Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-82-1999.pdf
PDF · 83.76 KB
Case nature
Subarea
0Er/82/1999
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávneného: T. R., V.. XX.XX.XXXX, P. D. XXX/B, XXX XX J., proti povinnému: R. A., V.. XX.XX.XXXX, O. E. XX.XX.XXXX, V. P. F. XXXX/X, XXX XX I., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Marko Rus, Exekútorský úrad so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, o vymoženie 829,84 Eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú. II. Exekúciu zastavuje. III. Priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Markovi Rusovi trovy exekúcie vo výške 58,79 Eura. IV. Zaväzuje oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5808 * 004053 zo dňa 03.02.1999 poveril súd súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14.10.1998. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Rožňava sp.zn. 5C/1205/95 zo dňa 19.02.1996.
2. Dňa 25.11.2015 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že povinný dňa 06.03.2014, t.j. v priebehu exekučného konania zomrel bez zanechania majetku a dedičské konanie po ňom bolo uznesením sp. zn. 10D/47/2014 zo dňa 09.06.2014, právoplatným dňa 28.05.2014, pre nemajetnosť zastavené. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 66,76 Eura a súdu predložil spis, sp. zn. EX 3072/2013.
3. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
4. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, Exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
5. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 1. februára 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) to ustanovuje tento zákon.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Súdny exekútor žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného. Tento dôvod nie je výslovne uvedený v taxatívnom výpočte dôvodov na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku platného do 31. januára 2002, možno ho však považovať za dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, nakoľko nemožno očakávať uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného.
8. Súd na základe zistenia, že povinný zomrel, skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie. Súd zistil, že dedičské konanie po zomrelom povinnom vedené na tunajšom súde bolo uznesením pod sp.zn. 10D/47/2014 zo dňa 09.06.2014, právoplatným dňa 08.07.2014, pre nemajetnosť zastavené.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, spis. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.02.2012, konštatoval, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
10. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že povinný je nemajetný, a preto predmetnú exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
14. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňom 25.06.1997, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov znení účinnom do 30. apríla 2008 (ďalej len „vyhláška“).
15. Podľa § 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
17. Podľa § 14 ods. 2 a 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa § 14 ods. 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
18. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil vo výške 66,76 Eur a špecifikoval nasledovným spôsobom:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie ................................................................ 3,32 Eur časová špecifikácia ..........................................................................................................10 min.
- doručenie príkazu na začatie exekúcie ........................................................................3,32 Eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie ................................................................3,32 Eur časová špecifikácia ..........................................................................................................10 min.
- zisťovanie bydliska povinného ....................................................................................3,32 Eur
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného ..........................................................................3,32 Eur
- zisťovanie účtu povinného ...........................................................................................3,32 Eur
- ďalšie zisťovanie majetku povinného ..........................................................................3,32 Eur Spolu paušálne trovy.....................................................................................................23,24 Eur Časová špecifikácia spolu ..............................................................................................6,64 Eur
Hotové výdavky exekúcie podľa § 22 vyhlášky: Poštovné........................................................................................................................25,75 Eur Spolu ............................................................................................................................55,63 Eur DPH 20% .................................................................................................................... 11,13 Eur Spolu ............................................................................................................................66,76 Eur
21. Z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že pri výpočte trov exekúcie a ich priznaní oprávnenému a súdnemu exekútorovi sa má zohľadniť ich potrebnosť pri účelnom vymáhaní nároku. Na základe uvedeného súd posudzoval nielen vykonanie jednotlivých úkonov v exekučnom konaní, ale aj potrebnosť ich vykonania na účelné vymáhanie nároku oprávneného a účelnosť ich vynaloženia.
22. V zmysle citovanej vyhlášky je potrebné na účely odmeňovania súdneho exekútora rozlišovať úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou (taxatívne určené úkony) a ostatné úkony, ktoré sú odmeňované tzv. časovou odmenou (podľa počtu hodín účelne vynaložených), pričom je vylúčená kumulácia týchto dvoch druhov odmien. Za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou, nie je možné priznať aj časovú odmenu, a naopak.
23. Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyúčtoval sumu vo výške 6,64 Eur, ktorá predstavuje odmenu za jednu aj začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu. Na základe preskúmania vyčíslenia časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, predloženej súdnym exekútorom, súd uplatnenú časovú odmenu súdnemu exekútorovi nepriznal. Súdny exekútor si uvedenú odmenu uplatnil za čas vynaložený na úkon označený ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, pričom za tento úkon súd odmenu nepriznal. Súd nemal preukázanú účelnosť času vynaloženého na vykonanie exekúcie pri predmetných
úkonoch, za ktoré si súdny exekútor uplatnil tzv. časovú odmenu, nakoľko tieto považuje za duplicitne uplatnené, keďže súdny exekútor si uplatnil odmenu aj podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Pokiaľ by súd priznal súdnemu exekútorovi za úkony, za ktoré si uplatnil a za ktoré mu prináleží paušálna odmena, i hodinovú odmenu, došlo by k duplicitne priznaným trovám exekúcie, čo vyhláška nepripúšťa.
24. Paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, ktorú si súdny exekútor uplatnil za jednotlivé úkony, súd priznal súdnemu exekútorovi v uplatnenej výške, nakoľko mal tieto úkony zo spisu súdneho exekútora za preukázané.
25. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov vo výške 25,75 Eura, Nakoľko tieto výdavky mal súd zo spisového materiálu súdneho exekútora za preukázané, súd v rámci náhrady hotových výdavkov priznal súdnemu exekútorovi náhradu v plnom rozsahu.
26. V nadväznosti na zmeny v daňovej legislatíve, ktorými sa s účinnosťou od 1. januára 2011 mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, súd v rámci priznaných trov exekúcie bral na zreteľ novú sadzbu DPH vo výške 20 %. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 58,79 Eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 9,80 Eur (20% zo sumy 48,99 Eur).
27. Na úhradu účelne vynaložených trov exekúcie súd v zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. V zmysle § 203 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. V predmetnej veci bol dôvodom zastavenia exekúcie úmrtie nemajetného povinného. Oprávnený v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nepozná majetkové pomery povinného, musí však počítať s možnosťou, že pohľadávka nebude uspokojená z dôvodov, ktoré možno vo všeobecnosti predpokladať (napríklad zánik povinného bez právneho nástupcu, nemajetnosť povinného) a že za týchto okolností bude hradiť trovy exekúcie on. Preto súd rozhodol, že povinnosť zaplatiť odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora má oprávnený.
28. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,79 Eur.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. je prípustné odvolanie, podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak účastník konania (oprávnený alebo povinný) nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Proti výroku III. a IV. nie je prípustné odvolanie.