Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Ek/143/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EDYPLUS s.r.o. so sídlom: Žilinská cesta 130, 92101 Piešťany, IČO: 36258881, v zast. Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom: Žilinská cesta 130, 92101 Piešťany, IČO: 36866598 proti povinným: 1/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. O. XXX, XXXXX P. O. a 2/ C. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. O. XXX, XXXXX P. O. o vymoženie sumy 15.300 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom: ul. Pivovarská 1069, 01001 Žilina, pod sp. zn. 139EX 410/17, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamieta.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 02.10.2017 na tunajšom súde návrh na vykonanie exekúcie proti povinným na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 15.300 Eur s prísl. a to na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov - uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikulaš č.k.: 7C/52/2015-150 zo dňa 08.12.2015 a uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikulaš č.k.: 7C/52/2015-158 zo dňa 05.02.2016.

2. Poverením č. ECLI:SK:OSBB:2017:6117238399.1 zo dňa 20.10.2017 Okresný súd v Banskej Bystrici poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom: ul. Pivovarská 1069, 01001 Žilina, ktorý ju vedie pod sp.zn. 139EX 410/17.

3. Dňa 23.11.2017 bol tunajšiemu súdu postúpený z Okresného súdu Liptovský Mikuláš návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 06.11.2017, ktorí podali povinní na Okresný súd Liptovský Mikuláš a ktorý bol tomuto súdu doručený do jeho elektronickej schránky ako elektronické podanie bez autorizácie dňa 09.11.2017 a zároveň v listinnej podobe dňa 9.11.2017.

4. Dňa 30.11.2017 bolo tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora povereného vykonaním predmetnej exekúcie doručené do elektronickej schránky súdu podanie k spisovej značke 42Ek/143/2017 s označením - Predloženie návrhu účastníka konania na zastavenie exekúcie, podanie povinných s označením „Návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 06.11.2017 s rovnakým obsahom ako bol návrh na zastavenie postúpený Okresným súdom Liptovský Mikuláš, doručené súdnemu exekútorovi povereného vykonaním predmetnej exekúcie dňa 10.11.2017, výzva súdneho exekútora oprávnenému zo dňa 09.11.2017 na vyjadrenie sa oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie povinných zo dňa 06.11.2017, stanovisko súdneho exekútora k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 28.11.2017, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.10.2017, fotokópia doručeniek o doručení upovedomenia o začatí exekúcie obom povinným a fotokópia doručenky o prevzatí výzvy súdneho exekútora na vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie právnym zástupcom oprávneného.

5. Dňa 12.12.2017 bolo tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora povereného vykonaním predmetnej exekúcie doručené do elektronickej schránky súdu podanie k spisovej značke 42Ek/143/2017 s označením - Námietky účastníka proti zastaveniu exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného podaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 01.12.2017.

6. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie požiadali súd, aby exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) exekučného poriadku z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnili viacerými dôvodmi, z ktorých takmer všetky s výnimkou jedného mali nastať pred vznikom exekučného titulu. Dôvodom na zastavenie exekúcie, ktorý mal nastať až po vydaní exekučného titulu, by malo byť podľa vyjadrení povinných to, že oprávnený uvedený v Upovedomení o začatí exekúcie, t.j. EDYPLUS s.r.o., Sad A. Kmeťa 0/24 Piešťany, IČO: 36258881, nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku podľa vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie uznesenia č. 7C/52/2015 zo dňa 08.12.2015 zo dňa 05.02.2015, ktorý vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš. Povinní k tomu ďalej dodali, že platobný rozkaz, spisová značka 7C/52/2015-76, ktorý vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 02.03.2015 v právnej veci navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášiková 48, 83237 Bratislava o zaplatenie 18.132,75 eur s príslušenstvom nie je vykonateľným exekučným titulom. Dôvodmi, ktoré povinní uvádzali ako dôvody na zastavenie exekúcie boli okrem vyššie uvedeného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie dôvody, ktoré podľa obsahu ich tvrdení nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Podľa tvrdení povinných bolo porušené ich právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, súd ktorý vydal exekučný titul podľa názoru povinných nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole ex offo, pričom podľa názoru povinných táto obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ďalej povinní tvrdili, že dodávateľ Slovenská sporiteľňa použil nekalé obchodné praktiky, že dodávateľ vymedzil právny režim, ktorým sa bude zmluva spravovať, t.j. Obchodným zákonníkom a to v snahe uprieť spotrebiteľom ochranu podľa spotrebiteľského práva, čim podľa tvrdení povinných spôsobil nielen rozpor so zákonom ale aj dobrými mravmi, čo by malo mať za následok neplatnosť právneho úkonu a podľa ich tvrdení teda neplatnosť zmluvy o úvere. Povinní ďalej uviedli, že nevedeli, že súdy poskytujú ochranu spotrebiteľom ako slabšej strane sporu a spoľahli sa na konanie súdu a jeho schopnosti posúdiť spotrebiteľskú zmluvu a pohľadávku čo do základu aj výšky. Súd podľa tvrdení povinných vydal platobný rozkaz v rozpore so zákonom s poukazom na ust. § 299 Občiansky súdny poriadok, a z čoho podľa tvrdení povinných vyplýva, že ide o ničotný úkon. Povinní zároveň uviedli, že povinná 2/ vážne ochorela a bola jej diagnostikovaná choroba skleróza multiplex, nemohla pracovať a tak povinní nemali finančné prostriedky, aby mohli riadne a včas plniť svoje záväzky. Žiadali preto osobne Slovenskú sporiteľňu a.s. o odklad splátok, ako im bolo sľúbené pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere a spoliehali sa nato, že im dodávateľ odklad splátok povolí, alebo bude dlžná suma vykompenzovaná z poistenia úveru, prípadne im bude ponúknutá reštrukturalizácia, t.j. na dobromyseľnosť dodávateľa. Namiesto toho dodávateľ - Slovenská sporiteľňa uplatnil svoje nároky na súde. Povinní vo svojom návrhu ďalej uviedli, že súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v rozpore s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom k tomuto záveru dospeli na základe definícii, čo sa rozumie vykonateľnosťou exekučného titulu tak formálnou ako aj materiálnou ako aj povinností, ktoré pri skúmaní exekučného titulu má exekučný súd. Napokon povinní uviedli, že podávajú námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, nakoľko podľa nich výška trov exekúcie, ktorá predstavuje sumu 2.163,60 Eur, nie je zo strany súdneho exekútora preukázateľná, ani nie je uvedené, z čoho tieto trovy, ktoré si uplatňuje pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní, ktoré voči nim ako povinným vedie urobil úkony neodôvodňujúce takúto výšku trov exekúcie v podobe zaslania písomností poštou na adresu povinných. Náhrada hotových výdavkov musí mať podľa účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora a preto povinní žiadajú súd, aby výšku náhrady preskúmal z úradnej povinnosti v súlade s únijným právom a judikatúrou Európskeho súdu. Podľa tvrdení povinných nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. Na záver povinní uviedli, že žiadajú súd, aby exekúciu z úradnej moci zastavil s poukazom na ust. § 61k ods. 1 písm. d) a zaviazal oprávneného na úhradu trov konania.

7. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 01.12.2017 uviedol k jednotlivým tvrdeniam povinných nasledovné tvrdenia. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie, tak oprávnený zaslal exekučnému súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE zo dňa 05.06.2017, z ktorej jednoznačne vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, teda pohľadávku zo

zmluvy o splátkovom úvere č.0334591584 zo dňa 29.01.2010, novému veriteľovi - obchodnej spoločnosti EDYPLUS s.r.o. so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 92101 Piešťany, IČO: 36258881. Je teda zrejmé, že na oprávneného prešli v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka všetky práva spojené s uvedenou pohľadávkou vrátane práv, ktoré vyplývajú z vykonateľného exekučného titulu. Oprávnený sa ďalej vyjadril k exekučnému titulu, keď uviedol, že nie je pravda, že exekučným titulom, pre ktorý je vedená táto exekúcia, je platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7C/52/2015 zo dňa 02.03.2015. Podľa tvrdení oprávneného povinní veľmi dobre vedia, že voči uvedenému platobnému rozkazu podali cestou svojho právneho zástupcu odpor, na základe ktorého bol uvedený platobný rozkaz zrušený a nariadené pojednávanie. Oprávnený ďalej poznamenal, že počas celého konania boli povinní zastúpení advokátom. V priebehu konania bol medzi sporovými stranami dňa 08.12.2015 uzavretý a následne aj súdom schválený, súdny zmier. Povinní si svoj záväzok z uznesenia o schválení súdneho zmieru riadne neplnili, v dôsledku čoho sa stal ich celý zostatok dlhu splatný dňa 26.01.2017 vrátane trov konania. Povinný sa vyjadril aj k porušovaniu práv povinných konajúcim súdom, ktoré namietali vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie povinní. Oprávnený zdôraznil, že povinní boli v priebehu celého konania, ktoré vyústilo do vydania exekučného titulu, zastúpení advokátom, pričom mali možnosť cestou právne kvalifikovanej osoby vyjadriť sa ku všetkým relevantným okolnostiam prípadu a aj sa vyjadrili. Dobrovoľne súhlasili s uzavretím súdneho zmieru a po dobu jedného roka aj riadne plnili povinnosti, ku ktorým sa zaviazali. Podľa tvrdení oprávneného nie je pravdou, že by sa súd, ktorý vydal exekučný titul nezaoberal problematikou ochrany spotrebiteľa, pretože povinní veľmi dobre vedia, že v tomto ohľade bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré malo za následok aj čiastočné späťvzatie pôvodnej žaloby a v konečnom hľadisku aj schválenie súdneho zmieru súdom. Oprávnený ďalej uviedol, že v súlade s § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, priložil súdu k návrhu na vykonanie exekúcie aj príslušnú spotrebiteľskú zmluvu a jej súčasti. Je teda zrejmé, že v prípade povinných došlo až k dvojitej súdnej kontrole ohľadom ochrany práv spotrebiteľa, teda jednak súdom, ktorý exekučný titul vydal a tiež exekučným súdom, pričom ani jeden z nich nekonštatoval porušenie predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Oprávnený sa vyjadril aj k trovám exekúcie, ktoré si vyčíslil exekútor, a podľa názoru oprávneného si ich vyčíslil v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky, aj keď, ako podotkol, oprávnenému neprináleží vyjadrovať sa k trovám exekúcie, ktoré si vyčíslil exekútor. Na záver svojho vyjadrenia oprávnený uviedol, že nakoľko povinní vo svojom podaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo dôvody, pre ktoré by exekúcia bola neprípustná a je zrejmé, že z ich strany ide iba o účelovú snahu vyhnúť sa svojim povinnostiam, ktoré im vyplývajú zo súdneho rozhodnutia, pričom vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie úmyselne uviedli nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti nekorešpondujúce s reálnym stavom, navrhuje oprávnený, aby súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol.

8. Súdny exekútor vo svojom stanovisku zo dňa 28.11.2017 k návrhu povinných na zastavenie exekúcie oznámil súdu, že povinní prevzali upovedomenie o začatí exekučného konania dňa 24.11.2017, že návrh na zastavenie exekúcie bol povinnými podaný v zákonnej lehote a bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 10.11.2017 a že výzva oprávnenému na vyjadrenie sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie bola doručená dňa 13.11.2017, oprávnený sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy k návrhu nevyjadril. Keďže povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie vyjadrili aj námietky k trovám exekúcie, tak exekútor považoval za nevyhnutné k týmto námietkam povinných týkajúcich sa trov exekúcie vyjadriť. Uviedol, že trovy exekúcie boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. § 7 a § 22 a zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) § 197 ods. 1 a 2, t.j. že trovy exekúcie pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia sú 2.163,60 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora 10 % z výšky vymáhaného plnenia podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 68/2017 Z. z., t.j. 1.773 Eur, z paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 2 cit. vyhlášky, t.j. 30 Eur a 20 % DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t.j. 360,60 Eur. Zároveň uviedol, že povinní boli upozornení, že ak pohľadávku, jej príslušenstvo, ako aj trovy exekúcie neuhradia do 15 dní od doručenia tohto upovedomenia, budú trovy exekúcie vo výške 4.327,20 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora 20 % z výšky vymáhaného plnenia podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 68/2017 Z. z., t.j. 3.546 Eur, z paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, t.j. 60 Eur a 20 % DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t.j. 721,20 Eur. Zároveň citoval § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak je exekútor platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o DPH, čo je aj prípad exekútora povereného vykonaním predmetnej exekúcie.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

15. Podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku, po začatí exekúcie exekútor a) upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť, b) povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok.

16. Podľa § 61a ods. 1 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa § 61 ods. 1 obsahovať a) označenie exekútora, ktorý ho vydal, b) označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, c) označenie oprávneného a povinného a ich zástupcov, d) označenie vymáhaného nároku, e) výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, f) výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e), g) poučenie o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, o spôsobe jeho podania a o lehote, do uplynutia ktorej má tento návrh odkladný účinok, h) poučenie o právnych účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie a o možnosti žiadať o povolenie splniť vymáhanú povinnosť v splátkach, i) poučenie o možnosti namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia, ak sa podľa osobitného predpisu nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti, v rozsahu, v akom to tento osobitný predpis dovoľuje.

17. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovená týmto zákonom.

18. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie

práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

20. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

21. Podľa § 5 písm. a) bod 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. zákona č. 233/1995 z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.

22. Podľa § 6 prvá veta vyhlášky, základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia.

23. Podľa § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.

24. Podľa § 21 ods. 1 až 3 vyhlášky, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady. Nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

25. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

26. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

27. Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

30. Podľa § 5 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016, súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

31. Podľa § 99 ods. 1 prvá a druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016, ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.

32. Podľa § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016, súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

33. Podľa § 99 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016, schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že exekútor poverený vykonaním exekúcie vydal dňa 23.10.2017 podľa § 61 a nasl. Exekučného poriadku Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinní prevzali podľa priložených poštových doručeniek dňa 24.10.2017. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinným, v ktorom boli náležite poučení o možnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie, títo svoje právo využili a podali návrh na zastavenie exekúcie, ktorí bol doručený dňa 9.11 2017 na Okresný súd Litovský Mikuláš a dňa 10.11 aj súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním predmetnej exekúcie. Zo súdnym exekútorom predložených podkladov vyplýva, že návrh povinných na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a že takýto návrh má odkladný účinok.

35. Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie môže prihliadať len na dôvody uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva v 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje koncentračná zásada, čo znamená, že všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, musí povinný predložiť v stanovenej lehote a súd sa zaoberá len tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na zastavenie exekúcie.

36. Povinní však súdu nepreukázali, že by nastal akýkoľvek dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by súd mohol exekúciu zastaviť. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa mohlo napadnúť rozhodnutie súdu, ktorý vydal exekučný titul. Smerovať musí proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu ani proti povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením). Návrh na zastavenie exekúcie odôvodňovali povinní najmä skutočnosťami, ktoré mali podľa ich tvrdení nastať ešte pred vznikom exekučného titulu, teda navrhli exekúciu zastaviť z dôvodov, ktoré nesmerujú proti exekúcii, ale smerujú proti exekučnému titulu a ktoré exekučný súd nemá právomoc preskúmať, podobne ako údajné porušenie ústavných práv a neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktoré povinní vo svojom podaní upozornili.

37. K dôvodom, ktoré mali nastať ešte pred vznikom exekučného titulu, súd mimo svoju rozhodovaciu právomoc si dovoľuje pre úplnosť dodať, že exekučný titul - predmetné uznesenie o schválení zmieru zo dňa 08.12.2015, bolo výsledkom dohody medzi vtedajším žalobcom, t.j. právnym predchodcom oprávneného a žalovanými, t.j. povinnými, ktorí naviac boli v tomto konaní zastúpení advokátom. Vtedy mali možnosť namietať dôvody, ktoré povinní uviedli v tomto návrhu na zastavenie exekúcie ako napr. neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, nekalé obchodné praktiky žalobcu ako dodávateľa a podobne. Tým, že uzavreli so žalobcom zmier, vzdali sa tým aj riadneho opravného prostriedku - odvolania, nakoľko v zmysle vtedy účinného § 99 ods. 2 a 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak tento

zmier nebol v rozpore s právnymi predpismi a súd tento zmier schválil, schválený zmier nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Ako vyplynulo aj z vyjadrenia oprávneného, povinní si svoje povinnosti vyplývajúce z právoplatného uznesenia o zmieri, s ktorým sami súhlasili aj dobrovoľne plnili a to po dobu jedného roka. Keďže v januári 2017 nezaplatili do 25. dňa v mesiaci súdom určenú splátku 200 Eur, stal sa v zmysle schváleného zmieru zročným celý zostatok dlhu. Neobstojí ani obrana povinných, že nevedeli, že súdy poskytujú ochranu spotrebiteľom ako slabšej strane. Ako vyplýva z exekučného titulu, povinní boli v celom konaní zastúpení advokátom, t.j. právne kvalifikovanou osobou, a aj keď v zmysle § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, zároveň podľa 5 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 platí, že súdy túto povinnosť nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

38. Súd súhlasí s názorom povinných, že základným predpokladom na úspešné vedenie exekúcie oprávneného voči povinným je existencia riadneho exekučného titulu, a že riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Súd skúma tento predpoklad po celý čas vedenia exekučného konania z úradnej povinnosti. Pritom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie, podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Exekučný titul - predmetné uznesenie o schválení zmieru zo dňa 08.12.2015 je opatrené pečiatkou vykonateľnosti, povinní nenamietali, že im toto rozhodnutie nebolo doručené, lehota na plnenie uplynula. Rozhodnutie je teda formálne vykonateľné. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nešlo o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí dostatočne individualizovaní. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Súd nezistil, že by niektorá z podmienok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu nebola splnená a že by exekučný titul nespĺňal podmienky materiálnej vykonateľnosti.

39. Ako už súd vyššie zdôraznil, návrh na zastavenie exekúcie nemôže smerovať proti skutočnostiam, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa mohlo napadnúť rozhodnutie súdu, ktorý exekučný titul vydal. A už vôbec nie je v právomoci exekučného súdu posudzovať právne posúdenie veci. Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je v zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku účastníkom konania len oprávnený a preto exekučný súd posudzuje návrh na vykonanie exekúcie i exekučný titul len základe podkladov predložených oprávneným. Keďže boli splnené všetky zákonné predpoklady začatia exekúcie, súd v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku poveril náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti, príslušného súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu. Preto súd považuje vyjadrenie povinných, že poverenie bolo vydané v nesúlade s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky za absolútne neopodstatnené. Naopak, ako bolo uvedené vyššie, poverenie bolo vydané v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Doručením poverenia zo dňa 23.10.2017 príslušnému exekútorovi sa v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia. Povinní mali možnosť podať opravný prostriedok - návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo aj učinili a ktorý má až do rozhodnutia súdu odkladný účinok.

40. Čo sa týka tvrdenia povinných, že oprávnený uvedený v Upovedomení o začatí exekúcie EDYPLUS s.r.o., s vtedajším sídlom Sad A. Kmeťa 24, 92101 Piešťany, IČO: 36258881, nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku podľa vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, t.j. uznesenia č. 7C/52/2015 zo dňa 08.12.2015, ktorý vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš, súd musí jednoznačne súhlasiť s tvrdením oprávneného, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený zaslal súdu aj Zmluvu o postúpení pohľadávok, č. 0609/2017/CE zo dňa 5.6.2016 spolu s prílohou, z ktorej jednoznačne vyplýva, že pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa postúpil svoju pohľadávku spolu s príslušenstvom, ktorá je predmetom tejto exekúcie novému veriteľovi, ktorým je obchodná spoločnosť EDYPLUS s.r.o., s vtedajším sídlom Sad A. Kmeťa 24, 92101 Piešťany, IČO: 36258881. Je teda zrejmé, že na oprávneného prechádza v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, t.j. vrátane práva vymáhať judikované

právo od povinných, ktorí si svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu riadne neplnia. V zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ mohol svoju pohľadávku postúpiť inému písomnou zmluvou aj bez súhlasu dlžníka. Aktívnu vecnú legitimáciu skúma súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, a pokiaľ by súdu nebola preukázaná, súd by takýto návrh na vykonanie exekúcie musel zamietnuť. Oprávnený však svoju aktívnu legitimáciu preukázal v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa k návrhu na vykonanie exekúcie musí priložiť listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo a oprávnený takúto listinu, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností aj predložil.

41. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že podávajú námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu. Námietky proti trovám konania mohol účastník konania podať podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súčasná platná právna úprava Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 už tento opravný prostriedok neobsahuje a to z dôvodu zavedenia náhrady paušálnych výdavkov exekútorovi, čím zákonodarca podľa dôvodovej správy k novele Exekučného poriadku účinnej od 1.4.2017 chce dosiahnuť vyššiu efektivitu exekúcie a to aj tým, že exekučný súd nebude zaťažovaný rozhodovaním o trovách buď v bagateľných výškach, alebo ktoré boli len predbežne určené. Napriek tomu, súd si mimo svoju rozhodovaciu právomoc dovoľuje vyjadriť sa k problematike trov, proti ktorým sa povinní ohradili. Čo sa týka namietanej výšky výdavkov, súd len dodáva, že od 1.4.2017 v zmysle § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora i náhrady výdavkov exekútora a spôsob ich určenia ustanovilo Ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je vyššie citovaná Vyhláška ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z. Ako vyplýva z § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie a ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorá má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie. Vypočítaná odmena sa podľa § 29 vyhlášky zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor. Podobne je v § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky upravená aj náhrada paušálnych výdavkov. Podľa citovaných ustanovení patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur, a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorá má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 50 % z uvedenej sumy. Keďže výška vymáhaného nároku ku dňu začatia exekúcie predstavovala sumu 17.728,08 Eur (suma pozostávajúca zo zostatkovej istiny vo výške 15.300 Eur, správne vyčíslených úrokov z omeškania ku dňu začatia exekúcie, t.j. ku dňu 23.10.2017 vo výške 1.633,23 Eur, trov základného konania oprávneného v zostatkovej výške 372,73 Eur, trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 405,62 Eur a trov oprávneného za zaplatený súdny poplatok za návrh na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur), odmena exekútora v prípade uhradenia vymáhaného nároku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie predstavuje sumu 1.773 Eur (10 % z vymáhaného nároku). K tomu má exekútor právo na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30 Eur, a keďže je exekútor aj platcom DPH, k tomu treba prirátať aj 20 % DPH, ktorá predstavuje sumu 360,60 Eur, celková výška trov v prípade splnenia vymáhaného nároku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie predstavuje sumu 2.163,60 Eur vrátane DPH. V prípade, že povinní nesplnia vymáhanú povinnosť do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, odmena exekútora predstavuje sumu 3.546 Eur (20 % z vymáhaného nároku vo výške 17.728,08 Eur). K tomu má exekútor právo na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur, a keďže je exekútor aj platcom DPH, k tomu treba prirátať aj 20 % DPH, ktorá predstavuje sumu 721,20 Eur, spolu výška trov v prípade nesplnenia vymáhaného nároku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie predstavuje sumu 4.327,20 Eur vrátane DPH. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor si predbežne vyčíslil trovy v takej výške, ako mal nárok podľa citovanej vyhlášky a preto tvrdenie povinných, že nie je preukázané, z čoho tieto trovy pozostávajú považuje súd za absolútne neopodstatnené, keďže súdny exekútor všetky vyššie citované skutočnosti uviedol v Upovedomení o začatí exekúcie, ktoré bolo povinným riadne doručené.

42. Po dôkladnom preskúmaní návrhu povinných, vyjadrenia oprávneného, stanoviska súdneho exekútora povereného vykonaním predmetnej exekúcie ako aj preskúmaním všetkých listinných dôkazov uvedených v spise - exekučný titul, doručenky, zmluva o postúpení pohľadávky apod., dospel súd k záveru, že nie je možné návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinní nepreukázali žiadny relevantný dôvod zániku povinnosti na plnenie vyplývajúcich z exekučného titulu ani iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a ktoré vznikli až po vzniku exekučného titulu a súd ani z úradnej povinnosti nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie predmetnej exekúcie.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že tu nie sú dôvody zastavenia exekúcie, preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.