Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/158/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne J.. G. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo M., Y. č. XXXX/XXX, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská č. 2, proti žalovanej Q. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo M., F. č. XXXX/X, zastúpenej právnym zástupcom Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., IČO: 47236655, so sídlom vo Zvolene, Štefana Moyzesa č. 9877/43, v mene ktorej pred súdom koná JUDr. Maroš Uhaľ, advokát a konateľ, o zaplatenie 3.650,- € s príslušenstvom, o odvolaniach žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/99/2013-216 zo dňa 13.12.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 650,- € s príslušenstvom (prvý výrok) m e n í tak, že žalobu žalobkyne aj v tejto časti z a m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (tretí výrok) m e n í tak, že žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách konania štátu (piaty a šiesty výrok) m e n í tak, že žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť Slovenskej republike trovy konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 650,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 13.03.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok), žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 64,40 % (tretí výrok), zrušil uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 14C 99/2013-131 zo dňa 23.01.2015 vo výroku, ktorým bola

žalovanej uložená povinnosť zložiť zálohu na trovy dôkazu (štvrtý výrok), štátu priznal nárok na náhradu preddavkovaných trov voči žalobkyni v rozsahu 82,20 % (piaty výrok) a voči žalovanej v rozsahu 17,80 % (šiesty výrok); predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.000,- € s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty a súčasne zaplatenie sumy 650,- € s príslušenstvom z titulu nákladov vynaložených žalobkyňou na prekládku vody a odpadu v byte; súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute nie je platná pre nedostatok písomnej formy, pretože žalovaná nepodpísala zmluvu o rezervácii zo dňa 01.02.2012, resp. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.02.2012 a ani neudelila písomné plnomocenstvo na ich uzavretie, preto žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol; na druhej strane dospel súd prvej inštancie k záveru, že o dohode o náhrade nákladov za prekládku vody a odpadu v byte mala žalovaná vedomosť a nenamietala ju, preto v tejto časti žalobe žalobkyne vyhovel; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 51, § 544 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. a pomerne úspešnejšej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 64,40 %; o trovách konania štátu rozhodol s poukazom na článok 4 základných princípov C.s.p. a priznal ich štátu proti žalobkyni a žalovanej podľa ich úspechu v spore.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 07.02.2017 (č.l. 237-241 spisu). Rozsudok napadla v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, výroku o nároku na náhradu trov konania žalovanej a výroku o náhrade trov konania štátu. Vyčítala súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázala na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute na základe výsluchu svedka P. S., J.. H. S., H. U. a prečítaním samotnej listiny ako dôkazu (zmluvy o rezervácii zo dňa 01.02.2012), keď prijal záver, že dohoda o zmluvnej pokute nebola medzi ňou a žalovanou nikdy riadne písomne uzavretá; vyjadrila názor, že s týmto záverom sa nemožno stotožniť po skutkovej stránke ani po právnej stránke, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť Kreatívne centrum s.r.o. zastúpené konateľom P. S. bolo poverené (splnomocnené) na všetky úkony spojené s rekonštrukciou bytu č. 6 v bytovom dome súp. č. XXXX na Y. ulici vo M. a na všetky úkony spojené s predajom tohto bytu v mene žalovanej; podstatnou otázkou bolo teda vyriešenie rozsahu splnomocnenia udeleného zo strany žalovanej pre Kreatívne centrum s.r.o.; svedok P. S. uviedol, že žalovaná ho splnomocnila na zabezpečenie rekonštrukcie uvedeného bytu a potencionálnych kupujúcich; zmluvu o rezervácii zo dňa 01.02.2012 nepodpísala žalovaná, ale na jej uzavretie a podpísanie poverila Kreatívne centrum s.r.o.; zdôraznila, že už v konaní pred súdom prvej inštancie poukazovala na ustanovenie § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje exces splnomocnenca s tým, že ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný len pokiaľ toto prekročenie schválil; ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí že prekročenie schválil; vyjadrila názor, že žalovaná pred začatím konania a ani v jeho priebehu nikdy netvrdila a ani ostatnými dôkazmi nebolo preukázané, že by splnomocnenec Kreatívne centrum s.r.o. prekročil rozsah splnomocnenia a navyše ani po tom, ako sa dozvedela o uplatňovanom nároku, nikdy neoznámila svoj nesúhlas s článkom 4 zmluvy o rezervácii zo dňa 01.02.2012 z dôvodu, že splnomocnenec prekročil jej poverenie a dohodu o zmluvnej pokute dojednal bez jej súhlasu; argumentovala, že pokiaľ splnomocniteľ, t.j. žalovaná neoznámila osobe, s ktorou splnomocnenec konal (žalobkyni) svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, uplatní sa nevyvrátiteľná právna domnienka, že prekročenie schválil; nakoľko žalovaná nikdy neoznámila svoj nesúhlas s ustanovením o zmluvnej pokute platí, že dodatočne schválila prekročenie plnomocenstva zo strany splnomocnenca Kreatívne centrum s.r.o. a je teda jeho konaním zaviazaná, t.j. vznikajú pre ňu tie isté dôsledky ako keby splnomocnenec konal v medziach plnomocenstva; vyjadrila názor, že pri rešpektovaní záveru súdu prvej inštancie by mohlo v bežnom živote dochádzať k tomu, že ak by sa účastník právneho úkonu chcel zbaviť zodpovednosti za splnenie svojho záväzku stačilo by mu vyhlásiť, že aj v prípade písomného právneho úkonu neudelil písomné plnomocenstvo alebo by také plnomocenstvo zatajil, prípadne zničil; v nadväznosti na nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu nesúhlasila ani s výrokom o trovách konania a s výrokom o trovách konania štátu; na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že v konečnom dôsledku jej žalobe v plnom

rozsahu vyhovie a proti žalovanej jej prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že trovy konania štátu nahradí výlučne žalovaná.

2.2 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala aj žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 07.02.2017 (č.l. 229-232 spisu). Rozsudok napadla v rozsahu výroku o vyhovení žalobe žalobkyne, výroku o nároku na náhradu trov konania žalovanej a výroku o náhrade trov konania štátu. Vyčítala súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom porušil jej právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázala na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ ide o dôvodnosť nároku žalobkyne na náhradu nákladov za prekládku vody a odpadu v byte a zopakovala dôvody uvedené v rozsudku; vyjadrila názor, že zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vyplynulo, že žiadnu ústnu ani písomnú dohodu o prerábke bytu so žalobkyňou neuzavrela, so žalobkyňou sa prvýkrát stretla až po podpise kúpnej zmluvy, o predmete konania s ňou nerokovala, keď v tomto smere rokovala žalobkyňa s jej otcom H. U., svedkom P. S. a svedkom J.; na základe tohto skutkového stavu uzavrela, že dohoda o prerábke bytu bola predbežne dojednaná pri ohliadke bytu medzi žalobkyňou, jej otcom a svedkom S., keď táto predbežná dohoda bola pretransformovaná do písomnej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 14.02.2012, ktorú však nepodpísala; nikdy so žalobkyňou neuzavrela ústnu dohodu, na základe ktorej by prevzala na seba záväzok uhradiť náklady spojené s prerábkou bytu; keďže nepodpísala zmluvu o rezervácii ani zmluvu o budúcej kúpnej zmluve neprevzala na seba takýto záväzok ani v písomnej podobe; vyjadrila názor, že ak žalobkyňa takúto ústnu dohodu uzavrela s inou osobou, mala žalobu podať proti tejto osobe, nie proti nej; pokiaľ súdu prvej inštancie za tohto stavu dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobkyne v tejto časti, vyčítala mu nedostatočné (nepreskúmateľné) odôvodnenie a tiež vadu konania spočívajúcu v dokazovaní listinnými dôkazmi v rozpore so zákonom (súhrnným spôsobom); na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že v konečnom dôsledku žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietne a proti žalobkyni jej prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že trovy konania štátu nahradí výlučne žalobkyňa.

2.3 Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 22.02.2017 (č.l. 245-251 spisu) k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že je založené na nepravdivých tvrdeniach, podané bez opory v zákone a teda nedôvodné; uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené; poukázala na to, že žalobkyňa sa v podanom odvolaní nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že písomná dohoda o zmluvnej pokute nebola medzi nimi uzavretá a uvádza, že je potrebné prihliadnuť na existenciu plnomocenstva, ktoré mala udeliť spoločnosti Kreatívne centrum s.r.o.; s poukazom na ustanovenia § 544 ods. 2, § 33 ods. 2, § 31 ods. 4 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka argumentovala, že tvrdenia žalobkyne považuje za rozporné so zákonom, pretože zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne inak nie je dojednaná platne, preto aj plnomocenstvo udelené spoločnosti Kreatívne centrum s.r.o. by muselo mať písomnú formu, keď z dokazovania nevyplynulo udelenie takéhoto plnomocenstva z jej strany; rezervačná zmluva tak bola podpísaná bez osobitného písomného plnomocenstva z jej strany, preto neexistuje platné písomné dojednanie o zmluvnej pokute, od ktorého odvodzuje žalobkyňa svoj nárok; zdôraznila, že argumentácia žalobkyne o nutnosti aplikácie ustanovenia § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nenáležitá, pretože aplikácia tohto ustanovenia by prichádzala do úvahy v prípade, že by žalobkyni bolo predložené písomné plnomocenstvo na jej zastupovanie; vyjadrila názor, že do úvahy prichádza aplikácia ustanovenia § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa však žalobkyňa voči nej nemôže domáhať žiadnych nárokov; za podstatnú považovala skutočnosť, že pokiaľ nepodpísala rezervačnú zmluvu, nevznikol hlavný záväzok a preto nemohol vzniknúť ani záväzok akcesorický v podobe dohody o zmluvnej pokute; rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobkyne v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považovala preto za vecne správne.

2.4 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 03.04.2017 (č.l. 254-256 spisu) k odvolaniu žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že v celom rozsahu trvá na svojej argumentácii v odvolaní; vo vzťahu k odvolaniu proti rozhodnutiu o trovách konania uviedla, že pri rozhodovaní o trovách konania nie je rozhodujúci len výsledok konania, ale aj širšie súvislosti sporu; v tomto smere zdôraznila, že od vzniku právneho vzťahu so žalovanou postupovala korektne a riadne plnila všetky svoje povinnosti a záväzky; naopak žalovaná pristupovala k závažnému právnemu úkonu, ktorým je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bytu) nanajvýš laxne až neseriózne; vyjadrila názor, že argumentácia žalovanej

sa môže javiť ako presvedčivá len vtedy, ak by argumenty boli posudzované izolovane bez súvislostí a kontextu posudzovaného prípadu; žalovaná svojim vlastným prístupom a konaním vytvorila formálne právny stav, ktorý ju motivuje k eliminácii povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu a náklady vynaložené na prekládku vody a odpadu v byte; vnútorný vzťah žalovanej k zamýšľanému prevodu vlastníckeho práva k bytu bol jednoznačný v tom, že prejavila vôľu urobiť všetky právne kroky smerujúce k naplneniu jej zámeru a bola uzrozumená s tým, ako subjekty (tretie osoby - realitná kancelária, jej otec) túto vôľu napĺňajú; až v priebehu súdneho konania sa vyslovene účelovo a cielene začala dištancovať od svojich úkonov tvrdeniami, ktoré nemajú oporu v priebehu vzniku, trvania a zániku právneho vzťahu so žalovanou; argumentovala, že je potrebné komplexne posudzovať riešený prípad vo všetkých jeho zložkách; z týchto dôvodov zotrvala na podanom odvolaní.

2.5 Žalovaná v replike zo dňa 17.05.2017 (č.l. 261-262 spisu) k vyjadreniu žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu poprela, že by jej prístup bolo možné považovať za laxný a nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov k takémuto záveru dospela žalobkyňa; zdôraznila, že so žalobkyňou uzavrela písomnú kúpnu zmluvu o prevode bytu, ktorá je platná; skutočnosť, že poprela uzavretie rezervačnej zmluvy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nie je prejavom laxnosti, či neserióznosti, ale znamená len to, že tieto zmluvy neuzavrela; zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu; zdôraznila, že žalobkyni nikdy netvrdila, kto je jej zástupcom, kto je oprávnený za ňu konať, preto ju ani nikdy nemohla uviesť do omylu ohľadom akejkoľvek skutočnosti, keďže spolu nikdy nerokovali; uviedla, že jej argumentácia je v súlade s vykonaným dokazovaním, preto jej argumenty nevychádzajú z izolovaného posúdenia skutočností, ale z komplexného vysporiadania sa so skutkovým stavom a so všetkými vykonanými dôkazmi.

2.6 Repliku žalovanej doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobkyne do vlastných rúk dňa 16.01.2018 prostredníctvom pošty (č.l. 264 spisu) so stanovenou lehotou na vyjadrenie; žalobkyňa sa k replike žalovanej nevyjadrila.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach žalobkyne a žalovanej podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolaní žalobkyne a žalovanej podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaniach žalobkyne a žalovanej podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 650,- € s príslušenstvom (prvý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.4 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.5 Podľa § 382 C.s.p., ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

4.6 Podľa § 31 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

4.7 Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

4.8 Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

4.9.1 V priebehu odvolacieho konania vyzval odvolací súd uznesením č.k. 17Co/158/2017-265 zo dňa 12.06.2018 žalobkyňu a žalovanú, aby sa do 10 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 31 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prejednávanom spore.

4.9.2 Dňa 22.06.2018 doručila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaciemu súdu vyjadrenie zo dňa 22.06.2018 (č.l. 274-275 spisu), v ktorom uviedla, že v celom rozsahu trvá na svojej argumentácii v odvolaní; trvá na aplikácii ustanovenia § 33 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaná na všetky právne úkony splnomocnila svedka P. S., keď táto skutočnosť vyplýva z jej výpovede a na pojednávaní dňa 05.09.2014 a z výpovede uvedeného svedka na pojednávaní dňa 07.03.2014; to sa týka zmluvy o rezervácii ako aj zmluvy o budúcej zmluve v tom zmysle, že žalovaná sa ako budúca predávajúca zaviazala na svoje náklady zabezpečiť prekládku vody a odpadu; žalovaná nikdy a už vôbec bez zbytočného odkladu jej neoznámila svoj nesúhlas s konaním splnomocnencov, preto platí, že ak došlo k prekročeniu splnomocnenia, tak také prekročenie schválila (§ 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka); z kontextu sporu a vykonaných dôkazov vyplýva, že tvrdenia žalovanej sú nanajvýš účelové; otázku platnosti a rozsahu splnomocnenia z hľadiska jeho platnosti nespochybnila žalovaná ani v odpore proti pôvodne vydanému platobnému rozkazu; poukázala na to, že žalovaná považuje zmluvu o rezervácii a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za neplatné právne úkony, avšak z hľadiska elementárnej spravodlivosti je potrebné poukázať na to, že prijatie finančných plnení od nej na základe týchto právnych úkonov žalovanej neprekážalo; na jednej strane teda z týchto právnych úkonov realizovala svoje právo, avšak odmieta realizovať svoje povinnosti (záväzky); uzavrela, že z odôvodnenia uznesenia o výzve na vyjadrenie vyplýva, že odvolací súd sa bude riadiť hmotnoprávnymi ustanoveniami, ktoré sa na vec vzťahujú a vzhľadom na svoje procesné práva nemá možnosť tento postup súdu ovplyvniť, očakáva však spravodlivé rozhodnutie vo veci.

4.9.3 Žalovaná na uvedenú výzvu odvolacieho súdu žiadnym spôsobom nereagovala. Vyjadrenie žalobkyne doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalovanej na vedomie dňa 06.07.2018 prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 279 spisu).

4.10 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že žalovaná nepodpísala zmluvu o rezervácii zo dňa 01.02.2012, resp. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.02.2012, pričom zmluvu o rezervácii podpísal za žalovanú P. S., konateľ spoločnosti Kreatívne centrum s.r.o. a podľa znaleckého dokazovania podpis žalovanej na zmluve o budúcej kúpnej zmluve nie je jej pravým podpisom; na uzavretie zmluvy o rezervácii neudelila žalovaná písomné plnomocenstvo; obsahom zmluvy o rezervácii bolo okrem iného aj dojednanie o zmluvnej pokute v sume 3.000,- € v prípade porušenia povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu v stanovenom termíne; obsahom zmluvy o rezervácii ako aj zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo okrem iného aj dojednanie o

povinnosti žalovanej zabezpečiť prekládku vody a odpadu v byte; z dokazovania nevyplynulo dodatočné schválenie zmluvy o rezervácii zo strany žalovanej.

4.11 Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné; odvolanie žalovanej je dôvodné. Pri rozhodovaní vychádzal odvolací súd zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním (bod 4.10 odôvodnenia), ktorý mohol byť podkladom aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. V prejednávanom spore je zrejmé, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobkyňa aj žalovaná prostredníctvom svojich právnych zástupcov odvolania; žalobkyňa nesúhlasila so zamietnutím žaloby o zaplatenie sumy 3.000,- € s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty, keď argumentovala tým, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá splnomocneným zástupcom žalovanej a žalovaná jej bez zbytočného odkladu neoznámila svoj nesúhlas s prekročením oprávnenia vyplývajúceho zo splnomocnenia, preto podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že toto prekročenie schválila, preto je žalovaná viazaná dohodou o zmluvnej pokute; žalovaná nesúhlasila s prisúdením sumy 650,- € s príslušenstvom žalobkyni, keď argumentovala, že z dokazovania nevyplynul záver o tom, že by so žalobkyňou uzavrela dohodu o náhrade nákladov spojených s prekládkou vody a odpadu v byte; v prejednávanom spore je zrejmé, že obidva právne úkony, t.j. dohoda o zmluvnej pokute a dohoda o vynaložení nákladov spojených s prekládkou vody a odpadu v byte, od ktorých žalobkyňa odvodzovala uplatnené nároky, mali byť podľa tvrdenia žalobkyne uzavreté so splnomocnencom žalovanej; oprávnenie splnomocnenca zastupovať zastúpeného vo vzťahu k tretím osobám vzniká udelením plnomocenstva; sporné plnomocenstvo malo byť podľa skutkových tvrdení žalobkyne udelené len ústne (písomné plnomocenstvo nebolo tvrdené ani predložené); nakoľko udelené plnomocenstvo sa netýkalo len určitého právneho úkonu (podľa tvrdenia žalovanej dohoda s konateľom spoločnosti Kreatívne centrum s.r.o. P. S. bola pripraviť byt na predaj vrátane zabezpečenia jeho rekonštrukcie, konkrétne žalovaná pri výpovedi uviedla, že „sa jednalo o prerobenie celého bytu tak, aby sa to dalo speňažiť a nájsť kupca“, t.j. nešlo len o určitý konkrétny právny úkon, čo pri výpovedi potvrdil aj samotný zástupca ako svedok, ktorý uviedol, že sa jednalo o „celý servis okolo predaja bytov“), zákon pre jeho platnosť vyžadoval písomnú formu (§ 31 ods. 4 druhá veta Občianskeho zákonníka); len ústne udelené plnomocenstvo by bolo v tomto prípade absolútne neplatné (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka); písomnú formu vyžaduje zákon aj pre zmluvu o budúcej zmluve (§ 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka), preto aj prípadné plnomocenstvo udelené splnomocnencovi na jej uzavretie by vyžadovalo písomnú formu (§ 31 ods. 4 prvá veta Občianskeho zákonníka); z uvedeného je zrejmé, že označený splnomocnenec žalovanej nebol oprávnený ako jej zástupca uzavrieť spornú dohodu o zmluvnej pokute ani spornú dohodu o nákladoch spojených s prekládkou vody a odpadu v byte (obsiahnutú v zmluve o rezervácii), preto jeho konanie na základe absolútne neplatného plnomocenstva je možné považovať za konanie bez plnomocenstva (§ 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka); nakoľko zo skutkových zistení prejednávaného sporu nevyplýva záver o schválení týchto právnych úkonov zo strany žalovanej bez zbytočného odkladu (žalobkyňa v konaní tvrdila len vedomosť žalovanej o nich, rovnako vec v prípade dohody o náhrade nákladov spojených s prekládkou vody a odpadu v byte posúdil aj súd prvej inštancie), nemožno dospieť k záveru o ich záväznosti pre žalovanú; aplikácia ustanovenia § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ako sa toho domáhala žalobkyňa) neprichádza v prejednávanom spore do úvahy, pretože toto predpokladá existenciu platného plnomocenstva, čo nie je prípad prejednávaného sporu; preto bolo na doposiaľ zistený skutkový stav potrebné aplikovať aj ustanovenia § 31 ods. 1 a 4, § 40 ods. 1 a § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka; na dojednanie o nákladoch spojených s prekládkou vody a odpadu v byte v zmluve o budúcej kúpnej zmluve nebolo možné prihliadať z dôvodu, že podľa výsledkov znaleckého dokazovania, podpis žalovanej na tejto zmluve nie je pravý, žalovaná túto zmluvu neuzavrela a preto z nej pre žalovanú nemôžu vyplývať žiadne záväzky; samotná vedomosť alebo nevedomosť žalovanej o vynaložených nákladoch žalobkyne na prekládku vody a odpadu v byte nemá vplyv na právne posúdenie veci v tomto smere; iná dohoda žalovanej o náhrade vynaložených nákladov so žalobkyňou nebola preukázaná; na základe týchto skutočností a právneho posúdenia veci dospel odvolací súd k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobkyne ohľadne uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože nebolo preukázané jej platné písomné dojednanie medzi sporovými stranami; odvolacia argumentácia žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu neobstojí, pretože je založená na existencii ústneho plnomocenstva udeleného žalovanou spoločnosti Kreatívne centrum s.r.o. ako splnomocnencovi, ktoré však z hľadiska formy nepostačuje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty a súčasne z dôvodu absolútnej neplatnosti takéhoto plnomocenstva nemožno hovoriť o prekročení oprávnenia splnomocnenca vyplývajúceho z plnomocenstva s dôsledkami podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale len o prípadnom konaní bez plnomocenstva podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré by však na nastúpenie účinkov konania tzv. nezmocneného jednateľa vo vzťahu k žalovanej vyžadovalo jej dodatočné schválenie dohody o zmluvnej pokute bez

zbytočného odkladu, keď existencia takéhoto dodatočného schválenia zo strany žalovanej nebola v konaní tvrdená a teda ani preukázaná; pokiaľ teda žalobkyňa argumentovala, že sú splnené podmienky aplikácie ustanovenia § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka a keďže jej žalovaná neoznámila nesúhlas s konaním tvrdeného splnomocnenca bez zbytočného odkladu je viazaná dojednaním o zmluvnej pokute, táto argumentácia nie je správna, pretože nedopadá na zistený skutkový stav (medzi ustanoveniami § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zásadný rozdiel v tom, že na nastúpenie účinkov konania tvrdeného splnomocnenca stačí v prípade § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj pasivita splnomocniteľa, kým v prípade § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné jeho aktívne konanie); na ťarchu žalovanej nemôže byť skutočnosť, že žalobkyňa jednala s viacerými osobami ako splnomocnencami žalovanej bez predloženia príslušného plnomocenstva; preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne potvrdil; na druhej strane dospel odvolací súd k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni náklady vynaložené na zabezpečenie prekládky vody a odpadu v byte, pretože z rovnakých dôvodov ako v prípade zmluvnej pokuty ani tvrdené dojednanie o povinnosti žalovanej na vlastné náklady zabezpečiť prekládku vody a odpadu v byte nebolo uzavreté platne a žalovaná takéto dojednanie dodatočne bez zbytočného odkladu podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka neschválila; preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o vyhovení žalobe žalobkyne zmenil tak, že aj v tejto časti žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobkyňa aj žalovaná podané odvolanie ťažiskovo odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); žalovaná okrem toho namietala aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie porušujúci jej právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) v dôsledku nepreskúmateľného odôvodnenia ako aj inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) spočívajúcu v procesných nedostatkoch pri vykonávaní listinných dôkazov. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov v prejednávanom spore považuje odvolací súd za správne (body 4.10 a 4.11 odôvodnenia); právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k nedôvodnosti žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty považuje odvolací súd za vecne správne (bod 4.11 odôvodnenia); právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby o zaplatenie nákladov za prekládku vody a odpadu v byte považuje odvolací za nesprávne, pretože bolo založené len na samotnej vedomosti žalovanej o nich, ktorá nemôže založiť povinnosť žalovanej na ich náhradu žalobkyni (bod 4.11 odôvodnenia). Žalovanou tvrdenú vadu konania a porušenie jej práva na spravodlivý proces odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie neidentifikoval.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne ako vecne správny potvrdil a vo výroku o vyhovení žalobe zmenil tak, že žalobu žalobkyne aj v tejto časti zamietol.

8. Odvolací súd v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie; v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku na základe ktorého došlo z obsahového hľadiska k zamietnutiu žaloby žalobkyne v plnom rozsahu bola žalovaná v spore v plnom rozsahu úspešná a podľa § 255 ods. 1 C.s.p. jej vznikol proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania; preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania pred súdom prvej inštancie (tretí výrok) tak, že priznal žalovanej

proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (porovnaj aj bod 9 odôvodnenia). O samotnej výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). V dôsledku zmeny výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania pred súdom prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. nebolo potrebné osobitne rozhodovať o odvolaniach žalobkyne a žalovanej proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal odvolací súd žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/41/2016 zo dňa 25.05.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Žalobkyňa a žalovaná podali odvolanie aj proti výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania štátu (piaty a šiesty výrok); v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku bola žalovaná v spore v plnom rozsahu úspešná, preto bolo nevyhnutné podľa § 388 C.s.p. zmeniť rozhodnutie o trovách konania štátu uložiť žalobkyni povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania v plnom rozsahu; odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie o nevyhnutnosti rozhodnúť o trovách konania štátu v prejednávanom spore (bod 30 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie); vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne odvolací súd dodáva, že zloženie alebo nezloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania nemá vplyv na rozhodnutie o nároku štátu (Slovenskej republiky) na náhradu trov konania, pretože tento nárok je závislý len na samotnom výsledku sporu žalobkyne a žalovanej vo veci samej.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).