Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-867-2015.pdf
PDF · 109.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/867/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: J., o zaplatenie 281,59 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15,08 € s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 15,08 € od 04.03.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.06.2015 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 281,59 € s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 32,64 € od 04.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 248,95 € od 04.12.2013 do zaplatenia a trov konania titulom nezaplatenia poskytovaných komunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava ako postupca (ďalej ako „právny predchodca“) a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 09.09.2011 so žalovaným zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa v zmysle zmluvy o pripojení zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a to faktúrou. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka jeho právneho predchodcu z tejto faktúry bola predmetom postúpenia. Nakoľko žalovaný faktúru celkom neuhradil, podal proti nemu žalobu na súd a uplatnil si zároveň aj príslušný úrok z omeškania.
2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
3. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501>, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
4. Podľa § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach s poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručené zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 08.10.2016. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako nerozporoval.
6. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 26.07.2018. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 12.07.2018. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav.
9. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca, postúpil na žalobcu, ako postupníka, pohľadávky z neuhradených komunikačných služieb svojich zákazníkov na žalobcu, o. i. predmetom zmluvy bol aj odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške, ktorá zodpovedá výške žalovanej istiny.
10. Zo zmluvy o pripojení - služba T mobile mobilný internet zo dňa 09.09.2011 (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom a žalovaným ako zákazníkom podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Žalovaný túto zmluva uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ.; na základe zmluvy sa poskytovateľ zaviazal pre žalovaného dodávať telekomunikačné služby dojednané v tejto zmluve na území Slovenskej republiky, tiež na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi dátové zariadenie Huawei E173 s programom služieb „DATA SIM MI NEOB1 /2GB/“ (tabuľka č. 1) a k tomu mu poskytol dátovú SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve bol medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bol záväzok poskytovateľa sprístupniť prístup žalovaného do siete internet bezdrôtovým spôsobom prostredníctvom koncového zariadenia Huawei E173 s programom služieb „DATA SIM MI NEOB1 /2GB/“ (tabuľka č. 1), zabezpečiť žalovanému predaj datového zariadenia za zn. Huawei E173 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- € vrátane DPH s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov, zabezpečiť žalovanému aktiváciu programu služieb, poskytnúť žalovanému zľavnenú cenu mesačného paušálneho poplatku. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu (bod 1 písm. b) dodatku), taktiež k tomu, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o deaktiváciu resp. zrušenie služby a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovaného a nepožiada o zmenu programu služby (bod 2. dodatku). V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1, v bode 2 dodatku alebo v článku 3 bod. 3.4, 3.5 všeobecných obchodných podmienok
alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok a následnej deaktivácie služby zo strany poskytovateľovi strany dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 248,95 € (bod 3 dodatku).
11. Z faktúry č. 7301605128 splatnej dňa 03.03.2013 na sumu 34,88 € vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby vo výške 15,08 € s DPH a sumu 19,80 € ako poplatok za prerušenie služby za neplatenie. Z uvedenej faktúry žiada žalobca si uplatňuje sumu 32,64 €.
12. Z faktúry č. 7312043452 splatnej dňa 03.12.2013 na sumu 248,95 € vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti za porušenie ktorej pokutu uplatňuje.
13. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
14. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
15. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
20. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
21. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení ku dňu 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby.
25. V danom prípade je nesporné, vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.
26. Žalovaný porušil dohodnuté podmienky, pretože nezaplatil faktúry za poskytnuté elektronické služby v zmysle uzavretého dodatku k zmluve o pripojení, pričom tieto služby riadne využíval. Žalovaný v súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona č. 610/2003 Z. z. bol povinný vykonávať úhrady za poskytované služby právnemu predchodcovi. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 7301605128 vo výške 15,08 € za dôvodný, a preto mu v tejto časti súd vyhovel.
27. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania z priznanej časti istiny tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky navýšenej o 8%, ktorá ku dňu omeškania 04.03.2013, predstavovala výšku 8,75 % ročne (8% +0,75%) v okamihu vzniku omeškania, t.j. deň po splatnosti faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu vyúčtoval poskytnuté telekomunikačné služby.
28. Súd mal preukázané, že faktúrou č. 7312043452, splatnou dňa 04.12.2013 na sumu 248,95 € vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti za porušenie ktorej pokutu uplatňuje. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 248,95 € s príslušenstvom neuplatnil žalobca dôvodne. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností (najmä nezaplatenie ceny služieb riadne a včas počas doby viazanosti) dojednal žalobca a žalovaný zmluvnú pokutu. Z dokazovania nevyplynulo, že žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb riadne a včas, avšak i keby žalobca dokazoval a preukázal porušenie zmluvných podmienok, tento nárok nemožno žalobcovi priznať, nakoľko po právnom posúdení predloženého dodatku k zmluve je nutné konštatovať, že zmluvná pokuta nebola dojednaná medzi účastníkmi individuálne, nebola dojednaná tak, aby nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola dojednaná s ohľadom na zásadu primeranosti.
29. Dodatok k zmluve o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľský zmluvný vzťah a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení a dodatkom je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.
30. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, žalobca v konaní nepreukázal žiadnym hodnoverným dokladom, nepreukázal, že došlo k vypojeniu SIM karty zo strany právneho predchodcu žalobcu, čo bolo druhou podmienkou, od ktorej splnenia závisel vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca tak v konaní nepreukázal žiadne porušenie povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy o pripojení, resp. dodatku k nej, či ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok. Súd preto z týchto dôvodov žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
31. Je tiež potrebné uviesť, že z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu, a to v § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Právny predchodca žalobcu, ako aj samotný žalobca odvodzovali svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z bodu 3. zmluvy o pripojení. V zmysle bodu 3 zmluvy o pripojení je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že ,,V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. alebo 2. alebo článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok), v dôsledku ktorej dôjde a následnej deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu v sume 248,95 €“. Z takéhoto znenia dojednaní o zmluvnej pokute súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute spôsobom ,, ...v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti ...“ (z demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti.
32. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností, a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v Slovenskej republike vyššie uvedeným spôsobom judikoval aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorým rozhodnutím sp. zn. 2 Odon /90/97 vyslovil, že pri formulácií dohody o zmluvnej pokute spôsobom ,,ak obsluhovateľ v priebehu splatnosti zmluvy porušil svoje zmluvné záväzky neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určité, popísané povinností, ktoré mali byť zaistené zmluvnou pokutou zo slov porušenia zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, príp. ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor Najvyššieho súdu Českej republiky potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo /1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na ,,porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. MObdo/4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorá zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná. Na základe uvedeného, podľa súdu, neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba podľa toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo (faktúra právneho predchodcu žalobcu č. 7201863663 neobsahuje žiadnu informáciu o tom, za čo účtuje zmluvnú pokutu). Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok. Ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu. Pre poriadok je potrebné uviesť, že z neplatného
právneho úkonu - neplatného dojednania o zmluvnej pokute, nevznikajú účastníkom takejto dohody žiadne práva ani povinnosti. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 € ako nedôvodný zamietol.
33. Za nedôvodný súd považuje nároky žalobcu uplatnené faktúrou č. 7301605128 v sume 19,80 s DPH za prerušenie služby za neplatenie. V danom prípade ide o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania treba vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtovaný poplatok, tak ako ho uplatnil žalobou, a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej žalobcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto súd aj v tejto časti uplatneného nároku žalobu žalobcu zamietol.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 281,59 € s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 15,08 € s príslušenstvom, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 266,51 € s príslušenstvom (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Vo veci bol teda úspešnejší žalovaný, patrilo by mu teda právo na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).