Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-2050-2012.pdf
PDF · 69.94 KB
Case nature
Subarea
20Er/2050/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. Augusta č. 8, 813 63 Bratislava, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: TANGO KOŠICE s.r.o., so sídlom Exnárova 11, 040 22 Košice, IČO: 36 213 128, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: P.. T. W., G. 5, XXX XX A., pod sp. zn. EX XXX/XXXX, takto
rozhodol:
I. M. z a s t a v u j e .
II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 27.03.2012 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802 XXXXXX* vydaného Okresným súdom Košice I dňa 03.05.2012, bol exekúciou poverený súdny exekútor P.. T. W..
2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.5.2015 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z., z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O podanom návrhu rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 20Er 2050/2012-8 zo dňa 28.9.2016, voči ktorému bolo podané odvolanie zo strany oprávneného, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením čk. 7CoE/300/2017 zo dňa 26.10.2017 tak, že predmetné uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3.Tunajší súd na základe právneho názoru Krajského súdu vyžiadal od súdneho exekútora opätovné šetrenie majetkových pomerov povinného a na ich základe aby uviedol, či povinný spĺňa predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
4. Súdny exekútor opätovným šetrením majetkových pomerov povinného zistil na príslušnom Dopravnom inšpektoráte, že povinný je držiteľom motorového vozidla zn. T., dátum 1. evidencie XX.X.XXXX, na ktorom viazne 23 exekútorských blokácií, opätovným preverovaním majetku povinného bolo zistené, že nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, lustráciou v bankách bolo zistené, že nemá otvorený žiaden účet v bankách, lustráciou v Katastri nehnuteľnosti bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku.
5.Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Po preskúmaní spisového materiálu a oboznámení sa s obsahom opätovného prešetrenia majetkových pomerov povinného, súd má za preukázaný zákonný dôvod zastavenia exekúcie, ktorého existenciu exekútor zistil dôkladným šetrením majetkových pomerov povinného, preto exekúciu zastavil z vyššie uvedeného dôvodu.
9.Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10.Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
11.Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12.Pokiaľ ide o trovy exekúcie, v nadväznosti na vyššie citované ustanovenie, súd o nich rozhodne po tom, ako súdny exekútor vyčísli ich výšku v prípade, že si ich uplatňuje a vyčíslenie trov exekúcie doručí súdu spolu s exekučným spisom, resp. oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( § 357 C.s.p.).