Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/157/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu YOPI Agency s.r.o., so sídlom Krivá 10, Košice, IČO: 45 589 411, práv. zast. JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, so sídlom Werferova 1, Košice, proti žalovanému P.. O.D. O.E., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. XX, F., zast. JUDr. Petrom Baláškom, advokátom, advokátska kancelária Hviezdoslavova 48, Poprad, o zaplatenie 53.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C 23/2016-44 zo dňa 15.5.2017 takto

rozhodol:

Mení rozsudok prvoinštančného súdu okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol tak, že žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 53.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50.000 eur od 9.4.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.000 eur od 9.4.2015 do zaplatenia, sumu 40 eur ako paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov v rozsahu 100 %.

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 53.000 eur s prísl. ako zmluvnú pokutu vo výške 50.000 a 3.000 eur, pretože so žalovaným dňa 25.9.2014 uzatvorili kúpnu zmluvu o odpredaji hnuteľných a nehnuteľných vecí a pre prípad neuhradenia kúpnej ceny sa dohodli na uvedenej zmluvnej pokute. Keďže žalovaný kúpnu cenu neuhradil, žalobcovi vznikol nárok na náhradu zmluvnej pokuty. Prvoinštančný súd zistil, že strany sporu dňa 25.9.2014 uzavreli kúpnu zmluvu, kde predmetom kúpy boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXX, k.ú. M. N., v okrese D., a to N. F. Y. A., E. F. Y. X. X.Ú. Č.B. XXX - XXX. V čl. 2 si účastníci zmluvy dojednali kúpnu cenu za nehnuteľnosti v celkovej výške 290.000 eur bez DPH (291.379,60 eur s DPH) splatnú do 3 dní od podpisu zmluvy. V čl. 2 bod 3 sa zmluvné strany dohodli, že ak kupujúci neuhradí predávajúcemu kúpnu cenu riadne a včas, kupujúci sa zaväzuje uhradiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 50.000 eur. Podľa čl. 2 bod 4 zrušenie kúpnej zmluvy nemá za následok povinnosť kupujúceho uhradiť predávajúcemu zmluvnú pokutu. V čl. 4 sa zmluvné strany dohodli na odpredaji hnuteľných vecí podľa prílohy č. 1 zmluvy za kúpnu cenu 12.000 eur s DPH splatnú do 3 dní od podpísania zmluvy. V čl. 5 bod 3 sa strany dohodli na

zmluvnej pokute vo výške 3.000 eur pre prípad neuhradenia kúpnej ceny riadne a včas. Zánik zmluvy podľa dohody nemá za následok zánik povinnosti kupujúceho uhradiť zmluvnú pokutu. Listom zo dňa 3.3.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvnej podmienky neuhradenia kúpnej ceny. Pokutu mal žalovaný uhradiť do 14 dní od doručenia výzvy. Žalobcovi sa zásielka vrátila dňa 25.3.2015 s tým, že žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 544, § 545 a § 545a Občianskeho zákonníka. Mal preukázané, že žaloba je dôvodná. Strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti v čl. 2 a čl. 5 kúpnej zmluvy sa dohodli na zaplatení zmluvnej pokuty. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť v dohodnutej lehote uhradiť kúpnu cenu. Vychádzajúc z dohodnutej zmluvnej pokuty celková výška tejto pokuty predstavuje sumu 53.000 eur. Zmluvnú pokutu sa zaviazal žalovaný uhradiť tak v prípade porušenia povinnosti vyplývajúcej z čl. 2 bod 3, ako aj povinnosti vyplývajúcej z čl. 5 bod 3. Vychádzajúc z výšky dojednanej kúpnej ceny, kúpy nehnuteľnosti a hnuteľných vecí žalovaným na podnikateľské účely a skutočnosti, že žalovaný výšku zmluvnej pokuty nenamietal, súd nemal dôvod uplatniť moderačné právo a korigovať výšku uplatnenej pokuty. O úroku z omeškania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 517 OZ, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo vzťahu k zmluvnej pokute dojednanej podľa Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím k ust. § 369c Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej podľa Obchodného zákonníka, kde žalobcovi prislúcha tiež paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V časti uplatneného úroku z omeškania už od 21.3.2015 žalobu súd zamietol ako nedôvodnú. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty v ním stanovenej lehote, ktorú je potrebné počítať od náhradného doručenia výzvy. Takto prislúcha úrok z omeškania žalobcovi až od 9.4.2015, teda po uplynutí splatnosti stanovenej samotným žalobcom. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalobca ako prevažne úspešná strana má nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu a žiadal, aby rozhodnutie bolo zrušené a vrátené prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní žalovaný namietal, že od 16.11.1995 podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba s miestom podnikania podľa živnostenského registra na ul. U. X, F., kde sa väčšinou zdržuje. Žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy navrhoval, aby v pozícii kupujúceho vystupoval pod obchodným menom MVDr. Karol Kaňa, Poprad, Jarná 3, IČO: 17 149 878 a nie ako fyzická osoba pod rodným číslom. Po predložení písomného textu kúpnej zmluvy ho predávajúci pán W. uistil, že zmluva je vypracovaná podľa vopred určených podmienok kupujúceho, medzi ktoré patrila aj okolnosť, že kupujúci si kúpnu cenu zaistí prostredníctvom poskytnutého úveru z peňažného ústavu, s primeranou lehotou na vybavenie úveru a následného zaplatenia kúpnej ceny. To bolo dôvodom, že text kúpnej zmluvy si žalovaný neprečítal a tvrdeniu pána W. veril a predložený text zmluvy podpísal v stave, v akom bol predložený k podpisu, teda s trojdňovou lehotou na úhradu kúpnej ceny. Následne žalovaný zistil, že žalobca nedodržal podmienky kúpnej zmluvy, predmet kúpy je nepredajný a vo veci ďalej nechcel predávajúci konať a ani vykonať opravu kúpnej zmluvy podľa požiadaviek žalovaného. Keďže žalovaný na základe nedodržaných podmienok, ktoré boli pred uzavretím zmluvy dohodnuté, považoval za podstatné a na ich dodržaní trval, namietal platnosť právneho úkonu, ktorý kupujúci neurobil určite a zrozumiteľne. Žalobca so žalovaným telefonicky komunikovali, žalovaný sa viackrát dožadoval, aby kúpna zmluva bola opravená podľa podmienok peňažného ústavu a aby žalobca mu nehnuteľnosti predal. Následne mu však žalobca oznamoval, že nehnuteľnosť je nepredajná a vo veci zániku kúpnej zmluvy nebude nič konať. Žalovaný aj naďalej bol ochotný predmet nehnuteľnosti od žalobcu kúpiť. Žalobca nemal záujem predmetnú nehnuteľnosť predať, pretože vedel o tom, že kupujúci si musí vybaviť úver na kúpnu cenu a len úhradou zmluvnej pokuty si chcel vylepšiť svoje podnikanie. Kúpna zmluva bola vypracovaná v rozpore so Zákonom o katastri nehnuteľnosti a nie je spôsobilá na povolenie vkladu do katastra. Preto z právne nespôsobilej zmluvy o prevode nehnuteľnosti nemôže vzniknúť porušenie právnej povinnosti s právom na vyplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný namietal nevyváženosť práv a povinností oboch zmluvných strán, naviac, keď ponúkaný predaj zo strany žalobcu bol fiktívny a sledoval cieľ získať finančné prostriedky od žalobcu. Pokiaľ sa týka zaplatenia zmluvnej pokuty, žalobca poznal telefónne číslo žalovaného, mnohokrát telefonicky spolu komunikovali, preto nevidel dôvod doručovať mu náhradným spôsobom túto výzvu. Súd nezisťoval pohyb žalovaného a neurobil všetky úkony na

zistenie skutočného stavu žalovaného. K veci sa nemohol úplne vyjadriť. V súčasnosti trvalé bydlisko žalovaného je v F. na adrese Q. XX.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že na podanej žalobe trvá a žiadal prvoinštančný rozsudok potvrdiť. Uviedol, že kúpna zmluva bola uzatvorená so žalovaným v postavení fyzickej osoby nepodnikateľa. Tvrdenia, že zmluvu uzatváral ako podnikateľ, sú účelové a nepreukázané. Pokiaľ sa týka textu kúpnej zmluvy, skutočnosť, že si text zmluvy žalovaný neprečítal, nie je dôvodom na jej neplatnosť, pretože ju podpísal a podpísal aj trojdňovú lehotu na úhradu kúpnej ceny. Zaviazal sa aj na úhradu zmluvnej pokuty. Text kúpnej zmluvy bol žalovanému riadne predložený, mohol sa s ňou oboznámiť a kúpna zmluva vychádzala zo vzájomného konsenzu oboch zmluvných strán. V prípade nesúhlasu mohol žalovaný požadovať doplnenie kúpnej zmluvy, alebo ju nepodpísať, čo sa však nestalo. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy žalovaný nebol žiadnym spôsobom nútený. Ďalej žalobca uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvárali zmluvu na základe vlastnej slobodnej vôle, bez nátlaku, neomylne, žalovaný si kúpnu zmluvu riadne prečítal, zmluva nie je v rozpore ani so Zákonom o katastri nehnuteľností a neboli jej vytknuté žiadne vady. Žalovaný sa pred súdom k žalobe nevyjadril, vo veci bol pasívny, žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. Preto na úhrade zmluvnej pokuty trvá, keďže zmluvná pokuta bola zabezpečovacím inštitútom a v podstate predstavuje určitú záruku hodnovernosti prejavu zmluvnej strany, ktorého porušenie je penalizované vzájomne dohodnutým spôsobom. Je to štandardný prostriedok zabezpečenia splnenia zmluvných dojednaní, s ktorým žalovaný súhlasil.

5. K vyjadreniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že zmluva bola napísaná a predložená mu až po tom, čo prišiel do W., nemal možnosť vec konzultovať, prípadne žiadať o doplnenie. Naviac, osoba, ktorá za žalobcu konala, bola v časovej tiesni, takže aj táto okolnosť bola dôvodom, že sa so zmluvou žalovaný nemohol riadne oboznámiť. Nehnuteľnosť mienil kúpiť na podnikanie s tým, že žalobcovi uviedol, že si vybavuje podnikateľský úver. Predávajúci na kúpnej zmluve nemal osvedčený podpis, preto nebol právny úkon spôsobilý na zápis do katastra. Naviac, žalobca sa stále domáha predaja tejto nehnuteľnosti, žalovaný má však podozrenie, že sa jednalo len o fiktívny predaj, ktorého hlavným cieľom malo byť len zisk prostredníctvom zmluvnej pokuty.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné ani zrušiť ani potvrdiť, preto podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil. Predmetom odvolacieho konania nie je výrok, ktorým prvoinštančný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Predmetom prieskumu odvolacím súdom je len výrok o povinnosti žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu 53.000 eur ako zmluvnej pokuty s prísl. a súvisiaci výrok o trovách konania.

7. Z obsahu spisového materiálu vyplýva skutkový stav tak, ako ho zistil prvoinštančný súd a z ktorého vychádza aj odvolací súd. Právne závery prvoinštančného súdu však nevyplývajú zo skutkových záverov, a preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu toto rozhodnutie zmeniť a žalobu ako celok zamietnuť. Je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd skutkovo zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená kúpna zmluva na predaj hnuteľných aj nehnuteľných vecí, bola dohodnutá riadne kúpna cena, ktorú sa strany sporu dohodli zaplatiť tak, že ju žalovaný zaplatí najneskôr do 3 pracovných dní od podpisu zmluvy. Táto okolnosť vyplýva z čl. 2 bod 2 kúpnej zmluvy vo vzťahu k nehnuteľnostiam a z čl. 5 bod 2 vo vzťahu k hnuteľným veciam. Zmluva bola stranami sporu podpísaná tak, že žalobca ju podpísal dňa 24.9.2014 a žalovaný ju podpísal dňa 25.9.2014. Podľa zmluvných dojednaní mala byť kúpna cena uhradená najneskôr 28.9.2014, ktorý bol posledným deň na úhradu kúpnej ceny hnuteľných a nehnuteľných vecí. Zmluvné strany sa dohodli, že ak kupujúci neuhradí kúpnu cenu riadne a včas, zaväzuje sa kupujúci uhradiť predávajúcemu zmluvnú pokutu, a to podľa čl. 2 bod 3 vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo výške 50.000 eur a vo vzťahu k hnuteľným veciam podľa čl. 5 bod 3 vo výške 3.000 eur. Ďalej bolo dohodnuté, že pokiaľ kúpna cena nebude riadne a včas splnená, táto zmluva sa zrušuje v deň, kedy mal kupujúci uhradiť predávajúcemu kúpnu cenu. Teda kúpna zmluva sa, pokiaľ nedôjde podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 2 ods. 4 k úhrade kúpnej ceny, zrušuje najneskôr v deň 28.9.2014. Naviac sa strany zmluvy dohodli, že zánik zmluvy nemá za následok zánik povinnosti kupujúceho uhradiť predávajúcemu zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v čl. 2 a 5 kúpnej zmluvy. Na daný právny vzťah aplikoval prvoinštančný súd ust. § 544, § 545 a § 545a Občianskeho zákonníka.

8. Zmluvná pokuta je jednou z foriem zabezpečenia záväzku. Na to, aby záväzok bol riadne zabezpečený zmluvnou pokutou, je podmienkou, aby zmluva o zmluvnej pokute bola uzavretá v písomnej forme a aby bola dohodnutá výška pokuty alebo spôsob jej určenia. V tomto smere odvolací súd nemá čo dohode strán sporu vyčítať, pretože zmluvná pokuta bola súčasťou písomného záväzku, resp. dvojstrannej kúpnopredajnej zmluvy a bola jednoznačne a nezameniteľne stanovená výška tejto zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta v tomto prípade mala hrozbou majetkovej sankcie pôsobiť na žalovaného ako kupujúceho k riadnemu plneniu záväzku vo vzťahu k úhrade kúpnej ceny. Len v prípade, že žalovaný riadne kúpnu cenu nezaplatil, môže nastať sankcia, a to povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu počas existencie hlavného záväzku. Z obsahu zmluvy vyplýva aj tá okolnosť, že strany sporu sa dohodli, že pre prípad, že kupujúci neuhradí predávajúcemu kúpnu cenu v lehote podľa čl. 2 bod 2 a podľa čl. 5 bod 2 do 3 pracovných dní od podpisu zmluvy, teda do 28.9.2014, zmluva sa zrušuje v deň, kedy mal kupujúci uhradiť predávajúcemu kúpnu cenu. Kúpna cena podľa dohody mala byť uhradená odo dňa 26.9. do 30.9.2014. Deň 30.9.2014 mal žalovaný ako kupujúci posledný deň na úhradu kúpnej ceny a keďže k úhrade kúpnej ceny v tento deň nedošlo, v tento deň sa zrušuje zmluva o kúpe a predaji hnuteľných a nehnuteľných vecí uzatvorená medzi stranami sporu. K dňu 30.9.2014 žalobcovi ako predávajúcemu nárok na úhradu zmluvnej pokuty ešte nevznikol, pretože až 1.10.2014 je možné konštatovať nesplnenie povinnosti uhradiť kúpnu cenu a vtedy by za splnenia ďalších podmienok vznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty, pretože až v tento deň je možné bez akýchkoľvek pochybnosti konštatovať, že k úhrade kúpnej ceny do 3 pracovných dní od podpisu zmluvy nedošlo. Keďže však kúpna zmluva podľa dojednaní strán sporu zanikla dňa 28.9.2014 v deň, kedy mal kupujúci uhradiť predávajúcemu kúpnu cenu (posledný deň trojdňovej lehoty), zanikol týmto momentom celý kúpnopredajný záväzok a s ňou aj vedľajší (akcesorický) záväzok (zabezpečovací) vo forme dohody o zmluvnej pokute. Preto nárok na zmluvnú pokutu, ktorý nárok by prípadne mohol vzniknúť až 29.9.2014, nemá zákonné ani zmluvné opodstatnenie, pretože nárok na zmluvnú pokutu v tom čase nevyplýval už zo zmluvných dojednaní a iné dojednanie vyplývajúce z ust. § 544 Občianskeho zákonníka tu neexistovalo. Preto žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol, a preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než prvoinštančný rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť (§ 388 .

9. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP. Úspešnému žalovanému v súlade s ust. § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške rozhodne prvoinštančný súd postupom podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.