Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-255-2021.pdf
PDF · 84.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/255/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. Y. nar. X.XX.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: H. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v obci R. č. XXX právne zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom AK na Nám. Osloboditeľov č. 25 v Michalovciach a K. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na R. XX, XXXX W., Y. právne zastúpeného JUDr. Janou Šepeľovou advokátkou so sídlom AK na Nám. Slobody č. 13/25 v Humennom v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 3.6.2021 č.k. 2P/183/2020 - 140 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Otcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. C. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 15P/43/2013 z 13.3.2013 zo 160 Eur mesačne na 210 Eur mesačne od 22.10.2020 do budúcna, ktoré zaviazal otca prispievať matke mal. C. do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 366,13 Eur za obdobie od 22.10.2020 do 3.6.2021 povolil otcovi splácať s bežným výživným v 10 splátkach po 36,61 Eur mesačne s tým, že prvá splátka je splatná mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom nezaplatením čo i len jednej splátky je zročný celý dlh. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zamietne návrh na zvýšenie výživného, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Má za to, že plynutie času samo osebe nemôže zakladať zmenu pomerov opodstatňujúcu zvýšenie výživného. Nie je možné konštatovať, že u maloletej došlo ku podstatnej zmene pomerov, pretože odôvodnené potreby pri poslednej úprave výživného zisťované neboli. Okrem toho, pri rozhodovaní neboli preukázané výdavky maloletej v takom rozsahu, v akom ich matka maloletej tvrdila. Poukázal na to, že rast cien ovplyvnil aj jeho. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil jeho príjmové a výdavkové pomery. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného poklesol jeho príjem z 4.029,46 CHF na súčasných 3.800 CHF. Namietal, že súd nezohľadnil aj splátky úveru, ktorý si bol nútený zobrať na skúter za účelom dopravy do zamestnania. Poznamenal, že jeho výdavky s výnimkou úveru a výživného pre obe deti sa rovnajú jeho platu. V tejto súvislosti poukázal na to, že okrem maloletej C. má ešte vyživovaciu povinnosť voči staršiemu bratovi maloletej Y., na ktorého mu bolo v inom konaní zatiaľ neprávoplatne zvýšené výživné na 310 Eur mesačne od 22.10.2021 do budúcna. Nestotožnil sa s tvrdením matky, že rodič by
mal prispievať na výživu dieťaťa v priemere 20 - 30 % z príjmov. Uviedol, že vo Švajčiarsku síce dosahuje oveľa vyšší príjem ako na Slovensku, avšak aj jeho náklady sú neporovnateľne vyššie. Upresnil, že pracuje ako pekár, vstáva o 4.00 ráno, robí aj nočné zmeny, nadčasy atď. Aj keď sa maloletá má podieľať na životnej úrovni rodičov, nemá nijaký majetok, ktorý by svedčil o jeho zvýšenej životnej úrovni. Pokiaľ matka prezentovala výdavky na maloletú na 413 Eur mesačne, tieto nie je možné automaticky osvojiť si bez ich preukázania. Namietal výdavky na strojček, kedy matka preukázala súdu len jeden výdavok vo výške 80,45 Eur, čo mesačne predstavuje 6,70 Eur napriek tomu, že matka prezentuje mesačný výdavok na strojček v hodnote 20 Eur. Namietal aj výdavok vo výške 70 Eur na nákup literatúry v cudzom jazyku, pretože ani tento výdavok matka nepreukázala. Má za to, že doposiaľ určené výživné postačuje na uspokojovanie potrieb maloletej.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. V konaní bolo preukázané, že príjem otca je 3.813,18 CHF, čo je príjem 10 krát vyšší ako je príjem na Slovensku. Výživné je prednostnou pohľadávkou a je teda na otcovi maloletej, aby svoje výdavky upravil takým spôsobom, aby nešli na úkor detí. Otec sa nemusel sťahovať s priateľkou do väčšieho bytu s vyšším nájomným, nemusí chodiť na drahé dovolenky. Spochybnila výdavok otca na stravu vo výške 500 Eur mesačne aj nákup oblečenia za 250 Eur mesačne. Pokiaľ sa otec nestravuje v reštauráciách, cena potravín je porovnateľná s cenou potravín na Slovensku. V prvom rade je otec povinný zaplatiť výživné a až potom navštevovať fitnes za 150 frankov a nakupovať alternatívnu medicínu.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Maloletá C. je vo veku intenzívneho fyzického a duševného rozvoja, zvýšili sa jej základné životné potreby. Je toho názoru, že možnosti otca dovoľujú prispievať na výživu maloletej určenou sumou.
5. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a správne rozhodol o zvýšení výživného od otca pre maloletú C. zo 160 Eur mesačne na 210 Eur mesačne od 22.10.2020 do budúcna. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami otca, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť povinného k maloletému dieťaťu je jeho zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
10. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2013 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že došlo k podstatnej zmene pomerov maloletej odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie. To znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Napokon súdna prax ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je uplynutie 3 rokov od predchádzajúcej úpravy výživného a aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktoré skutočnosti sa bez ďalšieho zásadným spôsobom prejavia v odôvodnených potrebách dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia. Neobstojí preto názor otca, že plynutie času samo osebe nezakladá zmenu pomerov, ani že bolo potrebné podrobne skúmať a preukazovať odôvodnené potreby maloletej C.. Keďže matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením všetkých odôvodnených potrieb maloletej nevybočujú z rámca bežných potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd a túto nebolo potrebné osobitne dokazovať. Od posledného rozhodnutia o výživnom do podania návrhu na zvýšenie výživného uplynulo už 7 rokov, maloletá nastúpila zo základnej školy na strednú školu, je preto nesporné, že došlo ku výraznej zmene jej odôvodnených potrieb, ktorá opodstatňuje zvýšenie výživného.
11. Pokiaľ ide o rozsah zvýšenia výživného, odvolací súd považuje sumu 210 Eur mesačne, na ktorú bolo zvýšené výživné za adekvátnu zmene pomerov maloletej a pomerom otca. Pomery otca na ktoré sa odvoláva, ako aj existencia jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči staršiemu bratovi maloletej C., boli zohľadnené pri rozhodovaní o zvýšení výživného, pretože v opačnom prípade by zvýšenie odôvodnených potrieb už 17 ročnej maloletej C. študujúcej na strednej škole a pripravujúcej sa na budúce povolanie opodstatňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu. Odvolací súd neuveril otcovi, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej o 50 Eur mesačne viac od podania návrhu, aj keď reálne nedošlo k zvýšeniu jeho príjmu, ak si do svojich výdavkov dokáže zahrnúť oblečenie za 250 CHF mesačne (243 Eur), drogériu za 100 CHF (97,49 Eur), alternatívnu medicínu za 160 CHF (155,99 Eur), plaváreň a fitnes šport okolo 150 CHF (146,24 Eur). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že výživné pre dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich ostatných dobrovoľných výdavkov a vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Argumentácia otca rozsahom vlastných výdavkov tak pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. C. nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb mal. C.. Z prehľadu vyššie konkretizovaných výdavkov otca je zrejmé, že otec má objektívne priestor na zvýšenie výživného, postačí na to, aby sa pri každom z týchto výdavkov okrajovo uskromnil.
12. Pretože súd prvej inštancie správne rozhodol aj o dlhu na výživnom a o trovách konania, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
15. Odvolací súd nepriznal otcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v konaniach o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, ktoré spadá pod konania vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých, nemá podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania a zároveň neboli splnené podmienky na priznanie náhrady trov konania ani podľa § 55 CMP.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).