Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/2/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Marcel Badín - UNI SK, miesto podnikania: Medvedzie 125/8, 027 44 Tvrdošín, IČO: 37 669 257, právne zastúpený: JUDr. Pavel Novotný, advokát, so sídlom A. F. XXXX/X, XXX XX Y. M., proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, Ružová 535/1, 029 01 Námestovo, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104099821/2016 zo dňa 13.10.2016, takto jednomyseľne

rozhodol:

súd žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 03.01.2017 sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 104099821/2016 zo dňa 13.10.2016 a náhrady trov konania. Skutkovo a právne odôvodnil žalobu nasledovne: Žalovaný ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9512401/5/4110159/2013 zo dňa 09.09.2013. Protokol bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty doručený dňa 27.9.2013. Žalobca podal dňa 17.10.2013 vyjadrenie k protokolu, v ktorom sa vyjadril, že nesúhlasí so zisteniami žalovaného. Dňa 03.03.2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok k protokolu 9512401/5/4110159/2013. Následne rozhodnutím žalovaného č. 9512401/5/1188677/2014 zo dňa 17.03.2014 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 73.678 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012. Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca odvolal dňa 30.04.2014, pričom odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100308/1/507288/2014 zo dňa 18.11.2014 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný aj naďalej zotrval na výsledku zistenia daňovej kontroly, pričom uviedol, že zistené skutočnosti jednoznačne poukazujú, že k dodaniu tovaru (cukru) od spoločnosti INSTACO Slovakia s.r.o., Ráztočná 59, 822 06 Bratislava, DIČ 2022247106, IČ DPH SK2022247106, IČO 36668583, reálne nedošlo. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou žalovaný rozhodnutím č. 1252725/2015 zo dňa 03.08.2015 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 73.678 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie. obdobie II. štvrťrok 2012. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 18.09.2015 prostredníctvom elektronických prostriedkov odvolanie. Dňa 23.10.2015 bola žalobcovi doručená výzva žalovaného č. 1474432/2015 zo dňa 28.09.2015, aby žalobca do 15 dní odstránil nedostatky podania zo dňa 18.09.2015 a toto doplnil o náležitosti podľa § 72 ods. 4 písm. c), d) a e) Daňového poriadku a predložil dôkazy preukazujúce odôvodnenosť podania odvolania. Žalobca nedostatky podania odstránil dňa 06.11.2015, kedy podal na poštovú prepravu odôvodnenie odvolania podaného dňa 18.09.2015. Oznámením žalovaného zo dňa 12.11.2015, č. 1677616/2015 bolo žalobcovi dňa 04.12.2015 oznámené, že odôvodnenie odvolania zo dňa 06.11.2015 bol povinný podať elektronickými prostriedkami, a preto sa jeho podanie vo veci odôvodnenia odvolania považuje za nepodané a je právne neúčinné. Žalobca v ten istý deň, kedy mu bolo doručené vyššie uvedené oznámenie, t.j. 04.12.2015, doručil správcovi dane odôvodnenie odvolania aj elektronickými prostriedkami.

Výzvou Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo č. 103542425/2016 zo dňa 19.07.2016 bol žalobca vyzvaný, aby v náhradnej lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatil daňový nedoplatok vzniknutý na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 vo výške 73.678 Eur na základe rozhodnutia z daňovej kontroly č. 252725/2015 zo dňa 17.06.2014, ktorá bola splatná dňa 06.10.2015, na účet Daňového úradu Žilina. Žalobca voči tejto výzve podal dňa 26.08.2016 námietky. Dňa 13.10.2016 vydal žalovaný rozhodnutie č. 104099821/2016, ktorým nevyhovel podanej námietke (ďalej aj ako „rozhodnutie o nevyhovení námietkam“). Žalobca v žalobe uviedol, že sa nestotožňuje so závermi rozhodnutia žalovaného o nevyhovení námietkam ako aj s rozhodnutím č. 1252725/2015 zo dňa 03.08.2015 o vyrubení rozdielu dane v sume 73.678 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 a postupom mu predchádzajúcim. Žalobca mal za to, že výklad zákona správcom dane vo vzťahu k § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je nezákonný, v rozpore s Daňovým poriadkom ako aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žiadne zákonné ustanovenie Daňového poriadku s nedoručením podania daňovým subjektom elektronicky nespája následok, že takéto podanie sa považuje za nedoručené alebo že sa na neho neprihliada. Mal za to, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného č. 1252725/2015 zo dňa 03.08.2015 včas.

2. Žalovaný sa vyjadril k veci v podaní zo dňa 06.02.2017, v ktorom navrhol konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 104099821/2016 zo dňa 13.10.2016 zastaviť. Žalovaný uviedol, že výzva na zaplatenie daňového nedoplatku je takým procesným úkonom, ktorým sa povinná osoba vyzýva, aby zaplatila dvoj daňový nedoplatok na dani. Samotná výzva na zaplatenie daňového nedoplatku je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím vedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane v určitej výške, nakoľko táto vplýva z iného titulu. Doručením výzvy sa adresátove práva a povinnosti nemenia a už vôbec nie zakladajú. Výzva nerieši a neukladá hmotnoprávne povinnosti, je svojou podstatou iba upomienkou na zaplatenie daňového nedoplatku. voči výzve na zaplatenie daňového nedoplatku vydanej v zmysle § 80 Daňového poriadku nepripúšťa odvolanie, ale len námietky podľa § 71 Daňového poriadku. O takejto námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje. Takého rozhodnutie nestráca charakter procesného rozhodnutia. Žalovaný pri vydaní výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku č. 103542425/2016 zo dňa 19.07.2016, ako aj následného rozhodnutia o nevyhovení námietkam č. 104099821/2016 zo dňa 13.10.2016 vychádzal z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 1252725/2015 zo dňa 03.08.2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 73 678,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012. Podanou námietkou proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku sa žalobca domáhal práve zrušenia tohto rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane druhostupňovým orgánom. Žalobca, resp. daňový subjekt podanou námietkou proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku ako procesného rozhodnutia nemôže dosiahnuť ním požadované zrušenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 1252725/2015 zo dňa 03.08.2015 tak, ako to žalobca uvádzal v odôvodní námietky proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku. Rovnako o podanej námietke proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku nerozhoduje odvolací orgán ale orgán, voči ktorému smeruje námietka.

3. Žalobca v replike zo dňa 02.03.2017 uviedol, že trvá na skutočnosti, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zásadným spôsobom zasahuje do práv a povinností žalobcu a žalovaný svojím postupom prispel k nízkej ochrane procesných práv žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Proti rozhodnutiu správneho orgánu procesnej povahy, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa ustanovenia § 7 písm. e) SSP alebo proti jeho dôsledkom musí mať každá fyzická alebo právnická osoba, ktorej subjektívne práva boli rozhodnutím dotknuté, možnosť brániť sa v konaní pred správnym orgánom, ktorý vo veci rozhoduje s konečnou platnosťou. V prípade pochybností o vylúčení rozhodnutia správneho orgánu zo súdneho prieskumu je potrebné vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu interpretovať reštriktívne, t. j. v prospech súdneho prieskumu, iný prístup by v konečnom dôsledku mohol predstavovať odopretie spravodlivosti - denegatio iustitiae. Žalobca poukázal v tejto súvislosti i na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie R 181/2003, podľa ktorého všeobecný súd musí v merite preskúmať a rozhodnúť každú vec týkajúcu sa základných práv a slobôd, aj keď je podľa § 248 ods. 2 O.s.p. alebo podľa iného ustanovenia zákona vylúčená zo súdneho prieskumu. Ustanovenie § 248 ods. 2 O.s.p. (teraz § 7 SSP) treba vykladať v kontexte čl. 46 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky tak, že sa vzťahuje len na prípady, ktoré sa netýkajú základných práv alebo slobôd. Žalobca dal do pozornosti i právny názor vyplývajúci z nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 50/01-50, podľa ktorého „v prípade, keď sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh či

formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené.“ Rozhodnutie o nevyhovení námietkam daňového subjektu proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 19.07.2016 svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného práva žalobcu na prejednanie jeho veci, preto je podľa názoru žalobcu takéto rozhodnutie spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Rozhodnutie o námietke je spôsobilé založiť, zmeniť alebo zrušiť oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb, môžu ním byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Tento záver vyplýva aj z toho, že námietke môže, ako aj nemusí, byť vyhovené.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 04.04.2017 zotrval na svojom stanovisku, že rozhodnutie o nevyhovení námietke proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku má známky procesnej povahy a ako samotná výzva je vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Výsledok konania o námietke sa nedotýka hmotných práv daňového subjektu, a preto ho ani nemožno považovať za rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktoré by spadalo pod čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Vydaním rozhodnutia o nevyhovení námietke teda nedochádza k uloženiu povinnosti z hmotno-právnej oblasti, ani nespôsobuje zmeny už v uložených povinnostiach týkajúcich sa daní v správe žalovaného. Súvisí výlučne s vymáhaním splnenia povinnosti zaplatiť príslušný daňový nedoplatok uložený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a má preto charakter rozhodnutia procesnej povahy, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Uvedeným rozhodnutím sa teda správny orgán nedotkol subjektívnych práv účastníka konania.

5. Krajský súd posúdil podanie žalobcu zo dňa 03.01.2017 ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (dalej len „SSP“)

6. Krajský súd sa stotožnil s chronológiou veci, tak ako ju uviedol žalobca, ktorú nepovažoval v predmetnom prípade za spornú a ďalej sa zaoberal procesnými podmienkami na prieskum zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

7. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,

10. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,

11. Podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

12. Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.

13. Podľa § 71 Daňového poriadku daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.

14. Podľa § 89 ods. 1 Daňového poriadku exekučným titulom je a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu, d) exekučný titul podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 89 ods. 2 Daňového poriadku výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný..

16. Podľa názoru krajského súdu výzva na zaplatenie nedoplatku na dani č. 103542425/2016 zo dňa 19.07.2016 podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa povinná osoba vyzýva, aby zaplatila nedoplatok na dani, ktorý tu vznikol na základe iného právneho titulu. Jedným z právnych titulov vzniku daňového nedoplatku je právoplatné rozhodnutie (89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku), na základe čoho môže byť zostavený vykonateľný výkaz nedoplatkov ako exekučný titul, ktorý je priamo vykonateľný v daňovom exekučnom konaní v zmysle § 89 ods. 1, písm. d) Daňového poriadku.

17. Správca dane pred tým, ako začne daňové exekučné konanie podľa § 88 a nasl. Daňového poriadku, vyzve podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku daňového dlžníka na dobrovoľné zaplatenie dane. Podkladom na vydanie tejto výzvy je vznik daňového nedoplatku i na základe rozhodnutia. Výzva na uhradenie nedoplatku dane je procesné rozhodnutie, ktorým správca dane vyzve daňového dlžníka - žalobcu, na úhradu daňového nedoplatku, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane v určitej výške, nakoľko táto vyplýva z iného titulu. Z uvedených dôvodov má daňová výzva ako aj rozhodnutie o námietke proti tejto výzve charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím daňového exekučného konania, ktorým sa bude vykonávať exekučný titul - v tomto prípade vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 1252725/2015 zo dňa 03.08.2015. Výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane len v tom zmysle, čo pristúpi alebo nepristúpi k vymáhaniu nedoplatku v daňovom exekučnom konaní, nedotýka sa hmotných práv daňového subjektu (žalobcu), a preto ho ani nemožno považovať za rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktoré by spadalo pod čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Totožný právny záver v skutkovo a právne obdobnej veci zaujal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 29.01.2015, sp. zn. 8Sžf/8/2014, zo dňa 29.02.2016, sp. zn. 5Sžf/89/2014.

18. Žalobou napadnuté rozhodnutie má v okolnostiach predmetnej veci charakter procesného rozhodnutia, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, a preto nepodlieha prieskumu správnym súdom v zmysle § 7 písm. e) SSP. Krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, keďže nie je prípustná.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.