Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/72/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. T. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Tomáš Mutkovič, Nábrežie A. Hlinku 47/2, Hlohovec, proti žalovanému: P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, R., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., Hlavná 949/53, Galanta, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -397 zo dňa 18.5.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava výdavky štátu vo výške 621,88 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že „žalobca nastúpil do vozidla s osobou, ktorá požívala alkoholické nápoje. Vzhľadom na nameranú hodnotu hladiny alkoholu v krvi je zrejmé, že u žalovaného sa jednalo o excitačnú opitosť, ktorá je viditeľná. Sám žalobca bol pod vplyvom alkoholu, potvrdila to svedkyňa C. T., svedkyňa A. C. potvrdila, že žalovaný požíval alkohol. Žalovaný naviac potvrdil, že si so žalobcom štrngol a pripil. Z uvedených okolností je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný požíval alkoholické nápoje, resp. prinajmenšom s prihliadnutím na ust. mal v rámci prevenčnej povinnosti dbať o to, aby si nesadol do vozidla s vodičom, ktorý požíval alkoholické nápoje. V tom je daná jeho spoluzodpovednosť za vznik škody (pokiaľ sám bol pod vplyvom alkoholu a tejto skutočnosti nevenoval dostatočnú pozornosť, je potrebné uviesť, že taký stav si zapríčinil sám a nemôže sa potom svojej miery spoluúčasti a spoluzavinenia na následkoch zranení zbaviť). Rovnako skutočnosť, že žalobca nebol pripútaný, vyplýva aj z jeho polohy po nehode, keď bol z vozidla vymrštený

- ak by bol pripútaný, nestalo by sa tak. Z priebehu nehodového deja vyplýva, že telo žalobcu sa nachádzalo mimo vozidla, následkom zotrvačnej sily bolo vymrštené cez zadné sklo auta. Žalobca sám sa teda dopustil porušenia vyššie uvedeného ustanovenia zákona a postup poisťovateľa krátiť plnenie bol správny, rovnako ako aj výška spoluúčasti a spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody 25 % za každé porušenie. Tu súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, keď v obdobných prípadoch za jedno obdobné porušenie a spoluzavinenie došlo k ustáleniu miery spoluzavinenia na vzniku škody vo výške 25 % - KS Nitra (spoluzavinenie poškodeného pod vplyvom alkoholu určené mierou spoluzavinenia 25 %), KS Trenčín , , KS B. Bystrica . V zmysle týchto rozhodnutí a ustálenej súdnej praxe nemožno viniť výlučne vodiča za prípadnú škodu a následky za situácie, keď i ďalšia osoba vo vozidle porušila právne predpisy (nepripútanie sa bezpečnostným pásom), prípadne si sadne do vozidla s vodičom, ktorý požíval pred jazdou alkoholické nápoje - pritom nie je rozhodujúce, či si sám poškodený privodil stav, v ktorom tieto okolnosti nemôže posúdiť, resp. im

nevenuje dostatočnú pozornosť, keďže i pre spolujazdca platí ust. § 415 Obč. zák. a z neho vyplývajúca povinnosť predchádzať škode. Táto osoba je potom povinná znášať následky škody jemu spôsobenej a za každé porušenie sa potom javí spoluzavinenie v rozsahu 25 % ako primerané. Z hľadiska krátenia nárokov žalobcu treba prihliadnuť na skutočnosť, že škoda bola spôsobená tiež jeho zavinením, v rozsahu tohto zavinenia je vylúčená zodpovednosť škodcu - ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a určenie podielu, ktorým samotný poškodený prispel ku škodlivému následku. Konanie žalobcu ako poškodeného napĺňa znaky zodpovednosti za škodu uvedené v , svojím protiprávnym konaním sa podieľal na spôsobení škody - nepripútanie sa bezpečnostným pásom malo za následok vymrštenie z vozidla a v príčinnej súvislosti s tým vznikli vážnejšie zranenia a na spôsobení škody sa podieľal aj tým, že si sadol do vozidla s osobou, ktorá požívala pred jazdou alkoholické nápoje. Pri posudzovaní zavinenia žalobcu ako poškodeného nie je rozhodujúce, či sa tak stalo konaním alebo opomenutím. Ak tvrdí, že nemal vedomosť o požití alkoholických nápojov na strane žalovaného, v rámci prevenčnej povinnosti predchádzať škodám bolo jeho povinnosťou posúdiť (prípadne dostupnými možnosťami preveriť), či to tak nie je. Obe tieto jeho konania boli v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorá mu tak vznikla. Uvedené je rozhodujúce pre určenie výšky nárokov, keďže súd má za to, že nároky žalobcu je potrebné znížiť v dôsledku jeho spoluzavinenia na následkoch o 50 %. Nárok na bolestné odôvodnil tak, že v tejto časti je nárok žalobcu premlčaný (námietka premlčania bola žalovaným uplatnená). K nehode došlo 15.1.2011. Žalobca si uplatnil bolestné v rámci trestného konania 27.7.2011, avšak už v čase vznesenia obvinenia 27.6.2011, keď bolo voči žalovanému vznesené obvinenie, mal žalobca vedomosť o zraneniach, z ktorých nároky na bolestné odvodzuje. Premlčacia lehota začala plynúť v júni 2011, resp. najneskôr 28.7.2011, žaloba bola podaná 15.1.2014, 2-ročná subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr 28.7.2013. Ak súd vzal do úvahy spočívanie premlčacej lehoty od 22.7.2011, v trestnom konaní bol trestný rozkaz vydaný 12.4.2012, vec bola právoplatne skončená 12.9.2012. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, resp. jej spočívanie podľa nie je rozhodujúci okamih vyznačenia právoplatnosti na rozhodnutí, ktorým bol žalobca ako poškodený odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych, ale doručenia tohto rozhodnutia poškodenému - v danom prípade 26.4.2012. Potom 2-ročná premlčacia lehota spočívala 278 dní (od 22.7.2011 do 26.4.2012), začala plynúť znova 27.4.2012 a uplynula po uplynutí 1 roka a 278 dní, t. j. 15.9.2013. V čase pôvodného uplatneného nároku na bolestné v trestnom konaní už možno považovať zdravotný stav žalobcu v tomto smere (v časti bolestného) za ustálený, keďže nedošlo v tomto smere k zmene. O tom, kto za škodu zodpovedá, mal žalobca vedomosť už v čase nehody (táto skutočnosť sporná nebola), nepochybne v čase uplatnenia nároku v trestnom konaní, keď bolo už tiež známe bodové ohodnotenie bolestného, teda v čase uplatnenia mal žalobca 22.7.2011 vedomosť o výške škody v tejto časti, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na bolestné bol teda uplatnený po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty (ak by aj platila 3-ročná objektívna lehota, táto zásadne prestane plynúť uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty). Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodnil takto: Z výpovede svedkyne C. T. vyplýva, že pred nehodou sa žalobca nevenoval aktívne žiadnemu športu, ani iným aktivitám, po úraze nemôže dlho stáť. Svedkyňa C. potvrdila, že žalobca sa nevenoval žiadnym aktivitám, po nehode sa žalobca vozí na štvorkolke, hral hokej, jazdí na aute, pracoval - pomáhal čistiť stroje. Svedkyňa potvrdila, že žalobca na Facebooku zverejnil úmysel kúpiť si auto za peniaze, ktoré získa v spore, z čoho vyplýva účelovosť jeho konania. Zo žiadnych okolností a dôkazov nevyplýva zásadné obmedzenie žalobcu v spoločenskom, pracovnom, kultúrnom, rodinnom živote, ktoré by nebolo pokryté základným ohodnotením SSÚ. Svedok S. S. taktiež potvrdil, že žalobca sa po nehode vozil na štvorkolke, venoval sa motorizmu, bavil sa na Silvestra, nepôsobil tak, že má nejaké následky. Z posudku vypracovaného MUDr. Grácom a Mgr. Múdrou vyplýva, že žalobca sa zaradil do pracovného procesu, má pracovné zaradenie, ktoré ho napĺňa, nie je handicapovaný, obnovuje si nové záujmy, je sociálne zdatný, priateľov a partnerku si nájde. Z tohto posudku zároveň vyplýva, že aktuálne došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, keď pôvodne bol výkon ovplyvnený psychickým stavom žalobcu. Zo všetkých týchto okolností je zrejmé, že u žalobcu nie sú dané dôvody na navýšenie a mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Skutočnosť, že u žalobcu sa vyskytli následky nehody, je zohľadnená v základnom ohodnotení SSU. MUDr. S. ohodnotil SSU počtom bodov 1160, z toho 1000 bodov za psychické následky - organický psychosyndróm. Znalec je z odvetvia chirurgia, pričom pri tomto ohodnotení vychádzal zo správ psychiatrov a skutočnosti, že pri charaktere zranení sa jednalo o ťažký úraz hlavy, s pomliaždením mozgu - v čelovom laloku, ktorý je zodpovedný za správanie, asocializáciu, vrátenie sa do normálneho života. Táto časť mozgu bola poškodená a pokiaľ ide o vyhliadky jeho zdravotného stavu, nepredpokladal už ani ďalšie zlepšenie jeho psychických funkcií a predpokladal, že tento organický psychosyndróm naďalej ostane a bude

naďalej sledovaný psychiatrom alebo psychológom. Vychádzal z aktuálneho stavu a skutočnosti, že žalobca nemal zamestnanie (bol neúspešný iba v dvoch zamestnaniach). Znalci MUDr. Grác a Mgr. Múdra však vo svojom posudku v podstate tieto skutočnosti vyvrátili, keď vzhľadom na odstup času od úrazu konštatovali sociálnu a pracovnú adaptáciu žalobcu bez zásadného hendikepu. SSU ohodnotili počtom bodov 260, pričom zohľadnili práve vážne mozgové a duševné poruchy, ťažké poranenie hlavy a duševné poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu, organický psychosyndróm udávaný znalcom MUDr. Popelkom. Práve s prihliadnutím na skutočnosť, že MUDr. Popelka nie je znalcom v odbore psychiatria a psychológia, boli do konania pribratí i znalci z týchto odborov. Po takto vykonanom dokazovaní potom súd od celkového SSU vyčísleného znalcom MUDr. Popelkom odrátal počet bodov 1000, k tomu je potrebné ako náhradu za psychické poškodenie prirátať počet bodov 260 určený znalcami z tohto odboru, počet bodov SSU potom je 420x15,38 eur = 6.459,60 eur. Z tejto sumy po krátení o 50 % potom SSU predstavuje čiastku 3.229,80 eur (). Poisťovateľ uhradil žalobcovi čiastku 3.773 eur, teda nárok nie je dôvodný. Súd prvej inštancie zdôraznil, že už samotné odškodnenie, či už bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia v sebe zahŕňajú určitý stupeň bolesti, zákrokov, liečby a následkov vrátane nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia, objektívne obmedzenie doterajších možností v ďalšom živote - tieto u žalobcu nie sú preukázateľne trvalého charakteru, tento nepodstupuje ďalšiu liečbu, rehabilitácie, návštevy lekárov a podobne. Prechodná psychická trauma je dôsledkom nielen samotných zranení, ale aj ostatných (i smrteľných) následkov nehody a vzťahov účastníkov nehody. Žalobca sa preukázateľne zaradil do pracovného a ostatného života. Zvýšenie bolestného s SSU prichádza do úvahy, ak v konkrétnom prípade následky ujmy na zdraví nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Prípadné zvýšenie náhrady preto predpokladá existenciu ďalších okolností, za ktoré možno považovať prípady, keď spoločenské, kultúrne, športové a iné zapojenie poškodeného bolo na vyššej úrovni a po poškodení jeho zdravia je ďalšie pokračovanie v týchto činnostiach veľmi sťažené, prípadne vylúčené (možnosť zvýšiť základné bolestné a SSU umožňuje § 10 ods. 4). O taký prípad nejde. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal (a nevyplýva to ani z výpovedí svedkov ani znaleckého posudku), že by bol výrazným a neprimeraným spôsobom v spôsobe života v porovnaní so spôsobom života pred nehodou obmedzovaný, a samotné poškodenie bolo zohľadnené pri základnom vyčíslení SSU. V rámci sťaženia spoločenského uplatnenia možno mimoriadne zvýšenie priznať vtedy, ak sú dané prípady hodné osobitného zreteľa, a teda je výrazný rozdiel medzi uplatnením poškodeného v oblasti spoločenského, rodinného, pracovného života v čase pred poškodením a po ňom, ak ide o nezvratné a trvalé následky poškodenej osoby, napr. v dôsledku znefunkčnenia jedného z rozhodujúcich orgánov, objektívneho a výrazného obmedzenia alebo straty uplatnenia sa v živote a spoločnosti, ktoré nie je obsiahnuté v základnom ohodnotení. O taký prípad nejde, keďže žalobca je riadne zaradený do pracovného života, nie je spoločensky, ani inak obmedzovaný a pokiaľ čiastočne majú zranenia určité následky, tieto sú obsiahnuté v základnom ohodnotení, ktoré bolo potrebné s prihliadnutím na uvedené krátiť o 50 %. Nárok na náklady liečenia odôvodnil tak, že žalobcovi poisťovňa uhradila čiastku 107,80 eur - lieky 24,67 eur, pohonné hmoty 1338 km 45,98 eur, poplatok za kúpele 37,24 eur, všetky položky už krátené o 50 %, teda bola priznaná polovica nákladov 215,60 eur a ako bolo uvedené vyššie, krátenie spolu vo výške 50 % súd považuje za správne a opodstatnené. Sám žalobca vyčísľuje náklady sumou 194,04 eur (nie 215,60 eur, z ktorej čiastky bolo plnenie poskytnuté v polovici), pričom žiada doplatok 86,24 eur. Plnenie nebolo poskytnuté za pohonné hmoty pri návštevách príbuzných v nemocnici a pri cestách k zamestnávateľovi. Podľa pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Podmienkou priznania tohto nároku je, že náklady boli skutočne vynaložené účelné, neboli hradené z prostriedkov nemocenského, prípadne iného poistenia. Účelne vynaložené náklady teda slúžia výlučne na liečbu a zlepšenie zdravotného stavu poškodeného (ktorými nie sú návštevy zamestnávateľa počas PN), pričom žalobcovi boli priznané náklady na takú liečbu - lieky, pohonné hmoty, kúpele (všetko dôvodne krátené na polovicu), teda náklady bezprostredne súvisiace s jeho liečbou. Nie je vylúčené prihliadnuť i na náklady príbuzných v súvislosti s návštevami, nebola však relevantným spôsobom preukázaná účelnosť vyčíslených nákladov a ich bezprostredný súvis s návštevami žalobcu (doklady o PHM bez ďalšieho nie sú takým dôkazom). Žalobca nárok v tomto smere riadne nešpecifikoval. K nároku na náhradu mzdy súd odôvodnil, že vychádzal z podkladov zadovážených od poisťovne, keď žalobcovi boli uhradené za obdobie od januára 2011 do januára 2012 nemocenské dávky 3.960,20 eur, poisťovňa vychádzala z priemernej mzdy a nemocenského poistenia z poistného vzťahu v spoločnosti HESKO, s.r.o. za obdobie od 19.4.2010 do 30.6.2013. Strata na zárobku počas PN Od 16.1.2011 (od jedenásteho dňa PN) do 15.1.2012 bola vyčíslená sumou 1.873,40 eur, keď žalobcovi bolo priznané nemocenské vo výške 11,184910 eur na deň od 26.1.2011. Denný vymeriavací základ ako súčet vymeriavacích základov zamestnanca bol 20,3361 eur. Náhrada príjmu bola vyplatená

zamestnávateľom v celkovej výške 1. - 3. deň 15,2521 eur, 4. - 10. deň 78,2940, spolu 93,55 eur. Z celkovej čiastky 1.873,40 eur poisťovňa uhradila sumu 934,95 eur, žalobca si v konaní uplatnil čiastku 747,96 eur (nevychádzal zo sumy 1.873,40 eur, ale 1.682,91 eur, preto teda nežiadal sumu 934,95 eur ako polovicu zo sumy vyčíslenej poisťovňou, ale 747,96 eur). Sám žalobca pôvodný nárok vyčísľuje sumou 1.682,91 eur (plnenie poisťovne bolo z vyššej čiastky 1.873,40 eur, teda v prospech žalobcu). Tu je však opätovne potrebné prihliadnuť na dôvodné krátenie náhrady mzdy o 50 %, a teda plnenie poisťovne vo výške polovice preukázanej straty na zárobku pokrýva nárok žalobcu a nárok uplatnený v tomto konaní je potom nedôvodný“.

3. Proti uvedenému rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa , keďže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa , keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa , keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa trestného rozkazu OS Piešťany sp. zn. zo dňa 12.04.2012 bola žalobcovi zisťovaná prítomnosť alkoholu v dychu a nie v krvi. Nemožno stotožňovať výsledky zisťovania prítomnosti alkoholu u osoby vykonávané na základe analýzy krvi a vydychovaného vzduchu. Ide o nesprávne skutkové zistenia. Taktiež citácia ustanovení , ktoré mal žalovaný svojím konaním porušiť, je nesprávna, keďže v čase dopravnej nehody (15.01.2011) bol už predmetný zrušený, z čoho vyplýva nesprávne právne posúdenie veci súdom. Súd uvádza (odsek 14. odôvodnenia rozsudku), že pri výsledku merania od 0,15 do 0,47 mg/l (0,30 až 0,99 promile) sa definuje excitačná opitosť ako hovornosť, mierne stupňovaná eufória (intoxikovaný má lepšiu, povznesenejšiu náladu, stále však v hranici normy). Uvedený popis excitačnej opitosti súdom možno, považovať za správny. Pre doplnenie poukazuje na bod V. žaloby, v ktorom žalobca uvádza, že hodnota 0,40 mg/l alkoholu v dychu (0,83 promile) podľa všeobecných poznatkov predstavuje excitačnú opitosť, keď je v prípade dotknutého subjektu zvýšená zhovorčivosť, lepšia, povznesenejšia nálada, stále však predstavuje správanie subjektu v hranici normy. Zastáva názor, že v tomto stave opitosti teda nie je jednoznačne a na prvý pohľad viditeľné požitie alkoholu v prípade takejto osoby a taktiež prípadné zníženie jej schopnosti bezpečne viesť motorové vozidlo. Súd však bez akéhokoľvek odôvodnenia v inej časti rozsudku (odsek 15. odôvodnenia rozsudku) uvádza: „Vzhľadom na nameranú hodnotu hladiny alkoholu v krvi je zrejmé, že u žalovaného sa jednalo o excitačnú opitosť, ktorá je viditeľná.“ Žalobca opätovne poukazuje na to, že v prípade žalovaného nebola zisťovaná hodnota hladiny alkoholu v krvi, ale v dychu. Taktiež poukazuje na logický rozpor argumentácie súdu, keď na jednom mieste súd konštatuje, že pri excitačnej opitosti je správanie osoby stále v hranici normy (odsek 14. odôvodnenia rozsudku) a v inej časti už súd uvádza, že ide o opitosť (stupeň), ktorá je viditeľná (odsek 15. odôvodnenia rozsudku). Súd zdôvodnenie tvrdenia o viditeľnosti excitačnej opitosti neuvádza, teda takéto konštatovanie a z neho vyplývajúce rozhodnutie súdu považujeme za nepreskúmateľné a arbitrárne. Súd ďalej v rozhodnutí uvádza, že svedkyňa A. C. potvrdila, že žalovaný požíval alkohol a podľa jej výpovede sedeli žalobca aj žalovaný tak, že sa navzájom videli. Súd však neuvádza výpoveď svedkyne C. T., ktorá vo výpovedi dňa 22.1.2015 uviedla, že žalobca sedel tak, že so žalovaným si boli chrbtom, teda na seba nevideli. Skutočnosť, že by žalobca a žalovaný na seba videli, nepotvrdil ani samotný žalovaný. Na súdnom pojednávaní dňa 11.11.2014 na otázku právneho zástupcu žalobcu len uviedol, že sedel „skríža žalobcu“. V súvislostí so svedeckou výpoveďou A. C. poukazuje žalobca na to, že svedkyňa A. C. je v rodinnom vzťahu so žalovaným, je jeho sesternica. Vo výpovedi dňa 26.03.2015 uviedla, že žalobca bol jej kamarát a po nehode sa s ním prestala baviť. Uviedla, že sa jej dotkol status na Facebooku, ktorý mal údajne zverejniť žalobca (táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania) a vzápätí uviedla, že sa zastáva bratranca, teda žalovaného. Vo výpovedi taktiež uviedla, že na oslave pred nehodou vypila 4 až 5 dcl tvrdého alkoholu, myslí si, že to bola vodka. Uvedené množstvo alkoholu vypité ženou však podľa názoru žalobcu výrazným spôsobom ovplyvnilo vnímanie jednotlivých udalostí na oslave svedkyňou A. C.. Jej výpoveď obsahuje protirečenia. Zo strany A. C. išlo o tendenčnú výpoveď v prospech žalovaného. Súd účelovo v rozsudku odkázal len na jej tvrdenia, ktoré boli v neprospech žalobcu a výpoveď iného svedka, ktorá uvedené tvrdenie A. C. vyvracia, súd neuvádza. A. C. je nedôveryhodný svedok, a to najmä s odkazom na priznané množstvo ňou skonzumovaného alkoholu (až 5 dcl tvrdého alkoholu) v čase udalosti, ktoré mala svojou výpoveďou jednoznačne potvrdiť, a taktiež s poukazom na to, že sama uviedla, že sa zastáva bratranca a žalobca je jej „bývalý" kamarát, s ktorým sa prestala baviť, lebo sa jej dotklo jeho údajné správanie. Súd tiež uvádza, že žalovaný potvrdil, že si so žalobcom štrngol a pripil. Žalovaný však neuviedol, či si štrngol a pripil s alkoholom a táto skutočnosť ani nevyplýva zo žiadnej výpovede. Navyše sám žalovaný potvrdil, že vedel, že nie je pod vplyvom alkoholu a tiež že na ňom nebolo badať známky požitia alkoholu.

Žalobca uviedol, že si štrngol a pripil okrem žalobcu aj so svedkyňou C. T.. Tá však túto skutočnosť poprela. Dňa 22.1.2015 uviedla, že počas celej oslavy si so žalovaným neštrngla ani nepripila. Žalovaný pri zagratulovaní hneď po príchode na oslavu na jej otázku, či bude piť alkohol odpovedal, že nie a dá si iba kávu. Ďalej uviedla, že ho nevidela požívať alkohol a na žalovanom nevidela, že by bol pod vplyvom alkoholu. Z nasledovných okolností má byť podľa súdu zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný požíval alkoholické nápoje, resp. prinajmenšom s prihliadnutím na ust. mal v rámci prevenčnej povinnosti dbať o to, aby si nesadol do vozidla s vodičom, ktorý požíval alkoholické nápoje. Súd konštatuje, že ak žalobca tvrdí, že nemal vedomosť o požití alkoholických nápojov na strane žalovaného, v rámci prevenčnej povinnosti predchádzať škodám bolo jeho povinnosťou posúdiť (prípadne dostupnými možnosťami preveriť), či to tak nie je (odsek 15. odôvodnenia rozsudku). Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatuje, že je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný požíval alkoholické nápoje. Vo vzťahu k citovanej prevenčnej povinnosti žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nebol viditeľne pod vplyvom alkoholu, a to bez ohľadu na to, či bol pod vplyvom alkoholu žalobca. Aj v prípade, že by žalobca nebol pod vplyvom alkoholu, skutočnosť, že žalovaný požil alkohol, by za bežných okolností nezistil. Sám žalovaný bol presvedčený, že nie je pod vplyvom alkoholu a nebolo na ňom vidieť známky požitia alkoholu. Toto potvrdila aj svedkyňa Záhoráková. Ak žalobca nevidel požívať žalovaného alkohol, nikto mu nepovedal, že žalovaný alkohol požil a žalovaný súčasne nejavil známky požitia alkoholu, nie je za daných okolností možné rozumne požadovať od žalobcu, aby v rámci prevenčnej povinnosti inými spôsobmi preveroval, či je vodič pod vplyvom alkoholu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v rozsudku uvádza, že v uvedenom prípade došlo nastúpením žalobcu do vozidla vedeného žalovaným k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle ust. zo strany žalobcu a následne podľa stanovil spoluzavinenia žalobcu ako poškodeného na škode (na následkoch) vo výške 25 %. Taktiež má za to, že rozsudok súdu nie je náležíte odôvodnený, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Medzi vykonanými dôkazmi uvádza súd i výpoveď svedkyne T., avšak žiadnym spôsobom súd neuvádza, ako vyhodnotil túto svedeckú výpoveď, a prečo z nej v prípadoch rozporov tvrdení nevychádzal. Svedkyňa uviedla okrem iného i to, že „žalobca sedel tak, že so žalovaným si boli chrbtom“ a tiež že „na odporcovi nevidela, že by bol pod vplyvom alkoholu“. Súd tieto skutočnosti vôbec nezohľadnil. Ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nepripútanie sa bezpečnostným pásom malo podľa súdu za následok vymrštenie z vozidla a v príčinnej súvislosti s tým vznikli vážnejšie zranenia žalobcu (odsek 15., str. 14 odôvodnenia rozsudku). Súd konštatuje, že nepripútaním sa bezpečnostným pásom sa žalobca dopustil porušenia vyššie uvedeného ustanovenia zákona, pričom v tejto súvislosti súd citoval ust. a a . V Zbierke zákonov SR nebol v roku 2003 pod číslom 8 uverejnený zákon, teda súd sa odvoláva na predpis, ktorý nikdy nenadobudol platnosť resp. na neexistujúci predpis. Ak súd poukazuje na porušenie prevenčnej povinnosti uvádzame, že použitie i ustanovenia (tzv. generálna prevencia) prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Podľa tohto ustanovenia nemožno posudzovať správanie sa osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pretože práva a povinnosti vodiča a prepravovaných osôb vo vozidle sú podrobne upravené právnymi predpismi (zákon o cestnej premávke). Záver súdu, že nepripútaním sa bezpečnostným pásom sa žalobca dopustil porušenia , resp. , z ktorého vychádza rozsudok, predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Súd na základe konštatovaného porušenia zákona potom stanovil spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody vo výške 25 % s odkazom na 4 rozhodnutia súdov (KS NR sp. zn. , KS TN sp. zn. , KS TN sp. zn. a KS BB sp. zn. ). Nie je možné stanoviť mieru spoluzavinenia poškodeného bez náležitého vykonania dokazovania v konaní výlučne odkazom na uvedené rozhodnutia. Tieto rozhodnutia navyše ani nemožno považovať za ustálenú súdnu prax v obdobných veciach. Skutočnosť, že žalobca nebol v čase dopravnej nehody pripútaný, nepopiera. Avšak závery, ku ktorým sa na tomto základe dopracoval súd, sú nesprávne, arbitrárne a nepreskúmateľné. Súd uvádza, že ak by bol žalobca pripútaný, nebol by vymrštený z auta a v príčinnej súvislosti s tým vznikli žalobcovi vážnejšie zranenia. V konaní však tieto skutočnosti vôbec preukazované neboli, a to: nebol preukazovaný mechanizmus vzniku škody na zdraví, nie je vôbec jasné, či vozidlo bolo vybavené bezpečnostným pásom na sedadle, na ktorom sedel žalobca, a posúdenie rozsahu možných zranení nepripútanej osoby v porovnaní s pripútanou osobou je vysoko odborná otázka, ktorá nebola objasňovaná znaleckým dokazovaním. Konštatovanie súdu o tom, že ak by bol žalobca pripútaný, nebol by vymrštený z auta a v príčinnej súvislosti s tým vznikli žalobcovi vážnejšie zranenia, je nedostatočne

odôvodnené, za arbitrárne a nepreskúmateľné. Ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdom uvedené konštatovanie súvisiace s premlčaním žalobcovho nároku obsahuje rovno dve nesprávností. Súd uvádza, že žalobca si uplatnil bolestné v rámci trestného konania dňa 27.07.2011, avšak ďalej bez akéhokoľvek zdôvodnenia už uvádza iný dátum, a to 22.07.2011. Taktiež celkový výpočet a stanovenie, kedy malo prísť k uplynutiu premlčacej doby (15.09.2013), je nesprávne. Je pravdou, že žalobca si uplatnil bolestné v rámci trestného konania dňa 27.07.2011, a teda že premlčacia lehota mohla začať plynúť od 28.07.2011. V rámci trestného konania, v ktorom bol nárok uplatnený, premlčacia lehota neplynula (spočívala), a to od 28.07.2011 do 26.04.2012 (273 dní). Ak však premlčacia lehota od 28.07.2011 do 26.04.2012 spočívala, subjektívna 2-ročná lehota začala plynúť až 27.04.2012 a uplynula 27.04.2014. teda nie 15.09.2013, ako uvádza súd. Žalobca uplatnil nárok na bolestné na súde dňa 15.01.2014, teda riadne pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Rozhodnutie súdu vychádzajúce z konštatovaného premlčania nároku predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Mimoriadne navýšenie bolestného súdom bolo možné priznať podľa starej právnej úpravy na základe vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa uvedenej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa mohol súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť. Uvedená vyhláška bola zrušená ešte v roku 2004 a aktuálne platný a účinný zákon už neumožňuje priznať navýšenie bolestného na základe rozhodnutia súdu nad rámec bodového ohodnotenia zranení. Aj uvedené potvrdzuje, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, výpovede C. vyplýva, že iba od ďalších ľudí (svedkov) počula, že žalobca mal ísť pomáhať čistiť stroje. Uviedla teda, že počula, že mal ísť a nie, že bol. Navyše sama túto skutočnosť potvrdiť nevie, lebo ju vnímala len sprostredkovane od iného svedka. Svedok S., ktorý jej mal túto informáciu povedať, však na otázku uviedol, že nevie, či žalobca pracuje, teda skutočnosť uvádzanú svedkyňou C. nepotvrdil, hoci on mal byť ten, kto mal ísť so žalobcom pomáhať čistiť stroje. Taktiež záver o účelovosti konania žalobcu údajným zverejneným statusu na Facebooku je nepravdivý. Svedkyňa C. uviedla, že žalobca dal na Facebook status, že si za odškodné kúpi auto BMW. Uvedený údajný status však nie je možné stotožniť s konštatovaním súdu, že žalobca zverejnil úmysel kúpiť si auto za peniaze, ktoré získa v spore. Žalobca totiž odškodné získal i mimo sporu (ako čiastočné plnenie poisťovateľa). Ide o účelový záver, avšak nie zo strany žalobcu, ale zo strany súdu. Navyše uvedený záver nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Súd ďalej uvádza, že z posudku vypracovaného MUDr. Grácom a Mgr. Múdrou vyplýva, že žalobca sa zaradil do pracovného procesu, má pracovné zaradenie, ktoré ho napĺňa, nie je handicapovaný, obnovuje si nové záujmy, je sociálnej zdatný, priateľov a partnerku si nájde. Pozornosti súdu zrejme uniklo, že záver, ktorý má vyplývať zo znaleckého posudku MUDr. Gráca a Mgr. Múdrej, bol práve na námietku žalobcu zmenený. Uvedení znalci podaním zo dňa 21.12.2016 novo formulovali záver posudku, z ktorého vypustili vyjadrenia, že žalobca nie je hendikepovaný, že je sociálne zdatný a že priateľov a partnerku si nájde. Taktiež uviedli, že u žalobcu sú zistené známky oslabenia v oblasti psychomotoriky, bezprostrednej vštiepivosti pamäti a procesu spracovávania informácií. Prítomné sú známky úbytku kognitívnych funkcií, ktoré sa prejavujú v spomalení psychomotorického tempa, v zníženej kapacite pamäti a v oslabenom procese spracovania informácií, žalobca má určité čiastkové psychické následky po nehode. Súd zároveň uviedol, že nie sú dané dôvody na navýšenie a mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd uviedol, že možnosť zvýšiť základné bolestné a SSU umožňuje (bez uvedenia príslušného predpisu). Ak by aj súd odkazoval na , toto ustanovenie neumožňuje zvyšovanie odškodnenia súdom, ale obsahuje zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom, keď lekár môže bodové ohodnotenie SSU zvýšiť až na dvojnásobok. Uvedený postup sa však netýka bolestného, len SSU a taktiež toto ustanovenie neupravuje možnosti navyšovania odškodnenia súdom. Rovnako ako pri bolestnom zastáva názor, že súd odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nesprávne právne posúdil podľa neplatnej právnej úpravy na základe vyhlášky č. , resp. nesprávne vyložil a aplikoval ust. V súvislosti s vyčíslením odškodnenia za sťažené spoločenské uplatnenie súd vychádza z hodnoty jedného bodu 15,38 EUR. Výška náhrady sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Teda v tejto súvislosti je významné, kedy vznikol nárok žalobcu na náhradu SSU. Zo sumy 15,38 eur, z ktorej vychádzaj súd, potom vyplýva, že súd ustálil, že nárok na náhradu SSU vznikol v roku 2011 (výška priemernej mesačnej mzdy za rok 2010 bola 769 eur, 2 % zavedenej sumy predstavujú 15,38 eur). S uvedeným nie je možné stotožniť sa, pretože podľa žalobcu v zmysle ustálenej súdnej praxe nárok na odškodnenie SSU

vzniká ustálením zdravotného stavu, čo býva zvyčajne 1 rok od nehody, pričom dopravná nehoda sa stala v roku 2011. Žiadne vyjadrenie lekára o ustálení zdravotného stavu nebolo predložené a moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu sa ani nedokazoval. Uvedený záver súdu nie je možné preskúmať, keďže nie je odôvodnený. Ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd na prejednávaný prípad aplikuje aj neplatný a neúčinný (zrušený) právny predpis, a to vyhlášku č. , podľa ktorej mohol súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť i nad sumu stanovenú podľa bodového ohodnotenia ( vyhlášky). Podľa však môže súd náhradu v prípadoch hodných osobitného zreteľa zvýšiť najviac o 50 %, aj to iba pri sťažení spoločenského uplatnenia. Pri bolestnom súd takúto možnosť podľa nemá. Súd v odôvodnení rozsudku opakovane odkazuje na ustanovenia zrušenej vyhl. č. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia zrušeného právneho predpisu na prejednávanú vec () a nesprávny výklad , keď súd konštatuje, že zvýšenie základného bolestného umožňuje . Ustanovenie však neumožňuje zvyšovanie odškodnenia súdom, ale obsahuje zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom, keď lekár môže bodové ohodnotenie SSU zvýšiť až na dvojnásobok. Uvedený postup sa však netýka bolestného

- len SSU a taktiež toto ustanovenie neupravuje možnosti navyšovania odškodnenia súdom). Konajúci súd nesprávne právne posúdil vec. Ide pritom o zákon podstatný pre rozhodnutie o nároku na bolestné a SSU. V rámci nákladov liečenia súd považuje krátenie vo výške 50 % za správne a opodstatnené a uvádza, že žalobca vyčísluje náklady sumou 194,04 eur a nie 215,60 eur, z ktorej čiastky bolo plnenie poskytnuté v polovici. Krátenie nároku o 50 % však žalobca nepovažuje za dôvodné a odkazuje na vyššie, ním uvedené skutočnosti a odvolacie dôvody v súvislosti s krátením nárokov. Spôsob vyčíslenia nároku je uvedený v žalobe. Žalobca vychádzal zo sumy 215,60 eur, avšak z tejto sumy odrátal 10 % ako krátenie, ktoré považuje žalobca za primerané v prípade, že by bolo preukázané porušenie zákona zo strany žalobcu nepoužitím bezpečnostného pásu. Podľa rozhodnutí viacerých súdov v SR v obdobných veciach možno mieru zavinenia poškodeného na jemu vzniknutej škode ustáliť vo výške 10 % z dôvodu nepripútania sa bezpečnostným pásom. Dokonca i taká skutočnosť, ako vedomosť poškodeného o tom, že vodič je pod vplyvom alkoholu, nemusí viesť k zvýšeniu miery spoluzavinenia poškodeného na vzniknutej škode. Pri nároku na stratu zárobku súd opäť poukazuje na dôvodnosť krátenia o 50 % a v tej súvislosti na nedôvodnosť uplatneného nároku. K tomu odvolateľ uvádza, že krátenie nároku o 50 % nepovažuje za dôvodné a poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti a odvolacie dôvody v súvislosti s krátením nárokov. Krátenie o 10 % považuje žalobca za primerané v prípade, že by bolo preukázané porušenie zákona zo strany žalobcu nepoužitím bezpečnostného pásu. Súd v odseku 4. odôvodnenia rozhodnutia (str. 3) uvádza tvrdenie, ktoré má predstavovať zistený skutkový stav. Ide o tvrdenie: „Žalobca mal vedomosť o tom, že vodič bol pod vplyvom alkoholu.“ Uvedené tvrdenie však nie je pravdivé a nezakladá sa na vykonanom dokazovaní. Zástupca žalobcu na pojednávaní 18.9.2014 uviedol, že treba preukázať, že žalobca mal vedomosť o tom, že vodič bol pod vplyvom alkoholu. V odseku 12. odôvodnenia rozhodnutia súd uvádza, že zo znaleckého posudku č. 06/2016, 05/2016 vypracovaného znalcami MUDr. Henrichom Grácom a Mgr. Jolanou Múdrou vyplýva, že žalobca v osobnom živote nie je hendikepovaný, obnovuje si nové záujmy, sociálne je zdatný, priateľov a partnerku si nájde. Uvedeným posudkom bolo SSU žalobcu vyčíslené počtom bodov 260. Tak ako už vyššie žalobca uviedol, predmetný posudok bol na námietku žalobcu zmenený. Znalci nanovo formulovali záver posudku, z ktorého vypustili vyjadrenia, že žalobca nie je hendikepovaný, že je sociálnej zdatný a že priateľov a partnerku si nájde. Sú u neho prítomné známky úbytku kognitívnych funkcií, ktoré sa prejavujú v spomalení psychomotorického tempa, v zníženej kapacite pamäti a v oslabenom procese spracovania informácií. Uvádzajú, že žalobca má určité čiastkové psychické následky po nehode. Taktiež upravili hodnotenie SSU, pričom ako celkový počet bodov uviedli údaj 420. Tieto skutočnosti súd vôbec v zistenom skutkovom stave nezohľadnil. Ide o nesprávne skutkové zistenie súdu, pričom vedomosť žalobcu o požití alkoholu žalovaným je významná práve pre krátenie uplatnených nárokov žalobcu a následné zamietnutie žaloby súdom v celom rozsahu. Taktiež zaver znaleckého posudku a bodové ohodnotenie SSU je určujúce pre rozhodnutie o dôvodnosti a výške nároku žalobcu. Dňa 16.10.2015 vykonal súd v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou výsluch svedka S. S. bez účasti strany v konaní. Upovedomenie o termíne výsluchu svedka bolo žalobcovi doručené až po termíne, keď sa výsluch konal. Žalobca prevzal upovedomenie o výsluchu svedka dňa 16.10.2015 popoludní, teda až v deň konania výsluchu, pričom výsluch sa konal v uvedený deň už o 08:30 hod. Uvedeným konaním odňal súd žalobcovi možnosť klásť svedkovi S. otázky a riadne tak

uplatňovať procesné práva strany sporu, ktoré jej vyplývajú z . Svedok S. uviedol, že aj po nehode vídaval párkrát žalobcu na štvorkolke a na Silvestra po nehode bol spolu so žalobcom v pohostinstve. Súd skutočnosti uvedené svedkom S. konštatuje za preukázané. Uvedené tvrdenia však podľa žalobcu nie sú pravdivé. Predmetné súdne konanie z uvedeného dôvodu trpí vadou, ktorej následkom je nesprávne rozhodnutie vo vecí. Žalobca ako poškodený v zmysle uvedených ustanovení zaslal poisťovateľovi žalovaného návrh na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý mu bol doručený 30.1.2014. Návrh na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zaslal žalobca aj žalovanému, doručený mu bol 1.3.2016. Návrh na uzatvorenie dohody uvedené subjekty neakceptovali a nároky poškodeného žalobcu neboli do dnešného dňa uspokojené ani zo strany žalovaného, ani zo strany jeho poisťovateľa. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov je však v čase rozhodovania o nároku irelevantné, či bol návrh na uzatvorenie dohody adresovaný poskytovateľovi náhrady pred, alebo po začatí súdneho konania. Rozhodná je skutočnosť, či v čase rozhodovania o nároku už uplynula trojmesačná lehota od podania návrhu na uzatvorenie dohody. V čase vyhlásenia rozsudku 18.05.2017 táto lehota už márne uplynula. Uvedený názor potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax súdov (napr. rozsudok KS Nitra, sp. zn. zo dňa 04.10.2012). Navyše postup podľa ust. , sa vzťahuje len na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie na iné nároky. Súd túto skutočnosť vôbec nezohľadnil. Rozhodnutie súdu o predčasnosti žaloby vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v zmysle priznal Okresnému súdu Trnava náhradu výdavkov štátu titulom znalečného po odrátaní zložených preddavkov. Súd však presné vyčíslenie neuvádza a zo spisového materiálu nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd dopracoval k výdavkom štátu práve vo výške 621,88 eur. Uvedené rozhodnutie je nepreskúmateľné, teda konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd i v samotnom poučení rozsudku o možnosti exekúcie uvádza právnu úpravu, ktorá je neplatná. bol súčinnosťou od 01.04.2017 novelizovaný a ust. a boli zmenené. Poučenie o možnosti exekúcie v zmysle uvedeného nie je správne, je založené na nesprávnom právnom posúdení. V zmysle ust. žalobca navrhol súdu, aby v rozsudku opravil údaj o zástupcovi žalobcu. Žalobca je v konaní už od roku 2014 právne zastúpený Mgr. Ivanom Košťálom, advokátom, so sídlom Štúrova 11, Nitra, zapísaným v zozname advokátov vedenom SAK pod č. 1988 a nie JUDr. R. Z., ktorý je advokátskym koncipientom uvedeného advokáta. Na základe vyššie uvedeného podľa ust. navrhuje žalobca odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. -397 zo dňa 18.05.2017 zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 17.484,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia do 3 dní od právoplatností rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania a trov konania na súde I. inštancie vo výške 100 %.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že priebeh konania a množstvo vykonaných dôkazov preukazujú dôslednosť súdu pri zisťovaní skutkového stavu, ktorý bol tak po vecnej, ale súčasne i po právnej stránke správne zhodnotený a podané odvolanie vo svojej argumentácii nemá opodstatnenie. Súd sa dostatočne vyporiadal so zisteným skutkovým stavom veci a aplikoval naň správne príslušné právne ustanovenia a zaoberal sa úvahami, ktorých zdôvodnenia mali oporu vo vykonanom dokazovaní so zaradením pod príslušné právne ustanovenia. Žalovaný žiada odvolanie žalobcu v celom uplatnenom rozsahu zamietnuť.

5. Odvolací súd rozsudkom č.k. -437 z 18.6.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. -453 z 30.7.2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Najvyšší súd uznesením z 28.09.2021, sp. zn. (na dovolanie žalobcu) vyššie označený rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu v otázkach „plynutia premlčacej doby a jej spočívania počas doby konania, v ktorom veriteľ uplatnil nárok na súde a v začatom konaní riadne pokračuje“ a „aplikácie a na prípad, kedy si cestujúci sadol do vozidla vedeného vodičom pod vplyvom alkoholu“ spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci. V odôvodnení odkázal na , a Obč. zák., na judikáty R 29/1985 a R 31/1974 a konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 28.6.2011, teda v deň, keď žalobca mal vedomosť o zraneniach, z ktorých si nároky na bolestné odvodzuje. Žalobca si uplatnil bolestné v rámci trestného konania

22.7.2011 (od 28.6.2011 do 22.7.2011 premlčacia doba plynula 25 dní). Premlčacia doba spočívala (teda neplynula) od 23.7.2011, teda od uplatnenia nároku na bolestné v trestnom konaní do 26.4.2012, čiže do doručenia rozhodnutia žalobcovi v trestnom konaní o nároku na bolestné. Od 26.4.2012 začala premlčacia doba opätovne plynúť a uplynula 2.4.2014. Teda subjektívna premlčacia doba spočívala 290 dní. Žaloba bola podaná na súde 15.1.2014, teda pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá by uplynula 2.4.2014. Odvolací súd sa svojím právnym posúdením, že nárok žalobcu je premlčaný z dôvodu uplynutia premlčacej doby 15.9.2013 odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke plynutia premlčacej doby a jej spočívania počas doby konania, v ktorom veriteľ uplatnil nárok na súde a v začatom konaní riadne pokračuje. Pokiaľ ide o použitie § 415 a 441 Obč. zák. odvolacím súdom, v prípadoch zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je potrebné aplikovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zo 16.9.2009. Vzhľadom na to, že k dopravnej nehode, a teda k škodovej udalosti a s tým súvisiacim poškodením zdravia na strane žalobcu došlo 15.1.2011, súdy sú povinné vždy na uvedenú smernicu prihliadať. Keďže odvolací súd predmetnú smernicu v rámci svojho právneho posúdenia nevzal do úvahy, dospel tak k nesprávnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že žalobca sa sám dopustil porušenia § 415 Obč. zák. a postup poisťovateľa krátiť plnenie bol správny, rovnako ako aj výška spoluúčasti a spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody 25 % za každé porušenie. Rozhodnutím o znížení nároku žalobcu o 25 % pre vedomosť žalobcu o tom, že žalovaný riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu je nesprávne, odvolací súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 17.484,40 eur s príslušenstvom pozostávajúci z bolestného 4.860,40 eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 11.789,80 eur, nákladov spojených s liečením 86,24 eur a straty na zárobku 747,96 eur z dôvodu, že trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 12.4.2012, právoplatného 12.9.2012 bol žalovaný uznaný vinným z činu, pri ktorom pri dopravnej nehode bola žalobcovi spôsobená ťažká ujma na zdraví, poškodený žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Žalovaný dopravnú nehodu spôsobil pod vplyvom alkoholu, kedy bezprostredne po nehode mu bola nameraná hodnota 0,40 mg/l alkoholu v dychu, čím porušil ust. , a o premávke na pozemných komunikáciách. Komunálna poisťovňa uhradila žalobcovi bolestné vo výške 6.075 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia 3.773 eur, stratu na zárobku 934,95 eur, náhrady nákladov spojených s liečením 107,80 eur, pričom plnenie krátila o 50 % - 25 % za nepripútanie bezpečnostným pásom a 25 % nastúpenie do vozidla s osobou pod vplyvom alkoholu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, pričom bolestné nepriznal pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania žalovaným, sťaženie spoločenského uplatnenia posúdil ako nedôvodné, pretože u žalobcu nezistil žiadne zásadné obmedzenia, nároky na doplatenie nákladov liečenia a náhrady straty na zárobku považoval za nedôvodné, pretože krátenie o 50 % žalovaným bolo opodstatnené. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok.

9. Pre ďalší postup vo veci bolo potrebné vychádzať z právneho názoru dovolacieho súdu vyslovenom v predmetnej veci uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.09.2021 (ktorým je odvolací súd viazaný podľa ). Dovolací súd sa vyjadril k plynutiu premlčacej doby a jej spočívaniu počas doby konania, v ktorom veriteľ uplatnil nárok na súde a v začatom konaní pokračuje a dospel k záveru, že žaloba v danej veci bola podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej

premlčacej lehoty (porovnaj bod 22. - 31. sp. zn. z 28.09.2021). Ďalej dovolací súd považoval rozhodnutie o krátení nároku žalobcu o 25 % pre vedomosť žalobcu o tom, že žalovaný riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu za nesprávne (porovnaj bod 33. - 41. uznesenia NS SR sp. zn. z 28.09.2021).

10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal zo spoluzavinenia žalobcu v rozsahu 25 % za každé porušenie, spolu 50 % teda 25 % za nastúpenie do motorového vozidla vedeného osobou pod vplyvom alkoholu a 25 % za nepripútanie sa v čase vzniku dopravnej nehody. Odvolateľ namietal uvedený postup súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o zníženie nároku o 25 % pre vedomosť žalobcu o tom, že žalovaný riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, tento postup bol vyhodnotený ako nesprávny, s poukazom na závery dovolacieho súdu vyslovené v už uvedenom uznesení vydanom v predmetnej veci sp. zn. z 28.09.2021. Možno preto konštatovať, že postup žalovaného o znížení poistného plnenia z dôvodu, že žalobca nastúpil do motorového vozidla vedeného osobou pod vplyvom alkoholu, nemožno považovať za správny. So zreteľom na záver dovolacieho súdu o tejto otázke odvolací súd už nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s odvolacou argumentáciou žalobcu, nakoľko dovolací súd túto otázku vyriešil.

11. Pokiaľ ide o vyhodnotenie skutočnosti, že žalobca nebol v čase vzniku dopravnej nehody pripútaný, súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že žalobca nebol pripútaný vyplýva aj z jeho polohy po nehode, keď bol z vozidla vymrštený, ak by bol pripútaný, nestalo by sa tak. Z priebehu nehodového deja vyplýva, že telo žalobcu sa nachádzalo mimo vozidla následkom zotrvačnej sily bolo vymrštené cez zadné sklo auta. Podľa záverov súdu prvej inštancie sa žalobca sám dopustil porušenia zákona - , (správne malo byť uvedené o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov- pozn. odv. súdu).

12. Odvolací súd však z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil rozsudok v súlade s ustanovením . Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery pre vyhodnotenie skutočnosti, že žalobca nebol v čase vzniku dopravnej nehody pripútaný sú nedostatočné, pretože nie je zrejmé z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal. Preskúmavaný rozsudok tak v tejto časti nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, keďže neobsahuje presvedčivé hodnotenie dôkazov. Za týchto okolností neostávalo odvolaciemu súdu nič iné než konštatovať, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal stranám možnosť konať pred súdom a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní.

13. Žalobca žiadal z titulu bolestného doplatiť 4.860,- eur po zohľadnení 10 % spoluzavinenia. Súd prvej inštancie nárok nepriznal z dôvodu uplatnenej námietky premlčania. Žalobca v odvolaní namietal posúdenie premlčania nároku na bolestnom, argumentoval nesprávnosťou záverov súdu prvej inštancie, nárok bol uplatnený riadne pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby.

14. K tejto otázke dovolací súd odkázal na , a , na judikáty R 29/1985 a R 31/1974 a konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 28.6.2011, teda v deň, keď žalobca mal vedomosť o zraneniach, z ktorých si nároky na bolestné odvodzuje. Žalobca si uplatnil bolestné v rámci trestného konania 22.7.2011 (od 28.6.2011 do 22.7.2011 premlčacia doba plynula 25 dní). Premlčacia doba spočívala (teda neplynula) od 23.7.2011, teda od uplatnenia nároku na bolestné v trestnom konaní do 26.4.2012, čiže do doručenia rozhodnutia žalobcovi v trestnom konaní o nároku na bolestné. Od 26.4.2012 začala premlčacia doba opätovne plynúť a uplynula 2.4.2014. Teda subjektívna premlčacia doba spočívala 290 dní. Žaloba bola podaná na súde 15.1.2014, teda pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá by uplynula 2.4.2014. Odvolací súd sa svojím právnym posúdením, že nárok žalobcu je premlčaný z dôvodu uplynutia premlčacej doby 15.9.2013 odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke plynutia premlčacej doby a jej spočívania počas doby konania, v ktorom veriteľ uplatnil nárok na súde a v začatom konaní riadne pokračuje.

15. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť, že žalobca svoj nárok na zaplatenie bolestného uplatnil na súde včas, námietka premlčania žalovaného nie je dôvodná. Pokiaľ teda súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu na zaplatenie bolestného ako premlčaný, dopustil sa nesprávneho

právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa pri nároku na bolestné okrem premlčania vyjadril k prípadnému navýšeniu bolestného, ktoré neprichádza do úvahy, nakoľko neboli zistené mimoriadne okolnosti spojené s mimoriadnou bolestivosťou liečenia konkrétnych zranení, opakovanými operáciami, trvalými nezvratnými následkami. Z akej právnej úpravy vychádzal súd prvej inštancie zrejmé nie je. Dôvodná je potom v tejto časti odvolacia argumentácia žalobcu o tom, že o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov neupravuje možnosť mimoriadneho navýšenia bolestného ako konštatoval súd prvej inštancie.

16. Z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobca žiadal doplatiť 11.789,90 eur. Súd prvej inštancie tento nárok považoval za neopodstatnený, pretože zo žiadnych okolností a dôkazov nevyplýva zásadné obmedzenie žalobcu v spoločenskom, pracovnom, kultúrnom, rodinnom živote, ktoré by nebolo pokryté základným ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie od vyčíslenia znalcom MUDr. Popelkom počtom bodov 1160 odpočítal 1000 bodov za psychické následky z dôvodu, že MUDr. Popelka nie je oprávnený takéto následky hodnotiť, preto súd vychádzal z náhrady za psychické poškodenie vo výške 260 bodov určenej znalcami MUDr. Grác a Mgr. Múdra, spolu 420 bodov (160+260) x15,38 eur = 6.459,60 eur, po krátení 50 % - 3.229,80 eur, poisťovňa uhradila 3.773,- eur, teda nárok nie je dôvodný. Žalobca v odvolaní namietal pri tomto nároku namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Nesprávnosť skutkových tvrdení sa týkala počtu bodov podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcami MUDr. Grácom a Mgr. Múdrou, keď súd vychádzal zo záveru o vyčíslení sťaženia spoločenského uplatnenia 260 bodov. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku za opodstatnenú. Súd prvej inštancie totiž v odôvodení neuvádza, že spoločný znalecký posudok č. 06/2016 MUDr. Henricha Gráca a č. 05/2016 Mgr. Jolany Múdrej ohodnotil duševné poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou poruchou spolu 260 bodov, na základe námietok žalobcu bol znalecký posudok opravený dňa 21.12.2016. Tieto závery však súd prvej inštancie nezohľadnil, v rozhodnutí neuviedol dôvody pre ktoré nezobral do úvahy zmenený znalecký posudok. V súvislosti s vyčíslením odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty 1 bodu - 15,38 eur, pričom bližšie zdôvodnenie nie je v rozsudku uvedené. Žalobca v odvolaní dôvodil, že pokiaľ súd priznal 15,38 eur za 1 bod vychádzal zo skutočnosti, že nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vznikol v roku 2011, pretože výška priemernej mesačnej mzdy za rok 2010 bola 769,- eur, 2 % z uvedenej sumy - 15,38 eur. Nárok na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká 1 rok od nehody, dopravná nehoda sa stala v roku 2011. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu považuje aj v tejto časti napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, pretože súd nezdôvodnil hodnotu jedného bodu pri nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadnym spôsobom. Podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnená je aj odvolacia argumentácia žalobcu o nesprávnom posúdení veci v tejto časti. Súd prvej inštancie totiž opakovane odkazuje na vyhlášku č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia ktorú nemožno aplikovať na danú vec, používa pojem ako napr. mimoriadne zvýšenie pre prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý nie je upravený v o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie síce citoval aj správnu úpravu, ktorú skombinoval v určitých otázkach s pojmami z predchádzajúcej zrušenej vyhlášky č.

17. Pokiaľ ide o nárok na uhradenie nákladov za liečenie a straty na zárobku, súd prvej inštancie ich nepovažoval za dôvodné, pretože bolo potrebné krátenie o 50 % z dôvodov spoluzavinenia žalobcu. Ako však už bolo uvedené v bode 10. a 11. tohto rozsudku závery súdu prvej inštancie o krátení náhrady neobstoja, preto sa súd prvej inštancie dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacia argumentácia žalobcu je opodstatnená.

18. Žalobca namietal postup súdu pri výsluch svedka Petra Poláka v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou z dôvodu, že upovedomenie o termíne výsluchu svedka bolo doručené až po jeho výsluchu, teda súd odňal žalobcovi možnosť klásť svedkovi otázky.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že dožiadaný súd upovedomil strany sporu o termíne a mieste konania výsluch S. S. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, ktorý určil na 16.10.2015, žalobcovi a jeho advokátovi bolo upovedomenie doručené dňa 16.10.2015, výsluchu sa nezúčastnili. Z uvedeného vyplýva, že výsluch bol zrealizovaný v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí sa o termíne dozvedeli až v deň konania výsluchu, teda neboli splnené podmienky, aby sa realizoval výsluch v ich neprítomnosti a pokiaľ sa výsluch uskutočnil, dožiadaný súd neumožnil strane žalobcu uplatniť právo byť prítomný pri vykonávaní dôkazu výsluchom svedka a klásť svedkovi otázky. Odvolacia argumentácia žalobcu je opodstatnená.

20. Z uvedeného vyplýva, že išlo o nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, preto závery z výpovede svedka S. nemohli byť zohľadnené. Náprava tohto pochybenia je možná iba opätovným výsluchom svedka za účasti strán sporu.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že aplikoval nesprávne právne normy, vec podľa príslušných právnych noriem ani právne nevyhodnotil, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie ani nezodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, i vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu. Napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia a zrušil a vec mu podľa ustanovenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia , bude opätovne vec prejednať, znova vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok už podľa príslušných právnych noriem. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov a v ustanovení , a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobcu, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).