Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15T-11-2018.pdf
PDF · 88.66 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanej U. L., nar. XX.XX.XXXX pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 26. júla 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaná: U. L., nar. XX.XX.XXXX v Z. H., trvale bytom P., H. P. XXXX/X,
sa u z n á v a z a v i n n ú , ž e
od presne neustálenej doby mesiaca september 2015 až do presne neurčeného času dňa 01.05.2016, kedy bol maloletý C. M., narodený v roku 2013 hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Trnave po tom, čo jej bol zverený na základe dohody s jeho matkou Z. O. do osobnej starostlivosti, mu v P. na ulici R. č. XX, prípadne na inom mieste v okrese Trnava svojim hrubým správaním spôsobila početné modriny a oderky na tele a tvári, oderky hlavne v temporálnej oblasti vpravo, na ramenách drobné krustičky a hematómy, pozdĺž chrbtice tmavé hematómy, začervenané plôšky nôh, poranenia nôh, neposkytla mu v dostatočnej miere stravu, zanedbávala jeho zdravotnú starostlivosť a jej konanie vyústilo dňa 01.05.2016, kedy maloletého C. M. fyzicky napadla a to tým spôsobom, že mu v presne nezistenom čase vynadala, že je pošpinený, odmietla ho prebaliť a následne pri jeho sprchovaní v kúpeľni bytu na ulici R. č. XX mu udierala hlavou o obkladačky, dala mu facku, presunula sa s ním do detskej izby, kde mu dvakrát udrela čistou plienkou po tvári, nadávala mu do buzerantov a ako ležal na chrbte, tak ho kopla do rozkroku a pätou ho kopla do brucha a následne ho opakovane udrela nohou, čím mu spôsobila zranenie s dobou liečby do 7 dní spojené s prechodným obmedzením pohybu, ktoré si vyžiadali jeho hospitalizáciu vo Fakultnej nemocnici v Trnave do 19.05.2016 z dôvodu vyšetrenia a sledovania dieťaťa, t e d a
osobe, ktorá bola v jej starostlivosti, spôsobila fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a tým správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť bezdôvodným odopieraním stravy a odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny a zdravotnej starostlivosti,
č í m s p á c h a l a
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. i) a písm. j) Trestného zákona súd obžalovanej ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a zároveň povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému - zdravotnej poisťovni DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom 851 01 Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436 škodu vo výške 884,84,- Eur.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Trnava podala na obžalovanú dňa 09.03.2018 na Okresný súd Trnava obžalobu č. 1 Pv 298/16/2207-54 zo dňa 08.03.2018 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
O obžalobe Okresný súd Trnava rozhodol trestným rozkazom zo dňa 04.04.2018, ktorým obžalovanú uznal vinnou podľa obžaloby a uložil jej trest zhodný s trestom, ktorý jej uložil týmto rozsudkom. Proti trestnému rozkazu podala prokurátorka odpor, a preto súd nariadil hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.07.2018 obžalovaná po prednesení obžaloby a poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobila vyhlásenie, že sa zo spáchania skutku uvedené v obžalobe cíti byť vinná a že jej je to veľmi ľúto, pričom súd vyhlásenie obžalovanej prijal a zároveň vyhlásil, že ďalšie dokazovanie vykoná len v súvislosti s výrokom o treste a o náhrade škody.
Z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplynulo, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná. (čl. 263)
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaná bola pred spáchaním prejednávaného trestného činu 1x priestupkovo prejednávaná, a to za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zo dňa 11.03.2015, kedy svojho druha pohrýzla do ruky, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 30,- eur. (čl. 245)
Z pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 02.03.2018 predloženej obžalovanou na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že táto od 05.03.2018 vykonáva práce pomocného montážneho pracovníka pri kompletizácii vozidiel s miestom výkonu práce v Bratislave - Devínskej Novej Vsi za dohodnutú mesačnú mzdu 873,- eur/brutto, a to na dobu do 30.09.2018.
Odôvodnenie výroku o treste:
Podľa ustanovenia § 208 ods. 1 Trestného zákona sa páchateľ zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby potrestá odňatím slobody vo výmere na tri roky až osem rokov.
Podľa druhej vety ustanovenia § 34 ods. 6 Trestného zákona Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, z čoho je zrejmé, že súd obžalovanej musel ukladať trest odňatia slobody.
Vykonaným dokazovaním boli preukázané na strane obžalovanej dve poľahčujúce okolnosti, a to že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život v zmysle ustanovenia § 36 písm. j) Trestného zákona a že sa priznala k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovala v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Pokiaľ ide o jeden priestupok spáchaný obžalovanou pred spáchaním trestného činu, tento podľa názoru súdu nemôže na závere o riadnom vedení života obžalovanej pred spáchaním trestného činu nič zmeniť, pretože je druhovo iného charakteru ako spáchaný trestný čin. Pokiaľ ide o priznanie sa obžalovanej k spáchaniu trestného činu, toto vyplýva z jej vyhlásenia o jej vine a pokiaľ ide o úprimné oľutovanie jeho spáchania, súd má zato, že obžalovaná naozaj spáchanie trestného činu úprimne oľutovala nielen preto, že to výslovne na hlavnom pojednávaní uviedla, ale tak usudzuje aj z toho, akým spôsobom toto na hlavnom pojednávaní uviedla, čo mal súd možnosť priamo pozorovať.
Keďže vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti, súd aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, a teda obžalovanej ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe od 3 (troch) rokov do 6 (šesť) rokov a 4 (štyri) mesiace, vychádzajúc z ustanovenia prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona, podľa ktorej Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. (8r. - 3r. = 5r., 1/3 z 5r. = 20m., 8r. - 20m. = 6r. a 4m.)
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Zohľadňujúc uvedené zásady pre ukladanie trestu súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na samej spodnej hranici, a to vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
V prejednávanom prípade súd zastáva názor, že výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je potrebný. Súd pri tejto úvahe zohľadnil skutočnosť, že na strane obžalovanej neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti, obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná, je zamestnaná, čo preukazuje jej snahu zabezpečiť si legálny zdroj príjmov a v neposlednom rade súd zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaná urobila vyhlásenie o svojej vine. Zohľadňujúc všetky tieto okolnosti je súd toho názoru, že
výkon uloženého trestu odňatia slobody by bol pre obžalovanú neprimeraný a v danom prípade musí do popredia vystúpiť výchovný účinok trestu a nie jeho represívny charakter. Z uvedených dôvodov súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanej podmienečne odložil a uložil jej probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorej dĺžku určil na 4 (štyri) roky, pričom dĺžku skúšobnej doby určil s prihliadnutím na závažnosť spáchaného trestného činu.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
Súd v súlade s citovaným ustanovením § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanej uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve, pretože je toho názoru, že práve psychoterapia resp. vhodné psychologické poradenstvo obžalovanej pomôžu zvládať záťažové situácie, s ktorými sa rodičia pri výchove detí nevyhnutne stretávajú. Súd obžalovanej uložil tiež povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie, nakoľko legálny zdroj príjmov je základom pre riadne vedenie života. Súd túto povinnosť obžalovanej uložil napriek tomu, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní preukázala, že sa zamestnala (pozn. súdu
- a to ešte pred vydaním trestného rozkazu), nakoľko z pracovnej zmluvy predloženej obžalovanou vyplynulo, že jej pracovný pomer je dohodnutý len na dobu určitú do 30.09.2018.
Odôvodnenie výroku o náhrade škody:
Postupom podľa § 256 ods. 2 v spojení s § 247 ods. 3 Trestného poriadku bola prečítaná Zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného Mgr. H. B. (pozn. - poverený zamestnanec spoločenej zdravotnej poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s.) zo dňa 24.11.2017 a prehľad vynaložených nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, z ktorých vyplynulo, že zdravotná poisťovňa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. uhradila za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencovi maloletému C. M. v súvislosti s konaním obžalovanej sumu celkom 884,84,- eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Podľa § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním (pozn. do 31.12.2016 podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti).
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu, ktorým spôsobila inému škodu, súd ju zaviazal nahradiť poškodenej zdravotnej poisťovni škodu vo výške, v ktorej si ju zdravotná poisťovňa uplatnila, keďže o jej správne a dôvodne uplatnenej výške nemal žiadne pochybnosti.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.