Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoE-57-2018.pdf
PDF · 73.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/57/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: EMPRESSA s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 2332, Topoľčany, IČO: 44 875 819, o vymoženie sumy 870,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti I. výroku uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/837/2013-25 zo dňa 12. 04. 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/837/2013-25 zo dňa 12.04.2018 v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .
Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške, ktorú určí súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej, so sídlom 1. mája 1053, Vráble, náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Oprávnenému a povinnému súd nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 2, ods. 5, § 203 ods. 1, ods. 2, § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 14 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2, vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu sp.zn. 4Er/837/2013 a zoznamu vykonaných lustrácií, ktoré predložil súdu súdny exekútor mal za preukázané, že povinný je nemajetný. Povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností ani vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nepoberá mzdu ani žiadny iný príjem, nemá evidovaný žiadny bankový účet a je voči nemu vedených ďalších 29 exekúcií. Preto z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky pre nemajetnosť povinného súd exekúciu výrokom I. v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 EP), alebo vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP) a ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§203 ods. 3 EP). K zastaveniu exekúcie v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi. O trovách konania strán (účastníkov) súd prvej inštancie rozhodol podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, § 256 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného nezavinila. Keďže oprávnený ani povinný nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v časti zastavenia exekúcie v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený bol toho názoru, že konajúci súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Oprávnený mal za to, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania, lehotu na výkon exekučného titulu v zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, využitie všetkých možných spôsobov exekúcie, možný predpoklad zmeny majetkových pomerov u povinného, na základe ktorého by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie a preto nebol dostatočne zistený skutkový stav pri zisťovaní dôvodnosti zastavenia exekúcie. Oprávnený pre tieto dôvody žiadal pokračovať v exekučnom konaní. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku uvedenom pod bodom I. zrušil.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie znejúce na sumu 870,22 eur. Poverením súdu zo dňa 24. 07. 2013 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Anetta Demešová, so sídlom 1. mája 1053, Vráble. Podaním zo dňa 20. 09. 2017 poverený súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť, z dôvodu, že v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
7. Podľa §243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
15. V predmetnej veci má súd za to, že súdny exekútor preukázal nemajetnosť povinného, nakoľko nebol zistený žiaden majetok povinného, z ktorého by bolo možné predmetnú exekúciu ukončiť vymožením. Súdny exekútor uviedol, že preverovaním majetkových pomerov povinného bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nie je evidovaný ako vlastník ani držiteľ motorového vozidla. Povinný nepoberá mzdu ani žiadny iný príjem. Povinný na predvolania a výzvy súdneho exekútora nereagoval, pohľadávka od začatia exekučného konania nebola uhradená ani čiastočne. Povinný teda nedisponuje majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, pohľadávky oprávneného je nevymožiteľnou.
16. Odvolací súd mal za to, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
17. Argumentácia oprávneného, že v budúcnosti je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného, čím by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie neobstojí, nakoľko v zmysle § 217 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať.
18. Odvolací súd v intenciách vyššie uvedených skutočností rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.