Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-1-2018.pdf
PDF · 101.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD., v právnej veci žalobcu: R.. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XXX/XX, XXX XX L., právne zast.: Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, so sídlom AK Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica, Odbor poriadkovej polície, Ul. 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-OPP-29-001/2018 zo dňa 03.01.2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozhodnutím Okresného riaditeľstva policajného zboru v Brezne, Odbor poriadkovej polície, Oddelenie dokladov Brezno č. ORPZ-BR-OPP1-5/2017-P zo dňa 12.10.2017 (ďalej len „orgán verejnej správy I. stupňa“) uznal obvineného R.. W. B., nar. XX.XX.XXXX vinným zo spáchania priestupku na úseku strelných zbraní a streliva podľa § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zbraniach a strelive“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 03.06.2016 o 21.35 v poľovnom revíri X. Q. medzi obcami Prihradzany a Kameňany nemal pri sebe zbrojný preukaz a preukaz zbrane, napriek tomu, že mal pri sebe zbraň, guľovnicu, opakovaciu značky BLASER R-8, kalibru 7 mm Rem. Mag., výrobné číslo HL:R/074021, ZV: bez výrobného čísla, ktorú má v legálnej držbe. Za uvedený priestupok mu uložil orgán verejnej správy I. stupňa podľa § 69 ods. 2 zákona o zbraniach a strelive sankciu a to pokutu vo výške 20.- Eur, ktorú bol povinný uhradiť priloženou poštovou poukážkou na účet Ministerstva vnútra SR do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bol žalobca zaviazaný na úhradu trov konania štátu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy I. stupňa poukázal na výpoveď svedkov M. B. a svedka L. U., ako aj na výpoveď právneho zástupcu obvineného W.. W. V., na základe ktorých mal za preukázané, že obvinený R.. W. B. dňa 03.06.2016 o 21.35 v poľovnom revíri X. Q. medzi obcami Prihradzany a Kameňany nemal pri sebe zbrojný preukaz a preukaz zbrane, napriek tomu, že mal pri sebe zbraň guľovnicu, opakovaciu značky BLASER R-8, kalibru 7 mm Rem. Mag., ktorú mal v legálnej držbe.
3. Ďalej orgán verejnej správy I. stupňa uviedol, že skutočnosť, že zákon o zbraniach a strelive bližšie nešpecifikuje pojem „mať pri sebe“ neznamená zároveň možnosť mať tieto doklady v dispozičnom dosahu s možnosťou ich predloženia po zistení, že doklady nemá pri sebe, tak ako aj zbraň. Podľa Usmernenie Ministerstva vnútra SR, Prezídia policajného zboru, odbor dokladov a evidencii Bratislava
č. PPZ-ODE-9-074/2017 pojmu „mať pri sebe“ preukaz zbrane je držiteľ povinný v čase, kedy manipuluje so zbraňou, tzn. keď má pri sebe zbraň, musí mať pri sebe aj preukaz zbrane.
4. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Odbor poriadkovej polície Krajského riaditeľstva policajného zboru v Banskej Bystrici (žalovaný) rozhodnutím č. KRPZ-BB-OPP-29-001/2018 zo dňa 03.01.2018 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
5. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou a so závermi prvostupňového orgánu verejnej správy a uviedol, že rozhodnutie bolo preskúmané v celom rozsahu. Pri preskúmavaní zákonnosti bolo skúmané, či napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t. j. najmä s hmotnými a procesnými právnymi predpismi. Žalovaný v intenciách správneho poriadku preskúmal aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom prvostupňového orgánu verejnej správy sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právo stanovené zákonom. Zákonom predpísaným postupom je orgán verejnej správy oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje správny poriadok. Žalovaný uviedol, že z obsahu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj z obsahu administratívneho spisu zistil, že konanie bolo vykonané v intenciách právnych predpisov platných na území SR.
6. K odvolaniu účastníka konania (žalobcu) uviedol, že v súlade s ust. § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. S tvrdením odvolateľa, že nesúhlasí s tým, žeby sa vyššie uvedeného priestupku dopustil, žalovaný nesúhlasil a považoval ho za účelové. Žalobca bol držiteľom zbrojného preukazu a bol mu vydaný v súlade so zákonom o strelných zbraniach a strelive. Z tohto dôvodu mal za jednoznačné, že žalobca prišiel minimálne jedenkrát v priebehu svojho života do kontaktu so zákonom o strelných zbraniach a strelive a v priebehu správneho konania za účelom vydania zbrojného preukazu úspešne absolvoval skúšku, ktorej obsahom okrem iných skutočností bola aj previerka vedomostí týkajúcich sa povinnosti držiteľa zbrojného preukazu a priestupkov na úseku strelných zbraní a streliva. Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že konanie účastníka konania v prejednávanej veci jednoznačne vykazovalo znaky nedbanlivostného konania a teda bolo namieste vykonať konanie o priestupku voči osobe žalobcu.
7. Žalovaný tiež venoval pozornosť pojmu „mať pri sebe“. Výklad pojmu, tak ako zabezpečil prvostupňový orgán verejnej správy, bol podľa neho len prezentáciou významov jednotlivých slov pojmu podľa výkladového slovníka slovenského jazyka. Žalovaný uviedol, že v danom prípade, bolo pojem nutné vykladať ako analógiu z iných právnych noriem a opierať sa o výklad tohto pojmu priamo z iných právnych noriem. Pri výklade v zmysle Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. „spáchanie činu na veci, ktorý má iný na sebe alebo pri sebe znamená odcudzenie napr. oblečenia, cenností, doplnkov (t. j. na sebe), tašky, mobilného telefónu, dáždnika, prípadne iných vecí nachádzajúcich sa v taške, vo vreckách a pod. (t. j. pri sebe), hoci by s nimi poškodený nebol v priamom kontakte, mal by ich však v bezprostrednej blízkosti (napr. „položená taška, odložený odev vo vlaku atď.“)“. Žalovaný mal za to, že takýto výklad pojmu teda negoval tvrdenie odvolateľa o nezrozumiteľnosti pojmu. Z administratívneho spisu mal žalovaný za to, že odvolateľ doklady predpísané zákonom o strelných zbraniach a strelive v čase kontroly nemal pri sebe, ale tieto boli uložené v koženej kabelke vo vzdialenom osobnom motorovom vozidle a až na telefonické požiadanie a z odstupom času mu tieto boli na miesto kontroly doručené.
8. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy I. stupňa a vrátenia veci žalovanému, resp. prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že orgán verejnej správy aplikoval nesprávny predpis, resp. síce použil správny právny predpis, avšak tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca sa domnieval, že žalovaný nemal právomoc v tejto veci konať, nakoľko pri konaní žalobcu sa mohlo najmä z dôvodu závažnosti a miesta spáchania skutku jednať nanajvýš o disciplinárne previnenie v zmysle zákona o poľovníctve, kde bola daná právomoc poľovníckeho združenia a nie orgánu verejnej správy I. stupňa. Zároveň namietol nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko v jeho výroku chýbala úplná a presná špecifikácia aké rozhodnutie bolo potvrdzované. Najmä z jeho obsahu nebolo zrejmé, ktorý orgán vydal toto prvostupňové rozhodnutie,
aké malo prvostupňové rozhodnutie značku a akého dňa bolo vydané. Ako ďalšiu žalobnú námietku uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy pochybil, keď vzniknuté pochybnosti o tom, či žalobca skutočne mal pri sebe doklad zbrane a zbrojný preukaz nedostatočným spôsobom preukázal, keďže o tejto skutočnosti neboli vypočuté ani všetky osoby prítomné pri odovzdávaní dokladov žalobcom. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že tak došlo k nedostatočnému a neúplnému zisteniu skutkového stavu.
10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že kompetencia správnych orgánov I. a II. stupňa vo veci konať je nesporná. Tieto kompetencie sú dané napr. zákonom č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore a tiež zákonom o strelných zbraniach a strelive § 68 ods. 1 písm. b/ „dozor nad dodržiavaním tohto zákona a predpisov na jeho vykonávanie v rámci svojej pôsobnosti u držiteľa zbrojného preukazu, zbrojnej licencie, európskeho zbrojného pasu, nákupného povolenia, zbrojného sprievodného listu, vykonáva ... policajný útvar“. Zároveň žalovaný uviedol, že kompetencia člena poľovníckej stráže, tak ako uvádza žalobca, je v chronologickom výklade ust. § 29 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov obmedzená iba na priamu činnosť v poľovnom revíri, v rámci ktorej pri zisteniach zakladajúcich podozrenie so spáchania protiprávneho konania, je členovi poľovníckej stráže uložená povinnosť vec odovzdať orgánom činným v trestnom konaní, resp. útvaru policajného zboru, resp. iným štátnym orgánom a organizáciám, tak ako to vyplýva z § 29 ods. 11 písm. e/, f/ citovaného zákona a súčasne je poľovnícka stráž oprávnená v poľovnom revíri odoberať osobám v poľovnom revíri strelné zbrane alebo iné predmety, zver, zhody parožia a bezodkladne vec oznámiť policajnému zboru, ako to vyplýva z § 29 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona. K žalobnej námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia a neurčitosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že na základe odvolania účastníka konania podaného prostredníctvom právneho zástupcu proti rozhodnutiu odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru v Brezne zo dňa 12.10.2017 pod č. ORPZ-BR-OPP1-5/2017-P, je jasne uvedené, ktoré rozhodnutie odvolací orgán preskúmaval, ako aj ktoré odvolanie zamietal.
11. Zároveň žalovaný poukázal na znenie § 69 zákona o strelných zbraniach a strelive, kde z písm. b/ vyplýva, že priestupku na úseku zbraní a streliva sa dopustí ten, kto poruší povinnosť podľa § 11 ods. 6 alebo ods. 7, § 12 ods. 2 alebo ods. 3, § 28 ods. 1 písm. b/, m/ alebo písm. n/ alebo § 28 ods. 4 písm. b/ alebo písm. f/. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa dopustil konania v rozpore s § 28 ods. 1 písm. f/ zákona o zbraniach a strelive a to povinnosti mať pri manipulácii so zbraňou pri sebe zbrojný preukaz a preukaz zbrane, čo bolo v rámci administratívneho konania riadne zdokumentované, mal žalovaný za to, že jednoznačne bez pochýb bolo preukázané, naplnenie tejto skutkovej podstaty. Zároveň podľa názoru žalovaného z obsahu administratívneho spisu prvostupňového orgánu verejnej správy bolo zrejmé, že v rámci správneho konania boli vypočutý všetci účastníci konania. Žalobca v priebehu celého konania nikdy nenavrhol zabezpečiť vypočutie osoby: J. B. tak ako uviedol v texte žaloby, ako osobu, ktorá mu mala priniesť zákonom predpísané doklady na motorovom vozidle na miesto kontroly. Žalovaný mal za to, že výsluch tejto osoby by nepriniesol žiadne skutočnosti, ktoré by podstatne zmenili objektívnu realitu, že žalobca pri kontrole a manipulácii so strelnou zbraňou nemal pri sebe doklady predpísané zákonom o strelných zbraniach a strelive. Tak žalobca, ako aj vypočutí policajti vykonávajúci kontrolu žalobcu vo svojich vyjadreniach, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu zhodne uvádzali, že predmetné doklady žalobcovi priniesla tretia osoba na motorovom vozidla s časovým odstupom. V rámci konečného návrhu žiadal preto žalobu zamietnuť.
12. Žalobca v uplatnenej replike zotrval na žalobných bodoch uvedených v správnej žalobe, pričom nad rámec uviedol, že považuje kompetenciu žalovaného za spornú, nakoľko žalovaný nebol príslušný vo veci rozhodnúť a nemal kompetenciu danú vec posúdiť, ale malo to byť právo príslušného poľovníckeho združenia. Argumentácia žalovaného o vzájomnej kooperácii príslušníkov poľovníckej stráže s príslušníkmi policajného zboru nepreukazuje, prečo by mala byť v tejto veci daná výlučná kompetencia žalovaného rozhodnúť.
13. Zároveň uviedol, že argumentácia obsiahnutá v správnej žalobe je správna, nakoľko je síce pravda, že v záhlaví svojho rozhodnutia žalovaný cituje rozhodnutie odvolacieho orgánu, resp. kto podal odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, avšak už z výrokovej časti nie je zrejmé, aké rozhodnutie bolo potvrdzované, keď napr. žalovaný neuviedol v záhlavovej časti svojho rozhodnutia, že napr. rozhodnutie č.p. KRPZ-BB-OPP-29-001/2018 zo dňa 03.11.2018 sa bude považovať ďalej len za „rozhodnutie“, resp. odvolanie účastníka konania bude považovať ďalej len za „odvolanie“ a tým podľa žalobcu zaťažil svoje rozhodnutie vadou. V časti argumentácie výkladu systematiky ust. § 69 zákona
o strelných zbraniach a strelive žalobca zotrval na svojej argumentácii a zároveň spochybnil tvrdenia žalovaného o tom, že dôkazy vyplývajúce z výsluchov svedčia proti obvinenému z priestupku, keď tento jednak spochybnil výpovede službukonajúcich príslušníkov PZ na mieste činu a taktiež spochybnil aj postup správneho orgánu v tom, že nevypočul všetky osoby prítomné na mieste činu.
14. Právo dupliky žalovaný nevyužil.
15. Súd v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ SSP nariadil pojednávanie, pričom žalobca a žalovaný na pojednávaní zotrvali v celom rozsahu na nimi podanej žalobe ako aj na jednotlivých vyjadreniach a dôvodoch v nich uvedených. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne s miestne príslušný na konanie v tejto veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
20. Žalobca v prejednávanej veci podal správnu žalobu vo veci správneho trestania, pričom rozsah súdneho prieskumu obmedzil žalobnými námietkami. Oproti iným druhom správnych žalôb je správna žaloba vo veciach správneho trestania charakteristická tým, že v zmysle ust. § 195 SSP je správny súd aj mimo žalobných bodov a rozsahu správnej žaloby povinný prihliadať na to, či v konaní a rozhodnutí orgánu verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a/ až e/ SSP. Ak správny súd takéto vady zistí, je povinný na ne ex offo prihliadnuť.
21. Podľa § 28 ods. 1 písm. b/ zákona o zbraniach a strelive; držiteľ zbrojného preukazu je povinný zabezpečiť zbraň, na ktorú mu bol vydaný preukaz zbrane, strelivo do tejto zbrane, strelný prach a zápalky proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu.
22. Podľa § 28 ods. 1 písm. f/; držiteľ zbrojného preukazu je povinný mať pri manipulácii so zbraňou pri sebe zbrojný preukaz a preukaz zbrane a držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) aj doklad o psychickej spôsobilosti držať alebo nosiť zbraň a strelivo nie starší ako desať rokov.
23. Podľa § 67 ods. 1; dozor nad dodržiavaním tohto zákona a predpisov na jeho vykonávanie v rámci svojej pôsobnosti u držiteľa zbrojného preukazu, zbrojnej licencie, európskeho zbrojného pasu, nákupného povolenia, zbrojného sprievodného listu vykonáva a) ministerstvo, b) policajný útvar.
24. Podľa § 69; priestupku na úseku zbraní a streliva sa dopustí ten, kto poruší povinnosť podľa § 11 ods. 6 alebo ods. 7, § 12 ods. 2 alebo ods. 3, § 28 ods. 1 písm. b), m) alebo písm. n) alebo § 28 ods. 4 písm. b) alebo písm. f).
(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 1659 eur. Za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) možno uložiť pokutu do 663 eur.
(3) Priestupky podľa odseku 1 prejednáva policajný útvar.
(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.
25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
26. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb.; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
27. Správny súd mal, na základe preskúmaných rozhodnutí ako aj administratívneho spisu, že v danom prípade výpovede svedkov a to policajnej hliadky, ktorá kontrolovala žalobcu dňa 03.06.2016 preukazovali skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
28. Z administratívneho spisu z vyjadrenia k začatiu správneho konania zo dňa 22.02.2017, ktoré podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyplýva, že žalobca v čase kontroly nemal pri sebe zbrojný preukaz, nakoľko ho mal neďaleko v aute a neodkladne ho predložil ku kontrole, zároveň mal správny súd za to, že zo zápisnice zo dňa 24.08.2017 vyplýva, že obvinený z priestupku (žalobca) trval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a to najmä na písomnom vyjadrení zo dňa 22.02.2017 a zároveň žiadal vypočutie policajtov a to L. U. a M. B., pričom žiadny ďalší dôkaz nenavrhol.
29. Ako ďalej vyplýva z výpovede svedka L. U. zo dňa 12.10.2017 v čase kontroly dňa 30.06.2016 nemal žalobca pri sebe doklady a tieto mu v niekoľkých minútach boli dovezené motorovým vozidlom. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal správny súd za preukázaný skutkový priebeh a v danom prípade bolo nesporné, že obžalovaný v čase kontroly nemal pri sebe doklady.
30. Správny súd sa úplne stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 171/1993 Zb. o policajnom zbore „policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná“ a s ust. § 2 ods. 1 písm. k/ citovaného zákona podľa ktorého „policajný zbor plní úlohy: ... odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva ...“ a z ust § 8 ods. 3 citovaného zákona „služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.“ Zároveň v zmysle zákona o strelných zbraniach a strelive § 67 ods. 1 písm. b/ vyplýva „dozor nad dodržiavaním tohto zákona a predpisov na jeho vykonávanie v rámci svojej pôsobnosti u držiteľa zbrojného preukazu, zbrojnej licencie, európskeho zbrojného pasu, nákupného povolenia, zbrojného sprievodného listu vykonáva ... policajný útvar.“ Správny súd má za to, že zo znení vyššie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva priama kompetencia orgánu verejnej správy, objasňovať priestupky na úseku zbraní a streliva a zároveň ich aj prejednávať. Vzhľadom k tomu, že nie je špecifikované miesto, kde u držiteľa zbrojného preukazu je oprávnený policajný útvar kontrolovať dodržiavanie zákona, miesto spáchania priestupku je takým miestom, kde policajný útvar mal kompetenciu zisťovať dodržiavanie zákona o zbraniach a strelive.
31. Správny súd má za to, že z výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že odbor poriadkovej polície Krajského riaditeľstva policajného zboru v Banskej Bystrici preskúmal na základe odvolania R.. W. B. rozhodnutie, Odboru poriadkovej polície, Okresného policajného zboru v Brezne zo dňa 12.10.2017 pod sp.zn. ORPZ-BR-OPP1-5/2017-P. Zároveň je zrejmé, na základe ktorých ustanovení právneho predpisu rozhodoval, o odvolaní žalovaný, ktorý zároveň uviedol, že rozhodnutie, tak ako je citované vo výroku rozhodnutia potvrdil. Z týchto dôvodov správny súd námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného ako nedôvodnú zamietol.
32. S ohľadom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že uložená sankcia je primeraná k povahe skutku a k závažnosti následku, zároveň mal za to, že skutkový priebeh bol riadne preukázaný výpoveďami svedkov a je nepochybné, že ku skutku došlo tak, ako je žalobcovi kladené za vinu. Zároveň preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel správny súd k záveru, že je jednoznačne zrejmé,
ktoré rozhodnutie bolo odvolaním napadnuté, ako aj ktoré rozhodnutie bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené a teda rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné a zákonné.
33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contratio a neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.