Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-73-2018.pdf
PDF · 99.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/73/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. L. Y. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Mgr. O. Y. nar. X.X.XXXX bývajúceho vo L. X. č. XXX zastúpeného advokátkou JUDr. Silviou Sovovou so sídlom na Diamantovej ul. č. 10 v Košiciach a J. Y. rod. J. nar. X.X.XXXX bývajúcej vo L. X. č. XXX zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, s. r. o. so sídlom na Rázusovej ul. č. 1 v Košiciach v konaní o určenie výživného na čas po rozvode o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 11.9.2017 č.k. 9P/118/2016-633 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu maloletej L. 200,- € mesačne od 30.11.2016, ktoré je povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 50,- € za obdobie od 30.11.2016 do 11.9.2017 zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací sú zmenil napadnuté rozhodnutie a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej 150,- € mesačne matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od 30.11.2016. Vyjadril názor, že konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a nesprávne vec právne posúdil. Konštatoval, že konajúci súd napriek usmerneniu odvolacieho súdu opäť svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, pričom podľa jeho názoru skreslene interpretoval vyjadrenia strán a účelovo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal iba na niektoré tvrdenia, napr. jeho prednesy ohľadom jeho výdavkov len stručne zhrnul a výdavky matky dôsledne vymenoval podľa uvedených položiek. Zdôraznil, že konajúci súd konštatoval, že rodičia maloletej sa dohodli na výživnom 250,- € mesačne bez toho, aby sa vysporiadal so skutočnosťou, že on tieto tvrdenia poprel a označil ich za nepravdivé. Vyjadril nesúhlas s konštatáciou súdu ohľadom realizácie jeho styku s maloletou a označil ich za účelové, zavádzajúce a neodrážajúce skutočnosť. Konajúci súd si osvojil nepravdivé tvrdenia matky bez toho, aby sa vysporiadal s jeho tvrdeniami napríklad, že maloletá kým nastúpila do škôlky sa s ním stretávala každý víkend. V konaní o rozvod manželstva bola úprava styku prispôsobená režimu maloletej, ktorá už v tom čase navštevovala škôlku, preto bolo potrebné rozdeliť čas počas víkendov rovnomerne medzi obidvoch rodičov. Dodal, že matka napriek „štedrému výživnému“ mu
neumožňuje stretávať sa s maloletou v zmysle právoplatného rozhodnutia. Vytkol konajúcemu súdu aj vedenie konania, vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie a tiež, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré nesúviseli s predmetom konania a boli predmetom dokazovania v konaní o rozvod manželstva. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie „sa mal namiesto neprimeraných emocionálností sústrediť na predmet konania, na vykonanie riadneho dokazovania a na zistenie jeho skutočných možností a oprávnených potrieb mal. dieťaťa“. Súd prvej inštancie neobjektívne zohľadnil výdavky matky spojené s chodom domácnosti, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že matka si zálohové platby umelo navýšila napriek tomu, že mala za predchádzajúce obdobie preplatky. Namietal aj matkou vyčíslené výdavky na maloletú, pretože maloletá, ktorá má tri roky už plienky nenosí a tiež namietal výdavky na jej oblečenie s tým, že matka na pojednávaní uviedla, že oblečenie maloletej jej posiela jej sestra. Uviedol, že napriek tomu, že súd prvej inštancie dopodrobna popísal jeho výdavky, z veľkej časti odôvodnil určené výživné iba všeobecne, preto nie je zrejmé, na základe akých skutočností určil výživné 200,- € mesačne. Pri určovaní výživného tiež nezohľadnil, koľko času strávila maloletá v jeho domácnosti počas víkendov ani výdavky na stravu pre maloletú, ktoré musel v tom čase vynaložiť. Rovnako namietal výdavky na plienky s odôvodnením, že maloletá má 3 roky a plienky nepotrebuje, pričom konštatoval, že vzhľadom na to, že „súd nebol pri prebaľovaní“ nemohol mať dostatočne preukázané, že maloletá plienky stále potrebuje. S maloletou navštevuje kúpaliská alebo kultúrne podujatia len on, pričom pri takto určenom výživnom mu do budúcna na tieto aktivity nezostanú finančné prostriedky. Namietal, že konajúci súd nevyčíslil ani nekonkretizoval jeho výdavky, ktoré zohľadnil pri určovaní výživného a ktoré nezohľadnil, preto nie je zrejmé, z akej sumy pri rozhodovaní o výživnom vychádzal a zdôraznil, že „si vyprosí tendenčné a účelové odôvodňovacie metódy súdu“, pretože konajúci súd má dbať na to, že strany sporu majú vo vzťahu k nemu rovnaké práva a jeho prístup k niektorej z nich nemá byť tendenčný. Rovnako nesúhlasil s tým, že konajúci súd nezohľadnil jeho výdavky spojené so splatením úveru za dom, v ktorom býva matka s maloletou s tým, že tieto budú predmetom vyporiadania BSM a zdôraznil, že z dôvodu účelového konania matky dôjde podľa jeho názoru k vyporiadaniu BSM až o niekoľko rokov. Z uvedených dôvodov označil napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s tým, že konajúci súd správne vyhodnotil príjem otca a jeho výdavky a tiež odôvodnené potreby maloletej.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, pretože súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutočný stav veci, vykonal všetky potrebné dôkazy a správne vec právne posúdil. Odmietla tvrdenia otca o tom, že konajúci súd sa dôsledne neriadil usmernením odvolacieho súdu, pretože vykonal riadne dokazovanie v súlade s usmernením odvolacieho súdu a náležite zistil skutočný stav veci. Pri posudzovaní a výpočte príjmu otca vychádzal z potvrdenia o jeho príjme, ktoré na tento účel vystavil jeho zamestnávateľ, preto námietky otca neobstoja. K odvolacím námietkam týkajúcich sa nepreukázania výdavkov na plienky z dôvodu, že sa súd „nezúčastnil pri prebaľovaní dieťaťa“ konštatovala, že súd sa nezúčastňuje ani pri iných činnostiach súvisiacich so starostlivosťou o dieťa a napriek tomu sa pri určovaní výživného zohľadňujú. Plienky dáva maloletej na noc, pretože si to ešte vyžaduje maloletá a ich kúpu preukázala predloženými dokladmi. Poukázala aj na to, že výdavky spojené so splácaním pôžičky nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca voči maloletej, týkajú sa výlučne majetkových vzťahov manželov, ktoré budú vyporiadané v rámci BSM a rozhodne nemôžu byť na ťarchu maloletej pri rozhodovaní o výživnom. Takýto postup vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej skutočnosť, že povinný rodič uhrádza splátky z úverových zmlúv uzavretých počas existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je možné zohľadniť iba pri vyporiadaní BSM, nie v konaní o určenie výživného pre mal. dieťa. Zdôraznila, že sama uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti v rodinnom dome, ktoré si nemôže dovoliť, preto nemá záujem ostať v rodinnom dome, ale vzhľadom na to, že investovala do domu všetky svoje úspory, nemá finančné prostriedky na zabezpečenie iného bývania v súčasnosti. K námietkam otca ohľadom zvýšenia mesačných zálohových platieb poukázala na to, že tieto platby zvýšil dodávateľ bez jej iniciatívy a odmietla tvrdenia otca ohľadom toho, že sa nevie o mal. postarať, pretože ona zabezpečuje všestrannú riadnu starostlivosť o maloletú, pravidelne jej varí a dbá o jej všestranný rozvoj. Rovnako odmietla tvrdenia otca o tom, že uprednostňuje život bez práce so zreteľom na to, že pred narodením maloletej dlhodobo pracovala, následne bola SZČO a od roku 2016 si aktívne hľadala prácu, zúčastňovala sa na výberových konaniach a od 30.9.2017 pracuje na základe dohody o vykonaní práce na určitú dobu.
Zdôraznila, že otec vyčíslené výdavky žiadnym spôsobom nepreukázal. V tejto súvislosti uviedla, že stravu mu počas pracovného týždňa zabezpečuje a v prevažnej väčšine hradí zamestnávateľ, pričom otec sa na týchto výdavkoch podieľa iba minimálne cca 10,- € mesačne. Počas víkendov, ako to sám uviedol vo svojom vyjadrení, mu stravu zabezpečuje matka, pretože býva so svojimi rodičmi. Vyslovila presvedčenie, že určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, preto je primerané a zákonné.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a matky okrem skutočností, ktoré uviedol v konaní a v odvolaní uviedol, že kolízny opatrovník okrem „bežných fráz“, ktoré používa vo všetkých obdobných prípadoch neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a vyslovil presvedčenie, že sa vo všeobecnosti prikláňa vždy k vyššiemu výživnému bez ohľadu na zákon. Vyjadrenia matky označil za zavádzajúce a účelové. Nesúhlasil s vyčíslením jeho príjmu, pretože vo výpočte boli zahrnuté aj odmeny, na ktoré nemá nárok a nie je garantovaná ich pravidelná výplata. Opäť odmietol, žeby maloletá potrebovala plienky a predloženie pokladničných dokladov o ich kúpe podľa jeho názoru nepreukazuje skutočnosť, že ich maloletá potrebuje a matka ich pre ňu kúpila. K tvrdeniam ohľadom jeho výdavkov na stravu uviedol, že keď mu matka varí, to neznamená, že jej na stravu finančne neprispieva a nenakupuje potraviny. Pretože maloletá navštevuje materskú škôlku, vyživovacia povinnosť matky nie je plne kompenzovaná jej osobnou starostlivosťou. V závere vyjadrenia opäť zdôraznil, že trvá na podanom odvolaní v plnom rozsahu a žiada, aby bola jeho vyživovacia povinnosť určená spravodlivo tak, aby „dieťa vo všeobecnosti neslúžilo len ako prostriedok matky ani ako nástroj pre jej zvrátené manipulácie, zlobu a pomstu“.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny
a zabezpečovaní výživy jej členov, súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nerozhoduje. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a podobne a tiež osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je určujúca životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemajú ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Rozdiel úrovne obidvoch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom je možné zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
11. Odvolací súd k odvolacím námietkam otca ohľadne porušenia jeho práva na spravodlivý proces konajúcim súdom konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP, pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku nerobí rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhoveniu návrhu v konaní.
12. K odvolacím námietkam otca ohľadom nedostatočného zistenia skutočného stavu veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dôsledné dokazovanie ohľadom príjmu otca, vyžiadal si potrebné listinné dôkazy od jeho zamestnávateľa, ktoré správne zohľadnil, a to každú zložku jeho príjmu, pričom sa starostlivo vysporiadal so skutočnosťou, že príjem otca bol v jednotlivých mesiacoch rozdielny a riadne vyčíslil, z akého príjmu pri určovaní výživného vychádzal. Odvolací súd poukazuje na to, že určené výživné predstavuje cca 18 % z príjmu otca, pričom na jeden deň pripadne na výživu maloletej približne 6,- €, čo vzhľadom na jej vek a stupeň vývoja zodpovedá uspokojovaniu jej odôvodnených potrieb v rozsahu zodpovedajúcom životnej úrovni otca, so zreteľom na čas, ktorý maloletá strávila s otcom. Pre úplnosť dodáva, že určené výživné nepokrýva iba výdavky na stravu, ale uspokojujú sa z neho všetky potreby maloletej súvisiace s jej zdravotným stavom a tiež vývojom. Je všeobecne známou skutočnosťou, že deti vo veku 3 rokov ešte môžu nosiť plienky na istú časť dňa, resp. na noc, táto
skutočnosť nie je vzhľadom na okolnosti ničím neobvyklá a nevymykajúca sa z bežných potrieb mal. detí vo veku mal. L., pričom matkou predložená výška výdavkov na plienky zodpovedá množstvu plienok potrebných pre mal. iba na noc, preto je predloženie pokladničného dokladu o ich kúpe dostatočným dôkazom preukazujúcim tieto výdavky, a preto ďalšie dokazovanie navrhované otcom na preukázanie týchto výdavkov nebolo potrebné. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie venoval dôslednú pozornosť posudzovaniu výdavkov otca v rozsahu potrebnom pre posúdenie jeho schopností, možností a majetkových pomerov so zreteľom na výdavky, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť, tieto výdavky správne a zákonne vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodnil. K námietkam otca ohľadom starostlivosti matky o maloletú konštatuje, že matka zabezpečuje všestranne všetky odôvodnené potreby maloletej nielen osobnou starostlivosťou o ňu, ale aj prácami nevyhnutnými pre túto starostlivosť, ako je varenie, pranie, žehlenie a iné, ktoré vykonáva aj v čase, kedy s maloletou nie je v bezprostrednom kontakte, čím si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej v rozsahu zodpovedajúcom jej schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, preto neobstoja námietky otca, že matka si už v súčasnosti neplní vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu osobnou starostlivosťou o maloletú, keďže táto už navštevuje materskú škôlku.
13. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, medzi ktoré patria aj výdavky spojené so splácaním pôžičiek a úverov, platenie splátok otcom namietanej pôžičky, tieto budú totiž vyporiadané v rámci konania o BSM. Skutočnosť, že majetkové vzťahy medzi rodičmi nie sú vysporiadané, nemôže byť na škodu maloletej a ovplyvňovať výšku určeného výživného, rovnako tiež skutočnosť, že rodičia sa nevedia dohodnúť na realizácii styku s maloletou, a preto sa styk riadne nevykonáva, nemôže mať negatívny dopad na určenie rozsahu výživného. V takýchto prípadoch má oprávnený rodič iné zákonné prostriedky, ktorými sa môže domôcť výkonu svojho práva.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).