Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-459-2015.pdf
PDF · 218.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/459/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci žalobcov: 1/ J.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX A., 2/ Obec Beňuš, IČO: 00 313 289, so sídlom Beňuš 355, 976 64 Beňuš, obaja žalobcovia právne zastúpení spoločnosťou Šiška & Partners s.r.o., IČO: 36 861 961, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, proti žalovanej: V.. P.. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX A., zastúpená Mgr. Petrom Luptákom, advokátom, so sídlom Nám. Š. Moyzesa 3, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobca 2/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre katastrálne územie A. na liste vlastníctve č. XXXX, pozemku parc. č. KNC XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/X k celku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ v rozsahu 100 %.
IV. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi 2/ v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodná žalobkyňa 1/ V. T., následne aj jej právny nástupca J.. C. T. a žalobca 2/ Obec Beňuš sa svojou pôvodnou žalobou doručenou súdu dňa 12.02.2007 domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v okrese A., obec A., k.ú. A., k parcele č. XXXX/X o výmere X m2 do výlučného vlastníctva žalobcu 1/, k parcele č. XXXX o výmere XXX m2 do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ a pôvodnej žalovanej S. C., každému v X/X, parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parcely č. XXXX/X o výmere XX m2 do výlučného vlastníctva žalobcu 2/ a žiadali priznať náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že pôvodná žalobkyňa 1/ V. T., následne aj jej právny nástupca J.. C. T. je vlastníkom parc. č. XXXX a XXXX/X v obci A., k.ú. A., pričom pozemok parc. č. XXXX má výmeru XX m2 a patrí do kategórie pozemkov „zastavané plochy a nádvoria“ a využíva ho ako dvor a pozemok parc.č. XXXX/X má výmeru XXX m2 a patrí tiež do kategórie pozemkov „zastavané plochy a nádvoria“ a je na ňom postavený rodinný dom so sp. č. XXX, ktorý využíva prevažne ako chalupu na rekreačné účely. Oba uvedené pozemky sú umiestnené v zastavanom území obce a sú zapísané na LV č. XXX pre obec A., k.ú. A.. V predmetnom k.ú. A. sa v bezprostrednom okolí tohto rodinného domu nachádzajú aj ďalšie pozemky, z ktorých niektoré pôvodná žalobkyňa 1/ V. T., následne aj jej právny nástupca J.. C. T. považuje za svoje vlastníctvo napriek tomu, že aktuálny formálno-právny stav svedčí o vlastníctve žalovanej, pričom sa jedná o pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX/X v k.ú. A.. Parcela č. XXXX/X vznikla zmätočným a nezákonným rozčlenením pôvodnej parcely č. XXXX a po práve
má patriť pôvodnej žalobkyni 1/ V. T., následne aj jej právnemu nástupcovi J.. C. T.. Vlastníctvo k parcele č. XXXX/X bolo v prospech pôvodnej žalovanej S. C. osvedčené zmätočne a nezákonne, pretože má patriť obci A., ktorá aj schválila jej odkúpenie zákonným spôsobom. K realizácii uznesenia obecného zastupiteľstva nemôže dôjsť z dôvodu prekážky, ktorá vznikla zápisom vlastníckeho práva v prospech pôvodnej žalovanej S. C. na základe zmätočného titulu, ktorý nemá oporu v platnom práve. Ďalej pôvodná žalobkyňa 1/ V. T. trvala na tom, že aj vlastníctvo k parcele č. XXXX/X bolo v prospech pôvodnej žalovanej S. C. osvedčené zmätočne a nezákonne, pretože po práve má jej časť patriť obci A. a zvyšných XX m2 má byť v podielovom spoluvlastníctve pôvodnej žalobkyne 1/ V. T. a pôvodnej žalovanej S. C., každej v pomere X/X, a to v rámci parcely č. XXXX. Ďalej pôvodne žalobkyňa 1/ V. T. zastávala názor, že časť o rozlohe XX m2 z parcely č. XXXX bola k parcele č. XXXX/X pričlenená zmätočne a nezákonne, na čo následne nadväzovalo zmätočné a nezákonné osvedčenie vlastníctva parcely č. XXXX/X v prospech pôvodnej žalovanej S. C.. Ďalej pôvodná žalobkyňa 1/ V. T. v žalobe uviedla, že jej dostupné podklady svedčia o tom, že zápisy vlastníckych práv k predmetným pozemkom v prospech pôvodnej žalovanej S. C. sú výsledkom viacnásobných porušení nielen Ústavy SR, ale najmä Občianskeho zákonníka, zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a aj zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii a zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. O tom, že pokojný stav v súvislosti s predmetnými pozemkami bol porušený, sa právny nástupca pôvodnej žalobkyne J.. C. T. dozvedel, keď kosil trávnik pred chalupou, počas bežnej susedskej konverzácie mu pôvodne žalovaná S. C. osobne akoby náhodou v náznaku spomenula, či „viete, že to už kosíte na mojom...?“. Inak by mali za to, že vec je právne aj skutkovo v poriadku a že vlastnícke vzťahy k predmetným pozemkom sa upravia v zmysle príslušného uznesenia obecného zastupiteľstva. Už vôbec by ich nenapadlo, že okrem vlastníckych zmien boli vykonané aj geometrické pozemkové úpravy.
3. Tunajší súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 5C/27/2007-101 zo dňa 12.11.2008 žalobe vyhovel a určil, čo vlastní pôvodná žalobkyňa 1/, čo vlastní žalobca 2/, čo vlastní žalovaná, vzhľadom na čiastočné späťvzatie ohľadom parcely č. XXXX/X konanie zastavil a rozhodol o trovách konania (čl. 101 spisu). Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 13Co/76/2009-128 zo dňa 14.04.2009 tento rozsudok v časti, v ktorej okresný súd rozhodol o zastavení konania, ponechal nedotknutý a v časti, v ktorej okresný súd rozhodol o určení vlastníctva a o náhrade trov konania, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (čl. 128), pretože vzhľadom na odvolanie žalovanej sa javí, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú na určení vlastníctva naliehavý právny záujem a okresný súd im musí umožniť vyjadriť sa k novým právnym skutočnostiam, uvedeným v odvolaní, aby sa predišlo tzv. prekvapivému rozhodnutiu a tiež je potrebné preukázať na základe návrhov strán prípadný prechod vlastníctva z právneho predchodcu žalovanej (M. W.) na žalovanú a nadobudnutie vlastníctva obce, príp. oprávnenosť prechodu vlastníctva zo štátu na obec. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu pôvodná žalobkyňa 1/ V. T. dňa XX.XX.XXXX zomrela a jej právnym nástupcom sa stal jej syn, žalobca 1/ J.. C. T..
4. Tunajší súd dňa 18.12.2009 rozhodol vo veci v poradí druhým rozsudkom č.k. 5C/27/2007-184, ktorým žalobu žalobcov 1/ a 2/ v plnom rozsahu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (č.l. 184 spisu). V odôvodnení súd uviedol, že žalobu zamietol preto, že žalobcovia v podstate žiadali o zmenu výmery parciel bez vyhotovenia nového geometrického plánu, a teda navrhované znenie rozsudku by v takomto prípade nebolo spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností, čiže žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na odvolanie strán Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 13Co/37/2010-215 zo dňa 03.03.2010 rozsudok okresného súdu „v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu 1/, ktorou žiadal určiť, čo patrí do vlastníctva žalobcu 2/ a čo do vlastníctva žalovanej, a v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu 2/, v ktorej žiadal určiť, čo patrí do vlastníctva žalobcu 1/ a žalovanej potvrdil; vo zvyšku rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie“ z dôvodu, že žaloba bola v podstate okresným súdom správne a dôvodne zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určenie vlastníctva a v podstate správne zamietol aj žaloby žalobcov aj vo zvyšku žaloby, keďže vychádzal zo zisteného skutkového stavu a to, že žalobcovia žiadali, aby sa vo veci rozhodlo na základe takého geometrického plánu, ktorý bol podkladom pre iný (skorší) právny úkon, tento teda nemohol byť už podkladom pre rozhodnutie súdu „o krok dozadu“, avšak keďže žalobcovia v odvolacom konaní predložili nový geometrický plán (č.l. 210 spisu), ktorý môže byť technickým podkladom pre rozhodnutie súdu (§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov), ak
menili žalobu, k čomu má strana právo aj v odvolacom konaní a odvolací súd mal za to, že výsledky doterajšieho konania by mohli byť sčasti podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, zrušil rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd vrátil vec s názorom, že sa javí, že medzi žalobcom 1/ a žalovanou by mohla byť zhoda v tom, že pozemok parc. č. XXXX má výmeru XXX m2, a teda aj iné hranice, ako v súčasnosti podľa katastra nehnuteľností (žalovaná už v liste zo dňa 02.05.2007 /č.l. 81 spisu/ uznala, že v roku 1998 sa nedôvodne k „parcele č. XXXX/X pripojila odkúpená parcela č. XXXX“ a poukazuje na zmluvu zo „dňa XX.XX.XXXX“; na pojednávaní dňa 09.12.2009 /č.l. 177 spisu/ uviedla, že „ak by si žalobcovia dali robiť GP a prilepili k parcele XXXX XX m2, možnože by žalovaná s tým aj súhlasila, pretože tieto skutočnosti nezavinila“). Určiť spoluvlastnícky podiel žalovanej v X/X-ici ale možno len na základe vzájomnej žaloby, nie na základe žaloby žalobcu 1/. Po doručení rozhodnutia tunajšieho súdu pôvodná žalovaná S. C. dňa XX.XX.XXXX zomrela a jej právnym nástupcom sa stal jej syn R. C..
5. Tunajší súd vo veci rozhodol v poradí tretím rozsudkom č.k. 5C/27/2007-248 zo dňa 20.10.2010, ktorým určil, že nehnuteľnosť - pozemok KN-C, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúca sa v obci A., okres A., katastrálne územie A., zapísaná na LV č. XXX Správy katastra A. je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v X/X a žalovaného v X/X. Zároveň určil, že nehnuteľnosť - pozemok KN-C, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha, nachádzajúca sa v obci A., okres A., katastrálne územie A., zapísaná na LV č. XXX Správy katastra A. je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/ a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi 1/. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pôvodná žalovaná (právna predchodkyňa žalovaného) nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k uvedeným parcelám (č. XXXX) v celosti, len v X/ X, ako to bolo deklarované v osvedčení o vydržaní, pretože nehnuteľnosti zakúpila spoločne s právnou predchodkyňou žalobcu 1/, každá v X/X, takto ich aj užívali, čo nepoprela ani samotná pôvodná žalovaná. Nehnuteľnosti na parc. č. XXXX/X, XXXX/X sú nepochybne vo vlastníctve žalobcu 2/, ktorý ich nadobudol vydržaním, čo bolo konštatované v notárskej zápisnici N 132/95, Nz 403/95 zo dňa 13.septembra 1995, kde titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva bol v zmysle zák. č. 138/1992 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/138/> Zb. protokol o prechode vlastníctva vecí z bývalého ONV Banská Bystrica na Obec Beňuš v zmysle § 14 cit. zákona, ako aj konštatovaný užívací stav osadníckych elaborátov a oprávnená držba obce, čo sa napokon premietlo aj v LV č. XXX. Uviedol, že pokiaľ sa týka parcely KN-C č. XXXX, podľa geometrického plánu súčasný právny stav svedčí v prospech žalobcu 1/ a v prospech pôvodnej žalovanej, pre každého v X/X. Ak bola časť parcely KN-C č. XXXX o výmere XX m2 z nejakých dôvodov pričlenená k parc. KN-C XXXX/X, mohlo tak byť vykonané len zákonným spôsobom. Iný spôsob nemôže požívať právnu ochranu a teda je aj v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd upravenej žalobe žalobcov 1/, 2/ po pripustení tejto zmeny súdom vyhovel v plnom rozsahu, pričom naliehavý právny záujem videl v tom, že inou, ako súdnou cestou, vlastníctvo k nehnuteľnostiam usporiadať nemožno. Súd sa nestotožnil s názorom pôvodnej žalovanej, že pokiaľ žalobca 2/ mieni nehnuteľnosti odpredať z dôvodu lepšieho hospodárskeho využitia, nemá na vyriešení sporu naliehavý právny záujem. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že súd pri rozhodovaní musí vychádzať zo skutočností platných v čase rozhodnutia vo veci a v prípade určenia vlastníctva k pozemkom, ktoré sú vedené v príslušnom katastrálnom operáte s určitým číselným označením parciel, ich výmerou, druhom a zároveň geometrickým vymedzením podľa skutočného stavu v prírode je nevyhnutné, aby spolu s navrhovanou zmenou, ak sa má dotknúť výmery, účastník doložil a navrhol aj zmenu zakreslenia parcely tak, aby zmena výmery zodpovedala aj určitému posunu hraníc. Je z technického hľadiska nemysliteľné, aby sa výmera pozemku zmenila oproti aktuálnemu stavu podľa katastra nehnuteľností bez zmeny hraníc. Keďže žalobcovia 1/, 2/ predložili súdu geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX, ktorý korešponduje so zmenou hraníc a výmerou pozemkov, ktoré sú v skutočnosti užívané, súd vyhovel žalobe žalobcov 1/, 2/ po pripustení zmeny žaloby (jej petitu). Uviedol, že na základe tohto rozhodnutia príslušná správa katastra vykoná navrhovanú zmenu vo výmerách pozemkov, súčasne vykoná zmenu v katastrálnej mape a v príslušnom geometrickom operáte katastra nehnuteľností tak, aby hranice so susediacimi pozemkami zodpovedali novým výmerám.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie žalovaného rozsudkom č.k. 13Co/5/2011-294 zo dňa 22.03.2011 napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zmenil tak, že žaloby žalobcov zamietol. Uviedol, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemkom - parc. č. CKN XXXX a XXXX/X v kat. úz. A., pričom obe parcely boli vytvorené geometrickým
plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX (č.l. 210 spisu, príloha A). Ako žalovaný je v konaní označený R. C.. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX vyplýva, že pozemok - parcela č. XXXX/X s výmerou XXX m2 bol vytvorený z parcely č. XXXX/X (odčlenený ako diel 3) a z parcely č. XXXX/X s výmerou XXX m2 (odčlenený ako diel 4). Ako vlastníčka parciel č. XXXX/X a XXXX/X bola zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v celosti S. C.. Žalovaný R. C. (dedič S. C., č.l. 226-227 spisu) uzavrel s V.. D. H. kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemkov - parc. č. CKN XXXX/X a XXXX/X. Právne účinky vkladu nastali dňa 21.06.2010. Týmto dňom vznikli aj vecnoprávne účinky vkladu - zmena v osobe vlastníka (V/583/2010; č.l. 287, 288 spisu). Podľa odvolacieho súdu potom vlastníctvo svedčí nie pre žalovaného R. C., ale pre nadobúdateľku V.. D. H.. V odvolacom konaní ale nie je možná zámena účastníkov konania (§ 216 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“), žalovaný R. C. už nie je v hmotnoprávnom vzťahu k žalobcom - nie je pasívne vecne legitimovaný, preto rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcov 1/, 2/ uznesením č.k. 5Cdo/169/2011-328 zo dňa 01.03.2012 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/5/2011-294 zo dňa 22.03.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že tým, že odvolací súd nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia nesplnil, odňal žalobcom 1/, 2/ možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom a vrátení mu veci na ďalšie konanie, rozsudkom č.k. 13Co/109/2012-354 zo dňa 22.05.2012 rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zmenil tak, že žaloby žalobcov 1/, 2/ zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania žalovaný previedol sporné vlastníctvo k pozemkom, ku ktorým sa žiada určiť vlastníctvo, dňa 21.06.2010 na V.. D. H.. Tým sa zmenili hmotnoprávne pomery k sporným pozemkom a z procesného hľadiska sa vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo záväzné ohľadom vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej katastrom nehnuteľností pre každého zapísaného vlastníka. Dôsledkom zániku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žalobu musel odvolací súd zamietnuť. Zároveň uviedol, že nemohol sám rozhodnúť o pripustení zámeny žalovaného za inú osobu, lebo v odvolacom konaní takto nemožno postupovať (§ 216 ods. 1, § 92 ods. 4 O.s.p.). Vo veci nemožno aplikovať ustanovenie § 92 ods. 2 O.s.p. (singulárnu sukcesiu v dôsledku kúpnej zmluvy), lebo toto ustanovenie v odvolacom konaní možno použiť len na prípad, kedy pôvodný účastník prestal byť subjektom práv a povinností a tieto prešli na iný právny subjekt. Žalovaný nezanikol ako právny subjekt tým, že previedol svoje sporné vlastníctvo na inú osobu, a preto iná osoba by mohla vstúpiť do súdneho konania len buď tak, že pristúpi k žalovanému (§ 92 ods. 1 O.s.p.) alebo ho nahradí (§ 92 ods. 4 O.s.p.). Pripustenie takejto osoby v odvolacom konaní nie je možné, lebo by sa tým porušil princíp dvojinštančnosti súdneho konania.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcov 1/, 2/ uznesením č.k. 5Cdo/248/2012-382 zo dňa 25.06.2014 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/109/2012-354 zo dňa 22.05.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že ak Občiansky súdny poriadok neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva a povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (§ 92 ods. 2 O.s.p.). Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované (§ 92 ods. 3 O.s.p.). Ustanovenie § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. umožňuje zmenu účastníkov konania, a to v závislosti od hmotnoprávnych zmien, ku ktorým došlo po začatí súdneho konania. Zmena účastníkov je prípustná aj v odvolacom konaní. Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v citovaných ustanoveniach § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. Zmyslom tejto právnej úpravy je umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny účastníka konania odstránil nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak neodvratne viedol k zamietnutiu žaloby, pričom sa ukazuje, že je hospodárne, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v rámci už začatého konania voči inej alebo proti inej osobe. Predpokladom zmeny je návrh na zmenu účastníka podaný žalobcom alebo osobou, na ktorú boli práva alebo povinnosti, o ktorých sa koná, prevedené alebo na koho prešli a súhlas nového žalobcu (nevyžaduje sa, ak návrh podá sám vstupujúci žalobca). V preskúmavanej veci je z obsahu spisu
zrejmé, že žalobcovia 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu (č.l. 277- 281 spisu) okrem iného žiadali, aby súd prvého stupňa vydal procesné uznesenie, ktorým pripustí zámenu účastníka v konaní na strane žalovaného (§ 92 ods. 2, § 211 ods. 2 O.s.p.). Aj keď síce výslovne uviedli, že žiadajú, aby súd pripustil zámenu, z obsahu ich podania, z ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p. na ktoré poukázali a ktoré citovali a skutočností, ktoré v podaní uviedli (uzavretie kúpnej zmluvy a prevod vlastníckeho práva na pani H. - sestru žalovaného) je možné vyvodiť záver (§ 41 ods. 2 O.s.p), že žalobcovia 1/, 2/ navrhli, aby súd vyhovel ich návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalovaného. Dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že odvolací súd v danom prípade nepostupoval správne, keď o návrhu žalobcov 1/, 2/ na zmenu účastníka nerozhodol. Ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O.s.p., upravujúce zmenu účastníctva pri prevode alebo prechode práv alebo povinností, platia aj pre odvolacie konanie. Pri zmene účastníctva zostávajú všetky účinky spojené s podaním návrhu zachované, procesný nástupca musí prijať stav konania taký, aký je, teda i s procesnými úkonmi, ktoré dovtedy v konaní urobil jeho právny predchodca.
10. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/1047/2014-396 zo dňa 30.11.2015 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie aj z dôvodu, že došlo k singulárnej sukcesii na strane žalovaného, preto okresný súd má posúdiť návrh žalobcu 1/ zo dňa 13.12.2010 (č.l. 277 spisu) na pripustenie zámeny účastníka na strane žalovaného (§ 92 ods. 2 O.s.p.) a rozhodnúť. Ďalej uviedol, že okresný súd v konaní preskúma, či je daný naliehavý právny záujem žalobcov na určovacom petite tak, ako ho navrhli žalobcovia, a to pokiaľ ide o obidva petity návrhu vo vzťahu ku každému zo žalobcov, ako aj pokiaľ ide o určenie vlastníctva žalovaného. Taktiež súd preskúma, či je daný naliehavý právny záujem žalobcov na určovacom petite návrhu, t.j. či výrok rozhodnutia, ktorý navrhujú žalobcovia je spôsobilý, aby mohol slúžiť ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam podľa § 67 ods. 1 zákona 162/1995 Z.z. Naliehavý právny záujem žalobcov je daný, ak sa navrhovaným petitom dosiahne nimi sledovaný cieľ, t.j. že bude môcť byť na základe nimi navrhnutého petitu rozhodnutia zapísaná zmena vlastníctva v katastri nehnuteľností.
11. Tunajší súd po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení mu veci na ďalšie konanie, uznesením č.k. 5C/459/2015-407 zo dňa 22.02.2016, právoplatným dňa 30.03.2016, pripustil zmenu účastníka na strane žalovaného tak, že namiesto žalovaného R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., D. XX vstúpi do konania žalovaná V.. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., M. XX. V odôvodnení súd uviedol, že žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 13.12.2010 navrhli, aby súd pripustil zámenu účastníka, ale z obsahu ich podania, z ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p., na ktoré poukázali a citovali a skutočností, ktoré v podaní uviedli (uzavretie kúpnej zmluvy a prevod vlastníckeho práva na pani H.) je možné vyvodiť záver (§ 41 ods. 2 O.s.p), že žalobcovia 1/, 2/ navrhli, aby súd vyhovel ich návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalovaného, čo vo svojom rozhodnutí uviedol najvyšší súd, a preto súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalovaného z dôvodu, že žalovaný kúpnou zmluvou previedol aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a vlastnícke právo k nim na V.. D. H. a vklad vlastníckeho práva bol povolený správou katastra dňa 21.06.2010, teda v priebehu súdneho konania.
12. V priebehu konania dňa 15.06.2018 žalobcovia 1/, 2/ predložili súdu nový geometrický plán č. XXXXXXXX-S-Gp-F-XXX/XXXX zo dňa 26.04.2018, úradne overený Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom pod č. XXX/XX dňa 24.05.2018, ktorý nanovo rozdelil pozemky - parcely č. XXXX a č. XXXX/X a súčasne podaním zo dňa 15.06.2018 požiadali o pripustenie zmeny žaloby v znení: „Súd určuje, že z nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pre obec A., k.ú. A., parcely reg. „C“, na LV č. XXX, parcela č. XXXX sa vytvárajú dve nové parcely: vytvára sa nová parcela č. XXXX/X vo výmere XX m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X; vytvára sa novú parcela č. XXXX/X vo výmere X m2, ktorú je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X. Súd určuje, že z nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pre obec A., k.ú. A., parcely reg. „C“, na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X sa vyčleňuje novú parcela č. XXXX/X vo výmere XX m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X. Súd určuje, že zvyšná časť nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pre obec A., k.ú. A., parcely reg. „C“, na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X má výmeru XXX m2, a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/. Súd určuje, že nehnuteľnosť vedená Okresným úradom Brezno, Katastrálny odbor, pre obec A., k.ú. A., parcela reg. „C“, na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X, má výmeru XX m2 a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/. Hranice jednotlivých parciel sa určujú podľa priloženého geometrického plánu.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia.“ V podaní žalobcovia uviedli, že zmena petitu vychádza z platných podmienok katastrálneho konania, zohľadňuje aktuálne čísla listov vlastníctva ako aj správne údaje z geodetického hľadiska. Zmena žalobného návrhu vyplýva z prečíslenia niektorých LV, ku ktorému došlo počas dlhoročného súdneho konania. Žalobcovia ďalej uviedli aj ďalšie okolnosti, ktoré odôvodňujú zmenený návrh, a to s poukazom na postup katastrálnych úradov pri zápise vlastníckeho práva. Tvrdenia žalobcov boli konzultované s odborne spôsobilou osobou, geodetom. V tomto konaní je sporné vlastnícke právo k parcelám č. XXXX, č. XXXX/X a č. XXXX/X. Pôvodný žalobný návrh z roku 2006 smeroval k tomu, aby súd určil, že parcela č. XXXX má výmeru XXX m2 a je vo vlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X. Na základe zistení žalobcov takýto žalobný petit by bol aktuálne nesprávny, totiž podľa vyjadrenia odborne spôsobilých osôb kataster nehnuteľností nemôže zlúčiť parcely, nachádzajúce sa na dvoch odlišných listoch vlastníctva. Z hľadiska katastrálneho konania je možné navrhnúť petit, ktorý môže byť v správnom/katastrálnom konaní pri zápise vlastníckeho práva vykonateľný. Preto v zmenenom návrhu žalobcovia uvažujú najmä o rozdelení parcely č. XXXX a tiež parcely č. XXXX/ X, pričom obidve parcely ostávajú na súčasnom liste vlastníctva. To znamená síce zmenu právneho stavu, ale bude reflektovať skutočný stav pozemkov, ktorý majú záujem žalobcovia docieliť. Po porade s odborne spôsobilou osobou žalobca 1/ navrhuje rozdelenie parcely č. XXXX, tak ako je vyznačené v geometrickom pláne nasledovne: vytvorí sa parcela č. XXXX/X vo výmere XX m2 a parcela č. XXXX/X vo výmere X m2, parcely vo vlastníctve žalobcu 1/ a žalovanej, každý v pomere X/X. V zmysle porady s odborne spôsobilou osobou, z parcely č. XXXX/X žalobcovia navrhujú vyčleniť časť pozemku, označenú na geometrickom pláne ako parcela č. XXXX/X, vo výmere XX m2, ktorá bude v spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X. Zvyšná časť parcely č. XXXX/X vo výmere XXX m2 bude vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/ v podiele X/X. Obdobne parcela č. XXXX/X vo výmere XX m2 bude vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/ v podiele X/X. Pričom ak uvažujú o zlúčení parciel č. XXXX/X a č. XXXX/X, na základe názoru odborne spôsobilej osoby sa takýto krok javí ako nadbytočný úkon, ktorý by mal za následok zvýšenie nákladov.
13. Súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcov na zmenu žaloby zo dňa 15.06.2018 na pojednávaní konanom dňa 26.07.2018 uznesením zo dňa 26.07.2018 v nasledovnom znení: I. Súd určuje, že z nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom A., katastrálny odbor, pre Obec A., katastrálne územie A., parcely reg. C na LV č. XXX, parcela č. XXXX sa vytvárajú dve nové parcely: vytvára sa nová parcela č. XXXX/X vo výmere XX m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X; vytvára sa nová parcela č. XXXX/X vo výmere X m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X. II. Súd určuje, že z nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom A., katastrálny odbor, pre Y. A., katastrálne územie A., parcely reg. C na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X sa vyčleňuje nová parcela č. XXXX/X vo výmere XX m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X. III. Súd určuje, že zvyšná časť nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom A., katastrálny odbor, pre Obec A., katastrálne územie A., parcely reg. C na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X má výmeru XXX m2 a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/. IV. Súd určuje, že nehnuteľnosť vedená Okresným úradom A., katastrálny odbor, pre Y. A., katastrálne územie A., parcela reg. C, na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X má výmeru XX m2 a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/. V. Hranice jednotlivých parciel sa určujú podľa priloženého geometrického plánu. VI. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
14. Tunajší súd po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení mu veci na ďalšie konanie, vo veci opätovne konal, nariadil vo veci niekoľko pojednávaní, na ktorých sa oboznámil s prednesmi právneho zástupcu žalobcov a tiež s prednesmi právneho zástupcu žalovanej, tiež vychádzal z predložených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, výsluchov strán (keď strany na poslednom pojednávaní dňa 26.07.2018 zhodne uviedli, že netrvajú na tom, aby boli zo strany súdu opätovne oboznamované listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, tohto sa výslovne vzdali), pričom zistil tento skutkový stav.
15. Z prednesu právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 12.03.2018 súd okrem iného zistil, že za tých 12 rokov, čo už prebieha tento súdny spor bolo už v tejto veci všetko povedané. Zo strany žalobcov uviedol len toľko, že žalobcovia sa v plnom rozsahu pridržiavajú a trvajú na všetkých svojich doterajších písomných podaniach aj ústnych prednesoch. Zároveň odkázal na argumentáciu uvedenú
v rozsudku tunajšieho súdu z 20.10.2010, myslí si, že v tomto rozsudku sa súd dostatočne vysporiadal s právnou stránkou veci aj s meritom veci.
16. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 12.03.2018 súd okrem iného zistil, že sa taktiež v celom rozsahu pridržiava a zotrváva na všetkých doterajších prednesoch a podaniach, ktoré boli urobené ešte právnymi predchodcami žalovanej. Vzhľadom na doteraz urobené podania a prednesy právnych predchodcov žalovanej žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
17. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 26.07.2018 súd okrem iného zistil, že sa oboznámil s podaním žalobcov datovaným dňom 15.06.2018, ktorým navrhujú zmenu svojho žalobného petitu. Skôr ako sa vyjadrí k samotnému navrhovanému zneniu petitu, poukázal na ustanovenie § 216 CSP, podľa ktorého súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu, preto pokiaľ súd bude rozhodovať o uvedenej zmene a pokiaľ bude pripúšťať navrhovanú zmenu, tak navrhuje, aby ju pripustil presne v tom znení, v akom ju navrhovali žalobcovia a aby nepristúpil ku žiadnym úpravám v žiadnom slova zmysle. Pokiaľ ide o samotné znenie upraveného návrhu, tak je presvedčený o tom, že aj navrhované znenie je nedôvodné a to tak z procesných ako aj z hmotnoprávnych dôvodov. Čo sa týka procesnej stránky, alebo procesných dôvodov tak má za to, že vo vzťahu k výroku prvému, na to aby súd určil, že z určitej nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti sa vytvárajú dve nehnuteľnosti, takéto určenie nie je daný žiadny hmotnoprávny podklad. Rovnako je presvedčený o tom, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov na tom, aby súd určil, že žalobca 1/ je spoluvlastníkom v podiele X/X a žalovaná v podiele X/X uvedených dvoch parciel, pretože žalobcovia sa vlastne týmto výrokom domáhajú určenia takého vlastníckeho vzťahu, ktorý je aj ku dnešnému dňu zapísaný v katastri nehnuteľností. Takže prvý výrok navrhovaného petitu je podľa jeho názoru úplne zmätočný. Pokiaľ ide o druhý a tretí výrok, tak má za to, že znovu návrh, aby súd určil, že z existujúcej parcely sa vyčleňuje nová parcela, ktorá má určitú výmeru a že zvyšná parcela má zase nejakú výmeru, takýto návrh nemá oporu v hmotnom práve. Má tiež za to, že na určení vlastníckeho práva tak, ako sa domáhajú žalobcovia v druhom a treťom výroku nie je naliehavý právny záujem, a to vo vzťahu k žalovanej z dôvodu, že táto je v katastri zapísaná ako vlastníčka a vo vzťahu k žalobcovi 1/ z dôvodu, že v doterajšom priebehu konania právna predchodkyňa žalobcu 1/ tvrdila, že ona je vlastníčkou, čiže ak by mohol byť teoreticky daný naliehavý právny záujem na nejakom určení, tak nie na takomto, ako sa domáha žalobca 1/ vo vzťahu k určeniu svojho vlastníctva v druhom výroku svojho návrhu. Pokiaľ ide o štvrtý výrok, tak k tomuto sa vyjadrí v ďalšej časti svojho prednesu, kde sa bude venovať hmotnoprávnym námietkam. Pokiaľ ide o výrok, že hranice jednotlivých parciel sa určujú podľa priloženého geometrického plánu, má za to, že na takomto určení hranice jednotlivých parciel nie je daný naliehavý právny záujem, pretože hranice pozemkov predsa nikto nespochybňuje, tieto nie sú sporné. Pokiaľ ide o hmotnoprávne dôvody, tak k týmto uviedol, že z doterajšieho priebehu konania a dokazovania je zrejmé, že pani S. C. kúpila rodinný dom, predmetnú drevenicu a k tejto prináležiace pozemky, vrátane tých pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania od pôvodných osadníkov, to znamená od rodiny W. a od pána F., a to zástupcu pani V. H.. Tieto pozemky od roku 1978 minimálne do 01.01.1992 v dobrej viere ako svoje vlastné užívala. Na preukázanie tejto skutočnosti predloží súdu ešte jedno čestné prehlásenie, ktoré sa podarilo zabezpečiť od pani žalovanej. Jedná sa o čestné prehlásenie dcéry pána F., pani V. C., krátkou cestou ho predkladá teraz súdu. Má za to, že keďže tieto pozemky kúpila pani C. od pôvodných osadníkov a v dobrej viere ich ako svoje vlastné užívala a splnila tak podmienky vydržania, treba mať za to, že pani S. C. sa stala vlastníčkou týchto pozemkov priamo zo zákona, poukazuje na § 10 zák. č. 293/1992 Zb. a § 39 Zák. č. 330/1991 Zb., v tomto smere poukazuje na závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/37/2010 zo dňa 03.03.2010, podľa ktorých Obec Beňuš by bola vlastníkom len v prípade, ak by preukázala, že je právnym zástupcom štátu ako pôvodného vlastníka, alebo ak by preukázala, že ona nadobudla vlastníctvo iným titulom. Pri vydržaní sa vyžaduje, aby sa odvíjalo od posledného nesporného vlastníka spravidla listinného vlastníka tým, že na liste vlastníctva v tom čase č. XXX bola zapísaná ako vlastníčka pani S. C. a v súčasnosti je ako vlastníčka zapísaná pani žalovaná, nestačí na vyvrátenie jej vlastníctva Obci Beňuš preukázať, že tvrdenie žalovanej o nadobudnutí vlastníctva vydržaním je nepodložené, ale Obec Beňuš musí preukázať, že skutočným vlastníkom je Obec Beňuš. Túto skutočnosť Obec Beňuš nepreukázala. V tomto smere poukazuje aj na závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/76/2009-128 dňa 14.04.2009. Obidve uvedené uznesenia sú súčasťou súdneho spisu. Čiže navrhovaná zmenená žaloba nie je dôvodná podľa jeho presvedčenia tak z procesných ako aj z hmotnoprávnych dôvodov a podľa jeho presvedčenia je namieste ju zamietnuť. Na záver ešte uviedol, že sa bol aj osobne pozrieť priamo na danom mieste a skutočne v prípade týchto pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania sa jedná o jediný prístup, jedinú
prístupovú možnosť v podstate ku rodinnému domu pani žalovanej. Ak by súd rozhodol, že vlastníkom týchto pozemkov je žalobca 2/, t.j. Obec Beňuš, jednak podľa jeho názoru na takéto rozhodnutie nie je daný dôvod, ale tak isto by to znamenalo, že vlastne situácia ohľadne týchto pozemkov sa nevyrieši, ale zadá sa len dôvod na vznik ďalšieho prípadného súdneho sporu, pretože pani žalovaná jednoducho ten prístup k svojej nehnuteľnosti, k svojej drevenici mať zabezpečený nejakým spôsobom musí. Čiže znovu by len musela žalovať obec o určenie práva prechodu, prístupu atď. Čiže aj z týchto dôvodov podľa jeho názoru by rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva v prospech obce bolo nielen nezákonné, ale aj nespravodlivé. Žalobu teda navrhuje v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
18. Na prednes právneho zástupcu žalovanej reagoval právny zástupca žalobcov, ktorý okrem iného uviedol, že pokiaľ sa týka predloženého čestného vyhlásenia ako listinného dôkazu, dáva na zváženie súdu hodnovernosť tohto dôkazu, nakoľko toto konanie prebieha už niekoľko rokov a podľa jeho názoru je to účelové konanie zo strany žalovanej, nakoľko ešte poukázal aj na to, že obsah tohto čestného vyhlásenia je v priamom rozpore s výpoveďou pôvodnej žalovanej pani C., ktoré je taktiež súčasťou spisu. Ešte dodal, čo sa týka jeho vyjadrenia, že obsah čestného vyhlásenia predloženého právnym zástupcom žalovanej na dnešnom pojednávaní je v priamom rozpore s výpoveďou pôvodnej žalovanej pani C., na vysvetlenie uviedol, že samotná pani C. na pojednávaniach sa vyjadrovala, resp. aj písomne sa vyjadrovala do spisu, čo je súčasť spisu, že prišla k týmto pozemkom ako slepé kura k zrnu. Ďalej poukázal na to, že ak skúmame kúpnu zmluvu z roku 1978, je potrebné skúmať aj notársku zápisnicu z roku 1998, pričom vznik tejto notárskej zápisnice a okolnosti jej vydania sú spochybniteľné, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady vydržania.
19. Žalovaná na pojednávaní dňa 26.07.2018 uviedla, že by chcela poukázať na to, že pani C., ktorá bola jej nevlastnou mamou, kúpila v roku 1978 tieto nehnuteľnosti. V roku 1998 jej obec následne tieto nehnuteľnosti predala kúpnou zmluvou, táto však nebola zavkladovaná, pričom nevie, z akých dôvodov táto nebola zavkladovaná, avšak poukázala na to, že kúpna cena bola riadne zaplatená. Taktiež poukázala, že tieto nehnuteľnosti užíva dlhodobo, riadne za ne platí dane, idú tadiaľ ich rozvody, a preto je jej eminentný záujem na tom, aby mala prístup k týmto nehnuteľnostiam a poukázala na to, že viacerými takýmito pochybnými prevodmi starostu obce Beňuš došlo podľa jej názoru k viacerým trestným činom a pokiaľ to bude potrebné, potiahne tento spor až do Štrasburgu.
20. V záverečnej reči právny zástupca žalobcov uviedol, že má za to, že v tomto konaní bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu 1/ a žalobcu 2/. K notárskej zápisnici z roku 1998, od čoho odvodzuje vlastnícke právo žalovaná uviedol, že táto je spochybniteľná, keďže dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom 2/ a právnou predchodkyňou žalovanej a dňa XX.XX.XXXX je datovaná notárska zápisnica. To znamená, ak skúmame časovú súslednosť týchto dvoch dokumentov, nie je možné súhlasiť s tým, že by bola právna predchodkyňa žalovanej dobromyseľná vo svojom vlastníckom práve. Ďalej uviedol, že sporové strany užívali tieto nehnuteľnosti spoločne a žalobcovia sa dozvedeli o zmene právneho stavu čírou náhodou. Poukázal na vyjadrenia samotnej právnej predchodkyne žalovanej, ktorá tiež potvrdila to, že tieto nehnuteľnosti boli užívané spoločne. Napriek tomu formálny právny stav svedčí o opaku, ak nahliadneme do katastra nehnuteľností. Práve tu sa ukazuje naliehavý právny záujem žalobcov na tom, aby ich vlastníctvo bolo potvrdené. K samotnému geometrickému plánu uviedol, že aktuálny geometrický plán reflektuje všetky technické a právne okolnosti daného prípadu, hranice na geometrickom pláne sú vymedzené z toho dôvodu, lebo podľa vyjadrenia odborne spôsobilej osoby, počas rokov sú technické vymoženosti lepšie a miestnym zisťovaním prišiel na to, že súčasný stav nie je presný, preto geometrický plán, ktorý dokladali, v plnom rozsahu nasvedčuje tomu skutočnému stavu. Na základe vyššie uvedených skutočností trvá na petite žaloby, ako uviedli v ich podaní zo dňa 15.06.2018. Takže trvá na petite a žiada súd, aby určil, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ trovy konania a právneho zastúpenia.
21. V záverečnej reči právny zástupca žalovanej uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava jeho prednesu, ktorý urobil na dnešnom pojednávaní v úvode tohto pojednávania. Veľmi stručne len zhrnie, je presvedčený o tom, že žaloba tak, ako bola zmenená a ako bola pripustená jej zmena, je nedôvodná. Na požadovanom určení žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem a súdne rozhodnutie, ktorým by prípadne súd takejto zmene, ako ju naformulovali žalobcovia, vyhovel, by bolo nevykonateľné. Čo sa týka hmotnoprávnej stránky veci má za to, že z vykonaného dokazovania je možné a potrebné ustáliť záver, že pani S. C. nadobudla vlastnícke právo k sporným pozemkom v roku 1978 od pôvodných osadníkov
a tieto pozemky v dobrej viere ako svoje vlastné užívala, preto to, že neskôr v roku 1995 si obec dala tieto pozemky vydržať osvedčením, to už nemohlo zohrávať a nemôže zohrávať žiadny právny význam, nemôže to mať žiadny právny účinok. Keďže riadnou vlastníčkou sa stala pani C. a následne po nej vlastníctvo nadobudli jej právni nástupcovia a v konečnom dôsledku pani žalovaná, žaloba je v celom rozsahu nedôvodná aj z týchto hmotnoprávnych dôvodov. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhuje žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
22. Pôvodná žalovaná S. C. najprv žalobu žalobcov 1/, 2/ uznala s tým, že k vlastníctvu nehnuteľností „prišla ako slepé kura k zrnu“ a pôvodná žalobkyňa 1/ V. T. „prišla o vlastníctvo ako pes o chvost“ (pôvodná žalovaná S. C. už v liste zo dňa 02.05.2007 /č.l. 81 spisu/ uznala, že v roku 1998 sa nedôvodne k „parcele č. XXXX/X pripojila odkúpená parcela č. XXXX“ a poukazuje na zmluvu zo „dňa XX.XX.XXXX“). Potom však podala odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne a žiadala žalobu žalobcov zamietnuť, vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu a vzhľadom na dobré mravy, keď uviedla, že žalobca 2/ jej predal dňa XX.XX.XXXX „v celosti parcelu č. XXXX/X o výmere XXX m2 a v polovici parcelu č. XXXX/X o výmere XX m2“, za čo aj zaplatila kúpnu cenu. Pozemky užíva ako dvor a „vstup k jej chalupe“. V skutočnosti ale nadobudla k týmto pozemkom vlastníctvo vydržaním, keď ich kúpila „ešte XX.XX.XXXX s chalupou od rodiny M. W. a od tej doby ich nerušene, dobromyseľne užívala“. Pred rokom 1978 pozemky s chalupou „od doby dávnej užívali jej právni predchodcovia, a to rodina W., pričom obec Beňuš tieto parcely nikdy neužívala“.
23. Právna zástupkyňa pôvodnej žalovanej S. C. na pojednávaní dňa 09.12.2009 uviedla, že ako si pamätá, ako ju informovala jej klientka, pani C. v roku 1978 si zakúpila chalupu v obci Beňuš, ktorá je na parcele XXXX spolu s dvorom na parcele XXXX a ostatnými priľahlými parcelami od rodiny je W., ktorí boli pôvodnými osadníkmi k týmto parcelám. Zároveň si pri kúpila časť dvora od pána F., tiež osadníka, a tak vstúpila do dobromyseľnej držby parcelám XXXX/X, XXXX/X, ďalej k parcele XXXX, kde je chalupa a k parcele XXXX. Čo sa týka žalovaných parciel XXXX/X a XXXX/X, to je vlastne dvor k jej chalupe, cez ktorý sa prechádza z hlavnej cesty, to znamená, že už pôvodní vlastníci, ktorí jej to odpredali, využívali tento dvor ako prístup k ich rodinnému domu, pretože tam iný prístup k nej. Tieto zmluvy na pozemky sa nemohli uzatvárať perfektne v roku 1978, pretože u nás platil právny režim, aký platil aj jednalo sa o osadnícke pozemky, kedy nebolo možné, aby tieto patrili osadníkom, riešilo sa to len neperfektnou zmluvou. V roku 1997 pristúpila pani C. k majetkovoprávnemu vysporiadaniu týchto nehnuteľností. Vtedy sa zistilo, že časť týchto nehnuteľností je stále v osadníckom elaboráte a časť si vysporiadala obec Beňuš, napriek tomu, že sa jednalo o osadnícke pozemky, notárskym osvedčením o vydržaní do svojho vlastníctva. V rámci tejto žiadosti, aby si vysporiadala tieto pozemky, musela pani C. požiadať obec Beňuš o súhlas s osvedčením. Obec Beňuš podľa jej vyjadrenia to riešila tým, že povedala, že k osvedčeniu súhlas nebude dávať, že jej tieto parcely odpredá kúpnou zmluvou, pretože ich má na liste vlastníctva. Preto si pani C. dala žiadosť na obec Beňuš a uznesením č. 180/97 z 18.11.1997 obec Beňuš schválila, že jej tieto parcely ňou užívané od roku 1978 odpredá za 20,- Sk za m2, pričom vôbec nie je uvedené, že v polovici alebo niečo podobné, je tu uvedená len parcela XXXX s tým, že si nechá vyhotoviť geometrický plán, podľa ktorého bude vyhotovená kúpnopredajná zmluva. Pani C. si nechala vyhotoviť geometrický plán nielen na tieto parcely, ktoré jej predávala obec, resp. sľúbila predať obec Beňuš, ale aj na tie ostatné parcely, ktoré uvádzala, že zakúpila v tom roku 1978 od pôvodných osadníkov. Dala si zakresliť až 5 parciel, ako ich aj užívala. Skutočne bolo dohodnuté s obcou, že kúpnopredajnú zmluvu dá zavkladovať do katastra ohľadom parcely XXXX/X a XXXX/X a ostatné si mienil nechať osvedčiť notárskym osvedčením. Ale v tom čase na katastri platilo, že keď si dáva notárskym osvedčením osvedčovať nie všetky parcely zakreslené v geometrickom pláne, že jej to nezapíšu, že musí dať do notárskeho osvedčenia všetky parcely, inak, že ten geometrický plán sa nemôže zapísať, nevie z čoho toto vyplývalo, mali zrejme nejaké interné predpisy, alebo musela prerobiť geometrický plán. Z týchto dôvodov pani C. nedala zavkladovať túto kúpnu zmluvu, ale tie parcely, ktoré zakúpila od obce, si dala do návrhu na osvedčenie vlastníctva vydržaním, kde uvádzala skutočnosti, ktoré aj boli pravdivé. Bolo vydané notárske osvedčenie N 490/98, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bol aj geometrický plán, kde bolo zakreslených všetkých 5 parciel, ktoré pani C. zakúpila v roku 1978. Ďalej na pojednávaní /č.l. 177/ uviedla, že ak by si žalobcovia dali robiť GP a prilepili k parcele XXXX XX m2, možnože by pani C. s tým aj súhlasila, pretože tieto skutočnosti nezavinila. Ďalej uviedla, že pokiaľ sa týka žalobcu 2/, vidí tu rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka, pretože v roku 1997 obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo predaj týchto parciel žalovanej, táto ich riadnou kúpnou zmluvou zakúpila, vyplatila kúpnu cenu pred jedenástimi rokmi a žalobca 2/ až po
podaní žaloby zrazu kúpnu cenu išiel vrátiť, tú, ktorú odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo v roku 1997 a na základe tejto kúpnej zmluvy, ktorú mala podať na kataster, ale riešila to tým, že to vsunula do osvedčenia z toho dôvodu, ktorý uvádzala, ale teraz žiadajú súd, aby tieto parcely boli vrátené obci, ale nie kvôli ich záujmom, ale kvôli záujmu žalobcu 1/. V tomto vidí rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na to, že žalovaná užíva nehnuteľnosti od roku 1978 a pokiaľ je problémom žalobcu 1/ parcela XXXX/X, že by tadiaľ chcel prechádzať, nie je to problém obce, žalovaná mu v tomto v žiadnom prípade nemieni brániť, môžu uzatvoriť dohodu o práve prechodu alebo sa s ním inak je ochotná dohodnúť alebo že mu túto polovicu parcely, cez ktorú sa prechádza, prevedie do vlastníctva z, ale to je vec pani C. a pána T.. V kúpnopredajnej zmluve je uvedená parcela XXXX/X, ktorá mala iba XX m2 a cez túto malú parcelu by mali prichádzať T. do svojich nehnuteľností, preto hovorila aj zástupcovi obce, že pani C. je ochotná toto riešiť akýmkoľvek spôsobom, pretože už vtedy obec vzhľadom na uznesenie, že predá celé, vzhľadom na okolnosť, že tadiaľto chodili T., tak pani C. predali polovicu tejto malej parcely, ale ona si to potom dala do osvedčenia v celosti tak, ako to kúpila v roku 1978, pohľadom tejto parcely je ochotná sa s T. dohodnúť. Tieto parcely však žalovala obec. Ďalej poukázala na skutočnosť, že nemá informácie od pani C., že by jej bola vrátená kúpna cena.
24. Žalobca J.. C. T. na pojednávaní dňa 09.12.2009 uviedol, že jeho rodičia chalupu kúpili rovnakým spôsobom od miestnych obyvateľov v roku 1977. Spolu s chalupou bola aj hospodárska budova na pozemku, ktorý mal uvedené rozmery XXX m2 a táto budova bola vždy užívaná spoločne presným predelom v strede už historicky predtým, než to kúpili oni alebo pani C.. Obidvomi pôvodnými majiteľmi ľavá strana bližšie k ceste patrila k chalupe, ktorú kúpila jeho mama pani T. a pravá strana budovy patrila pani C.. Táto výmera bola vždy XXX m2 delené dvomi, nikdy sa to samozrejme, presne nezameriavalo, pretože budova bola fixne postavená a v strede mala jasnú hranicu. S veľkým prekvapením zistil, že novým geometrickým plánom pani C. svoju polovicu pričlenila, hovorí o približnej polovici a v starých listoch vlastníctva to takto bolo aj uvedené, k jednému domu a k druhému domu. Pani C. novým geometrickým plánom pričlenila svoju časť k novým pozemkom a prehlásila, že na tú ich časť má stále polovičný nárok, že tam je tá polovica. Toto matematicky znamená, že ich pripravila približne o X/X. Tomu, že pani C. užívala obecný pozemok ako dvor môže povedať, že je to len výmysel a klamstvo, pretože pani C. má ohradený svoj pozemok a chalupu plotom a vždy od začiatku, keďže samotnú chalupu kúpili, tieto pozemky boli používané ako prístupové cesty ku chalupám, na ľavej strane p. W., na druhej strane p. D., tá chalupa už dnes nestojí. Pozemky slúžili ako prístupová cesta. Existujú žiadosti na obecný úrad, ktoré predchádzali odkúpeniu týchto pozemkov, a to zo strany jeho rodičov aj p. T. z dôvodu, že samotná ich chalupa nemala pozemky, a tieto by radi užívali ako rekreačnú zónu, aj v tých žiadostiach pri rozhovoroch na obecnom úrade rešpektovali nutnosť prístupu k chalupe pani C., nikdy si nenárokovali priestory, slúžiace ako prístup k pani C.. Z dôvodu vážnych zdravotných ťažkostí u jeho starej mamy a následne u brata, ktoré skončili smrťou, s obcou ďalej nedotiahli už s obecným úradom schválené pridelenie týchto pozemkov pani T.. Po týchto smutných udalostiach v roku 2003 s prekvapením, keď musel prevziať starostlivosť o chalupu, zistil, že nielen pozemky, o ktoré v minulosti mali záujem, ale aj ich pozemky, ktoré vlastnili, prešli do vlastníctva pani C., a to nepochopiteľným spôsobom.
25. Na pojednávaní dňa 09.12.2009 bol vypočutý starosta obec Beňuš ako zástupca žalobcu 2/, ktorý uviedol, že obec má záujem o usporiadanie susedských vzťahov, ktoré v tomto období sú také, že nedošlo k dohode. Potvrdil, že niektorí z vlastníkov ani nemajú prístup k vlastným pozemkom. Ďalej uviedol, že notárske osvedčenie NZ 490/1998, 435/1998 z 29.07.1998, tu nastala taká vec, že pani C. zrejme zle informovala o skutočnostiach, ktoré existovali, pretože v notárskom osvedčení sa hovorí, že parcely XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X boli vytvorené z pozemnoknižných parciel XXXXX/A/XXX a XXXXX/XXX. Toto v skutočnosti nie je pravda, pretože geometrickým plánom došlo k narušeniu vlastníckych práv niektorých účastníkov a tým myslí, že aj obce, pretože v tej dobe obec už mala právoplatne zapísané vlastnícke právo k pozemkom. Predmetné pozemnoknižné parcely, ktoré uviedol, sú len súčasťou resp. predchodcom parcely XXXX. Čo sa týka parcely XXXX, tá bola pred vytyčovacím geometrickým plánom rozdelená na jednotlivé časti, ale nebola súčasťou pozemnoknižných parciel XXXXX/A/XXX a XXXXX/XXX, to je zrejmé aj z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX. Parcela XXXX, ktorá bola potom delená ako KNC parcela v rámci identifikácie parciel v rámci pozemnoknižných čísiel, bola vedená na XXXXXC/X a tieto parcely boli vedené, keďže boli v rámci osadníckeho elaborátu, na evidenčnom liste obce č. XXX a na základe tohto potom obec vysporadúvala tieto pozemky ako ostatné plochy. V podstate išlo o pozemky, nádvoria, teda ostatné plochy ako prístupové pre uvedené nehnuteľnosti. Parcela XXXX teda nie je vytvorená z parcely XXXXX, ale v rámci identifikácie parciel je časťou parcely XXXXX/C/X. Ako obec mali záujem o usporiadanie týchto vzťahov, pozvali si pani
C., s ktorou sa dohodli, že sa mimosúdne vysporiada s pani T., teda brali to ako situáciu vyriešenú, preto nepodávali ani žalobu na určenie vlastníctva. Neskôr, keď vznikli spory, vedeli, že nedošlo k dohode. Ďalej uviedol, že uzatvorili kúpnopredajnú zmluvu s pani C., ktorá, nevie prečo nebola zapísaná na katastri, a táto kúpnopredajná zmluva riešila aj podielový vzťah ku pozemku XXXX/X. Takto mali odsúhlasené aj v obecnom zastupiteľstve uznesením, teda predaj v polovici pre pani T. a v polovici pre pani C., čím by sa zabránilo problémom. Zrejme na základe geometrického plánu si pani C. riešila ešte ďalšie nehnuteľnosti, a to bol vlastne ten dôvod, prečo vznikol tento spor. Ako obec nepodávali návrh na vklad uvedenej kúpnopredajnej zmluvy z dôvodu, že sa dohodli, že návrh na vklad podá pani C.. Z tohto dôvodu sa ani nezaujímali o ďalší postup, či bol podaný návrh na vklad do správy katastra. Suma, ktorá bola uvedená v kúpnopredajnej zmluve bola aj vyplatená, preto nemali dôvod spochybňovať túto zmluvu, i keď po podaní žaloby na súd bola uvedená cena z kúpnej zmluvy vrátená obcou pani C..
26. Z vykonaného dokazovania považoval súd ďalej za preukázané, že na základe neperfektnej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX kúpili právna predchodkyňa žalobcu 1/ V. T. spolu s právnou predchodkyňou žalovanej S. C. každá v X/X od M. W. s jeho manželkou nehnuteľnosti, pozemky a chalupu s hospodárskou budovou. V nadobudnutom rozsahu uvedené nehnuteľnosti 29 rokov užívali. Žalobca 1/ ako právny nástupca V. T. je teda vlastníkom pozemkov v katastri obce A., okres A. - parcely č. XXXX o výmere XX m2, ktorý patrí do kategórie zastavané plochy a nádvoria, ktoré využíva ako dvor, a parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorý je pozemkom pod rodinným domom so súpisným č. XXX, ktorý žalobca 1/ využíva ako chalupu na rekreačné účely. Tieto nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. A.. Žalobca 1/ v bezprostrednom okolí svojej chalupy užíva aj ďalšie pozemky, pričom zistil, že aktuálny formálno-právny stav svedčí o vlastníctve žalovanej. Ide o pozemky na parc. KN-C č. XXXX/X a parc. KN-C č. XXXX/X, vedené v súčasnosti na LV č. XXXX (predtým vedené na LV č. XXX), na parcele KN-C č. XXXX vedenej na LV č. XXX a na parcele KN- C č. XXXX/X vedenej na LV č. XXX. Žalobca 1/ preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe žiadostí, adresovaných Správe katastra v A., dosiahol opravu chybného zápisu parcely KN-C č. XXXX/X - X m2 zastavaná plocha v súlade s § 59 ods. 1 písm. a/ zák. č. 162/1995 Z.z., keď Správa katastra zrušila zápis parc. KN-C č. XXXX/X na LV č. 199 v prospech S. C., rod. C. a zapísala túto parcelu na LV č. XXX v prospech V. T., rod. C.. Rozhodnutie Správy katastra v Brezne, č. X-48/07 zo dňa 19.06.2007 nadobudlo právoplatnosť 16.07.2007 a vzhľadom na túto skutočnosť právny zástupca žalobcu 1/ v tejto časti žalobu zobral späť a súd konanie zastavil. Obdobným spôsobom sa snažil právny zástupca žalobcu 1/ vyporiadať aj parcely č. XXXX, č. XXXX/X a č. XXXX/X, avšak bezvýsledne, pretože Správa katastra v A. nevyhovela jeho žiadosti z dôvodu, že zápis do katastra bol prevedený na základe verejnej listiny, označenej ako N 490/98, Nz 435/98, ktorá preukazovala právo k nehnuteľnosti a táto je správne zapísaná, nemožno tento zápis považovať za chybu v katastrálnom operáte a je možné sa domáhať určenia vlastníctva len na príslušnom okresnom súde.
27. Z Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 18.05.1998 vyhotoveného Zememeračskou kanceláriou Siman & Jorčík spol. s r.o., Brezno a úradne overeného Okresným úradom Brezno pod č. XXX/XX dňa 28.05.1998 (č.l. 94 - príloha A, č.l. 117-119 spisu) vyplýva, že parcela číslo XXXX/X bola vytvorená z parcely číslo XXXX zapísanej v liste vlastníctva číslo XXX (odčlenená ako diel 2) a parcela číslo XXXX/X z parcely číslo XXXX - diel 3 s výmerou XXX m2 a z parcely číslo XXXX - diel 13 s výmerou XX m2. Parcela číslo XXXX sa do listu vlastníctva číslo XXX zapísala na základe notárskej zápisnice o osvedčení vlastníctva nadobudnutého vydržaním pre žalobcu 2/ (Nz 403/95 zo dňa 13.09.1995 - č.l. 89-90 spisu) v celosti.
28. Žalobca 2/ nadobudol parcely KN-C č. XXXX/X a KN-C č. XXXX/X v kat. území A. na základe „Protokolu o prechode vlastníctva vecí“ zo dňa 24.06.1991 v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. Keďže nie všetky nehnuteľnosti v užívaní obce boli na základe delimitácie zapísané do vlastníctva obce, čo sa však stalo len nedopatrením, dňa 13.09.1995 bolo vydané osvedčenie o vydržaní notárskou zápisnicou č. N 132/95, Nz 403/95 pre žalobcu 2/, z ktorého vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti v celosti od nepamäti slúžili obci sčasti ako miestne komunikácie a sčasti ako verejné plochy, spravované obcou, do roku 1990 boli vlastnícky vedené na LV č. X na bývalé ONV Banská Bystrica, v rámci delimitácie prešli v roku 1995 do vlastníctva obce. Nesprávnym odovzdaním dokumentov sa stalo, že do delimitačných protokolov neboli zapísané všetky parcely, ktoré obec skutočne spravuje a ktorých je vlastníkom. Po nahliadnutí do osadníckeho elaborátu boli identifikované aj ostatné parcely, ktoré sú uvedené v tomto notárskom osvedčení, a keďže ich Obec Beňuš skutočne užívala, bolo po splnení ostatných zákonných náležitostí vydané osvedčenie, ktoré slúžilo ako podklad
pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobca 2/, cítiac sa výlučným vlastníkom, ich mienil za účelom lepšieho využitia predať pôvodnej žalobkyni 1/ V. T. a pôvodnej žalovanej S. C. kúpnou zmluvou z roku 1998.
29. V roku 1998 žalobca 1/ a pôvodná žalovaná S. C. požiadali žalobcu 2/ o odkúpenie časti parcely KN- C č. XXXX, časť W. (viď č.l. 12 spisu), ktorú kúpu odsúhlasil Obecný úrad Beňuš uznesením č. 180/97. Predmetná kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 68 spisu) bola napokon uzavretá len medzi Obcou Beňuš a pôvodnou žalovanou S. C.. Žalobca 2/ na základe tejto zmluvy odpredal pôvodnej žalovanej S. C. nehnuteľnosť v k.ú. Beňuš, vedenú na LV č. XXX ako parcela KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha (dvor) o výmere XXX m2 v celosti a parcela KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha (iná plocha) o výmere XX m2 v podiele X/X a parcela KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere X m2, na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 18.05.1998 za 2.740,- Sk, t.j. 20,- Sk za 1 m2. Kúpnu cenu pôvodná žalovaná S. C. žalobcovi 2/ aj vyplatila, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 23.07.1998. Zmluva bola perfektná, avšak návrh na vklad podaný nebol, napriek tomu, že účastníci zmluvy sa dohodli na tom, že návrh podá kupujúca, t.j. pôvodná žalovaná S. C.. Táto tak neurobila z dôvodu, ktorý vysvetlila jej právna zástupkyňa, že mala záujem okrem kupovaných nehnuteľností vysporiadať aj iné nehnuteľnosti, na ktoré nechala vyhotoviť geometrický plán, tento však nebol akceptovaný správou katastra, preto zvolila iný spôsob, a to nadobudnutie vlastníctva na základe notárskeho osvedčenia titulom vydržania. W. pôvodná žalovaná S. C. tvrdila, že niektoré nehnuteľnosti, ku ktorým vlastnícke právo žalobcov uznáva, sa dostali do notárskeho osvedčenia nedopatrením, o čom svedčí aj to, že odovzdala všetky potrebné podklady, týkajúce sa predmetných nehnuteľností právnemu zástupcovi žalobcu 1/, aby vyriešil vlastníctvo obidvoch ku vzájomnej spokojnosti. V odvolacom konaní však už tvrdila, že sa cíti byť vlastníčkou všetkých týchto nehnuteľností.
30. Krátko po uzavretí vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, dňa 29.07.1998, pred notárkou JUDr. Vierou Kalinovou bolo vydané na žiadosť pôvodnej žalovanej S. C. osvedčenie vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 zák. č. 323/1992 Zb. notárskou zápisnicou č. N 490/98, Nz 435/98. Na základe tohoto osvedčenia nadobudla v celosti pôvodná žalovaná S. C. nehnuteľnosti, zapísané na Okresnom úrade - odbor katastra A., v k.ú. A., parcela č. KN-C XXXX zastavaná plocha o výmere XXX m2, parcela č. KN-C XXXX zastavaná plocha o výmere XXX m2, parcela KN-C č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2, parcela č. KN-C XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2, vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX z parciel XXXXX/a/XXX, XXXXX/a/XXX, vedené v zápisnici č. 29. Titulom nadobudnutia vlastníctva mala byť neperfektná kúpna zmluva z roku 1978 od predávajúcich M. W. a jeho manželky. Z predložených dokladov súd však zistil, že parcela KN-C č. XXXX nikdy nebola súčasťou pozemno-knižných parciel č. XXXXX/a/XXX a č. XXXXX/a/XXX, pretože z týchto bola vytvorená len parcela KN-C č. XXXX. Ako vyplýva z Identifikácie parciel č. XXX.X-XXXX/XX zo dňa 24.06.1994, parcela KN-C č. XXXX (stav v katastri nehnuteľností - C) bola vedená v evidenčnom liste č. XXX na užívateľa Obec A., podľa pozemkovej knihy bola zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. XX na parcelnom čísle v časti XXXXX/X/c ako ostatná plocha v osadníckom elaboráte.
31. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 15.06.2018 pre okres A., obec A., katastrálne územie A. súd okrem iného zistil, že v časti A: majetková podstata je uvedený pozemok, parcela registra „C“, a to parcela parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, a v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby sú ako vlastníci uvedení: pod poradovým číslom 3 žalobca 1/ J.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel X/X, ako titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie o dedičstve - 2D/223/09, Dnot 26/09 zo dňa 04.08.2009 - Z 1807/09, a pod poradovým číslom 5 žalovaná D. H., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel X/X, ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V 583/10 zo dňa 21.06.2010.
32. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre okres A., obec A., katastrálne územie A. súd okrem iného zistil, že v časti A: majetková podstata sú uvedené pozemky, parcely registra „C“, a to parcela parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, a parcela parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako i stavby, a to rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele parc. č. XXXX, a v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby je ako vlastník uvedená: pod poradovým číslom 2 žalovaná D. H., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel X/X, ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V 583/10 zo dňa 21.06.2010.
33. Z Geometrického plánu č. XXXXXXXX-S-Gp-F - XXX/XXXX zo dňa 26.04.2018 vyhotoveného GEPOS-Ing. Rastislav Petkanič, Krajná 1, Nové Mesto nad Váhom a úradne overeného Okresným úradom A. pod č. XXX/XX dňa 24.05.2018 vyplýva, že v kat. území A. parcela číslo E. XXXX/X s výmerou XX m2 - zastavané plochy bola vytvorená z parcely číslo CKN XXXX s výmerou XX m2 zapísanej v LV č. XXX. Parcela číslo CKN XXXX/X s výmerou X m2 - zastavané plochy bola vytvorená z parcely číslo CKN XXXX s výmerou XX m2 zapísanej v LV č. XXX. Parcela číslo CKN XXXX/X bola vytvorená z parcely číslo CKN XXXX/X s výmerou XXX m2 zapísanej v LV č. XXXX odčlenená s výmerou XX m2, zvyšná časť parcely číslo CKN XXXX/X tak zostáva s výmerou XXX m2.
34. Z čestného vyhlásenia V. C., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX zo dňa 24.07.2018 vyplýva, že týmto čestne vyhlásila, že je dcérou p. V. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX, zomr. XXXX a vnučkou p. V. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX. Obidvaja (jej otec aj jej stará matka) boli pôvodnými osadníkmi v obci Beňuš. Má vedomosť o tom, že v roku 1978 jej otec V. F. ako zástupca jej starej matky V. H. predal pani S. C. drevenicu - rodinný dom nachádzajúci sa v obci Beňuš a postavený na pozemku C KN XXXX, spolu s priľahlými pozemkami, vrátane pozemkov, ktoré sú ku dnešnému dňu zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako C KN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a C KN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Má tiež vedomosť o tom, že časť pozemkov priľahlých k tejto drevenici kúpila p. S. C. v r. 1978 od rodiny W., ktorí boli tiež pôvodnými osadníkmi v obci Beňuš. Pozemky, ktoré sú ku dnešnému dňu zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako C KN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a C KN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 podľa jej vedomostí vždy slúžili ako prístup k vyššie uvedenej drevenici a ako dvor tejto drevenice a vždy tieto pozemky užívali nerušene ako svoje vlastné (ako prístup a ako dvor) vlastníci tejto drevenice. Od roku 1978 tieto pozemky užívala v dobrej viere, nerušene, ako svoje vlastné vlastníčka predmetnej drevenice pani S. C.. Tieto pozemky neboli podľa jej vedomostí nikdy užívané Obcou Beňuš.
35. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 prvej vete CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
36. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.
37. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len „O.s.p.“), účinného do 30.6.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
38. Podľa § 137 písm. c) CSP, účinného od 1.7.2016, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
39. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
40. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
41. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>).
42. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
43. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
44. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
45. Žalobcovia sa podanou žalobou po poslednom pripustení zmeny žaloby domáhali určenia, že: I. že z nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom A., katastrálny odbor, pre Y. A., katastrálne územie A., parcely reg. C na LV č. XXX, parcela č. XXXX sa vytvárajú dve nové parcely: vytvára sa nová parcela č. XXXX/X vo výmere XX m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X; vytvára sa nová parcela č. XXXX/X vo výmere X m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X, II. že z nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom A., katastrálny odbor, pre Obec A., katastrálne územie A., parcely reg. C na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X sa vyčleňuje nová parcela č. XXXX/X vo výmere XX m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X, III. že zvyšná časť nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom A., katastrálny odbor, pre Obec A., katastrálne územie A., parcely reg. C na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X má výmeru XXX m2 a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/, IV. že nehnuteľnosť vedená Okresným úradom A., katastrálny odbor, pre Y. A., katastrálne územie A., parcela reg. C, na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X má výmeru XX m2 a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/, V. že hranice jednotlivých parciel sa určujú podľa priloženého geometrického plánu. Zároveň žalobcovia predložili nový geometrický plán č. XXXXXXXX-S-Gp-F - 146/2018 zo dňa 26.04.2018, úradne overený Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom pod č. XXX/XX dňa 24.05.2018, ktorý nanovo rozdelil pozemky
- parcely č. XXXX a č. XXXX/X.
46. Na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov po vyššie uvedenom poslednom pripustení zmeny žaloby je čiastočne dôvodná.
47. Súd mal preukázané, že pokiaľ sa týka parcely KN-C č. XXXX, táto má v súčasnosti výmeru XX m2 a súčasný právny stav svedčí v prospech žalobcu 1/ a v prospech žalovanej, pre každého v X/X. Pokiaľ sa týka prvého výroku pripustenej zmeny žaloby, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že z parcely KN-C č. XXXX sa vytvárajú dve nové parcely: vytvára sa nová parcela č. XXXX/X vo výmere XX m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X a vytvára sa nová parcela č. XXXX/X vo výmere X m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/ X a žalovanej v podiele X/X, súd dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba nedôvodná, nakoľko žalobca 1/ nemá na určení svojho spoluvlastníckeho podielu naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c) CSP), pretože to, čoho sa žalobou domáha, mu už patrí, teda sa domáha určenia takého vlastníckeho vzťahu, ktorý je aj v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností, pričom niet logického dôvodu, aby sa parcela KN-C č. XXXX rozdelila na dve parcely, pričom vlastnícky sa situácia nezmení. Rovnako tak žalobca 1/ nemá naliehaný právny záujem na určení vlastníctva žalovanej a zároveň žalobca 2/ nemá naliehaný právny záujem na určení vlastníctva žalovanej a ani na určení vlastníctva žalobcu 1/. V tejto časti preto súd žalobu považoval za nedôvodnú a ako nedôvodnú ju zamietol.
48. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za nesporné, že žalovaná je v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka pozemkov - parcely KN-C č. XXXX/X o výmere XX m2 a parcely KN-C č. XXXX/X o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa k.ú. A.. Ako bolo vyššie konštatované, v roku 1998 žalobca 1/ a pôvodná žalovaná S. C. požiadali žalobcu 2/ o odkúpenie časti parcely KN-C č. XXXX, časť W., ktorú kúpu odsúhlasil Obecný úrad Beňuš uznesením č. XXX/XX. Predmetná kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola napokon uzavretá len medzi žalobcom 2/ (t.j. Obcou Beňuš) a pôvodnou žalovanou S. C.. Žalobca 2/ na základe tejto zmluvy odpredal pôvodnej žalovanej S. C. nehnuteľnosť v k.ú. Beňuš, vedenú na LV č. XXX ako parcela KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha (dvor) o výmere XXX m2 v celosti a parcela KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha (iná plocha) o výmere XX m2 v podiele X/X a parcela KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere X m2, na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 18.05.1998 za 2.740,- Sk, t.j. 20,- Sk za 1 m2. Kúpnu cenu pôvodná žalovaná S. C. žalobcovi 2/ aj vyplatila, o čom svedčí príjmový pokladničný
doklad zo dňa 23.07.1998. Zmluva bola perfektná, avšak návrh na vklad podaný nebol, napriek tomu, že účastníci zmluvy sa dohodli na tom, že návrh podá kupujúca, t.j. pôvodná žalovaná S. C.. Táto tak neurobila z dôvodu, ktorý vysvetlila jej právna zástupkyňa, že mala záujem okrem kupovaných nehnuteľností vysporiadať aj iné nehnuteľnosti, na ktoré nechala vyhotoviť geometrický plán, tento však nebol akceptovaný správou katastra, preto zvolila iný spôsob, a to nadobudnutie vlastníctva na základe notárskeho osvedčenia titulom vydržania. Pôvodná žalovaná S. C. teda mala vedomosť o vlastníctve obce, keďže uzatvorila kúpnu zmluvu (dňa XX.XX.XXXX) s obcou ako predávajúcim účastníkom zmluvy práve ohľadom týchto nehnuteľností. Preto potom podľa názoru súdu nemohla v nijakom prípade splniť zákonné atribúty nadobudnutia vlastníctva vydržaním, najmä nemohla byť dobromyseľná. V zmysle platnej právnej úpravy je vydržanie osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ex lege, za predpokladu, že sú splnené požadované atribúty, a síce, že ide spôsobilý predmet vydržania, že je držba oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby, pričom subjektom vydržania môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba. Pôvodná žalovaná S. C. si nechala osvedčiť vlastníctvo o.i. k nehnuteľnostiam parc. KN-C č. XXXX, KN-C č. XXXX/X a KN-C č. XXXX/X dňa 29.07.1998, žalobcovia 1/, 2/ podali žalobu na určenie vlastníctva v lehote desiatich rokov. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že pôvodná žalovaná S. C. nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k uvedeným parcelám, nakoľko čo sa týka parcely KN-C č. XXXX, ako to bolo deklarované v osvedčení o vydržaní, pretože nehnuteľnosti zakúpila spoločne s právnou predchodkyňou žalobcu 1/ V. T., každá v X/X, takto ich aj užívali, čo nepoprela ani samotná pôvodná žalovaná S. C. (čl. 75, 81 spisu). Zároveň nehnuteľnosti parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X sú nepochybne vo vlastníctve žalobcu 2/, ktorý ich nadobudol vydržaním, čo bolo konštatované v notárskej zápisnici N XXX/XX, Nz 403/95 zo dňa 13.09.1995, kde titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva bol v zmysle zák. č. 138/1992 Zb. protokol o prechode vlastníctva vecí z bývalého ONV Banská Bystrica na Obec Beňuš v zmysle § 14 cit. zák., ako aj konštatovaný užívací stav osadníckych elaborátov a oprávnená držba obce, čo sa napokon premietlo aj v LV č. XXX. Čo sa týka čestného vyhlásenia V. C. zo dňa 24.07.2018, predloženého žalovanou na poslednom pojednávaní dňa 26.07.2018, podľa názoru súdu obsah tohto čestného vyhlásenia je potom v rozpore s vyjadreniami pôvodnej žalovanej S. C., pričom zároveň vzhľadom na dĺžku konania a skutočnosť, že tento dôkaz bol zo strany žalovanej predložený po viac ako jedenástich rokoch od začatia konania (keď je potrebné poukázať na to, že v čase začatia konania V. F. ešte žil, zomrel v roku 2012), možno mať pochybnosti o hodnovernosti tohto listinného dôkazu. Keďže pôvodná žalovaná S. C. notárskou zápisnicou č. N 490/98, Nz 435/98 zo dňa 29.07.1998 si nechala osvedčiť vlastníctvo vydržaním pre seba v celosti, napriek tomu, že nesplnila zákonné podmienky, žalobca 2/ nemal inú možnosť, ako sa svojho vlastníctva domáhať súdnou cestou.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom 2/ (t.j. Obcou Beňuš) ako predávajúcim a pôvodnou žalovanou S. C. ako kupujúcou uzavretá platne, žalobca 2/ prejavil vôľu previesť na pôvodnú žalovanú ako nadobúdateľku svoje vlastnícke právo k scudzovanej veci, t.j. o.i. k spornej parcele KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha (dvor) o výmere XXX m2 v celosti a k spornej parcele KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha (iná plocha) o výmere XX m2 v podiele X/X. Zmluvou o prevode vlastníckeho práva sa rozumie akákoľvek zmluva, ktorou sa vlastník zaväzuje previesť na nadobúdateľa svoje vlastníckeho právo k scudzovanej veci. V danom prípade je bezpochybné, že zmluva o prevode vlastníctva zo žalobcu 2/ na pôvodnú žalovanú S. C. má účinok obligačný, to znamená, že táto zmluva zaväzuje vlastníka, aby svoje právo na nadobúdateľa previedol. Pokiaľ sa potom týka tretieho výroku pripustenej zmeny žaloby, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že zvyšná časť nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom A., katastrálny odbor, pre Obec A., katastrálne územie A., parcely reg. C na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X má výmeru XXX m2 a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/, súd dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba nedôvodná, nakoľko žalobca 2/ platne previedol svoje vlastnícke právo k parcele KN-C č. XXXX/X o výmere XXX m2 v celosti na pôvodnú žalovanú S. C.. Zároveň v tejto časti súd musel konštatovať aj nedostatok naliehaného právneho záujmu žalobcu 1/ na určení vlastníctva žalobcu 2/, keďže žalobca 1/ môže konať len za seba a domáhať sa svojich tvrdených práv. V tejto časti preto súd žalobu považoval za nedôvodnú a ako nedôvodnú ju zamietol.
50. Súd mal preukázané, že čo sa týka parcely KN-C č. XXXX/X, táto má v súčasnosti výmeru XX m2 a súčasný právny stav svedčí v prospech žalovanej v celosti. Pokiaľ sa týka štvrtého výroku pripustenej zmeny žaloby, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že parcela KN-C č. XXXX/X má výmeru XX m2 a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/, súd dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba čiastočne dôvodná. Ako bolo vyššie konštatované, žalobca 2/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
platne previedol svoje vlastnícke právo k parcele KN-C č. XXXX/X o výmere XX m2 na pôvodnú žalovanú S. C. len v podiele X/X. V nadväznosti na tú skutočnosť, že v katastri nehnuteľností je zapísaná žalovaná ako vlastník v celosti, žalobca 2/ podľa názoru súdu osvedčil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože bez takéhoto určenia je jeho právne postavenie neisté a nemôže byť predmetom zápisu do katastra nehnuteľností. Keďže však bolo preukázané, že žalobca 2/ previedol svoje vlastnícke právo k parcele KN-C č. XXXX/X o výmere XX m2 na pôvodnú žalovanú S. C. v podiele X/X, a teda žalobca 2/ po uzavretí kúpnej zmluvy s pôvodnou žalovanou S. C. zostal len podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/X, súd žalobe v tejto časti vyhovel len čiastočne, keď určil, že žalobca 2/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom A., katastrálny odbor pre katastrálne územie A. na liste vlastníctve č. XXXX, pozemku parc. č. KNC XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/X k celku. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k predmetnej parcele v celosti, potom súd žalobu považoval za nedôvodnú a ako nedôvodnú ju zamietol.
51. Pokiaľ sa týka druhého výroku pripustenej zmeny žaloby, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že z parcely KN-C č. XXXX/X sa vyčleňuje nová parcela č. XXXX/X vo výmere XX m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X, k tomu považuje súd za potrebné poukázať na to, že ako vyplýva z Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 18.05.1998, parcela číslo XXXX/X bola vytvorená z parcely číslo XXXX - odčlenená ako diel 3 s výmerou XXX m2 a z parcely číslo XXXX - odčlenená ako diel 13 s výmerou XX m2. Pôvodná žalovaná S. C. už v liste zo dňa 02.05.2007 uznala, že v roku 1998 sa nedôvodne k „parcele č. XXXX/X pripojila odkúpená parcela č. XXXX“ a poukázala na zmluvu zo „dňa XX.XX.XXXX“; na pojednávaní dňa 09.12.2009 uviedla, že „ak by si žalobcovia dali robiť GP a prilepili k parcele č. XXXX XX m2, možnože by s tým aj súhlasila, pretože tieto skutočnosti nezavinila“. V priebehu konania žalovaná nepreukázala právne relevantné právne úkony, ktoré by smerovali k oprávnenému odňatiu časti výmery o rozlohe XX m2 z parcely č. XXXX, aby sa potom žalobca 1/ a aj žalovaná stali podielovými spoluvlastníkmi len výmery o rozlohe XX m2, a to každý v X/X. Občiansky zákonník presne vymedzuje spôsoby prevodu vlastníckeho práva, ktoré je navyše chránené aj Ústavou Slovenskej republiky. Ak bola časť parcely KN-C č. XXXX o výmere XX m2 z nejakých dôvodov pričlenená k parc. KNC č. XXXX/X, mohlo tak byť vykonané len zákonným spôsobom. Iný spôsob nemôže požívať právnu ochranu, a teda je aj v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd videl možnosť v tejto časti žalobe vyhovieť vo vzťahu k žalobcovi 1/, pričom by naliehavý právny záujem videl v tom, že inou, ako súdnou cestou, vlastníctvo k nehnuteľnostiam usporiadať nemôže. Žalobca 1/ ale nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníctva žalovanej, určiť spoluvlastnícky podiel žalovanej v X/X-ici možno len na základe vzájomnej žaloby, nie na základe žaloby žalobcu 1/. Zároveň je potrebné poukázať na to, že súd pri rozhodovaní musí vychádzať zo skutočností platných v čase rozhodnutia vo veci. V prípade určenia vlastníctva ku pozemkom, ktoré sú vedené v príslušnom katastrálnom operáte s určitým číselným označením parciel, ich výmerou, druhom a zároveň geometrickým vymedzením podľa skutočného stavu v prírode je nevyhnutné, aby spolu s navrhovanou zmenou, ak sa má dotknúť výmery, strana doložila a navrhla aj zmenu zakreslenia parcely tak, aby zmena výmery zodpovedala aj určitému posunu hraníc. Je z technického hľadiska nemysliteľné, aby sa výmera pozemku zmenila oproti aktuálnemu stavu podľa katastra nehnuteľností bez zmeny hraníc. Žalobcovia 1/, 2/ v priebehu konania síce predložili súdu nový geometrický plán č. XXXXXXXX-S-Gp-F - XXX/XXXX zo dňa 26.04.2018, tento však v časti s prihliadnutím na vyššie uvedené, v ktorej súd žalobu zamietol, nezodpovedá vlastníckym vzťahom, k čomu dospel súd na základe vykonaného dokazovania. Na základe toho je potom tento geometrický plán nespôsobilý na zápis do katastra nehnuteľností a nie je možné vykonať zmenu v katastrálnej mape a v príslušnom geometrickom operáte katastra nehnuteľností len v tejto časti ohľadne druhého výroku pripustenej zmeny žaloby, a aj to len vo vzťahu k žalobcovi 1/. Pokiaľ súd na základe vykonaného dokazovania dospel k iným vlastníckym vzťahom, než sa žalobou domáhajú žalobcovia, súd si nemôže dať sám vyhotoviť taký geometrický plán, ktorý by zodpovedal stavu, ako by bolo možné žalobe vyhovieť. V tejto časti preto súd žalobu považoval za nedôvodnú a ako nedôvodnú ju zamietol.
52. Na záver súd dodáva, že pokiaľ vyhovel žalobe v časti a určil, že žalobca 2/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom A., katastrálny odbor pre katastrálne územie A. na liste vlastníctve č. XXXX, pozemku parc. č. KNC XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/X k celku, parcely KNC č. XXXX/X sa geometrický plán č. XXXXXXXX-S-Gp-F - XXX/XXXX zo dňa 26.04.2018 nijako nedotýka, a teda výrok rozhodnutia v tejto časti je spôsobilý, aby mohol slúžiť ako podklad na zápis práv k nehnuteľnostiam.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, keď samostatne rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalovaná a žalobca 1/ a vo vzťahu žalovaná a žalobca 2/, keďže žalobca 1/ a žalobca 2/ netvoria nerozlučné ani nútené spoločenstvo. Pri určovaní pomeru úspechu strán vo veci súd pritom vychádzal zo žalobcami posledne navrhnutej a súdom pripustenej zmeny žaloby, keď žalobcu 1/ sa týkali prvé dva výroky súdom pripustenej zmeny žaloby a žalobcu 2/ sa týkali tretí a štvrtý výrok súdom pripustenej zmeny žaloby. Súd pri posudzovaní pomeru úspechu strán vo veci nevychádzal z úspešnosti strán v odvolacom konaní a v dovolacom konaní, nakoľko vzhľadom na výsledky odvolacích a dovolacích konaní sa nedá konštatovať, že mala niektorá zo strán väčší úspech.
58. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalovaná a žalobca 1/ súd pri určovaní pomeru úspechu strán vychádzal zo žalobcami posledne navrhnutej a súdom pripustenej zmeny žaloby, keď žalobcu 1/ sa týkali prvé dva výroky súdom pripustenej zmeny žaloby. V tejto časti bola žaloba zamietnutá. Vo vzťahu žalovaná a žalobca 1/ bola tak vo veci plne úspešná žalovaná, a preto jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi 1/ v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v nadväznosti na ich vyčíslenie úspešnou stranou.
59. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalovaná a žalobca 2/ súd, ako bolo vyššie uvedené, pri určovaní pomeru úspechu strán tiež vychádzal zo žalobcami posledne navrhnutej a súdom pripustenej zmeny žaloby, keď žalobcu 2/ sa týkali tretí a štvrtý výrok súdom pripustenej zmeny žaloby. V tejto časti súd žalobe vyhovel len čiastočne, a to len v polovici štvrtého výroku (keď žalobca 2/ sa domáhal, že je vlastníkom parcely č. XXXX/X v celosti, pričom súd rozhodol, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/X). V percentuálnom prepočte tak úspech žalobcu 2/ predstavuje 25 %, úspech žalovanej 75 %. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP potom súd priznal žalovanej voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ktorý predstavuje 75 % - 25 % súdom priznaných 50 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.