Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Čiastočný_rozsudok_9Cpr-15-2017.pdf
PDF · 162.68 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-9Cpr/15/2017
Čiastočný rozsudok
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: Mgr. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. ul. č. X/XX, XXX XX F., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom kancelárie Holubyho ul. č. 51, XXX 01 Martin, proti žalovanej: Základná škola Hany Zelinovej, so sídlom ul. Čachovský rad č. 34, 038 61 Vrútky, IČO: 37811681, právne zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Gr?sslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, o žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy, čiastočným rozsudkom
rozhodol:
Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalovanou ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi, podaním zo dňa 23.06.2017, je neplatné.
O ďalšom nároku a o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku, ktorým bude rozhodnuté o všetkých zvyšných uplatnených procesných nárokoch.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalovanou ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi podaním zo dňa 23.06.2017, je neplatné, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, a to od 01.09.2017 až do právoplatnosti rozsudku, a súčasne, aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že u žalovanej pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.10.2011 ako samostatný učiteľ s dohodnutým druhom práce výchovno-vzdelávacia činnosť učiteľa na II. stupni. Od roku 2016 si začal uvedomovať a pociťovať to, že riaditeľka žalovanej pristupuje k nemu inak ako k ostatným zamestnancom. Jej správanie vnímal ako určitú formu šikany s jasným cieľom, a to dosiahnuť jeho odchod zo školy. Začalo sa to prejavovať v oblasti odmeňovania a vyvrcholilo to výpoveďou z pracovného pomeru. Dňa 18.01.2017 mu bolo zaslané prvé a posledné písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a menej závažané porušenie pracovnej disciplíny. Malo sa to týkať toho, že dňa 10.01.2017 nevykonal dozor v školskej jedálni. Vo vyjadrení k tomuto písomnému upozorneniu uviedol, že tento dozor zabudol vykonať, no podľa ust. čl. 14 bod 13 Pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ (ďalej len „Pracovný poriadok“) sa táto povinnosť primárne vzťahuje na pedagogických zamestnancov, ktorí sa stravujú v zariadeniach školského stravovania. On sa však v školskej jedálni nestravuje, a preto mu mohol byť nariadený dozor v tomto zariadení iba v prípade, ak tento nebolo možné zabezpečiť iným spôsobom, avšak táto nemožnosť nenastala. Dňa 06.02.2017 mu žalovaná doručila „Písomné upozornenie na porušenie pracovných povinností, zvlášť hrubý spôsob porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 06.02.2017“. Porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom zo strany žalobcu vzhliadala žalovaná v tom, že si nesplnil uloženú povinnosť do 31.01.2017 pripraviť a organizačne zabezpečiť lyžiarsky výcvik pre žiakov 7. ročníka. Proti tomuto sa
žalobca ohradil v písomnej reakcii zo dňa 09.02.2017, kde v podstate uviedol, že žalovaná zneužila jeho dlhodobú práceneschopnosť, o ktorej bola informovaná. To, že žalovaná bola oboznámená s tým, že počas dlhodobej práceneschopnosti nemôže žalobca splniť zadanú úlohu preukazuje aj tá skutočnosť, že na plnenie pôvodne jeho povinností bola určená kolegyňa Mgr. Q. A.. Vo vzťahu k tomuto výpovednému dôvodu žalobca súčasne uviedol, že pokiaľ žalovaná sama kvalifikovala porušenie pracovnej disciplíny, ako porušenie zvlášť hrubým spôsobom, nie je možné v súlade s príslušným ustanovením Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) tento dôvod obsiahnuť do výpovede zo dňa 23.06.2017, keď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u neho dôvody, pre ktoré by mohol okamžite skončiť pracovný pomer, resp. ak ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, je možné dať zamestnancovi výpoveď, iba ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Použiteľnosť tohto dôvodu, t.j. dôvodu, pre ktorý by mohol zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, je však časovo ohraničená, a teda pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktorého sa mal dopustiť do 31.01.2017, a o ktorom mala žalovaná vedomosť najneskôr dňa 06.02.2017, už bez ďalšieho nie je možné obsiahnuť ako dôvod do výpovede zo dňa 23.06.2017. Pokiaľ ide o ostatné dôvody výpovede vzťahujúce sa ku dňu 29.05.2017, 08.06.2017 a 22.06.2017, žalobca poukázal na to, že sa o nich dozvedel až z písomného vyhotovenia výpovede po jej prevzatí dňa 27.06.2017, čím žalovaná porušila vlastnú internú normu, a to Pracovný poriadok, ktorý v ustanovení čl. 9 (in fine) ukladá zamestnávateľovi povinnosť, aby bol zamestnanec na každé preukázané porušenie pracovnej disciplíny písomne upozornený, čo sa v jeho prípade nestalo. K uvedenému postupu zo strany žalovanej došlo podľa názoru žalobcu z toho dôvodu, aby sa on ako zamestnanec už nemohol proti žalobcovi obrániť a takýto prejav konania považuje za prejav s dopredu stanoveným cieľom. Uvedené potvrdzuje aj fakt odovzdania samotnej výpovede dňa 27.06.2017, keď z obsahu výpovede zo dňa 27.06.2017 vyplýva, že žalovaná považovala doručenie písomného vyhotovenia výpovede v tento deň a jej prečítanie tesne pred odovzdaním za jeho oboznámenie sa s touto výpoveďou. Žalobca zastáva názor, že zákonodarca nemal na mysli to, že doručenie výpovede je zároveň oboznámením zamestnanca s dôvodmi výpovede, pričom týmto postupom žalovaná nerešpektovala Pracovný poriadok a porušila § 63 ods. 6 ZP. Podľa názoru žalobcu, takto žalovaná konala z dôvodu, aby sa on nemohol brániť proti dôvodom výpovede. Pokiaľ ide o udalosť zo dňa 29.05.2017, žalobca do budovy školy prichádzal z WC v školskej jedálni, ktoré ako jediné v tom čase bolo vybavené toaletným papierom. Toto následne uviedol aj svojmu kolegovi Mgr. J.M.. Pokiaľ ide o udalosť zo dňa 08.06.2017, žalobca poukázal na to, že takéto konanie bolo a je v učiteľskom kolektíve bežné. V praxi nejde vždy len o necvičiacich žiakov, ale aj napr. o poslanie žiaka pre učebné pomôcky do kabinetu, resp. vôbec jeho uvoľnenie za účelom návštevy sociálneho zariadenia. Pokiaľ sa žalovaná odkazuje na Vyhlášku MŠ SR č. 320/2008 Z.z., táto zveruje podrobnosti Pracovnému poriadku, ku ktorému má podľa názoru žalobcu žalovaná veľmi liberálny prístup. Žalovanou citované ustanovenia Pracovného poriadku (čl. 14 bod 11/ a 12/) sa na opisovanú situáciu nedajú aplikovať. Vyučovanie telesnej výchovy nie je praktické vyučovanie ani exkurzia, a pod. U žalovanej neexistuje žiadny pokyn riaditeľa, ktorý by sa vzťahoval na danú problematiku, resp. neexistuje taký pokyn, s ktorým by bol oboznámený žalobca. V súvislosti s uvedenou udalosťou žalobca poukázal na bizarné správanie sa riaditeľky žalovaného, ktorá odviedla dotknuté žiačky do riaditeľne a jemu nepovedala, že ich berie so sebou, pričom on potom s ostatnými žiakmi už po pár minútach hľadal uvedené žiačky. Keď žalovaná tvrdí, že mal nechať bez dozoru žiačky až do 08.20 hod., teda 25 minút, v skutočnosti predmetné žiačky hľadal už určitý časový úsek predtým. V súvislosti s predmetnou udalosťou zo dňa 08.06.2017 žalobca poukázal na to, že aj iní kolegovia občas ponechali žiakov pred triedou, resp. pred telocvičňou, keď kolegyňa Mgr. J. ponechala v šk. roku 2015/2016 dve žiačky 8.A mimo telocvične (boli necvičiace). Riaditeľka ZŠ, ktorá v prvom momente považovala tieto žiačky za jeho, začala rozprávať o okamžitom skončení pracovného pomeru, avšak keď sa ukázalo, že ich mimo telocvične ponechala Mgr. J., všetko bolo v poriadku. Naposledy k takémuto rozdielnemu prístupu žalovanej došlo v máji 2017, t.j. 2 týždne pred 08.06.2017. Z uvedeného postoja žalovanej je zrejmé, že táto pristupuje k rôznym zamestnancom diametrálne odlišne a nerešpektuje zásadu rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ ide o udalosť zo dňa 22.06.2017, žalobca poukázal na to, že on svoj odchod a príchod riadne zapísal do listiny označenej ako „Prerušenie pracovnej doby (LV, NV...)“. Iba z tejto listiny mohla žalovaná zistiť časy jeho odchodu a príchodu. Na jeho veľké prekvapenie však po kontrole tejto listiny žalovanou (zástupcom riaditeľky) dňa 23.06.2017 už táto neobsahovala jeho meno, niečo bolo zagumované a niečo prebielené. Uvedený deň odišiel v čase, keď nemal vyučovanie (3. a 4. hodinu mal „voľnú“), z čoho vyplýva, že nemohol porušiť pracovnú disciplínu, nakoľko Pracovný poriadok ukladá pedagogickému zamestnancovi povinnosť byť na pracovisku v čase určenom jeho rozvrhom hodín (čl. 14 bod 8/). Navyše aj jeden z jeho kolegov dňa 29.06.2017 opustil o 12.00 hod. pracovisko a nezapísal sa do knihy „Prerušenie pracovnej doby“ a
nevrátil sa ani na zasadnutie predmetovej komisie o 14.00 hod. a žalovaná túto situáciu vôbec neriešila. Súčasne žalovaný poukázal v žalobe na § 74 ZP, ktorý ukladá zamestnávateľovi povinnosť vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď danú zamestnancovi, keď nesplnenie tejto povinnosti spôsobuje ex lege neplatnosť výpovede. Dňa 23.06.2017 kontrolovala žalovaná Záznam o porušení pracovnej disciplíny, tzn. že až v tento deň zistila jeho údajné porušenie pracovnej disciplíny. Následne ho preniesla do písomného vyhovenia výpovede, ktorá už v závere obsahuje aj zmienku o tom, že skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s predsedníčkou základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (ďalej len „ZO OZ PŠaV“) pri žalovanej, a to dňa 23.06.2017. Zo záznamu zo dňa 23.06.2017, teda zrejme vypracovaného niekedy medzi časom kontroly záznamu a časom vypracovania výpovede však nevyplýva fakt prerokovania samotnej výpovede a obsahuje iba stanovisko žalovanej, že končí so žalobcom pracovný pomer a text o tom, že predsedníčka ZO OZ PŠaV berie na vedomie a akceptuje stanovisko žalovanej. Stanovisko nie je samotná výpoveď, t.j. najmä to nie sú jej dôvody. Z uvedeného záznamu vôbec nevyplýva, že by výpoveď bola doručená zástupcom zamestnancov na prerokovanie. Pre úplnosť žalobca v žalobe poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. b) Stanov OZ PŠaV, podľa ktorého je štatutárnym orgánom základnej organizácie najmenej 3-členný výbor, ktorý je príslušným odborovým orgánom vo vzťahu k zamestnávateľovi. Podľa dôkazných zistení žalobcu v deň 23.06.2017 nezasadal tento výbor, tzn. že zástupcovia zamestnancov výpoveď vôbec neprerokovali. Ak by bola žalovaná len odovzdala výpoveď predsedníčke ZO OZ oproti jej podpisu, stačilo jej počkať 7 dní a nastala by bez ďalšieho ex lege fikcia o prerokovaní. Takto však k prerokovaniu nedošlo. Ak by sa niekto pokúsil doplniť záznam z prerokovania napr. o fiktívnu zápisnicu zo zasadnutia výboru ZO OZ PŠaV (hoci výpoveď obsahuje výslovný text, že stanovisko bolo prerokované iba s predsedníčkou ZO OZ PŠaV) a následne by ho predložil v konaní pred súdom, išlo by o konanie sankcionované § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Keďže žalobca považuje doručenú výpoveď za neplatnú a jej dôvody za vymyslené, žalovanej podaním zo dňa 07.08.2017 oznámil svoje stanovisko k výpovedi, ako aj to, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Dňa 04.09.2017 však nebol pustený do budovy školy.
2. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2017 navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že predmetnú výpoveď považuje za platnú a má za to, že pracovný pomer žalobcu u žalovanej skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.08.2017. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu na strane 2, druhý odsek žaloby, kde žalobca uviedol, že od roku 2016 si začal uvedomovať a pociťovať to, že riaditeľka školy pristupuje k jeho osobe inak, ako k iným zamestnancom s cieľom dosiahnuť jeho odchod zo školy, pričom toto jej správanie sa začalo prejavovať aj v oblasti odmeňovania, tak podľa žalovanej práve správanie žalobcu voči ostatným zamestnancom žalovanej vybočovalo zo zásad slušného správania, keďže žalobca vyvolával na pracovisku napätie a zneužívaním svojich práv sa snažil a do dnešného dňa sa snaží riaditeľku žalovanej šikanovať. Pokiaľ ide o tvrdenia na strane 2, tretí odsek žaloby, tak je pravdou (a žalobca túto skutočnosť potvrdzuje), že žalobca dňa 10.01.2017 nevykonal dozor v šk. jedálni žalovanej a na základe tejto skutočnosti bol žalovanou upozornený na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Povinnosť žalobcu vykonávať dozor v šk. jedálni vyplýva z jeho pracovnej náplne, podľa ktorej je učiteľ v rámci pracovného času povinný vykonávať pedagogický dozor nad žiakmi a v šk. jedálni. Učitelia vykonávajú dozor v šk. jedálni na základe rozvrhu, ktorý je od začiatku šk. roku vyvesený v zborovni a žalobca bez akýchkoľvek pripomienok tento dozor v zmysle rozvrhu vykonával. Preto jeho tvrdenia uvedené v žalobe považuje žalovaná za účelové s úmyslom zatajiť fakt, že žalobca v daný deň dozor nevykonal z jednoduchého dôvodu, že na túto povinnosť zabudol, čo potvrdil aj vo svojom písomnom vyjadrení na listine „Písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, menej závažné porušenie pracovnej disciplíny“, ktorá mu bola doručená osobne dňa 18.01.2017 v ktorom uviedol, že upozornenie považuje za opodstatnené. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu uvedené na str. 2, štvrtý odsek žaloby, žalovaná poukázala na nesprávnu interpretáciu § 63 ods. 1 písm. e) ZP učinenú žalobcom, keď listinou „Písomné upozornenie na porušenie pracovných povinností, zvlášť hrubý spôsob porušenia pracovnej disciplíny“, zo dňa 06.02.2017 bol žalobca len opätovne upozornený na porušenie jeho pracovných povinností, a preto právna argumentácia žalobcu a odkaz na § 63 ods. 4 ZP a § 68 ods. 2 ZP neobstojí. Pokiaľ ide o porušenie, resp. nesplnenie povinností žalobcu organizačne zabezpečiť lyžiarsky výcvik pre žiakov 7. ročníka do 31.01.2017, žalovaná poukázala na to, že z vyjadrenia Mgr. M. J. (vyučuje telesnú výchovu) k lyžiarskemu výcviku vyplýva celá chronológia zabezpečovania lyžiarskeho výcviku žiakov 7. ročníka, pričom Mgr. Q. A. žalobcu počas jeho neprítomnosti len zastupovala, avšak nebola poverená prevzatím žalobcovi ešte v auguste roku 2016 predmetovou komisiou uložených povinností
súvisiacich s organizáciou lyžiarskeho výcviku. Z uvedeného vyplýva, že v čase prítomnosti žalobcu v práci si mal žalobca vykonávať svoje povinnosti súvisiace s organizáciou lyžiarskeho výcviku riadne. V dňoch 09.01. až 18.01.2017 bol žalobca v práci a počas tohto obdobia spolu s Mgr. J. na základe jej žiadosti zaslali lyžiarskej a snowbordovej škole Fatraski zoznamy žiakov a požiadavku na zabezpečenie lyžiarskeho výstroja. Mgr. J. následne žalobcu upozornila, že je potrebné vybaviť, resp. zistiť aj ďalšie náležitosti lyžiarskeho výcviku (prieskum cien dopravy, poistné, finančné podmienky výcviku atď.), na čo sa mal žalobca spýtať Mgr. J., či to má vybavovať on, keď má takú nízku odmenu. Na základe vyjadrení o nečinnosti žalobcu Mgr. J. z obavy, že by mohli nastať problémy ohľadne organizácie lyžiarskeho výcviku, začala oslovovať prepravcov autobusovej dopravy, aby bola pre žiakov zabezpečená aspoň preprava do lyžiarskeho strediska, keďže žalovaná chcela čerpať finančný príspevok Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, na čo bolo potrebné zabezpečiť minimálne 3 cenové ponuky. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu uvedeným na str. 2, šiesty odsek žaloby, žalovaná poukázala na to, že pri dávaní výpovede žalobcovi bolo postupované v súlade s § 63 ods. 6 ZP, keď riaditeľka žalovanej žalobcu ústne oboznámila s dôvodom výpovede, o čom svedčí „Zápisnica zo dňa 27.06.2017“, ktorú na znak súhlasu s jej obsahom podpísal aj žalobca. Žalobca navyše svoje vyjadrenie k dôvodu výpovede uviedol aj na písomnom vyhotovení výpovede. K tvrdeniam na strane 3, druhý odsek žaloby žalovaná poukázala na to, že žalobcom tvrdená skutočnosť, že dňa 29.05.2017 prichádzal do školy z WC v školskej jedálni, neobstojí, nakoľko WC v školskej jedálni sú až do 11.30 zavreté a toaletný papier sa v nich nenachádza. Preto uvedené žalobcove tvrdenie nie je pravdivé a fakt, že žalobca vošiel do budovy školy v čase o 09.57 hod. z mimoškolského areálu potvrdzuje aj listinný dôkaz „Zápis z udalostí dňa 29.05.2017“ podpísaný 3 svedkami. K tvrdeniam na str. 3, tretí odsek žaloby žalovaný poukázal na § 8 ods. 3 Vyhlášky MŠ SR č. 320/2008 Z.z. o Základnej škole podľa ktorej platí, „Pred vyučovaním, počas vyučovania, počas prestávok, v školskej jedálni, po vyučovaní, pri náhlej nevoľnosti, alebo pri úraze počas všetkých aktivít organizovaných školou alebo školským zariadením vykonáva nad žiakmi dozor poverený pedagogický zamestnanec podľa pracovného poriadku, ktorý vydáva riaditeľ...“ V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na ustanovenie Pracovného poriadku, a to časť III čl. 10 Povinnosti zamestnancov písm. a), podľa ktorého „zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne podľa svojich síl a vedomostí a schopností plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi...“ a časť IV. čl. 14, bod 11/ a 12/, v ktorom je uvedené, že „učiteľ vykonáva dozor nad žiakmi v škole pred vyučovaním, po vyučovaní, počas prestávok a pri prechode z jednej budovy školy do druhej budovy školy... pedagogickí zamestnanci vykonávajú podľa pokynu riaditeľa školy pedagogický dozor nad žiakmi aj mimo školy pri praktickom vyučovaní, exkurziách a počas inej činnosti predpísanej učebnými osnovami, počas účasti žiakov na súťažiach, resp. pri ich príprave a akciách organizovaných školou“. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na zápis z udalosti zo dňa 08.06.2018, ktorý podpísali 3 svedkovia, a podľa ktorého žalobca evidentne a flagrantne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie citovaných právnych predpisov tým, že dňa 08.06.2017 o 07.55 hod. pred telocvičňou školy nechal sedieť osamotené žiačky z 5.A triedy E. K. a E. V., ktoré mali hodinu telesnej výchovy a v daný deň necvičili a tým tieto mladistvé žiačky ponechal bez dozoru. Podľa žalovanej porovnávanie tejto situácie s konaním Mgr. J. zo školského roku 2015/2016 považuje za prekrúcanie situácie, keď Mgr. J. túto situáciu z uvedeného šk. roku popísala vo vyhlásení priloženom k tomuto vyjadreniu, z ktorého vyplýva, že žalobca vtedy požiadal Mgr. J. o uvoľnenie 2 necvičiacich žiačok z ňou vedenej hodiny na výpomoc, pričom práve žalobca následne tieto žiačky nechal v kuchynke bez dozoru. K tvrdeniam žalobcu uvedeným na str. 3 šiesty odsek žaloby, žalovaná zotrvala na skutkovom vymedzení porušenia pracovnej disciplíny žalobcom tak, ako to je uvedené vo výpovedi, t.j. že žalobca bez vedomia zástupcu riaditeľa žalovanej (čl. 14 ods. 6 Pracovného poriadku) opustil v čase od 09.44 hod. do 10.20 hod. budovu školy, čím porušil čl. 14 ods. 4 a 6 Pracovného poriadku. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu na str. 3 šiesty odsek žaloby, žalovaná súčasne poukázala na to, že zákon žiadnym spôsobom nestanovuje, v akom časovom predstihu je zamestnávateľ povinný predložiť zástupcovi zamestnancov výpoveď na prerokovanie, keď z doslovného znenia § 74 ZP vyplýva, že zamestnávateľ tak musí urobiť vopred. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaná námietky žalobcu za irelevantné. Za irelevantné žalovaná považuje aj výhrady, resp. spochybňovanie „Záznamu z rokovania zo zástupcami zamestnancov zo dňa 23.06.2017“, keďže v úvodnom ustanovení pod názvom listiny sa vyslovene uvádza: „zamestnávateľ vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov výpoveď z pracovného pomeru zamestnanca: Mgr. B. A....“ z čoho je zrejmé, že k prerokovaniu výpovede došlo, keďže sa len ťažko možno domnievať, že by Mgr. D. H. predsedníčka ZO OZ PŠaV pri ZŠ HZ záznam podpísala, ak by nesúhlasila so skutočnosťami v ňom uvedenými. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že v zmysle § 74 ZP je zamestnávateľ povinný prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, keď podľa čl. 10 ods. 4, prvá a šiesta veta Stanov OZ PŠaV na Slovensku platí, že „na čele výboru je predseda... Predseda výboru má podpisové právo “ čo znamená, že Záznam z rokovania so zástupcami
zamestnancov zo dňa 23.06.2017 je zo strany zástupcov zamestnancov podpísaný oprávnenou osobou. Podľa názoru žalovanej v prípade, ak by aj predsedníčka ZO OZ PŠaV pri ZŠ HZ prípadne prekročila svoje právomoci pri prerokovaní výpovede vo vzťahu k nej ako tretej osobe, má za to, že takýto prípadný exces nemá vplyv na platnosť, resp. právnu záväznosť prerokovania výpovede a platnosť výpovede ako takej.
3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 22.12.2017 poukázal na to, že pokiaľ ide o písomné upozornenie žalobcu zo dňa 18.01.2017 zo strany žalovanej, tak samotný rozpis dozoru vyvesený v zborovni nemá za následok zmenu ustanovenia čl. 14 bod 13 Pracovného poriadku. Žalobca súčasne poukázal na to, že pokiaľ žalovaná vo svojom podaní zo dňa 06.02.2017 definovala jeho údajné porušenie pracovnej disciplíny ako porušenie „zvlášť hrubým spôsobom“, tak sa jedná o porušenie, ktoré oprávňuje zamestnávateľa k skončeniu pracovného pomeru niektorým zo spôsobov ustanovených ZP, avšak v takom prípade je nutné aplikovať § 63 ods. 4 ZP tak, ako to žalobca uviedol v podanej žalobe. Pokiaľ ide o zabezpečenie lyžiarskeho výcviku, žalobca má za to, že už na konci augusta roku 2016 bolo na zasadnutí predmetovej komisie prijaté uznesenie o organizovaní lyžiarskeho výcviku, ktoré mu uložilo splniť určité povinnosti. Na ďalšom zasadnutí predmetovej komisie dňa 15.11.2016 bolo konštatované, že povinnosti uložené uznesením predmetovej komisie z augusta 2016 si splnil. Napriek jeho dlhodobej pracovnej neschopnosti mu vedúca predmetovej komisie uznesením dňa 15.11.2016 uložila povinnosť zorganizovať lyžiarsky výcvik. Už v tomto čase bol práceneschopný, a to od 07.11.2016 s tým, že oznámil predpokladaný čas doby liečenia, ktorý bol do konca decembra roku 2016. Následne mu bola riaditeľkou schválená dovolenka až do 08.01.2017, a teda do práce nastúpil až 09.01.2017. Pokiaľ už dňa 15.11.2016 vedela aj vedúca predmetovej komisie to, že bude dlhodobo práceneschopný, uloženie takýchto povinností nemohlo smerovať k ničomu inému, len k získaniu dôvodov na vyvodzovanie zodpovednosti voči konkrétnemu zamestnancovi. Pre úplnosť poukázal na to, že sa zasadnutia predmetovej komisie dňa 15.11.2016 nezúčastnil. Vedomosť o tom, že mu bola uznesením predmetovej komisie zo dňa 15.11.2016 uložená táto povinnosť, sa dozvedel až dňa 09.01.2017, t.j. mal takmer 2 mesiace sklz. V tejto súvislosti poukázal na e-mailovú komunikáciu s vedúcou predmetovej komisie zo dňa 02.02.2017, z ktorej vyplýva, že zasadnutie tejto komisie bolo minulý týždeň, čo znamená, že v čase od 23.01.2017 do 27.01.2017, teda nie 30.01.2017 ako uvádza Mgr. J., t.j. vedúca predmetovej komisie v pripojenej listine. V intenciách uvedeného poukázal na to, že v dňom 23.01.2017 a 24.01.2017 bol v práci, keď v uvedené dni zasadnutie predmetovej komisie nebolo. V dňoch od 25.01.2017 do 02.02.2017 bola na OČR, dňa 03.02.2017 čerpal schválenú dovolenku a do práce nastúpil 06.02.2017. V tejto súvislosti vo vzťahu k príprave predmetného lyžiarskeho výcviku poukázal na to, že žalovaná nevysvetlila, prečo nereagovala na jeho námietky proti písomnému upozorneniu zo dňa 09.02.2017. Súčasne ponechal na úvahe súdu, či ústne oboznámenie v časovom predstihu necelých 2 minút pred podaním samotnej výpovede do ruky je splnením podmienok podľa § 63 ods. 6 ZP.
4. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v duplike doručenej tunajšiemu súdu dňa 23.01.2018 poukázala na to, že je nesporné, že žalobca dňa 10.01.2017 nevykonal dozor v šk. jedálni žalovanej a na základe tejto skutočnosti bol žalovanou upozornený ne neuspokojivé plnenie pracovných úloh a menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa tvrdenia žalovanej si je žalobca nepochybne vedomý, že povinnosť vykonávať dozor v šk. jedálni vyplýva z jeho pracovnej náplne, podľa ktorej je učiteľ v rámci pracovného času povinný vykonávať pedagogický dozor nad žiakmi a v školskej jedálni. Zároveň žalobca nepochybne vie, že učitelia vykonávajú dozor v šk. jedálni na základe rozvrhu, ktorý bol od začiatku šk. roku vyvesený v zborovni a žalobca bez akýchkoľvek pripomienok tento dozor v zmysle rozvrhu vykonával. Jednalo sa teda o dlhodobo zaužívaný spôsob vykonávania kontroly nad disciplínou žiakov v šk. jedálni, ktorý bol akceptovaný žalobcom, ako aj ostatnými učiteľmi ZŠ. Je faktom, že žalobca v daný deň dozor nevykonal z dôvodu, že na túto povinnosť zabudol, čo potvrdil aj vo svojom písomnom vyjadrení na listine „Písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úlohy, menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.“ Žalovanej súčasne nie je zrejmé, čo žalobca odkazom na § 63 ods. 4 ZP sleduje, resp. aký je význam tohto jeho odkazu na predmetné ust. ZP. Žalovaná opätovne poukázala na § 63 ods. 1 písm. e) ZP, podľa ktorého platí, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornení na možnosť výpovede. Listinu „Písomné upozornenie na porušenie pracovných povinností, zvlášť hrubý
spôsob porušenia pracovnej disciplíny“ zo dňa 06.02.2017 bol žalobca opätovne len upozornený na porušenie jeho pracovných povinností, a toto upozornenie môže byť predpokladom pre uplatnenie postupu podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP. Žalovaný súčasne poukázal na to, že pokiaľ žalobca sa snažil ospravedlniť nesplnenie svojich pracovných povinností organizačne zabezpečiť lyžiarsky výcvik pre žiakov 7. ročníka, a to z dôvodu svojej pracovnej neschopnosti, čerpania dovolenky a pod., tak je zrejmé, že žalobca o tejto povinnosti vedel už od zasadnutia predmetovej komisie dňa 26.08.2016 a mal dostatok času na jej splnenie. Žalovaná má za to, že zamestnanec je povinný dbať na časový rámec splnenia uložených povinností a aj plánovanie čerpania dovolenky by mal k tomuto prispôsobiť. Preto obranu žalobcu, že pracovnú povinnosť si nemohol riadne a včas plniť aj z dôvodu, že po skončení dočasnej práceneschopnosti čerpal dovolenku do 08.01.2017, považuje za detinskú. Pokiaľ ide o žalobcovu snahu spochybniť osobu a prípadnú svedeckú výpoveď Mgr. J., uviedol, že k doloženej e-mailovej komunikácii mohlo dôjsť z jej strany k chybnej informácii ohľadne konania zasadnutia predmetovej komisie, keď predmetová komisia sa konala dňa 30.01.2017, o čom svedčia aj listinné dôkazy priložené k vyjadreniu, a to zápisnica z predmetovej komisie výchovných predmetov konanej dňa 30.01.2017 a prezenčná listina z PK výchovných predmetov. Súčasne pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná nijakým spôsobom nereagovala na jeho námietky k upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny, žalovaná poukázala na to, že ZP nestanovuje povinnosť zamestnávateľa reagovať na takéto námietky zamestnanca. Pokiaľ žalobca súčasne namietal, že nebol v dostatočnom časovom predstihu oboznámený s dôvodmi výpovede, žalovaná poukázala na zápisnicu zo dňa 27.06.2017, z ktorej vyplýva celý skutkový dej, v rámci ktorého bol žalobca oboznámený s dôvodmi výpovede a žalobca sa k nim aj písomne vyjadril. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o tom, že dňa 29.05.2017 sa mal nachádzať na toaletách v šk. jedálni, tak na týchto toaletách sa nemohol nachádzať, nakoľko boli zatvorené a pokiaľ žalobca tvrdí opak, tak jeho tvrdenia nie sú pravdivé.
5. Na pojednávaniach obidve strany sporu zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach.
6. Súd okrem výsluchu žalobcu a žalovanej vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Mgr. D. H., Mgr. F. J., L. X., H. O., J. G., K. X., A. A., F. A., I. U. a F. P., ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, keď na základe takto vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu, ako aj žalovanej dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam. Dňa 28.10.2011 uzatvoril žalobca v právnom postavení zamestnanca so žalovanou v právnom postavení zamestnávateľa pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce „výchovno-vzdelávacia činnosť učiteľa na II. stupni“. Dňa 27.06.2017 bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená výpoveď zo dňa 23.06.2017 podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP z dôvodov, že dňa 18.01.2017 bol žalovaný zamestnávateľom písomne upozornený na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v tom, že dňa 10.01.2017 mal žalobca povinnosť vykonávať pedagogický dozor v šk. jedálni počas stravovania žiakov školy v čase od 13.15 hod., avšak túto svoju povinnosť si bez vážneho dôvodu nesplnil, a v daný deň a v danú hodinu dozor nevykonal, pričom z vyjadrenia žalobcu k písomnému upozorneniu vyplynulo, že žalobca si svoju povinnosť vykonať pedagogický dozor nesplnil z dôvodu, že na to zabudol. Ďalší dôvod výpovede spočíval v tom, že dňa 06.02.2017 bol žalobca žalovaným druhýkrát písomne upozornený na porušenie pracovných povinností z dôvodu, že si nesplnil svoju povinnosť pripraviť a organizačne zabezpečiť lyžiarsky výcvik pre žiakov 7. ročníka. Následne podľa výpovede mal žalobca porušiť svoje pracovné povinnosti dňa 29.05.2017, keď mal podľa plánovaného rozvrhu vyučovať 3. vyučovaciu hodinu v 6.A triede predmet Technická výchova, pričom 3. vyučovacia hodina sa začína podľa rozvrhu o 09.45 hod., avšak na túto vyučovaciu hodinu sa nedostavil včas, keď o 09.57 hod. bol videný ako prichádza z mimoškolského areálu do budovy školy bez akéhokoľvek ospravedlnenia, čím hrubo porušil pracovnú disciplínu. Ďalším dôvodom predmetnej výpovede bolo porušenie pracovnej disciplíny žalobcom spočívajúce v tom, že dňa 08.06.2017 o 07.55 hod. počas výučby telesnej výchovy (ďalej len „TV“) v triede 5.A nechal pred telocvičňou sedieť osamotené žiačky z 5. A triedy - E. K. a E. V., ktoré mali hodinu TV, a v daný deň necvičili, keď riaditeľka žalovanej z opatrnosti zobrala menované žiačky do učebne pre špeciálneho pedagóga, kde boli pod dozorom p. X. a p. I. a po zabezpečení zastupovania si zobrala žiačky do riaditeľne, aby zostali pod dozorom a žalobca si po žiačky prišiel do riaditeľne o 08.20 hod. a následne odišiel aj s ostatnými žiakmi dokončiť hodinu TV na multifunkčné ihrisko, čím žalobca počas vyučovacej hodiny nechal žiačky bez dozoru mimo budovy školy pred telocvičňou v čase, keď bol plne zodpovedný za ich bezpečnosť a bol povinný vykonávať výchovnovzdelávaciu činnosť a dozor nad žiakmi, čím žalobca porušil pracovnú disciplínu. Následne dňa 22.06.2017 ráno o 07.15 hod. sa žalobca zapísal do dochádzky zamestnancov, následne podľa rozvrhu odučil hodinu TV v triede 5.A/B, hodinu TV v triede 7.B/C, a vykonal dozor počas
veľkej prestávky na 2. poschodí v budove 2. stupňa a následne o 09.44 hod. svojvoľne bez priepustky alebo súhlasu vedenia školy opustil svoje pracovisko a vrátil sa približne o 10.20 hod. do zborovne, čím hrubo porušil Pracovný poriadok žalovanej v časti IV. čl. 14, ods. 4. Listom zo dňa 07.08.2017 oznámil žalobca žalovanému, že rozviazanie pracovného pomeru doručenou výpoveďou považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 28.10.2011.
7. Žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 ZP je podľa § 137 písm. d) CSP žalobou o určení právnej skutočnosti. Z predmetnej výpovede zo dňa 23.06.2017 mal súd preukázané, že predmetná výpoveď bola daná z dôvodov prezumovaných § 63 ods. 1 písm. e) ZP. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Z uvedeného vyplýva, že pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď iba v prípade, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Inak môže dať podľa príslušného ustanovenia zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, pre ktoré by so zamestnancom mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Z písomných dokladov označených ako písomné upozornenie na porušenie pracovných povinností, zvlášť hrubý spôsob porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 06.02.2017 (viď č.l. 6 spisu) a zo dňa 18.01.2017 (viď č.l. 43 spisu) síce vyplýva, že žalobca mal na základe udalostí zo dňa 10.01.2017, resp. 31.01.2017 porušiť pracovnú disciplínu, na čo bol upozornený, avšak pokiaľ ide o upozornenie na možnosť výpovede, toto v predmetných upozorneniach absentuje, pričom z predmetných listín vyplýva upozornenie v znení „zamestnávateľ vyvodí voči takémuto správaniu dôsledky v súlade s § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 ZP a ukončí s Vami pracovný pomer“. Ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 ZP však neupravuje výpovedný dôvod prezumovaný § 63 ods. 1 písm. e) ZP, ale výpovedný dôvod spočívajúci v tom, že zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných 6 mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil. Z uvedeného je zrejmé, že z predmetných písomných upozornení nemožno jasne, určito a zrozumiteľne vyvodiť následok spočívajúci v porušení pracovnej disciplíny prezumovaný § 63 ods. 1 písm. e) ZP, ale naopak zmätočne odkazuje na iný výpovedný dôvod prezumovaný § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 ZP, navyše bez výslovného uvedenia možnosti výpovede, čo má za následok, že žalobca nebol zo strany svojho zamestnávateľa právne relevantným spôsobom upozornený na možnosť výpovede pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. O uvedenom závere súdu boli strany sporu upovedomené v rámci predbežného právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2 CSP. Reakciou na vyslovené predbežné právne posúdenie bolo vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej, že žalobcovi bola daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, nie z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, ale z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, pre ktorý mohol zamestnávateľ so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer. Z uvedených dôvodov (pri absencii iných písomných upozornení na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny), prihliadnuc na vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní zo dňa 04.04.2018, súd preskúmal dôvody uvedené vo výpovedi danej žalobcovi z hľadiska, či napĺňajú podmienky, pre ktoré by so žalobcom mohla žalovaná ako zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer. V intenciách vyššie uvedeného záveru sa súd zaoberal otázkou plynutia 2-mesačnej prekluzívnej lehoty ohľadne v poradí prvých dvoch vo výpovedi uvedených porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, keď zo samotnej výpovede zo dňa 23.06.2017, ako aj z písomných upozornení zo dňa 18.01.2017 a 06.02.2017 mal súd preukázané, že o porušení pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v tom, že žalobca dňa 10.01.2017 nevykonal pedagogický dozor v šk. jedálni v čase od 13.15 hod., sa žalovaná dozvedela najneskôr dňa 18.01.2017 a o porušení pracovných povinností žalobcu pripraviť a organizačne zabezpečiť lyžiarsky výcvik pre žiakov 7. ročníka sa žalovaná dozvedela najneskôr dňa 06.02.2017, následkom čoho žalovanej ohľadne týchto dvoch výpovedných dôvodov uplynula dvojmesačná subjektívna prekluzívna lehota na danie výpovede (t.j. dňa 18.03.2017, resp. 06.04.2017) tak, ako to prezumuje § 63 ods. 4 ZP.
8. Pokiaľ ide o dôvod výpovede zo dňa 29.05.2017, ktoré má spočívať v tom, že žalobca sa na 3. vyučovaciu hodinu v triede 6.A, predmet Technická výchova, ktorá podľa rozvrhu začalo o 09.45 hod., nedostavil včas, keď o 09.57 hod. bol videný, ako prichádza z mimoškolského areálu do budovy školy bez akéhokoľvek ospravedlnenia, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca porušil pracovnú disciplínu tým, že sa oneskorene dostavil na predmetnú vyučovaciu hodinu, keď túto
skutočnosť žalobca nesporoval a vyplynula taktiež z výpovede zástupcu riaditeľa žalovanej Mgr. F. A., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 29.05.2017 stretol žalobcu na chodbe cca. 15 minút po začatí vyučovacej hodiny. Uvedené mal súd preukázané aj z výpovede J. G., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalobca sa dostavil na predmetnú vyučovaciu hodinu cca. 15 až 20 minút po začatí vyučovacej hodiny, prevzal si svojich žiakov a odišiel s nimi. Z výpovede J. G. vyplynulo, že predmetná vyučovacia hodina bola delenou hodinou, kedy do príchodu žalobcu na predmetnú hodinu boli všetci žiaci v triede, kde sa nachádzal menovaný svedok. Súd s poukazom na povinnosť žalobcu prezumovanú čl. 11 písm. c) Pracovného poriadku, podľa ktorého pedagogickí zamestnanci plnia vyučovaciu činnosť a činnosť výchovnej práce v rozsahu vyučovacej činnosti... a povinnosť stanovenú čl. 11 písm. d) Pracovného poriadku, podľa ktorej pedagogickí zamestnanci organizujú prácu tak, aby sa vyučovacia hodina začala a ukončila hneď po zazvonení dospel k záveru, že žalobca svojím konaní porušil pracovnú disciplínu. Uvedené porušenie pracovnej disciplíny súd považuje za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď aj z čl. 9 Pracovného poriadku žalovanej vyplýva (napriek tomu, že takouto klasifikáciou súd pri posúdení porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný), že za menej závažné porušenie pracovných povinností sa považuje nedostatočné plnenie, alebo jednorazové nesplnenie pracovných úloh, alebo omeškávanie sa s ich plnením, nevyužívanie pracovnej doby a predlžovanie prestávok, neskorý príchod na pracovisko a neodôvodnený predčasný odchod z pracoviska. V súvislosti s predmetným porušením pracovných povinností súd pri posúdení intenzity porušenia prihliadol na tú skutočnosť, že dozor nad žiakmi bol v čase meškania žalobcu na vyučovaciu hodinu zabezpečený zo strany učiteľa J. G., nakoľko sa v danom prípade jednalo o delenú hodinu technickej výchovy. Pokiaľ uvedený výpovedný dôvod zo dňa 29.05.2017 má spočívať aj v tom, že menovaný bezdôvodne opustil pracovisko, keď mal byť videný ako o 9.57 hod. prichádza z mimoškolského areálu do budovy školy bez akéhokoľvek ospravedlnenia, súd poukazuje na to, že táto skutočnosť v spore nebola preukázaná. Pokiaľ zo zápisu z udalosti zo dňa 29.05.2017 (viď č.l. 50 spisu) vyplýva popis udalostí, ktorý podpísal Mgr. A., Mgr. G. a H. O., ako aj riaditeľka žalovanej, z výpovedí Mgr. A. ani Mgr. G. tieto skutočnosti nevyplynuli, keď Mgr. Marián Kráľ vo svojej výpovedi uviedol, že on žalobcu videl ako vchádza do budovy školy, avšak nevedel uviesť odkiaľ on vchádzal do tejto budovy. Pokiaľ ide o výpoveď Mgr. J. G., tento taktiež nevidel žalobcu vchádzať do budovy školy z mimoškolského areálu, keď on v uvedenom čase mal delenú vyučovaciu hodinu techniky so žiakmi 6.A triedy. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne H. O., táto vypovedala, že žalobca vstupoval cca. 10 alebo 15 minút po ukončení veľkej prestávky do budovy školy, keď ona nevidela, čo on robil pred budovou školy a nevidela, odkiaľ prichádza. Súčasne však uviedla, že sa jednalo o vstup do školy, z ktorého sa vychádza aj mimo areál školy, resp. aj do šk. jedálne, avšak ona ho nevidela, či on vstupoval do areálu školy z priestorov mimo areálu. Taktiež uviedla, že ona ho síce nevidela vstupovať do areálu školy, keďže tento vstup sa nachádza za rohom šk. jedálne, a v priestoroch, kde sa nachádzala, toto možné vidieť nie je, avšak z miesta, z ktorého prichádzal bolo podľa nej zrejmé, že sa nachádzal mimo areálu školy, keď ona ho videla cez veľkú prestávku pred touto udalosťou, ako ide s ruksačikom a kde inde by išiel, ak nie do mesta. Na priamu otázku však uviedla, že ona menovaného za bránou šk. areálu nevidela, nakoľko ho za touto bránou už ani nemohla vidieť. Z uvedených výpovedí nevyplynulo, že by niektorí zo svedkov, ktorí podpísali „Zápis z udalosti zo dňa 29.05.2017“ reálne videli žalobcu nachádzať sa v rozhodnom čase mimo areál žalovanej, keď ich závery (riaditeľky žalovanej, ako aj svedkyne H. O.) vychádzajú iba z indícii a predpokladov, zakladajúcich určitú mieru pravdepodobnosti, ale exaktne nepreukazujúcich správnosť ich domnienok. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že skutočnosti ohľadne bezdôvodného opustenia pracoviska neboli preukázané, keď dôkazné bremeno ohľadne preukázania porušenia pracovnej disciplíny zaťažovalo žalovanú, t.j. žalovaná mala primárne preukázať bezdôvodné opustenie pracoviska zo strany žalobcu. Pokiaľ H. O. uviedla, že ona vídala žalobcu odchádzať do mesta počas prestávky, súd poukazuje na to, že tieto odchody nie sú poňaté do dôvodov výpovede, a preto sa nimi ďalej nezaoberal. Pokiaľ sa žalobca bránil tým, že on dňa 29.05.2017 navštívil toalety v šk. jedálni, súd opätovne poukazuje na to, že preukázanie porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu zaťažovalo žalovanú a žalovaná v rámci unesenia dôkazného bremena mala preukázať skutočnosť, že žalovaný opustil pracovisko, a nie skutočnosť, kde sa na pracovisku počas pracovnej doby nemohol nachádzať (žalobca tvrdil, že sa v dotknutom čase nachádzal na toaletách v šk. jedálni, ktoré tak, ako vyplynulo z výpovede riaditeľky žalovanej, ako aj svedkyne I. U. mali byť v uvedenom čase uzamknuté).
9. Pokiaľ ide o udalosť zo dňa 08.06.2017, kedy o 07.55 hod. mal žalobca počas výučby TV v triede 5.A nechať pred telocvičňou sedieť osamotené žiačky z 5.A triedy, E. K. a E. V., ktoré mali hodinu TV a v daný deň necvičili, dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, avšak toto porušenie vykazuje znaky porušenia menej závažným spôsobom. Súd vzhliadol
porušenie povinností žalobcu v tom, že nad uvedenými necvičiacimi žiačkami nevykonával dozor náležitým spôsobom počas predmetnej hodiny TV. Pokiaľ sa žalobca bránil tým, že on dozor vykonával, avšak nevšimol si, že predmetné dve žiačky zostali stáť pred telocvičňou, kým on s ostatnými žiakmi odišiel na multifunkčné ihrisko, tak uvedené ho nezbavuje zodpovednosti za to, že náležitým spôsobom nezabezpečil dozor nad uvedenými žiačkami. Pokiaľ však ide o rozsah závažnosti porušenia tejto povinnosti, súd poukazuje na to, že uvedené žiačky sa nachádzali v areáli školy, čo podstatne znižovalo riziko, ktoré vzniklo z porušenia tejto povinnosti, ako aj tú skutočnosť, že žalobca potom, ako zistil, že predmetné dve žiačky sa nenachádzajú v skupine ostatných žiakov, resp. pred telocvičňou, začal tieto žiačky spolu s ostatnými žiakmi hľadať, keď uvedené vyplynulo aj z výpovede svedka Mgr. F. A., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o udalosť zo dňa 08.06.2017, cca. 15 minút pred ukončením predmetnej vyučovacej hodiny ho oslovil žalobca a požiadal ho, aby mu dohliadol na jeho žiakov, nakoľko hľadá 2 stratené žiačky, na čo ho on informoval, že predmetné 2 žiačky sa nachádzajú v riaditeľni. Súd potom pokiaľ ide o porušenie predmetnej povinnosti zo strany žalobcu dospel k záveru, že uvedené porušenie nenapĺňa znaky porušenia pracovnej povinnosti, pre ktoré by žalovaná mohla so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer. Na vyslovený záver nemá vplyv ani tá skutočnosť, že podľa bodu 6 Prevádzkového poriadku telocvične zo dňa 02.09.2015 (s obsahom ktorého žalobca musel byť ako „kmeňový“ učiteľ TV oboznámený, a to napriek námietkam právneho zástupcu žalobcu, že žalovaná mala preukázať, že žalobca bol o tomto prevádzkovom poriadku náležite oboznámený) „Vyučujúci sa počas vyučovacej hodiny z priestorov telocvične, resp. školského dvora, ihriska, kde žiaci vykonávajú telovýchovnú činnosť, nesmie v žiadnom prípade vzdialiť a nechať žiakov bez dozoru“, nakoľko predmetné ustanovenie sa jednoznačne vzťahuje na minimalizovanie zvýšeného rizika úrazu žiakov pri vykonávaní telovýchovnej činnosti, ktoré riziko však necvičiacim žiakom v takejto zvýšenej miere rozhodne nehrozí. Pokiaľ svedok Mgr. F. A. uviedol, že žiačkam pred telocvičňou hrozilo nebezpečenstvo, lebo blízko odtiaľ sa nachádza rieka, súd poukazuje na to, že žiačky sa nachádzali v areáli školy, keď predmetná rieka podľa výpovede samotného svedka sa nachádza až za plotom areálu školy, pričom v spore nebolo ani len tvrdené, že by uvedené žiačky bez dozoru vykonávali nejakú rizikovú činnosť (mali sedieť alebo stáť pred telocvičňou). V súvislosti s porušením predmetnej povinnosti súd poukazuje na to, že v konaní nebolo ani len tvrdené, že sa jednalo o opakované porušenie povinností, pričom jednorazovosť tohto porušenia pracovných povinností bez vzniku negatívneho následku (resp. aspoň rizika vzniku negatívneho následku) vo vzťahu k žalovanej ako zamestnávateľovi z hľadiska závažnosti nenapĺňa znaky, pre ktoré by zamestnávateľ mohol so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer.
10. Pokiaľ ide v poradí o posledný výpovedný dôvod spočívajúci v udalosti zo dňa 22.06.2017, kedy sa žalobca ráno o 07.15 hod. zapísal do dochádzky zamestnancov, následne podľa rozvrhu práce odučil hodinu TV v triede 5.A/B hodinu TV v triede 7.B/C a vykonal dozor počas veľkej prestávky na II. poschodí v budove 2. stupňa, následne sa mal o 09.44 hod. svojvoľne, bez priepustky alebo súhlasu vedenia školy vzdialiť z pracoviska a vrátiť sa približne o 10.20 hod. do zborovne, súd poukazuje na čl. 14 Pracovného poriadku žalovaného, v zmysle ktorého pedagogickí zamestnanci (tak, ako aj samotný žalobca), mali pružný pracovný čas, keď týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov pozostával z času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu činnosť a výchovnú činnosť a z času, počas ktorého vykonávajú aj ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou. Z čl. 14 ods. 2 Pracovného poriadku súčasne vyplýva, že rozsah vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti je ustanovený Nariadením vlády SR č. 238/2004 Z.z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov. Podľa čl. 14 ods. 3 Pracovného poriadku žalovanej pedagogickí zamestnanci môžu v zmysle (§ 52 ZP) vykonávať vymedzenú činnosť súvisiacu s výchovnovzdelávacím procesom počas vymedzeného voliteľného pracovného času aj v mieste svojho trvalého bydliska, a to vtedy, ak nie sú poverení činnosťou, ktorú musia vykonávať v sídle zamestnávateľa. Počas pracovnej činnosti mimo sídla zamestnávateľa sú povinní dodržiavať všetky pravidlá BOZP. Pracovný poriadok žalovanej v čl. 14 ods. 4 stanovuje denný prevádzkový čas pedagogických zamestnancov od 07.00 hod. do 15.30 hod., keď základný pracovný čas pedagogických zamestnancov je vymedzený nariadeným rozvrhom hodín, pričom zamestnanec si sám volí v rámci prevádzkového pracovného času začiatok a koniec pracovného času s tým, že začiatok pracovného času si volí tak, aby bol na pracovisku najneskôr 5 minút pred začiatkom nultej vyučovacej hodiny, ak má nariadenú v rozvrhu nultú hodinu, 15 minút pred začiatkom prvej vyučovacej hodiny, ak má nariadenú v rozvrhu prvú hodinu, 30 minút pred začiatkom hodiny, ktorou mu v daný deň začína rozvrh, ak je toto druhá až piata vyučovacia hodina, 5 minút pred začiatkom vykonávania nariadeného pedagogického dozoru a vychovávateľky ŠKD 30 minút pred začiatkom finálnej výchovnej činnosti a po rannej službe
ostávajú v škole do 08.00 hod. V tejto súvislosti súd súčasne poukazuje na čl. 14 ods. 8 Pracovného poriadku žalovanej, podľa ktorého pedagogický zamestnanec je povinný byť na pracovisku v čase určenom jeho rozvrhom hodín, rozvrhom výchovnej práce, rozvrhom dozorov v čase porád a schôdzí zvolaných vedúcimi zamestnancami a združením rodičov, v čase určenom na pracovnú pohotovosť, na prechodné zastupovanie iného pedagogického zamestnanca, v čase určenom na konzultácie zo zákonnými zástupcami žiakov a v súlade s pokynmi riaditeľa školy a ZRPŠ. Podľa § 88 ZP pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou, alebo do dohode so zástupcami zamestnancov. Pri zavedení pružného pracovného času zamestnávateľ určuje a) základný pracovný čas, b) voliteľný pracovný čas a c) prevádzkový čas. Základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť každý deň na pracovisku. Voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas. Prevádzkový čas je celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom. Pokiaľ má žalovaná v Pracovnom poriadku určený základný pracovný čas pedagogických zamestnancov tak, že tento je vymedzený nariadeným rozvrhom hodín, keď zamestnanec si sám volí v rámci prevádzkového pracovného času začiatok a koniec pracovného času, pričom obmedzenia, resp. limity pracovný poriadok v čl. 14 ods. 4 stanovuje iba na začiatok pracovného času, súd dospel k záveru, že úprava konca pracovného času v uvedenom pracovnom poriadku pre pedagogických zamestnancov je nedostatočná. Uvedená nejasnosť a neurčitosť vyplýva aj z čl. 14 ods. 8 Pracovného poriadku žalovanej, podľa ktorého je pedagogický zamestnanec povinný byť na pracovisku v čase určenom jeho rozvrhom hodín ... atď. Pokiaľ žalovaná vo vzťahu k prevádzkovému pracovnému času poukázala na čl. 14 ods. 6 Pracovného poriadku, podľa ktorého opustiť pracovisko môžu s vedomím zástupcu riaditeľa, a to za účelom súvisiacim s výkonom práce, keď pracovisko môžu opustiť s vedomím zástupcu riaditeľa aj za účelmi, ktoré ustanovuje ZP (návšteva lekára, odprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi a pod.), súd poukazuje na to, že predmetné ustanovenie neupravuje koniec pracovného času. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že žalobca dňa 22.06.2017 po vykonaní dozoru počas veľkej prestávky nebol povinný sa zdržiavať na pracovisku, keď podľa čl. 14 ods. 3 Pracovného poriadku mohol vykonávať prácu v mieste svojho trvalého bydliska. Tým, že žalobca sa nenachádzal (nevykonával) práce v mieste svojho trvalého bydliska, ale navštívil primátora mesta Vrútky za účelom sťažnosti na riaditeľku žalovanej, sa rozhodne nejednalo o činnosť súvisiacu s jeho výchovnovzdelávacím procesom, a tým porušil pracovnú disciplínu. Vzhľadom na to, že žalobca v uvedenom čase nevykonával pedagogickú činnosť, mal tzv. voľnú hodinu, ani nemal nariadený dozor, nemožno takéto porušenie pracovnej disciplíny považovať za porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by s ním mohla žalovaná okamžite skončiť pracovný pomer. Pokiaľ vo vzťahu k uvedenej udalosti žalovaná deklaruje aj ďalšie porušenie povinností, že žalobca sa mal vzdialiť z pracoviska bez priepustky, alebo súhlasu vedenia školy, súd dospel k záveru, že k opusteniu pracoviska sa v danom prípade vyžadoval súhlas zástupcu riaditeľa školy, keď žalobca predložením fotokópie priepustky (na č.l. 94 spisu) preukázal, že takáto priepustka mu bola zástupcom riaditeľky školy vydaná. Súd poukazuje na výpoveď Mgr. F. A., t.j. zástupcu riaditeľa školy, ktorý potvrdil, že písmo na fotokópii predmetnej priepustky je jeho, avšak vyslovil pochybnosti o tom, či dátum 22.06.2017 na predmetnej priepustke písal on, keď on absolútne vylúčil, že by takúto priepustku na uvedený dátum žalobcovi vypísal. Ohľadne preukázania skutočností, že nedošlo k vystaveniu priepustky žalobcovi na uvedený dátum, dôkazné bremeno zaťažovalo žalovanú. Z hľadiska unesenia dôkazného premena je v záujme žalovanej ako zamestnávateľa, aby vydávala priepustky s jasným a určitým obsahom (včítane uvedenia dátumu, na ktorý sa priepustka udeľuje), lebo v prípade vzniku pochybností, resp. sporu, práve ona musí preukázať, že priepustka zamestnancovi na dotknutý termín udelená nebola (žalobca uniesol dôkazné bremeno predložením fotokópie priepustky). V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď zástupcu riaditeľky žalovanej F. A., ktorý sám priznal, že niekedy sa dátumy na priepustkách uvádzali dodatočne, avšak v takom prípade sa zamestnávateľ vystavil riziku, že v prípade spornosti udelenia priepustky bude musieť preukázať, že dotknutému zamestnancovi nebola na dotknutý deň priepustka vydaná. Keďže žalovaný nepreukázal a nevyvrátil hodnovernosť predmetnej priepustky, ale práve naopak, jej hodnovernosť potvrdil s výnimkou uvedenia dátumu vydania predmetnej priepustky, súd dospel k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočností, že žalobcovi táto priepustka nebola vydaná zástupcom riaditeľky školy. Navyše v prípade, ak vypísal priepustku žalovanému za účelom iného odchodu z práce, nič zástupcovi riaditeľky nebránilo v tom, aby v prípade, ak táto priepustka nebude použitá, si ju vyžiadal naspäť. Bez ohľadu na uvedené, súd konštatuje, že aj v prípade, ak by aj boli v konaní preukázané skutočnosti uvedené v poslednom dôvode výpovede, tak aj v takomto prípade by sa nejednalo o také závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, ktoré by zakladalo dôvod na
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej, keď žalobca opustil pracovisko po splnení si svojej povinnosti vykonať dozor a mimo pracoviska sa nachádzal v čase, keď mal voľnú hodinu a nebolo mu nariadené zastupovanie.
11. Iba na doplnenie súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že jednotlivé dôvody porušenia pracovnej disciplíny (s výnimkou prvých dvoch výpovedných dôvodov, ohľadne ktorých uplynula žalovanej prekluzívna lehota na danie výpovede žalobcovi), je potrebné posudzovať individuálne, t.j. každý z dôvodov samostatne, keď ani jeden z vyššie uvedených dôvodov nezakladá dôvodnosť takého závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre ktorý by žalovaná mohla so žalobcom skončiť pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP výpoveďou. Na základe uvedeného súd čiastočným rozsudkom vyhovel a rozhodol, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalovanou žalobcovi podaním zo dňa 23.06.2017 je neplatné.
12. Pokiaľ žalobca poukazoval na ďalšie dôvody neplatnosti predmetnej výpovede, a to spočívajúce v porušení povinnosti žalovanej ako zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď danú žalobcovi, v konaní bolo preukázané, že žalovaná si splnila túto svoju povinnosť, keď zo žiadosti o prerokovanie výpovede na č.l. 107 spisu, zo zápisnice zo zasadnutia výboru ZO OZ PŠaV pri ZŠ Hany Zelinovej vo Vrútkach konanej dňa 23.06.2017, ako aj z výpovedí svedkyne Mgr. D. H., t.j. predsedníčky výboru ZO OZ PŠaV pri ZŠ Hany Zelinovej vo Vrútkach, ako aj Mgr. F. J. a Mgr. L. X. mal súd preukázané, že k prerokovaniu výpovede zo strany zástupcov zamestnancov došlo dňa 23.06.2018. Pokiaľ žalobca namietal opak, svoje tvrdenia založil iba na dohadoch a nepriamych indíciách, ktoré rozhodne nemohli spochybniť v spore vykonané dôkazy.
13. Pokiaľ žalobca súčasne namietal porušenie § 63 ods. 6 ZP, ako aj čl. 6 Pracovného poriadku žalovanej, podľa ktorého na každé preukázané porušenie pracovnej disciplíny musí byť zamestnanec písomne upozornený, keď písomné upozornenie podľa pracovného poriadku vyhotovuje priamy nadriadený zamestnanec a podpisuje riaditeľ školy a upozornenie sa zakladá zamestnancovi do osobného spisu, súd poukazuje na to, že s porušením predmetného ustanovenia platný právny poriadok nespája bez ďalšieho neplatnosť výpovede.
14. Z dôvodu účelnosti súd primárne rozhodol o žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, t.j. o časti predmetu konania, čiastočným rozsudkom a o ďalšom nároku (nárokov) rozhodne v konečnom rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.