Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/48/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu New Co., a.s., so sídlom Tomášikova 17, 821 02 Bratislava, IČO: 51 057 131, právne zast. RASLEGAL, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému EUROPA SC ZV II a.s., so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, Račianska 96, IČO: 43 924 123, právne zast. G. Lehnert, k.s., so sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31 347 762 v konaní o zaplatenie 150.992,40 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/44/2016-257 zo dňa 11. januára 2018 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/44/2016-257 zo dňa 11. januára 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného, aby zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 150.992,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 150.992,40 Eur od 23.05.2016 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky zamietol. Pôvodnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že pôvodný žalobca Europa SC ZV a.s. (ktorý v priebehu odvolacieho konania zanikol zlúčením s právnym nástupcom New Co., a.s.) sa domáhal voči žalovanému domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 150.922,40 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XXXX, založenom pre k. ú. R., obec R., okres R., ako vlastník nasledovných stavieb: kino O., stavba súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/X a budova, stavba súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX (ďalej spolu len „Stavby“). I napriek tomu, že Stavby sú stále zapísané na liste vlastníctva, reálne už neexistujú, nakoľko boli v apríli až máji roku 2012 asanované (zbúrané). Zbúranie Stavieb bolo už dlhodobo plánované pred tým, ako došlo k ich reálnemu odstráneniu. Sám žalovaný tieto nehnuteľnosti nadobudol koncom roka 2011 od ďalšej osoby spriaznenej s L.. A. S., a to ako vklad do základného imania od vtedajšieho jediného akcionára žalovaného - spoločnosti V A V invest, s.r.o. (teraz v konkurze), so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325 (ďalej len „VAV invest“). Neskôr sa jediný akcionár žalovaného zmenil zo spoločnosti VAV invest na spoločnosť VAV HOLD, pričom ide všetko o spoločnosti plne ovládané L.. A. S.. Vlastník Stavieb (a to tak VAV invest, ako aj terajší vlastník - žalovaný) celý čas od ich nadobudnutia plánoval Stavby asanovať, o čom svedčí: žiadosť o povolenie na odstránenie stavby zo dňa 16.10.2007; oznámenie o začatí konania k rozhodnutiu o povolení odstrániť stavbu zo dňa 29.10.2007; súhlasné stanovisko mesta

Zvolen č. k. 05-3363/TE1/2007 zo dňa 12.11.2007; vyjadrenie pre búracie povolenie od Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia, a.s. zo dňa 26.11.2007; vyjadrenie Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. zo dňa 06.11.2007; stanovisko spoločnosti SENOBLE Central Europe, s.r.o. zo dňa 18.10.2007 a povolenie odstrániť stavbu č. k. SÚ 3246/2007/3-rozh. zo dňa 19.12.2007, právoplatné dňa 14.01.2008. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že v priebehu realizácie sa projekt obchodného centra Europa Shopping & Relax Center Zvolen rozdelil na dve etapy. Prvá etapa je dokončená a práce na druhej etape sú prerušené. Prvú etapu vlastní pôvodný žalobca a druhú etapu žalovaný. Asanáciu Stavieb zabezpečoval v roku 2012 pôvodný žalobca s tým, že v budúcnosti sa mal celý projekt (prvá a druhá etapa) spojiť práve v rukách pôvodného žalobcu, k čomu však nedošlo. Pôvodný žalobca si v roku 2012 objednal zbúranie Stavieb u spoločnosti INGSTEEL, spol. s r.o., za čo mu riadne zaplatil. Asanácia stavieb prebehla so súhlasom žalovaného ako vlastníka týchto nehnuteľností a v jeho záujme. Zbúraním Stavieb bola započatá druhá etapa projektu a odstránenie Stavieb bolo vykonané výlučne pre účely druhej etapy projektu vlastnenej žalovaným. Tým sa teda žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor pôvodného žalobcu, ktorý náklady na odstránenie Stavieb vynaložil a tieto mu neboli následne nijako refundované. Pôvodný žalobca zabezpečením asanácie teda obstaral cudziu záležitosť, pričom na to vynaložil svoje prostriedky. Tieto mu je žalovaný povinný nahradiť. V tejto súvislosti poukázal pôvodný žalobca v žalobe na ustanovenia § 451 ods. 1 a 2, § 456 prvej vety, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na ustanovenia § 742, § 743 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tvrdenia pôvodného žalobcu, tým, že pôvodný žalobca vykonal asanáciu Stavieb miesto žalovaného, tento sa na jeho úkor obohatil hodnotou minimálne vo výške 150.992,40 Eur. Preto navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 150.992,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 150.992,40 Eur za obdobie omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi aj trovy súdneho konania.

3. Žalovaný k tvrdeniam pôvodného žalobcu uviedol, že žalovaný umožnil zbúranie dvoch stavieb vo svojom výlučnom vlastníctve (stavby súp. č. XXXX a súp. č. XXXX evidované na liste vlastníctva č. XXXX) a túto asanáciu vykonala na jar (apríl - máj) 2012 spoločnosť INGSTEEL, spol. s r.o., ktorá je spolu so spoločnosťou V A V invest, s.r.o. „v konkurze“ akcionárom pôvodného žalobcu. Náklady spojené s asanáciou hradil pôvodný žalobca, ktorý si túto asanáciu aj objednal. Žalovaný sa v dobrej viere vo výstavbu projektu Europa Shopping Center Zvolen - II. etapa nebránil zbúraniu vyššie uvedených stavieb, nakoľko zbúranie bolo nevyhnutnou podmienkou pre pokračovanie celého projektu. Napriek tomu, že neexistovala žiadna prekážka výstavby II. etapy projektu, k realizácii výstavby doposiaľ nedošlo, a to pre nedôvodné obštrukcie L.. M. S. ako podpredsedu predstavenstva pôvodného žalobcu, ako aj spoločnosti INGSTEEL. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že tieto stavby mal v záujme asanovať, ako vyplýva z dokumentov predložených pôvodným žalobcom. Avšak tieto dokumenty sú datované v roku 2007 a 2008, kedy bol pôvodný žalobca ovládaný spoločnosťou VAV invest, resp. spoločnosťou zo skupiny VAV, a to spoločnosťou VAV Management, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 353. Samotná spoločnosť VAV invest bola toho času taktiež vlastníkom predmetných stavieb, takže nebolo dôvodné pochybovať o tom, že k výstavbe Europa Shopping Center Zvolen - II. etapa dôjde, a preto nemala ani dôvod pochybovať o svojom zámere asanovať predmetné stavby. Následne spoločnosť VAV invest na základe rozhodnutia valného zhromaždenia pôvodného žalobcu zo dňa 07.04.2009 vložila v súvislosti so zvyšovaním základného imania žalobcu vyššie uvedené stavby ako nepeňažný vklad do jeho základného imania. V roku 2011 sa obchodným partnerom spoločnosti VAV invest stala spoločnosť INGSTEEL a následne, ako vyplýva či už z akcionárskej zmluvy zo dňa 03.01.2013, ako aj zo správania pôvodného žalobcu a spoločnosti INGSTEEL, nebolo opäť dôvodné pochybovať, že k výstavbe Europa Shopping Center Zvolen - II. etapa dôjde. Následne pôvodný žalobca na základe rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 19.08.2011 vložil v súvislosti so zvyšovaním základného imania žalovaného vyššie uvedené stavby ako nepeňažný vklad do jeho základného imania. Preto žalovaný, ako osoba, ktorá v tejto súvislosti nadobudla vyššie uvedené stavby od žalobcu ako upisovateľa nových emitovaných akcií žalovaného, nemala dôvod nesúhlasiť so zbúraním stavieb, ktoré vykonala spoločnosť INGSTEEL na základe objednávky žalobcu. Toto zbúranie bolo prospešné aj pre pôvodného žalobcu, nakoľko ten pozemky, na ktorých sa stavby nachádzali, doposiaľ využíva ako parkovisko. Žalovaný ďalej vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že pôvodný žalobca nemal žiadnu právnu povinnosť objednať a zaplatiť si zbúranie týchto stavieb. Urobil tak na základe svojho vlastného a uváženého rozhodnutia, pretože toto zbúranie bolo predovšetkým v jeho záujme, či už za účelom vybudovania parkoviska, alebo aj za účelom výstavby Europa Shopping Center Zvolen - II. etapa. Dokončenie II. etapy tohto projektu by zároveň malo pozitívny ekonomický vplyv na projekt ako celok. Pôvodný žalobca v žalobe sám uviedol, že asanácia

prebehla so súhlasom žalovaného, čo žalovaný ani nepopiera. Avšak k zbúraniu stavieb došlo na základe objednávky pôvodného žalobcu, nakoľko to bolo v jeho prospech a vyplývalo to z ústnych dohôd uzatvorených medzi pôvodným žalobcom, žalovaným, spoločnosťou VAV invest a spoločnosťou INGSTEEL. Navyše, pôvodný žalobca bol od 19.08.2011 (teda aj v čase zbúrania predmetných stavieb) väčšinovým akcionárom žalovaného a dokonca odo dňa 03.01.2013 do dňa 10.06.2013 majiteľom 100 % akcií žalovaného, a teda ako jediný akcionár ovládal žalovaného a preto nemožno pochybovať, že (aspoň navonok) prejavoval záujem o spoluprácu so žalovaným a spoločnosťou VAV invest. V súvislosti s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku podľa § 742 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení konštatoval, že toto konanie pôvodného žalobcu nie je možné považovať za konanie bez príkazu. Objednanie asanácie, ako aj samotná asanácia totiž prebehla na základe ústnych dohôd medzi pôvodným žalobcom, žalovaným, spoločnosťou VAV invest a spoločnosťou INGSTEEL. Samotné konanie bez príkazu vychádza zo základného predpokladu, že zasahovať do cudzích vecí je možné iba vtedy, ak ide o odvracanie škody (§ 742 , pričom z okolností, za ktorých boli zbúrané predmetné stavby, je zrejmé, že žalobca žiadnu škodu neodvracal. Konanie bez príkazu podľa ustanovenia § 743 ods. 2 predpokladá, že žalovaný ako pán veci mal záujem zbúrať predmetné stavby a žalobca tak urobil bez toho, aby ho informoval a vyčkal na jeho súhlas. Avšak z okolností tejto veci je zrejmé, že k oprávneniu pôvodného žalobcu ako konateľa na zbúranie stavieb došlo na základe vzájomnej dohody (teda na základe udeleného súhlasu na zbúranie) a tento súhlas možno spravidla považovať za súhlas s uzatvorením príkaznej zmluvy. Preto po udelení súhlasu už nemožno na daný prípad použiť ustanovenia upravujúce konanie bez príkazu. Podľa názoru žalovaného, v tejto veci nemožno uvažovať ani o uzatvorení príkaznej zmluvy (§ 724 , pretože pôvodný žalobca nebol povinný zbúrať predmetné stavby a urobil tak zo svojej vlastnej vôle a na základe vyššie uvedených ústnych dohôd, nakoľko to bolo v jeho prospech. Žiadna takáto povinnosť mu totiž nevyplývala z dohôd medzi pôvodným žalobcom, žalovaným, spoločnosťou INGSTEEL alebo spoločnosťou VAV invest. Ak by sa pôvodný žalobca rozhodol predmetné stavby nezbúrať, s určitosťou možno konštatovať, že žalovaný by sa nemohol voči nemu domáhať právneho nároku, aby pôvodný žalobca predmetné stavby zbúral. Pôvodný žalobca navyše ako domnelý konateľ bez príkazu konal nielen v záujme žalovaného, ale aj v záujme svojom vlastnom, pretože aj ku dňu podania žaloby využíva pozemky, na ktorých boli umiestnené zbúrané stavby, ako parkovisko pre návštevníkov a nájomcov Europa Shopping Center Zvolen - I. etapa. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že pri búraní pôvodný žalobca nepostupoval v zmysle ustanovenia § 742 a nasl. upravujúcimi konanie bez príkazu a ani neuzavrel so žalovaným príkaznú zmluvu v zmysle ustanovenia § 724 OZ. Ďalej podľa tvrdenia žalovaného v písomnom vyjadrení, nárok pôvodného žalobcu v tejto veci nemožno považovať ani za nárok z bezdôvodného obohatenia, nakoľko tento nárok nie je možné subsumovať ani pod skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvedené v § 451 ods. 2 a ani pod generálnu klauzulu uvedenú v § 451 ods. 1 OZ. Totiž stav, ktorý sa dosiahol zbúraním stavieb, bol v prvom rade prospešný pre pôvodného žalobcu a tento jeho prospech trvá aj v tomto čase a pre žalovaného by bol prospešný až vtedy, ak by došlo k samotnej realizácii Europa Shopping Center Zvolen - II. etapa. Pôvodný žalobca preto nemôže tvrdiť, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil. Žalobca by navyše, v prípade, ak by sa aj pripustila existencia jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (čo však žalovaný vylučuje), vykonával svoje právo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 a takýto výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu. Takisto zbúranie stavieb bolo v prvom rade na prospech pôvodnému žalobcovi, ktorý bol v čase zbúrania väčšinovým akcionárom žalovaného. Žalobcovi tento stav aj v súčasnosti vyhovuje a nijakým spôsobom nikdy nevyvíjal snahu k tomu, aby došlo k vysporiadaniu vzťahov medzi žalobcom ako užívateľom pozemkov, na ktorých stáli predmetné stavby, a žalovaným ako vlastníkom pozemkov. Navyše sa žalobca snaží získať od žalovaného majetkový prospech za konanie, ktoré uskutočnil predovšetkým vo svojom vlastnom záujme a preto toto jeho konanie nemôže požívať súdnu ochranu. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené potom žalovaný tvrdil, že nárok žalobcu neexistuje a preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného.

4. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že na základe zisteného skutkového stavu bolo potrebné aplikovať ustanovenia § 724 až § 732 Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve, a nie ustanovenia § 566 až § 576 Obchodného zákonníka (ďalej len o mandátnej zmluve. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 261 ods. 8 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu (strany sporu vystupovali ako podnikatelia pri svojej podnikateľskej činnosti), to znamená, že prioritne by sa mali na tento záväzkový vzťah aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 566 a nasl. ObZ, podľa ktorého základným pojmovým znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť. Vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná dohoda zmluvných strán o

odplate za činnosť vykonanú pôvodným žalobcom - obstaranie obchodnej záležitosti (búracie práce), v súdenom prípade potom išlo o príkaznú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov a do úvahy neprichádzala ani aplikácia ustanovenia § 566 ods. 2 ObZ, pretože zariadenie záležitosti nebolo predmetom podnikateľskej činnosti pôvodného žalobcu (ako mandatára) zapísanej v príslušnom obchodnom registri. Právna úprava mandátnej zmluvy existuje nezávisle na úprave príkaznej zmluvy (§ 724 a nasl. a formuluje takmer totožný predmet záväzku. Na to, aby účastníci uzavreli mandátnu zmluvu, musí existovať dohoda o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú určenie zmluvných strán (mandant a mandatár), určenie obchodnej záležitosti, ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená a spôsob jej zariadenia a dojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti. Vzhľadom na podstatné náležitosti mandátnej zmluvy je vylúčené, aby bol mandátny vzťah dojednaný bezodplatne. Z uvedených dôvodov potom súd nemohol na súdený prípad aplikovať ustanovenia § 566 až § 576 o mandátnej zmluve.

5. Okresný súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená príkazná zmluva podľa ustanovenia § 724 a nasl. OZ, podľa ktorého príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Pojmovým znakom príkaznej zmluvy je aj, že príkazník vykonáva činnosť pre príkazcu, t.j. v jeho záujme. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy však nepatrí jej odplatnosť, hoci zákon odplatnosť nevylučuje (§ 730 ods. 1 . Forma príkaznej zmluvy nie je zákonom stanovená, túto možno uzavrieť aj konkludentne. Podľa názoru okresného súdu, žalovaný ako príkazca požiadal pôvodného žalobcu ako príkazníka o vykonanie činnosti - zabezpečenie búracích prác nehnuteľností vlastnícky patriacich žalovanému. Záväzkom pôvodného žalobcu ako príkazníka bolo vykonať realizáciu búracích prác v rozsahu a za podmienok vymedzených v objednávke zo dňa 14.03.2012 v prospech a na riziko žalovaného ako príkazcu. Žalovaný v konaní potvrdil, že ako vlastník asanovaných stavieb udelil pôvodnému žalobcovi súhlas s asanáciou stavieb, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z objednávky zo dňa 14.03.2012, ktorú štatutárny zástupca žalovaného ako vtedajší predseda predstavenstva pôvodného žalobcu za neho aj podpísal. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že štatutárny zástupca žalovaného (Ing. A. S.) v rozhodnom období vykonával aj funkciu štatutárneho zástupcu pôvodného žalobcu (predsedu predstavenstva od 05.05.2007 do 22.02.2016), takže mal vedomosť o tom, aká bola podstata príkazu pôvodnému žalobcovi (ako príkazníkovi) a v koho záujme, teda k akému cieľu má príkaz smerovať. Jednalo sa o záujem žalovaného ako príkazcu, kde L.. A. S. v rozhodnom období takisto vykonával funkciu predsedu predstavenstva (od 18.01.2008 do 22. 10. 2013 a od 26.05.2017 doposiaľ). Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že na základe takto uzavretej príkaznej zmluvy sa pôvodný žalobca ako príkazník zaviazal, že pre žalovaného ako príkazcu vykoná činnosť vymedzenú v objednávke žalobcu zo dňa 14.03.2012. Napokon žalovaný tiež v konaní potvrdil, že táto činnosť pôvodného žalobcu smerovala k realizácii výstavby II. etapy projektu obchodného centra Europa Shopping & Relax Center Zvolen, ktorú vlastní žalovaný. Na skutočnosti, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy, nič nemení ani tvrdenie žalovaného, že k realizácii výstavby II. etapy projektu napokon nedošlo. V konaní však pôvodný žalobca ako príkazník nepreukázal, že za vykonanie príkazu si dohodol so žalovaným odmenu (§ 730 ods. 1 . To znamená, že medzi sporovými stranami bola uzavretá príkazná zmluva, avšak bez dohodnutej odmeny za výkon príkazu, čo sa vzhľadom na personálne, aj majetkové prepojenie obidvoch spoločností v rozhodnom období javilo aj ako logické.

6. Okresný súd uviedol, že aj keď sa v konaní nepreukázalo, že medzi sporovými stranami bola dohodnutá odmena za výkon príkazu, neznamená to, že žalovanému ako príkazcovi nevznikla zákonná povinnosť nahradiť pôvodnému žalobcovi ako príkazníkovi náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu v zmysle ustanovenia § 728 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že nevyhnutné náklady sú uhrádzané vždy a všetky ostatné len v prípade, že je možné ich považovať za užitočne vynaložené pri vykonávaní príkazu. Pokiaľ dohoda účastníkov zmluvy o spôsobe poskytovania prostriedkov súvisiacich so splnením príkazu, aj refundáciou nákladov vynaložených pri vykonávaní príkazu absentuje, bude sa aplikovať úprava uvedená v ustanovení § 563 (ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal). S poukazom na ustanovenie § 261 ods. 9 však bolo na súdený prípad potrebné aplikovať ustanovenie § 340 ods. 2 (ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal). V súdenom prípade nemal súd preukázané, že by pôvodný žalobca ako príkazník požiadal žalovaného ako príkazcu na poskytnutie primeraných prostriedkov nevyhnutných na splnenie príkazu vopred v zmysle ustanovenia § 728 Občianskeho zákonníka, nebolo preukázané ani,

že žalovaný sám finančné prostriedky vopred poskytol. Pôvodný žalobca splnil príkaz žalovaného a v tejto súvislosti mu vznikli nevyhnutné náklady na splnenie príkazu tým, že tieto vynaložil zaplatením faktúry č. 2012599 vo výške 125.827,- Eur bez DPH, 150.992,40 Eur s DPH, teda v rozsahu dohodnutom v objednávke zo dňa 14.03.2012. Pôvodný žalobca nevyhnutné náklady vynaložil zaplatením tejto sumy dňa 11.01.2013 a dňa 15.01.2013. Na zaplatenie (refundáciu) týchto vynaložených nákladov na splnenie príkazu vyzval pôvodný žalobca žalovaného ako príkazcu podaním žaloby zo dňa 10.02.2016 na tunajší súd, ktorá bola žalovanému spolu s prílohami doručená dňa 23.05.2016. Žalovaný v konaní konkrétnu výšku uplatnených nákladov nenamietal, tvrdil však, že pôvodným žalobcom uplatnený nárok neexistuje a náklady ním uplatnené boli hradené z úverových zdrojov zabezpečených žalovaným. Súd považoval pôvodným žalobcom uplatnený nárok za riadne preukázaný a dôvodný, ktorý mal oporu vo vykonanom dokazovaní a vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach. O výške uplatneného nároku nemal súd pochybnosti, vzhľadom na to, že táto vychádzala z príkaznej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami na základe objednávky zo dňa 14.03.2012, ktorá výška nákladov bola známa aj žalovanému, vzhľadom na personálne prepojenie štatutárneho zástupcu žalovaného a štatutárneho zástupcu pôvodného žalobcu v jednej osobe v rozhodnom období. Navyše, z e-mailovej komunikácie zo dňa 07.09.2012 (teda ešte pred vynaložením nákladov zo strany žalobcu na splnenie príkazu) medzi spoločnosťou INGSTEEL a štatutárnym zástupcom žalobcu (L.. A. S.) súd zistil a žalovaný to v konaní nepoprel, že náklady (vo výške 125.827,- Eur bez DPH) na seba prevezme žalovaný. Okresný súd dodal, že žalovaný v konaní nepreukázal a ani neprodukoval dôkazy k jeho tvrdeniu, že pôvodný žalobca mal zabezpečenie búracích prác vykonať na svoje vlastné náklady. To znamená, že nepreukázal (hoci to tvrdil), že sa s pôvodným žalobcom na náhrade nákladov vynaložených pri vykonávaní príkazu dohodol inak (§ 728 Občianskeho zákonníka), teda tak, že tieto náklady bude znášať pôvodný žalobca ako príkazník na svoje vlastné náklady.

7. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že predmetom dohody medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bolo oprávnenie žalobcu predmetné nehnuteľnosti zbúrať, avšak na jeho vlastné náklady; že pôvodným žalobcom uplatnený nárok neexistuje; že náklady uplatnené pôvodným žalobcom boli hradené z úverových zdrojov zabezpečených žalovaným a že predmetné búracie práce boli vykonané na prospech pôvodného žalobcu, a nie žalovaného, považoval okresný súd za nepreukázanú. Žalovaný nepreukázal, že sa s pôvodným žalobcom dohodol tak, že náklady bude pôvodný žalobca znášať zo svojho tak ako tvrdil a nepreukázal ani, že žalobou uplatnený nárok zanikol úhradou z úverových zdrojov zabezpečených žalovaným. Žalovaný síce produkoval v konaní listinné dôkazy (v anglickom jazyku), ktoré však nepreukazovali jeho tvrdenia o úhrade uplatneného nároku z úverových zdrojov. Súd sa nestotožnil ani s jeho tvrdením, že búracie práce boli vykonané na prospech žalobcu, pretože takéto jeho tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V konaní bolo preukázané, že pôvodný žalobca ako príkazník konal na príkaz a v záujme žalovaného ako príkazcu. Obranu žalovaného žalobca v celom rozsahu odmietol (poprel) a túto považoval za účelovú s tým, že ostatné tvrdenia (súvisiace so staveniskom, parkoviskom, prospechom žalobcu zo zbúraných stavieb) nie sú pre posúdenie nároku podstatné. Napokon, súd nevidel v uplatnenom nároku žalobcu ani rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky zamietol (druhá výroková veta tohto rozhodnutia). Zamietajúca časť žaloby predstavuje rozdiel medzi uplatnenou výškou úroku z omeškania (9,05 % ročne) a súdom priznanou výškou úroku z omeškania (9 % ročne). K prvému dňu omeškania s platením peňažného záväzku, t.j. k 23. 05. 2016, predstavovala základná úroková sadzba ECB sadzbu 0,00 %, a nie 0,05 % ako si uplatnil žalobca, preto súd žalobu v tejto časti príslušenstva pohľadávky zamietol. Je pravdou, že v čase doručenia žaloby na tunajší súd (dňa 15. 02. 2016) predstavovala základná úroková sadzba ECB sadzbu 0,05 %, avšak žalobca požadoval úrok z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému, t.j. od 23. 05. 2016, kedy už došlo k zmene základnej úrokovej sadzby ECB, a to od 16. 03. 2016 na sadzbu 0,00 %.

9. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, jeho že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalovaný namietol, že pokiaľ v e-mailovej správe z 07.09.2012 uviedol L.. S., že búranie kina O. a ubytovne prevezme na seba žalovaný, tak takýto spôsob plnenia záväzku prichádzal do úvahy až v nadväznosti na to, že projekt pôvodného žalobcu Europa Shopping & Relax Center I. etapa (ďalej

len „žalobcu“) a projekt žalovaného Europa Shopping & Relax Center II. etapa sa majú spojiť v jeden projekt, čo bolo zavŕšené dňa 03.01.2013 uzavretím viacerých zmlúv a žalobca sa stal 100% akcionárom žalovaného. Z tohto konania žalobcu je zrejmé, že prejavil záujem pokračovať v realizácii II. etapy projektu a tým aj niesť náklady, ktoré sa vynaložili na zbúranie stavieb. Preto v prípade, ak by žalobca bol 100% akcionárom žalovaného nebol dôvod na to, aby bol spor o tom, kto tieto náklady bude znášať, a to aj napriek tomu, že si tieto práce objednal sám žalobca, v prospech ktorého búranie aj bolo vykonané v takom prípade by totiž akcionárske usporiadanie oboch týchto projektov (žalobcu aj žalovaného) bolo v konečnom dôsledku rovnaké a v takom prípade by bolo z tohto pohľadu nerozhodné, či by tieto náklady znášal žalobca alebo žalovaný. K rozdeleniu projektu na I. a II. etapu došlo len na požiadavku financujúcej banky (po začatí finančnej krízy v roku 2008 požadovala financujúca banka pre prípad financovania projektu ako celku vyšší objem vlastných zdrojov samotného žalobcu ako investora a tak sa tento projekt rozdelil na dve etapy, aby sa znížila aj potreba vlastných zdrojov žalobcu), pričom bolo zrejmé, že v budúcnosti sa tieto dve etapy scelia do jedného projektu, a to Europa Shopping & Relax Center Zvolen. K spojeniu týchto dvoch projektov nedošlo, a to pre obštrukcie L.. M. S. ako podpredsedu predstavenstva žalobcu ako aj spoločnosti INGSTEEL. V septembri 2012 tesne pred podpisom úverovej zmluvy L.. M. S. odmietol podpísať za žalobcu tzv. krížové ručenie (ktoré spočívalo v tom, že žalobca mal zabezpečovať záväzky žalovaného voči financujúcej banke a naopak žalovaný mal zabezpečovať záväzky žalobcu voči financujúcej banke), hoci to bolo od samého začiatku jednou zo základných podmienok financujúcej banky a dovtedy s týmto ručením zúčastnené osoby (žalobca ako aj spoločnosť INGSTEEL) súhlasili. Na druhej strane však L.. M. S. podpisoval za žalobcu s nájomcami ESC Zvolen - I. etapa nájomné zmluvy, ktoré obsahovali právo na výrazné zníženie nájmu v prípade neotvorenia II. etapy projektu v roku 2013, čo u spoločnosti VAV invest ako druhého akcionára žalobcu vyvolalo presvedčenie o jeho úprimnom záujme o výstavbu II. etapy predmetného projektu a primälo ho hľadať iné riešenie (ako vyššie uvedené krížové ručenie) získania zdrojov financovania. Z tohto dôvodu boli preto všetky aktíva zo žalovaného prevedené na žalobcu, v dôsledku čoho bolo následne žalobcovi poskytnuté zvýšenie úveru (poskytovaného VÚB, a.s.), z ktorého sa prioritne zaplatili záväzky žalobcu voči spoločnosti INGSTEEL ako dodávateľovi stavby Europa Shopping Center Zvolen - I. etapa vo výške 2.247.354,16 Eur. Zároveň boli v rovnakom čase uzavreté zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a žalobca sa stal 100% akcionárom žalovaného. Spoločnosť VAV invest s.r.o. listom zo dňa 10.06.2013 od jednej z týchto zmlúv odstúpila v dôsledku čoho zanikli aj ostatné právne úkony , ktoré strany sporu uzavreli dňa 03.01.2013.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že po vysporiadaní pohľadávok spoločnosti INGSTEEL však aktivity L.. M. S., ako aj aktivity samotnej spoločnosti INGSTEEL smerom k výstavbe II. etapy tohto projektu utíchli. Potrebné parkovisko pre ESC Zvolen - I. etapa však už bolo realizované a užívané zákazníkmi, ako aj nájomcami ESC Zvolen - I. etapa. Spoločnosť VAV invest vyzvala spoločnosť INGSTEEL, aby podporila uzatvorenie úverovej zmluvy na základe záväznej úverovej ponuky na financovanie II. etapy projektu, čo však spoločnosť INGSTEEL nepodporila, naopak, v máji 2013 na rokovaní s VÚB, a.s. uviedla, že výstavbu II. etapy projektu nepovažuje za vhodnú. Spoločnosť VUB, a.s., o tom dňa 15.05.2013 informovala spoločnosť VAV invest s.r.o., avšak II. etapa nebola pre obštrukcie zo strany žalobcu, resp. nominanta spoločnosti INGSTEEL, spol. s r.o. ktorá vykonala búracie práce, nikdy realizovaná. Navyše, k zbúraniu nehnuteľností došlo až po tom, ako žalovaný od financujúcej banky VÚB, a.s. obdržal indikatívnu ponuku zo dňa 13. 02. 2012 a všetkými zúčastnenými stranami (VÚB, a.s., žalobcom, žalovaným, ako aj spoločnosťou VAV invest a spoločnosťou INGSTEEL) boli odsúhlasené základné podmienky záväzného financovania II. etapy tohto projektu. Za týchto okolností teda nebol dôvod pochybovať, že k výstavbe II. etapy nedôjde. Následne žalovaný obdržal od VÚB, a.s. aj záväznú ponuku financovania zo dňa 13. 06. 2012, ktorú dňa 21. 06. 2012 zaslal spoločnosti INGSTEEL, spol. s r.o.

12. K e-mailovej správe citovanej okresným súdom žalovaný uviedol, že okresný súd jej prikladal značnú váhu, pričom abstrahoval od výpovede L.. A. S. na pojednávaní konanom dňa 13.10.2017, kde tento vysvetľoval podstatné okolnosti búracích prác. Zároveň namietol, že e-mailovú správu písal ako predseda predstavenstva žalobcu a nie ako predseda predstavenstva žalovaného, takže nepreberal v nej záväzok za žalovaného ale vyslovil svoj postoj ako jeden z dvoch členov predsedu predstavenstva žalobcu. Žalovaný zotrval na tvrdení, že asanačné práce boli vykonané v prospech žalobcu pre potreby I. etapy projektu Europa Shopping & Relax Center Zvolen.

13. Žalovaný v odvolaní zopakoval argumenty ktoré uvádzal v konaní pred okresným súdom. Zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané že žalobca mal búracie práce zaobstarať ako záležitosť žalovaného a samotný súhlas s búraním nijak nepreukazuje uzavretie príkaznej zmluvy. V konaní nebolo ani objasnené

prečo si práce neobjednal priamo žalovaný priamo u spoločnosti INGSTEEL, spol. s r.o., k čomu by došlo, ak by sa búracie práce uskutočnili v prospech žalovaného, ale z dokazovania vyplynulo že sa urobilo pre potreby žalobcu. Žalovaný namietol, že okresný súd sa nevysporiadal s tvrdením L.. S., že k búraniu sa pristúpilo aj z dôvodu, že pri výstavbe ESP Zvolen sa použili plynotesné dvere z CO krytu budovy Kina O. to z dôvodu zlacnenia tejto výstavby. Táto skutočnosť nie je sporná, avšak okresný súd ju pri rozhodovaní nezohľadnil. Dvere boli namontované už pred búraním a dodnes nebol majetkový prospech týmto spôsobom získaný žiadnym spôsobom vysporiadaný so žalobcom, ktorý ich bez protiplnenia naďalej užíva. Z vykonaného dokazovania tak vyplývajú iné skutkové závery, než k akým dospel okresný súd.

14. K právnemu posúdeniu veci okresným súdom žalovaný uviedol, že vo veci nemožno uvažovať o príkaznej zmluve, pretože žalobca nebol povinný v zmysle § 724 až § 726 zbúrať predmetné stavby, a urobil tak zo svojej vlastnej vôle na základe ústnych dohôd, nakoľko to bolo v jeho prospech, čo bolo aj potvrdené výpoveďou L.. S.. Žalobcovi povinnosť stavby zbúrať z ničoho nevyplývala a ak by sa žalobca rozhodol stavby nezbúrať, žalovaný by sa s určitosťou nemohol voči nemu dovolávať právneho nároku aby ich zbúral. Na tom nič nezmení ani skutočnosť, že boli zbúrané so súhlasom žalovaného. Medzi žalobcom a žalovaným teda nie je sporné, že uzavreli dohodu na základe ktorej došlo k zbúraniu predmetných stavieb, to však bez ďalšieho neznamená, že žalovaný je povinný k náhrade nákladov vynaložených žalobcom na ich zbúranie. Je povinnosťou žalobcu preukázať, že je oprávnený požadovať od žalovaného náhradu nákladov alebo iné protiplnenie na základe uzavretej dohody. Ak to preukázať nevie, žalobu treba zamietnuť. Pokiaľ nebola uzavretá príkazná zmluva, nie je možné zaviazať žalovaného na úhradu nákladov v zmysle § 728 OZ. Žalovaný tiež poprel, že by žalobcu požiadal o vykonanie búracích prác, uviedol že to, že mu dal súhlas ešte neznamená, že ho o to požiadal alebo mu dal na to príkaz. Zároveň boli práce vykonané na prospech žalobcu, preto sa nejednalo o obstaranie záležitosti žalovaného ako to predpokladá ust. § 724 OZ. Žalovaný tiež namietol zíver okresného súdu, že príkazná zmluva bola uzavretá, hoci L.. S. to v konaní poprel a takýto záver ani zo žiadneho dôkazu nevyplýva. Rozhodnutie okresného súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že argumentácia uvedená v odvolaní je opakovaním argumentov ktoré uviedol žalovaný v konaní pred okresným súdom a s ktorými sa okresný súd vysporiadal. Odkázal v tejto súvislosti na svoje podania v ktorých reagoval na argumentáciu žalovaného v priebehu konania. Zdôraznil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k ním tvrdenej obrane. V odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť záver o správnosti rozsudku.

16. K námietke, že v konaní pred okresným súdom bol skutkový stav zistený neúplne a nedostatočne uviedol, že konanie na súde prvej inštancie trvalo bezmála dva roky, počas ktorých sa žalovaný aktívne bránil a predkladal svoje návrhy na vykonanie dôkazov, pričom okresný súd všetky navrhnuté dôkazy vykonal a v rozsudku sa s nimi vysporiadal. Nemôže preto obstáť argumentácia, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď žalovaný žiadne ďalšie dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci ani nenavrhoval. Medzi vykonanými dôkazmi a závermi súdu prvej inštancie v rozsudku neexistuje žiadny vnútorný rozpor.

17. K výpovedi svedkov L.. S., v súvislosti s ktorým žalovaný namietol že na neho okresný súd neprihliadol a že nesprávne vyhodnotil jeho postavenie žalobca uviedol, že okresný súd jasne poukázal na to, že v rozhodnom období L.. S. vykonával okrem funkcie štatutára žalovaného aj funkciu predsedu predstavenstva žalobcu, takže mal jednoznačne vedomosť o podstate príkazu, v koho záujme a k akému cieľu príkaz smeruje. Namietol, že žalovaný zamieňa tvrdenie strany sporu (prednes štatutára žalovaného) s výsluchom svedka ako dôkazným prostriedkom, pričom prednes štatutára sporovej strany nie je dôkazným prostriedkom ale tvrdením, ku ktorému dôkazné bremeno žalovaný neuniesol. Žalovaný nepreukázal ani tvrdenie, že nehnuteľnosti boli zbúrané v prospech žalobcu. Žalobca odkázal na svoje tvrdenia z repliky zo dňa 02.11.2017 a opätovne poprel, že by zo zbúrania stavieb mal akýkoľvek prospech. Poprel aj tvrdenie, že by stavby boli zbúrané za účelom použitia plynotesných dverí z budovy Kina O. a tento argument označil za absurdný a ničím nepodložený, pretože kvôli demontáži dverí nebolo treba stavby zbúrať. Navyše medzi demontážou dverí a búraním prešlo osem až deväť mesiacov.

18. Žalobca sa vo vyjadrení stotožnil s právnym posúdením okresného súdu, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá príkazná zmluva a v detailoch odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia v konaní. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

19. Žalovaný využil právo podať repliku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného. V replike uviedol, že v odvolaní nenamietal nedostatočne zistený skutkový stav, ale že namietal, že na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poprel, že by rozsudok okresného súdu neobsahoval žiadne rozpory a zopakoval tvrdenie z odvolania ohľadom toho, že okresný súd prihliadol na e-mailovú správu zo dňa 07.09.2012, avšak nie na výpoveď L.. S. zo dňa 13.10.2017 a na to nadväzujúce dôkazy. Žalovaný poukázal na to, že výsluch strany je v rámci systematiky zaradený medzi dôkazný prostriedok ako prvý v poradí a nie je preto zrejmé, prečo by tvrdenia L.. S. nebolo možné považovať za dôkazy. Aj okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie okrem iného aj výsluchom L.. S. podľa § 195 CSP. Uviedol, že skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení sú obsiahnuté v písomných podaniach právneho zástupcu žalovaného alebo v jeho prednesoch na pojednávaní, čo je zjavne odlišný úkon ako výpoveď žalovaného. Na vyhodnotenie tohto dôkazu sa vzťahuje § 191 ods. 1 CSP. Žalobca ďalej v replike zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach, poprel že by bol daný žalovanému žalobcom príkaz na búranie a poprel že by žalobca nemal z búrania stavieb prospech. K tomu, že žalobca na záver uviedol, že ak by sa aj nejednalo o príkaznú zmluvu tak by sa jednalo o konanie bez príkazu žalovaný uviedol, že v takom prípade by sa jednalo o rozhodnutie okresného súdu vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal pritom na to, že k búraniu stavieb došlo so súhlasom žalovaného. Po udelení súhlasu sa už nemôže jednať o konanie bez príkazu, preto nemohlo ísť o konanie v zmysle § 724 a nasl. OZ. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd vyhovel v celom rozsahu podanému odvolaniu.

20. Odvolací súd zaslal stranám sporu v zmysle § 382 výzvu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 451 a nasl. OZ, osobitne s prihliadnutím na ust. § 454 na rozhodovanie veci.

21. Žalobca sa k výzve na zmenu právneho posúdenia nevyjadril, ale upozornil odvolací súd, že pôvodný žalobca zanikol zlúčením a jeho univerzálnym nástupcom sa stala spoločnosť New Co., a.s.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 43Cob/48/2018-350 zo dňa 21.06.2018 rozhodol, že v konaní pokračuje so žalobcom New Co., a.s.

23. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu vyjadril, že vzhľadom na to, že nie je sporné, že bola medzi pôvodným žalobcom a žalovaným uzavretá dohoda (či už príkazná zmluva alebo iná dohoda), nemôže sa jednať o bezdôvodné obohatenie, nakoľko práve z dôvodu, že bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá „dohoda“ nemohlo dôjsť k naplneniu žiadnej ani všeobecnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. Ak bola medzi sporovými stranami takáto dohoda uzavretá, je povinnosťou žalobcu preukázať, že je oprávnený požadovať od žalovaného náhradu nákladov ktoré vynaložil na zbúranie stavieb z dôvodu, že bola uzavretá príkazná zmluva (podľa vyjadrenia žalobcu) alebo že je oprávnený požadovať odplatu za vykonanie búracích prác na základe inej dohody. Ak žalovaný (zrejme mal na mysli žalobcu) nevie tieto skutočnosti preukázať, mala byť žaloba zamietnutá. Žalovaný sa rozhodol zbúrať stavby sám, táto povinnosť mu nevyplývala zo žiadneho rozhodnutia Mesta Zvolen, ktoré ani neurčilo termín dokedy majú byť stavby odstránené. Nie je preto možné použiť ust. § 454 OZ, keďže žalobca neplnil za žalovaného čo mal (musel podľa práva) plniť žalovaný sám. Na podporu tohto tvrdenia priložil k vyjadreniu rozhodnutia súvisiace s povolením na odstránenie predmetných stavieb. Žalovaný ďalej uviedol, že nebol ani povinný zaplatiť spoločnosti INGSTEEL spol. s r.o. za vykonanie búracích prác, keďže tieto si objednal žalobca sám vo vlastnom mene, takže žalovanému nevznikla právna povinnosť zaplatiť za ne vykonávateľovi prác. S odkazom na odbornú literatúru uviedol, že jedným z predpokladov zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je, že dlžník má zo zmluvy, deliktu alebo zo zákona či z iného právneho dôvodu právnu povinnosť poskytnúť plnenie inému veriteľovi. Žalovaný uviedol, že naopak jediným zaviazaným voči spoločnosti INGSTEEL, a.s. bol pôvodný žalobca, ktorý za búracie práce aj zaplatil. Žalobca tak plnil čo mal plniť sám a preto aplikácia ust. § 454 neprichádza do úvahy.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia

§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

25. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca vystavil dňa 14.03.2012 v zastúpení L.. A. S. ako predsedom predstavenstva a L.. M. S. ako podpredsedom predstavenstva objednávku adresovanú spoločnosti INGSTEEL, s.r.o., Tomášikova 17, P. O. BOX 82, Bratislava. Obsahom objednávky bola realizácia búracích prác na stavbe Europa Shopping Center II. - búranie Kina O. a robotníckej ubytovne - horná časť konštrukcií vo Zvolene v rozsahu podľa prílohy a v cene 125.827,- Eur bez DPH; termín realizácie 03/2012 - 10/2012; práce je možné fakturovať po dokončení prác, splatnosť 30 dní, bez zádržného.

26. V konaní nebolo sporné, že objednávka na búracie práce bola pôvodným žalobcom vystavená na základe súhlasu žalovaného ako vlastníka dotknutých stavieb.

27. Búracie práce boli vykonané spoločnosťou INGSTEEL v mesiacoch apríl - máj 2012. Spoločnosť INGSTEEL spol. s r.o. vystavila žalobcovi dňa 09.11.2012 faktúru č. 2012599, splatnú dňa 09.12.2012 vo výške 125.827,- Eur bez DPH, 150.992,40 Eur s DPH s textom, že fakturuje v zmysle objednávky zo dňa 14.03.2012 akcia „ESC Zvolen - Asanácie - II. etapa“ búracie práce kina O. a robotníckej ubytovne.

28. Žalobca uhradil spoločnosti INGSTEEL faktúru č. 2012599 dňa 11.01.2013 v sume 25.165,40 Eur a dňa 15. 01. 2013 v sume 125.827,- Eur.

29. Dňa 07.09.2012 poslal L.. F. G. e-mailom správu v ktorej upozornil, že stále nie je doriešená refakturácia za búranie kina O. a ubytovne (125.827 Eur). L.. A. S. obratom odpovedal, že „búranie kina na seba prevezme EUROPA SC ZV II a.s. a fakturovať bude napriamo G.. G. môže túto fa na INGSTEEL dobropisovať. Ja sa spojím s U. a dohodneme postup“.

30. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

31. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

32. Ako vyplýva zo súdneho spisu, v konaní bolo možné ustáliť základný skutkový stav na základe tých skutkových tvrdení, ktoré potvrdili obe strany, pričom sporné ostalo právne posúdenie veci. Z tvrdení oboch strán a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že pôvodný žalobca ESC ZV I bol so žalovaným ESC ZV II majetkovo a personálne intenzívne prepojený, keďže obaja pôvodne sledovali rovnaký cieľ - dokončenie projektu Europa Shopping Center Zvolen. Sporné nebolo ani to, že ESC ZV I objednal a zaplatil vykonanie búracích práca na nehnuteľnostiach vo vlastníctve ESC ZV II a že toto búranie prebehlo na základe súhlasu ESC ZV II. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek písomných dohôd, podstatu právneho vzťahu medzi sporovými stranami bolo treba ustáliť na základe takto zistených nesporných skutočností, keďže ostatné skutkové tvrdenia strán sa ani žalobcovi ani žalovanému preukázať nepodarilo.

33. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd vec nesprávne vec právne posúdil, ak dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá príkazná zmluva. Je treba prisvedčiť žalovanému, že žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie príkaznej zmluvy so žalovaným. Skutočnosť, že k asanácii stavieb došlo so súhlasom žalovaného ešte nie je dôkazom o tom, že žalovaný vydal žalobcovi príkaz na ich vykonanie, je len potvrdením skutočnosti, že žalovaný vedel o tom, že pôvodný žalobca zabezpečí asanáciu stavieb a nevyjadril voči tomu nesúhlas. Z podstaty príkaznej zmluvy vyplýva, že na obstaranie záležitosti príkazníkom je nevyhnutné, aby príkazca vydal príkaz (súhrn pokynov) ktorý sa obstaraním veci zaväzuje príkazník splniť. Vydanie príkazu žalovaného na zabezpečenie asanačných práca pôvodným žalobcom však žalobca v konaní nepreukázal.

34. Na strane druhej, žalovaný v konaní výslovne uviedol, že sa nebránil búraniu, pretože bolo podmienkou pokračovania projektu ESC ZV II etapa a pripustil že sám mal v úmysle dané stavby asanovať. Z popisu okolností, ktoré nastali pri zabezpečení asanačných prác, ktoré v konaní poskytol

L.. A. S. je zrejmé, v čase ich realizácie vzhľadom na úzke majetkové prepojenie mali obe zúčastnené strany za to, že nie je také podstatné kto bude znášať v danom momente náklady na búranie, pretože celý projekt sa spojí do jedného celku a vzhľadom na zámer, že pôvodný žalobca mal byť 100% akcionárom žalovaného, náklady by v konečnom dôsledku znášal rovnaký subjekt. Avšak vzhľadom na neskorší vývoj situácie je takto uvedená motivácia zúčastnených strán irelevantná. Z hľadiska právneho posúdenia veci je podstatné, že pôvodný žalobca ESC ZV, a.s. a žalovaný ESC ZV II, a.s. boli z hľadiska práva dva samostatné subjekty, s vlastnou právnou subjektivitou, ktoré vstupovali do právnych vzťahov samostatne a samostatne aj zodpovedajú za svoje záväzky.

35. Z okolností búrania je zrejmé, že k nemu muselo prísť na základe dohody medzi pôvodným žalobcom a žalovaným. Nie je mysliteľné, aby pôvodný žalobca pristúpil k demolácii nehnuteľností, ktoré neboli v jeho vlastníctve bez toho, aby sa na tom dohodol s vlastníkom, inak by sa dopustil protiprávneho konania. V konaní ani nebolo sporné, že žalovaný s búraním svojich stavieb súhlasil, takže ohľadom toho, že búranie bude vykonané a že ho zabezpečí pôvodný žalobca, došlo k dohode. Pokiaľ však žalovaný tvrdil, že došlo aj k dohode ohľadom úhrady nákladov na búranie v tom zmysle, že ich bude znášať pôvodný žalobca, takúto skutočnosť v konaní žalovaný nepreukázal. Naopak, z e-mailovej správy zo dňa 07.09.2012 vyplýva, že L.. A. S. písomne uviedol, že „búranie kina na seba prevezme EUROPA SC ZV II a.s. a fakturovať bude napriamo Kartík“. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že okresný súd priznal tomuto dôkazu vyššiu váhu ako výpovedi L.. S., treba uviesť, že každý dôkazný prostriedok súd posudzuje samostatne. Výpoveď člena štatutárneho orgánu mohla poskytnúť informáciu o okolnostiach vzájomného vzťahu pôvodného žalobcu a žalovaného, avšak z predloženého písomného dôkazu vo forme e-mailovej správy vyplýva, že L.. S. ako člen štatutárnych orgánov pôvodného žalobcu aj žalovaného mal vedomosť o tom, akým spôsobom malo byť usporiadané zaplatenie búracích prác. Sám ho navrhol. Obsah uvedenej správy pritom nie je možné vyhodnotiť ako uznanie záväzku zo strany žalovaného, ale ide o dôkaz, že predstaviteľ štatutárneho orgánu žalovaného si bol vedomý, že je to práve žalovaný, kto má prevziať náklady na búracie práce a výslovne uviedol aj postup akým sa to má realizovať. Uvedený dôkaz tak vyvracia tvrdenie žalovaného, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzavretá dohoda v zmysle ktorej mal pôvodný žalobca znášať náklady na „búranie kina“ sám.

36. Pre ďalšie právne posúdenie je východisková skutočnosť, že zbúrané stavby boli vo vlastníctve žalovaného. Náklady na spravovanie veci znáša v zásade vlastník. Právo vlastníka vec užívať zahŕňa aj právo vec zničiť, pokiaľ to nie je v rozpore s inými právnymi predpismi. Náklady zničenia vlastnej veci však opäť znáša sám vlastník. Nie je vylúčené, aby vlastník uzavrel s treťou osobou dohodu, v zmysle ktorej udelí súhlas na zničenie svojej veci pod podmienkou, že tretia osoba bude znášať náklady na jej zničenie. Avšak pokiaľ vlastník nepreukáže, že tretej osobe vznikla povinnosť znášať náklady na zničenie jeho veci na základe uzavretej dohody, alebo jej táto povinnosť vznikla z iného právneho dôvodu, náklady na zničenie veci znáša sám, rovnako ako znášal náklady na údržbu a správu veci. Žalovaný sa rozhodol pre zbúranie stavieb, pretože z neho v danom čase očakával prospech (boli predpokladom pokračovania v realizácii jeho projektu II etapy ESC ZV). Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaný ako vlastník veci nechal svoju vec zničiť, je povinný znášať aj náklady na jej zničenie. V konaní bolo preukázané, že vlastník vyjadril s búraním súhlas a pôvodný žalobca na jeho základe prostredníctvom tretej osoby (INGSTEEL) zničenie stavieb žalovaného vykonal. Preto ak boli stavby vo vlastníctve žalovaného asanované, žalovanému vznikla právna povinnosť zaplatiť náklady na ich asanáciu. Ak nechcel znášať náklady na asanáciu svojich stavieb, nemusel dať súhlas s ich búraním. Povinnosť niesť náklady zničenia vlastnej veci je tou právnou povinnosťou, na základe ktorej je žalovaný povinný uhradiť uplatnené náklady. Je možné súhlasiť so žalovaným, že mu nevznikla povinnosť vykonať samotné zbúranie stavieb. O tom, že stavby budú zbúrané rozhodol sám na základe vlastnej vôle, takáto povinnosť mu z ničoho nevyplývala. Ak sa ale už rozhodol, že stavby zbúra, musel si byť vedomý skutočnosti, že s tým budú spojené náklady. Keďže nepreukázal, že by tieto náklady na seba zmluvne prevzal pôvodný žalobca, náklady na búranie mal znášať žalovaný sám.

37. Spôsob, akým bola vec vlastníka zničená (jej zbúranie spoločnosťou INGSTEEL) je potom už len formou realizácie práva vlastníka na zničenie svojej veci. Z právneho hľadiska asanačné práce objednal a zaplatil pôvodný žalobca. Vlastník veci by mal právo namietať výšku nákladov na búranie, pokiaľ by sa domnieval, že spôsob (a cena) akým boli stavby zbúrané nie je primeraná okolnostiam, takéto ani iné námietky však žalovaný v konaní nevzniesol. Výška ceny za asanačné práce nebola v konaní ani sporná, ani namietnutá. Sporné nie je ani to, že pôvodný žalobca za asanačné práce zaplatil.

38. Odvolací súd vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k aplikácii ustanovenia § 454 OZ, ktoré prichádza do úvahy, ak sú splnené dve základné podmienky: Ide o plnenie, ktoré bolo povinnosťou žalovaného (v tomto prípade povinnosť zaplatiť za náklady na zničenie vlastnej veci žalovaného) a zároveň aby ten, kto za žalovaného plnil (pôvodný žalobca) nemal sám právnu povinnosť toto plnenie poskytnúť. Pôvodnému žalobcovi by mohla vzniknúť povinnosť plniť za žalovaného vtedy, ak by ju na seba prevzal zmluvne, alebo ak by mu vyplývala z konkrétneho právneho predpisu. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobca na seba zmluvne prevzal záväzok zaplatiť búracie práce namiesto žalovaného. Dôkazné bremeno tvrdenia, že pôvodný žalobca na základe dohody prevezme na seba povinnosť zaplatiť búracie práce pritom spočívalo na žalovanom, pretože povinnosť znášať náklady súvisiace s vlastníctvom veci sú imanentnou súčasťou vlastníckeho práva. Ak teda žalobca v konaní preukázal, že stavby patrili žalovanému a preto náklady za ich zbúranie má znášať on, tak obranu voči tomuto tvrdeniu podľa ktorej mal náklady búrania platiť pôvodný žalobca lebo sa tak dohodli, mal preukázať žalovaný. Túto obranu žalovaný nielen že nepreukázal, ale z e-mailovej správy zo dňa 07.09.2012 vyplýva, že žalovaný bol naopak uzrozumený s tým, že náklady bude platiť sám.

39. Žalovaný v konaní pred okresným súdom namietol, že nárok žalobcu nie je možné subsumovať ani pod skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia, pretože stav ktorý sa dosiahol je v prvom rade v prospech žalobcu a ak by sa aj pripustila existencia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak by išlo o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu žalovaný doplnil, že keďže nie je sporné, že bola medzi pôvodným žalobcom a žalovaným uzavretá dohoda (či už príkazná zmluva alebo iná dohoda), nemôže sa jednať o bezdôvodné obohatenie. Zdôraznil, že o zbúraní stavby rozhodol sám a že táto povinnosť mu nevyplývala zo žiadneho rozhodnutia Mesta Zvolen.

40. K uvedeným námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že bola uzavretá dohoda o tom, že sa stavby budú búrať a že do právneho vzťahu so subjektom vykonávajúcim búranie vstúpi pôvodný žalobca. Nebolo ale preukázané, že by bola uzavretá dohoda o tom, že pôvodný žalobca bude aj znášať náklady na búranie, teda že mu ich žalovaný ako vlastník veci nebude musieť vrátiť. V konaní nebol preukázaný žiaden dôvod na základe ktorého by mal pôvodný žalobca, ako subjekt ktorý k asanovaným stavbám nemal žiaden právny vzťah, znášať náklady na ich búranie. Zároveň predmetom konania je povinnosť uhradiť náklady búrania, nie je sporné že žalovaný sa pre zbúranie stavieb rozhodol sám a že nemal právnu povinnosť ich zbúrať. Ak však ako vlastník stavby túto zbúral, má právnu povinnosť znášať náklady na jej zbúranie. V zmysle uvedeného odvolací súd posúdil zistený skutkový stav podľa § 454 tak, že žalovaný sa obohatil tým, že zo svojho majetku nezaplatil náklady na zbúranie jeho stavieb, napriek tomu že stavby boli v jeho vlastníctve a v konaní nepreukázal že by povinnosť uhradiť náklady na búranie mal za neho zaplatiť pôvodný žalobca. Tým sa majetok žalovaného nezmenšil o sumu rovnajúcu sa cene za zbúranie stavieb zaplatenej pôvodným žalobcom, i keď sa zmenšiť mal, takže prišlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Vzájomný vzťah pôvodného žalobcu a žalovaného nebolo možné subsumovať pod ustanovenia o zmluvných vzťahoch, pretože ani žalobcovi, ani žalovaného sa nepodarilo preukázať uzavretie zmluvy ohľadom búrania, okrem skutočnosti, že s búraním žalovaný súhlasil. Skutkové tvrdenia sporových strán smerujúce k uzavretiu zmluvy (tvrdenie žalobcu že bola uzavretá príkazná zmluva a tvrdenie žalovaného že bola uzavretá zmluva z ktorej by vyplývala povinnosť pôvodného žalobcu zaplatiť za búranie) si sporové strany navzájom popreli a zároveň ani jedna sporová strana svoje tvrdenie vzhľadom na dôkaznú núdzu nedokázala preukázať. Zároveň sa nie je možné stotožniť s názorom žalovaného, že ak si žalobca uplatňuje nárok na vrátenie sumy, ktorú za žalovaného zaplatil za zbúranie stavieb, tak ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Naopak, je v súlade s dobrými mravmi aj so zákonom, aby mu žalovaný vrátil sumu, ktorú mal za zbúranie svojich nehnuteľností zaplatiť sám.

41. Pokiaľ žalovaný v konaní opätovne poukazoval na skutočnosť, že v súčasnosti žalobca profituje zo zbúrania jeho nehnuteľností, pretože pozemok na ktorom stavby stáli využíva žalobca ako parkovisko a zároveň používa dvere, ktoré boli súčasťou jednej zo zbúraných stavieb, táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť vlastníka niesť náklady zničenia svojej veci. Žalovaný ako vlastník pozemku má nárok na náhradu využívania jeho pozemku a pokiaľ pozemok umožnil užívať žalobcovi, je iba na ich vzájomnej dohode, akým spôsobom usporiadajú vzájomné právne vzťahy (napr. prostredníctvom zmluvy o nájme pozemku). Rovnako skutočnosť, že pri výstavbe ESC Zvolen boli využité plynotesné dvere pochádzajúce z Kina O. z dôvodu zlacnenia výstavby má žalovaný možnosť vysporiadať ako samostatný právny vzťah, podľa toho na základe akého právneho titulu tieto dvere žalobcovi poskytol. Žalovaný

nepreukázal v konaní taký právny dôvod, na základe ktorého by vzhľadom na ním tvrdené nároky voči žalobcovi zanikla jeho povinnosť vrátiť žalobcovi náklady na búranie (napr. započítaním ceny dverí, alebo nájmu voči cene búrania). Preto paralelná existencia vzájomných právnych vzťahov žalobcu a žalovaného ešte nespôsobila zánik jeho právnej povinnosti vrátiť žalobcovi to, o čo sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

42. Žalovaný v odvolaní zrekapituloval okolnosti, za akých došlo k rozhodnutiu o zbúraní stavieb, aj prečo sa pôvodný žalobca a žalovaný dohodli práve na takom spôsobe zabezpečenia búrania, akým bolo vykonané. Motivácie žalovaného prečo dal súhlas na zbúranie svojich nehnuteľností, aj prečo súhlasil s tým, že objednanie prác zabezpečí pôvodný žalobca, ani skutočnosť že nedošlo k naplneniu očakávaní žalovaného nie sú v danom prípade relevantné. Relevantné by boli, ak by viedli k preukázanej dohode o tom, že na základe popísaných okolností mal byť tým, kto znáša náklady búrania pôvodný žalobca a nie žalovaný.

43. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, takže ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil, i keď s iným právnym názorom.

44. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

45. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .