Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Cob-83-2018.pdf
PDF · 73.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/83/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Expletus, n.o., Matúškovo č. 82, 925 01 Matúškovo, IČO: 37 986 058, zastúpený HKP Legal, s.r.o., Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 36 727 334, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, zastúpený advokátskou kanceláriou Martin Pavle s.r.o., Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 450, o zaplatenie 6.513,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C/20/2013-271 zo dňa 30.1.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C/20/2013-271 zo dňa 30.1.2017 v napadnutej časti druhého výroku potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) konanie zastavil. Druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na §§ 144, 145 ods. 1, 146 ods. 1, 256 ods. 1, 262 ods. 2, 256 ods. 1, 135 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.1.20136 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.513,71 eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia celkovej požadovanej sumy za realizáciu projektu „O. pre Ľ., Č.E. B.: XXXXXXXXXXX“.
Podaním doručeným súdu dňa 8.12.2016 pred začatím pojednávania vzal žalobca návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalovaný tak, ako ho označil, nie je v danej veci pasívne legitimovaný. Žiadal, aby súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán, nakoľko žalovaný nebol v konaní zastúpený, keďže plnú moc advokátovi udelilo len Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a nie Slovenská republika.
Súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, pričom sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný, tak ako ho označil žalobca, nebol zastúpený v konaní, nakoľko splnomocniteľom bolo len Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a nie Slovenská republika. Súd poukázal na § 135 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Ak v konaní pred súdom vystupuje ako strana sporu štát, aplikuje sa ust. § 73 CSP, ktoré pri identifikácii subjektu konajúceho za štát odkazuje na osobitné predpisy. Za štát potom koná konkrétny štátny orgán alebo právnická osoba, ak oprávnenie konať za štát jej vyplýva z konkrétneho právneho predpisu.
2. Proti uzneseniu súdu v časti druhého výroku, ktorým súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v plnej výške 100 %, podal odvolanie žalobca. Uviedol, že z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd rozlišuje medzi subjektivitou Slovenskej republiky (štátu) a subjektivitou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pokiaľ sa súd stotožnil s názorom žalovaného, že v zmysle formálneho označenia žalovaného bol za stranu v spore označený štát, tak potom iba štát mohol byť zastúpený prostredníctvom svojho zástupcu. Z obsahu splnomocnenia však nevyplýva, že by plnú moc udelil štát, alebo že by Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pri udelení plnomocenstva konalo v mene štátu. Rovnako z obsahu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej udelilo Ministerstvo plnomocenstvo advokátovi nevyplýva, že by sa právne služby mali týkať zastupovania štátu. Štát neudelil plnú moc a nebol tak v konaní zastúpený. Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil druhý výrok tak, že žiadnej strane neprizná náhradu trov konania.
3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že v súdnom spise sa nachádza nielen plnomocenstvo na zastupovanie udelené Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ale aj plnomocenstvo udelené Slovenskou republikou, v mene ktorej koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Plnomocenstvo, ktorým žalovaný (SR) splnomocnil právneho zástupcu, bolo prílohou podania „Priebežné vyčíslenie náhrady trov konania odporcu a doloženie plnomocenstva na zastupovanie odporcu“ zo dňa 23.7.2015. Ak by sa aj predmetné plnomocenstvo v spise nenachádzalo, tak sa jedná o odstrániteľný nedostatok, ktorý by bol na výzvu súdu odstránený.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj s vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
5. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom, ktorý jasne a stručne odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania.
6. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu dodáva, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 6.513,71 eur z dôvodu, že na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 9.8.2010 si žalobca nárokoval poskytnutie platby vo výške 16.381,52 eur, pričom mu žalovaný poskytol len sumu 9.865,81 eur. Preto si nevyplatenú čiastku uplatnil touto žalobou.
7. Podaním doručeným súdu dňa 8.12.2016 vzal žalobca návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalovaný tak, ako ho označil nie je v danej veci pasívne legitimovaný.
8. K pasívnej legitimácii žalovaného sa odvolací súd plne stotožnil s argumentáciou žalovaného. Žalobca podal žalobu voči: Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156. Žalovaný však v tomto konaní nemá pasívnu legitimáciu z dôvodu, že je potrebné rozlišovať medzi konaním štátu prostredníctvom rozpočtových organizácií a samotným konaním rozpočtových organizácií vo vlastnom mene, pričom pri posudzovaní vecnej legitimácie je potrebné vychádzať z hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je rozpočtovou organizáciou, ktorá v zmysle § 21 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, môže vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia. Ministerstvo preto vo vlastnom mene uzatvorilo so žalobcom Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Pri stanovení štátneho orgánu, ktorý je oprávnený konať za štát, treba vychádzať predovšetkým zo zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ZSP 4/2006: „Štát ako spôsobilého účastníka konania nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene. Ministerstvo financií SR ako právnická osoba má samostatnú spôsobilosť mať práva a povinnosti vo všetkých sporoch, v ktorých je zo zákona nositeľom práva a povinností. Toto jeho postavenie nemožno zamieňať s postavením v iných veciach, v ktorých vystupuje
ako organizačná zložka štátu v jeho mene. Toto postavenie ministerstva financií nemožno zmiešavať, lebo len od správneho rozlíšenia v konkrétnom prípade závisí aj správne riešenie vecnej legitimácie v prejednávanom spore“.
9. V prejednávanej veci teda označený žalovaný: Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nie je pasívne legitimovaný.
10. Nakoľko bolo preukázané, že právny zástupca žalovaného doložil plnú moc udelenú žalovaným: Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (č.l. 250), patrí mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.
12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania.
13. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
15. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).