Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/22/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.7.2018, v trestnej veci odsúdeného N. A. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,d/ Tr. zák., v konaní o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4 PP 1/18, zo dňa 3.5.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. rozhodol o podmienečnom prepustení ods. N. A., nar. XX.X.XXXX z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 3T 30/11 zo dňa 2.7.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To 124/13 zo dňa 8.9.2014.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného prepustenia vo výmere 5 rokov.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, podal okresný prokurátor sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že sa nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa a vyjadril názor, že podmienečné prepustenie tohto odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je nesprávne a predčasné. Poukázal ďalej na to, že odsúdený má v odpise registra trestov desať záznamov, okrem prvého záznamu išlo vždy o odsúdenie pre úmyselný trestný čin, závažnosť jeho konania gradovala, od krádeží sa dostal až k lúpeži a drogovej trestnej činnosti a odsúdenie, pre ktoré vykonáva posledný trest odňatia slobody, je pre závažný drogový zločin. Vyjadril názor, že je nepochybné, že predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdeného žiaden vplyv v smere jeho prevýchovy, napriek nim sa opätovne dopustil závažnej trestnej činnosti. Poukázal na hodnotenie ústavu, ktorý poukázal na nedostatky, ktoré sa vyskytli v správaní odsúdeného, navyše priamo súvisiace s drogovou trestnou činnosťou a u odsúdeného ide o riziko zlyhania stredné. Podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného nie sú dané, od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, keďže ani opakované pôsobenie hrozbou uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody ho neodradilo od spáchania ďalšej, postupne závažnejšej úmyselnej trestnej činnosti. Keďže inštitút podmienečného prepustenia by nemal byť aplikovaný automaticky u každého odsúdeného, ale len v prípadoch bezvýhradného splnenia všetkých zákonom predpísaných podmienok, vyjadril názor, že odsúdený A. podmienky zákona v predpísanom rozsahu nesplnil a preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, pričom dospel k nasledovným záverom.

Súd prvého stupňa správne v dôvodoch napadnutého uznesenia poukázal na to, že odsúdený A. toho času vykonáva súhrnný trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 3T 30/11 zo dňa 2.7.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To 124/13 zo dňa 8.9.2014 pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,d/ Tr. zák., ktorý mu bol uložený vo výmere 4 rokov, pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň ním bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Košice I. sp.zn. 5T 12/2012 zo dňa 13.5.2013, ktorým mu bol uložený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu štyroch rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním odsúdeného v skúšobnej dobe. Uznesením Okresného súdu Košice II. sp. zn. 3T 30/11 zo dňa 8.10.2014 bola odsúdenému do výkonu trestu odňatia slobody započítaná doba výkonu trestu odňatia slobody z trestnej veci Okresného súdu Košice I. sp. zn. 5T 12/12 v trvaní od 4.3.2013 do 14.5.2013. Uznesením Okresného súdu Košice II. sp. zn. 3T 30/11 zo dňa 23.11.2015 bola odsúdenému do výkonu trestu započítaná aj väzba od 19.7.2015 do 21.7.2015.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS o nastúpení výkonu trestu plynie, že odsúdený nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa 21.7.2015.

Z odpisu registra trestov odsúdeného plynie, že v tomto má tento doposiaľ desať záznamov. V dvoch prípadoch ide o zahladené odsúdenia či už amnestiou, alebo zaplatením peňažného trestu, v šiestich prípadoch bol odsúdený českým súdom. Správne súd prvého stupňa poukázal na to, že v danom prípade odsúdený vykonáva trest odňatia slobody prvýkrát, ako to plynie nielen z odpisu registra trestov, ale i z hodnotenia ústavu na výkon väzby a trestu odňatia slobody, ako aj že vykonával trest za skutok, ktorý spáchal v roku 2010.

Správne prokurátor poukázal na negatívne poznatky, ktoré boli zistené u odsúdeného v priebehu výkonu trestu, keď tento porušil povinnosti podrobiť sa potrebnému vyšetreniu na prítomnosť drog, povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania, zákaz prechovávať nepovolené predmety a porušenie časového rozvrhu dňa, keď oneskorene nastúpil na výdaj stravy. Za tieto nedostatky bol riešený pedagógom, avšak nebol za to disciplinárne potrestaný. Na druhej strane z hodnotenia odsúdeného ústavom plynie, že je u neho evidovaných viacero kladných poznatkov, ktoré sa týkajú jeho aktívneho zapájania sa do činnosti v rámci oddielu, dodržiavania poriadku v osobných veciach, vysokej pracovnej zručnosti a kvalitného plnenia si pracovných povinností. Taktiež autority rešpektoval bez výhrad a odvrávania, bol pracovne zaradený vo vnútornej prevádzke ústavu, kde dlhodobo pristupoval k svojim pracovným povinnostiam zodpovedne a svedomito, za čo bol opakovane disciplinárne odmenený. Vo výkone trestu bol pravidelne navštevovaný matkou, starou matkou a priateľkou, z čoho správne súd prvého stupňa vyvodil jeden z možných predpokladov svedčiacich v prospech pozitívnej prognózy po prepustení z výkonu trestu, ktorá spočíva v tom, že odsúdený má vytvorené rodinné zázemie. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol štyrikrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Ústav ďalej poukázal na to, že resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá z dôvodu užívania drog, predchádzajúcich odsúdení a riziko sociálneho zlyhania do budúcna je stredné. Ústav konštatoval čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúčal jeho prepustenie s dohľadom.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin možno ju podmienečne prepustiť po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Aj keď podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je mimoriadnym inštitútom, ktorý by súd mal aplikovať len výnimočne, môže ho súd použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru, ktorým je vykonanie v prejednávanej veci dvoch tretín súdom

uloženého trestu odňatia slobody, ktorý odsúdený splnil dňa 9.1.2018, ako aj materiálneho charakteru, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojim správaním a plnením povinností skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný.

V danom prípade sa krajský súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, pričom krajský súd prihliadal predovšetkým na tú skutočnosť, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, to znamená, že doposiaľ na neho nebolo takýmto spôsobom pôsobené, išlo o pomerne dlhodobý výkon trestu, pričom bude na odsúdenom, či využije poskytnuté dobrodenie. V minulosti bolo naňho pôsobené len podmienečnými trestami odňatia slobody, ktoré nemali naňho dostatočný výchovný vplyv. Krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za zákonné aj preto, že odsúdený sám deklaroval snahu polepšiť sa, prejavoval ľútosť, má vytvorené rodinné zázemie.

Na strane druhej však je krajský súd toho názoru, že množstvo odsúdení odsúdeného A., ako aj riziko zlyhania, ktoré plynie z toho, že bol užívateľom drog pred nástupom výkonu trestu, našlo svoj odraz v dĺžke skúšobnej doby, ktorú prvostupňový súd uložil vo výmere piatich rokov, teda ide o skúšobnú dobu na hornej hranici zákonom stanovenej sadzby, ktorá je od 1 do 7 rokov. Len takto dlhá stanovená skúšobná doba bude dostatočnou preto, aby odsúdený preukázal, či využije poskytnuté dobrodenie. V prípade, ak by odsúdený neviedol riadny život v priebehu skúšobnej doby, rozhodne súd o nariadení zvyšku trestu odňatia slobody.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď vyhovel žiadosti odsúdeného o podmienečného prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a krajskému súdu nezostávalo nič iné, len sťažnosť okresného prokurátora postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.