Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-140-2018.pdf
PDF · 104.23 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/140/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. XX, zastúpený Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 680/15 pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.275,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/199/2015-64 zo dňa 9. marca 2018 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/199/2015-64 zo dňa 9. marca 2018 v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd v prvej výrokovej vete zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň v druhej výrokovej vete rozhodol o návrhu povinného na odklad exekúcie tak, že ho zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný podaním doručeným okresnému súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone rozhodcovskej zmluve, ktorá bola dojednaná ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská zmluva preto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok. Povinný zároveň požiadal o odklad exekúcie.
3. Oprávnený sa súdu oznámil, že nesúhlasí so zastavením exekúcie z toho dôvodu, že povinnému bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách. Z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere.
4. Okresný súd sa zaoberal preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy a zistil, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom liste podpísaná je oprávneným a aj povinný. Rozhodcovskú zmluvu u zvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej zmluvy je aj možnosť povinného, obsiahnutá v bode 7, odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní od uzavretia tejto zmluvy. Okresný súd tak isto nezistil, že by hodnota odplaty bola neprimerane vysoká.
5. S prihliadnutím na to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie z vyššie uvedených dôvodov zamietol, okresný súd konštatoval, že nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená, preto zamietol aj návrh povinného na odklad exekúcie.
6. Proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podal povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal v ňom postup exekučného súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí nebral do úvahy kogentné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, čím porušil ústavné právo povinného na spravodlivý proces.
7. Povinný uviedol, že v prejednávanej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky v podobe rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola účastníkom predložená na podpis vo forme vopred predtlačeného formulára, ktorého obsah nemohol povinný žiadnym spôsobom ovplyvniť a preto nemohla byť rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná. To, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnom liste papiera ešte samo o sebe nezakladá, že bola individuálne dojednaná. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by odporca predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojím rozhodnutím ovplyvnil uzavretie zmluvy o úvere, a že spotrebiteľom boli poskytnuté jasné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva napriek svojej formulácii nebola alternatívnou. Oprávnený podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces. Spornosť vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva aj skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo povinným absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva. Takéto zmluvné dojednanie reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu mal súd vyhodnotiť rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, z čoho vyplýva jej absolútna neplatnosť.
8. Povinný ďalej uviedol, že exekučný súd je na základe Exekučného poriadku, Zákona o rozhodcovskom konaní a rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR povinný aj bez návrhu preskúmať skutočnosť či mal rozhodcovský súd právomoc na vydanie exekučného titulu, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Ak zistí, že rozhodcovský súd nemal na vydanie exekučného titulu právomoc musí exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a túto zastaviť na základe ust. § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku. Povinný v tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012.
9. Povinný poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré v obdobných právnych veciach mali vysloviť absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky.
10. Povinný okrem neprijateľnosti uviedol ako dôvod jej neplatnosti aj skutočnosť, že ide o vzájomne podmienenú zmluvu vo vzťahu k úverovej zmluve, nakoľko bola podpísaná v deň podpisu úverovej zmluvy a z jej obsahu vyplýva, že nemôže existovať samostatne. Vzhľadom na neplatnosť úverovej zmluvy pre rozor jej odplaty s dobrými mravmi je preto pre akcesorický vzťah potrebné za neplatnú považovať aj rozhodcovskú zmluvu. Povinný považoval konštatovanie okresného súdu o tom, že nezistil, že odplata bola v zmluve dojednaná ako neprimerane vysoká za nepreskúmateľné vzhľadom na stručnosť odôvodnenia tohto tvrdenia. Zmluva o úvere s ročným úrokom 70% nepochybne naplňuje znaky civilnoprávnej úžery, keďže niekoľko násobne prevyšuje odplatu požadovanú v čase poskytnutia úveru bankami za poskytnutie obdobného úveru.
11. S poukazom na vyššie uvedené povinný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju a oprávnenému uloží povinnosť nahradiť povinnému trovy
12. K odvolaniu povinných sa oprávnený vyjadril podaním zo dňa 28.05.2018, v ktorom uviedol, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej upraveného v bode 7 rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený mal za to, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie a preto navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.
14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 30.03.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 09.04.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 21.04.2015 poverenie č. 5610042847, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. pod sp. zn. 348/06/14 dňa 13.08.2014 na vymoženie sumy 1.275,20 Eur spolu so zmluvnou pokutou a príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č.8200054084, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 22.03.2013. Účelom zmluvy o revolvingovom úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 840,- Eur. Nakoľko si povinný riadne neplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere oprávnený si uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní.
15. Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovských zmlúv uzavretých medzi oprávneným a povinnými dňa 22.03.2013 (ďalej Rozhodcovská zmluva) sa akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o úvere budú riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
16. V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.
17. V článku 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka (spoludlžníka) poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.
18. Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
19. Dňa 25.07.2017 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci nebola daná, nakoľko bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, a to rozhodcovskej zmluve, ktorá bola vopred pripravená v podobe formuláru spolu s ostatnými písomnosťami, ktoré tvoria zmluvu o úvere a tieto boli povinnému predložené na podpis naraz. Povinný fakticky nemal možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť, pretože by im inak nebol poskytnutý úver. V danom prípade preto nešlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Dodávateľ v nej pritom
určil, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy. Rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve aj pre to, že v prípade ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ tak sa mu povinný musí vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť. V tejto súvislosti povinný poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EU týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa v prípadoch, že spotrebiteľská zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Povinný považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS a judikatúru k nej. Povinný zároveň poukázal na skutočnosť, že odplata dojednaná v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi, pretože niekoľkonásobne prevyšuje odplatu požadovanú v čase poskytnutia zmluvy pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Rozpor odplaty s dobrými mravmi má za následok stratu hospodárskeho opodstatnenia zmluvy o úvere, čo spôsobuje neplatnosť. Keďže zmluva o úvere je neplatná, je potrebné za neplatnú považovať aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola v čase jej uzavretia podľa ust. § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka k zmluve o úvere zmluvou podmienenou. Okresný súd následne v napadnutom uznesení návrh povinného ako nedôvodný zamietol.
20. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
21. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
22. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
23. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
24. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z nich závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd zastaví, ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), pričom za explicitne nepomenovaný „iný dôvod" možno považovať aj zistenia týkajúce sa exekučného titulu. Exekučný súd je síce oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, avšak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť takéhoto rozhodnutia.
25. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 22.03.2013 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
27. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 52a ods. 1 ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
30. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
31. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
33. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
34. Podľa ust. § 39a Občianskeho zákonníka účinného od 01.06.2014 je neplatný právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
35. Podľa intertemporálneho ust. § 879r Občianskeho zákonníka účinného od 01.06.2014 sa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.
36. Odvolací súd súhlasí s povinnými v tom, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá dňa 22.03.2013 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinní sú podnikateľskými subjektmi a že by bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
37. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.
38. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine, a teda s každým spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu Rozhodcovskej zmluvy, pretože povinný potvrdil podpisom, že bol s účelom tejto Rozhodcovskej zmluvy oboznámený a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.
39. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22.03.2013. Zo samostatne uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnych listoch, a teda individuálne. Aj keď bola Rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmarili uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Zároveň v zmysle čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy mali spotrebiteľ- dlžník možnosť od nich odstúpiť, a to v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Povinný pritom v čl. 1 Rozhodcovskej zmluvy prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí. Povinný v čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy bol oprávneným poučený o dôsledkoch jej uzavretia.
40. Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebránia spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom, dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete článku 3 Rozhodcovskej zmluvy, je dôkazom o tom, že takýmto žalobcom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník-spotrebiteľ, preto takéto dojednanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky.
41. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich ich neplatnosť, a teda je platným právnym úkonom.
42. K námietke povinného, že rozhodcovská zmluva je neplatná z dôvodu neplatnosti zmluvy o úvere, odvolací súd uvádza, že ustanovenie, na ktoré povinný v tejto súvislosti poukazuje tj. na § 52a Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na tzv. viazané spotrebiteľské zmluvy. Viazanosť týchto zmlúv spočíva v tom, že zánik jednej zo závislých zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje priamo "ex lege" zánik ostatných závislých zmlúv, bez potreby prejavu vôle zmluvných strán, resp. spotrebiteľa. Ak by Rozhodcovská zmluva bola viazanou zmluvou ku zmluve úverovej, tak ako to tvrdí povinný, neplatnosť úverovej zmluvy, ktorá spôsobuje jej zánik, by nesporne spôsobila aj zánik rozhodcovskej zmluvy. Povinný považuje zmluvu o úvere za neplatnú z dôvodu, že v nej bola dojednaná neprimerane vysoká odplata, ktorú považoval za rozpornú s dobrými mravmi. Táto namietaná skutočnosť nie je spôsobilá mať za následok neplatnosť celej úverovej zmluvy a teda následne ani neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ale len jednotlivých ustanovení upravujúcich odplatu za poskytnutý úver podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Povinný tiež namieta, že úverová zmluva z dohodnutým úrokom vo výške 70% ročne napĺňa znaky civilnoprávnej úžery. V tejto súvislosti povinný len poukazuje skutočnosť, ktorá má preukázať objektívnu stránku skutkovej podstaty úžery obsiahnutej v § 39a Občianskeho zákonníka, avšak neuviedol žiadne skutočnosti na preukázanie subjektívnej podmienok tejto skutkovej podstaty, bez ktorých k jej naplneniu nedôjde. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na skutočnosť, že ustanovenia o úžere boli do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 106/2014 Z.z. účinným od 01.06.2014, tj. až po uzatvorení zmluvy o úvere, a preto tieto ustanovenia aj s poukazom na prechodné ustanovenia nie je možné na danú vec aplikovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval vyššie uvedené námietky povinného na základe, ktorých žiadal zastavenie exekúcie za nedôvodné.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že povinný nepreukázal žiadny iný dôvod, pre ktorý by bolo možné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju, odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).