2018 ospravedlnil. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že otec je dočasne pracovne neschopný od 10.7.2017, má povolené vychádzky denne od 11. - 13. a od 16. - 18. hod. Naposledy bola mu určená lekárska kontrola dňa 15.12.2017 a následne dňa 22.1.2018. Z uvedeného vyplýva, že pojednávania dňa 23.1.2018 sa otec nezúčastnil z objektívnych dôvodov, keď deň predtým bol stanovený len deň jeho kontroly u lekára v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti. Súd dňa 23.1.2018 na nariadenom pojednávaní nemal jednoznačne zistené, či dňa 22.1.2018 jeho práceneschopnosť bola ukončená a od 23.1.2018 je práceschopný, alebo jeho práceneschopnosť trvá ďalej. Súd vo veci konal, keďže otec nežiadal odročiť pojednávanie a odročil ho na 7.2.2018, kedy mienil vyhlásiť rozsudok v predmetnej veci. Oznámenie o odročení pojednávania prevzal O. dňa 26.1.2018. Kolízna opatrovníčka a matka sa o odročení pojednávania na 7.2.2018 dozvedeli priamo pri odročovaní na pojednávaní dňa 23.1.2018. Otcovi bolo zaslané predvolanie na vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej na 7.2.2018, ktoré predvolanie bolo otcovi doručené až 12.2.2018, teda po pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie, na ktoré pojednávanie bol otec predvolaný. Aj napriek tomu, že v deň vyhlásenia rozhodnutia dňa 7.2.2018 prvoinštančný súd nemal doklad o doručení predvolania na toto pojednávanie od otca, vo veci rozhodol.
10. Podľa § 33 ods. 2 CSP na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebné; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Civilné mimosporové konanie je postavené na neformálnosti procesného úkonu predvolania na pojednávanie (čl. 7 základných princípov CMP). Súd preto toto predvolanie môže vykonať nielen písomne, ale aj ústne, prípadne telefonicky, telegraficky alebo elektronickými prostriedkami. Je potrebné dbať na to, aby účastníci konania neboli zbytočne zaťažovaní predvolaniami, a preto je súd povinný odhadnúť predpokladaný čas procesného úkonu predvolania na pojednávanie tak, aby mali účastníci konania spravidla 5 dní možnosť zabezpečiť si a to nielen vecne, ale aj organizačne zamestnanie, prípadne zabezpečiť si prepravu, ak je potrebné, alebo, ako je to v tomto prípade, aj možnosť vycestovať na miestne príslušný súd za účelom dostavenia sa na pojednávanie. U odporcu ako otca navrhovateľa však prvoinštančný súd takýmto spôsobom nepostupoval, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené niekoľko dní po uskutočnení pojednávania a tak odporca nemal možnosť sa ani len dozvedieť, že sa pojednávanie realizuje a prípadne zabezpečiť osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu na tomto pojednávaní svoju účasť, prípadne písomne sa k priebehu pojednávania alebo k dôkazom, ktoré majú byť vykonané vyjadriť a zaujať stanovisko. Takýto procesný postup prvoinštančného súdu, kedy odporcovi bolo zmarené právo realizovať jeho základné práva ako účastníka konania byť riadne oboznámený s termínom pojednávania spravidla najmenej 5 dní pred pojednávaním, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.
11. Ďalej odvolací súd zistil, že pôvodne v konaní bol účastníkom konania mal. O. A., ktorý v priebehu konania sa stal plnoletým. V čase maloletosti v jeho mene konala matka, resp. kolízna opatrovníčka. Mal. O. A. sa stal počnúc dňom X.X.XXXX. plnoletým a tak súd o nárokoch do tohto momentu koná tak, že plnoleté dieťa vystupuje pred súdom samo, matka je účastníčkou konania do obdobia plnoletosti maloletého O. a má počas určenia výživného v tomto rozsahu právo aj podať opravný prostriedok proti výroku o určení výživného.
12. Akonáhle dieťa dosiahne plnoletosť, je dôležité, aby plnoleté dieťa jednoznačne a nezameniteľne pred súdom uviedlo, či aj na obdobie po dosiahnutí plnoletosti si uplatňuje voči odporcovi ako otcovi nárok na výživné a v akej výške. K tomuto nároku má právo otec zaujať stanovisko.
13. Prvoinštančný súd však vo vzťahu k uplatnenému nároku na výživné aj na čas po dosiahnutí plnoletosti nepostupoval a zo spisového materiálu nevyplýva, či O. A. po dosiahnutí plnoletosti si uplatňuje voči otcovi nárok na výživné a nie je jasné, v akej výške. Maloletý sa totiž pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť síce ospravedlnil, ale nezaujal stanovisko k uvedenej procesnej situácii.
14. Vzhľadom na uvedené okolnosti a na procesné pochybenia prvoinštančného súdu pri konaní a rozhodovaní vo veci, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu, pretože tieto nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
15. Úlohou prvoinštančného súdu bude vypočuť navrhovateľa k otázke určenia výživného na čas po dosiahnutí plnoletosti a to nielen čo do základu, ale aj čo do výšky uplatňovaného nároku a riadne na pojednávanie predvolať otca - odporcu, prípadne ho vypočuť dožiadaným súdom k vykonaným dôkazom vzhľadom na jeho zdravotný stav a na obmedzenia v súvislosti s dodržiavaním liečebného režimu, kedy má možnosť počas vychádzok absolvovať uvedené procesné úkony. Až po odstránení procesných nedostatkov bude môcť súd vo veci rozhodnúť.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.