Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľky: I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, proti manželovi: S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. J. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo 14. mája 2018, č. k. 10P/6/2018-96, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zverenia maloletej B. do osobnej starostlivosti otca, výživného a náhrady trov konania, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo manželov I. P., rod. E., nar. XX. XX. XXXX a S. P., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 14. 06. 2008 v J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. vo zväzku 9, ročník 2008, str. 11, por. číslo 6. Druhým výrokom rozsudku maloletú B. P., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude oprávnený maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Tretím výrokom zaviazal matku prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne, ktorú bude povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Štvrtým výrokom ponechal súd styk maloletej s matkou za neobmedzený. Posledným piatym výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

2. Rozhodnutie v časti, v ktorej rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania právne odôvodnil s poukazom na ust. § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“). Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 14. 06. 2006 na Obecnom úrade v J., dňa 24. 11. 2008 sa z ich vzťahu narodila mal. B.. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný majúc za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo si neplní základné funkcie a svoj spoločenský účel. Vzhľadom na postoj obidvoch účastníkov, ktorí už nežijú spolu a nemajú záujem obnoviť spolužitie, pričom navrhovateľka aktuálne žije v spoločnej domácnosti s iným mužom, nie je ani reálne predpokladať, že ich manželstvo by v budúcnosti spoločenský účel mohlo plniť. Príčiny rozvratu manželstva súd konštatoval u obidvoch účastníkov, keďže obidvaja sa dopustili nevery a u navrhovateľky je príčinou rozvratu manželstva tiež nadmerné požívanie alkoholických nápojov, ktoré vyústilo až do nutnosti jej ústavného protialkoholického liečenia. Skutočnosť, že navrhovateľka úplne neabstinuje, mal za preukázanú svedeckou výpoveďou jej priateľa C. E., ktorý potvrdil, že obidvaja,

napriek absolvovanému protialkoholickému liečeniu si vypijú alkoholické nápoje, najmä pivo a pri oslavách aj iný alkohol.

3. Rozhodnutie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej odôvodnil s poukazom na ust. § 24 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, pričom mal na zreteli najmä najlepší záujem maloletej a zvažoval, ktorý z rodičov je plne spôsobilý plniť si svoje rodičovské práva a ktorý poskytuje záruku riadneho vývinu maloletej. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že riadnu starostlivosť o maloletú lepšie zabezpečí jej otec, ku ktorému má dieťa vytvorené pozitívnejšie väzby než k matke, a ktorý má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a opateru maloletej. Na strane matky konštatoval, že matka spôsobom svojho života, hlavne tým, že naďalej konzumuje alkohol, nezaručuje, že sa o dieťa dokáže riadne postarať, pretože aj doposiaľ starostlivosť oň zvládala len za významnej pomoci svojej matky. Zvýraznil, že pomoc starých rodičov pri výchove maloletých detí je na prospech detí, avšak nemôže nahrádzať starostlivosť samotných rodičov. Dodal, že aj v priebehu pojednávania sa preukázalo, že matka nie je stabilná vo svojich názoroch a postojoch, keď menila svoje návrhy na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, najskôr žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, na ďalšom pojednávaní, na ktorom vyplynula potreba ďalšieho dokazovania sa dožadovala, aby súd v ten deň rozhodol a rozviedol ju a maloletú nech si teda vezme manžel, že s ním chce mať pokoj. V záverečnom návrhu na poslednom pojednávaní znovu žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti. Skonštatoval, že takýto postoj navrhovateľky nesvedčí o jej skutočnom záujme o maloletú, ktorá by mala byť u matky na prvom mieste jej životných priorít. Styk maloletej s matkou ponechal súd v neobmedzenom rozsahu, aby sa maloletá mohla s matkou stretávať kedykoľvek, v záujme zachovania ich vzájomných väzieb. O výživnom na maloletú rozhodol tak, že matku súd zaviazal platením výživného v sume 80 eur mesačne, pričom prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletej, ako aj zárobkové možnosti a schopnosti rodičov a ich osobné a majetkové pomery a určenú sumu výživného považuje za primeranú. Zistil, že navrhovateľka je od 01. 03. 2018 zamestnaná v spoločnosti X. D. s.r.o. T. ako operátorka výroby, jej mzda za odpracovaný mesiac je 517 eur. V tej istej spoločnosti je zamestnaný aj jej priateľ. Matka nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Manžel je od 01. 03. 2018 zamestnaný v spoločnosti T. s.r.o. L. J. ako robotník s priemerným čistým mesačným zárobkom 536 eur, okrem toho poberá aj výsluhový dôchodok ako bývalý policajt. Má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. L. P., narodenému mimo manželstva, na ktorého platí výživné 30 eur mesačne a do mája tohto roka má vyživovaciu povinnosť aj k plnoletej dcére C. pochádzajúcej z jeho prvého manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom prvoinštančného súdu sp. zn. 5C/60/2008 zo dňa 28. 05. 2008. Uvedeným rozsudkom súd pre čas po rozvode zveril v tom čase maloleté deti P. a to S. a C. do osobnej starostlivosti ich matky a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu a to na S. sumou 2.200,- Sk a na C. sumou 2.000,- Sk mesačne. Dcéra S. už ukončila štúdium, pracuje ako lekárka, C. tento rok končí štúdium na vysokej škole ekonomickej.

4. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len .

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka (ďalej aj matka) v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, o jej vyživovacej povinnosti a styku s maloletou dôvodiac, že rozhodnutie v týchto častiach vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s tvrdením, že lepšiu starostlivosť o maloletú zabezpečí otec, pretože z predchádzajúcich vzťahov má tri deti, o ktoré sa nezaujíma a neplatí na ne výživné. Vyjadrila sa, že má k maloletej vytvorenú veľmi dobrú citovú väzbu. Potvrdila svoje problémy, pričom dodala, že tieto vznikli z dôvodu nevery otca, ktorý ju klamal a podvádzal. Zvýraznila, že sociálne pracovníčky vykonali kontrolu jej obydlia a skonštatovali vhodné podmienky pre maloletú, pričom u otca kontrolu nevykonali a napriek tomu navrhli maloletú zveriť otcovi. Ďalej vyzdvihla, že maloletá má v J. vytvorené zázemie a nechce odísť k otcovi do L. J.. Žiadala, aby odvolací súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu sumou 80 eur mesačne a ponechal styk otca s maloletou neobmedzený, alternatívne, aby rozsudok v napadnutých častiach zrušil a súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti starej matky, zaviazal otca a matku maloletej prispievať na jej výživu sumou po 80 eur mesačne a ponechal styk otca a matky s maloletou neobmedzený.

6. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zverenia maloletej B. do osobnej starostlivosti otca, výživného a náhrady trov konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. V ostatných častiach, pre nedostatok podaného odvolania nadobudol rozsudok právoplatnosť.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie týkajúce sa veci samej, správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Komplexne posúdil pomery účastníkov ich výsluchmi a šetrením pomerov u oboch a z takto vykonaného dokazovania konštatoval správne právne závery. Z dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia v napadnutej časti týkajúcej úpravy rozsahu styku matky s maloletým a rozhodnutia o trovách štátu. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

10. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu pre čas po rozvode tak, že navrhla, aby súd zveril dieťa do jej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného sumou 100 eur mesačne. Súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom styk matky s maloletou ponechal neobmedzený a matku zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne k rukám otca. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok v časti, v ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca, v časti vyživovacej povinnosti matky, styku matky s maloletou a v časti týkajúcej sa trov konania. rozsudok v časti, ktorou bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

11. Podľa § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 12. Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností je i právo rodiča s maloletým dieťaťom sa stýkať. Preto v prípade nezhôd medzi rodičmi úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom tvorí časť výkonu ich práv a povinností, o ktorej rozhoduje súd v intenciách § 36 ods. 1 v spojení s § 24 a § 25 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania

posudzovať starostlivo a zvážiť jednak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, atď.), ako i okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, atď.). V prípade, že je to v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, súd styk dieťaťa s rodičmi obmedzí alebo ho celkom zakáže (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine).

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

15. Ust. § 36 ods. 1 ZoR, je takto v priamom vzťahu k ust. § 24 až 26 ZoR, ktoré určujú povinnosť súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. V tých prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd preto upraví všetky otázky, ktoré sa týkajú výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, tiež kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a upraví aj styk s dieťaťom, pokiaľ rodičia úpravu styku žiadajú. Zároveň ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi.

16. Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého dňa 20. 11. 1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.

17. Odvolací súd mal za to, že dokazovanie prvoinštančného súdu bolo veľmi starostlivo orientované na zistenie skutočností potrebných pre úpravu práv a povinností rodičov a ich styku k maloletej B.. V tomto smere konštatuje, že súd prvej inštancie správne vzhliadol za vhodné zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že u otca sú vytvorené vhodné podmietky pre výchovu a výživu maloletej. Je nutné prihliadnuť i na výsledky pohovoru vykonaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany dňa 15.03.2018, pričom psychológ Úradu v podanej správe súdu oznámil, že obidvaja rodičia majú B. veľmi radi, rodičia majú problém vo vzájomnej komunikácii. B. pociťuje k otcovi viac kladných citov ako k matke, má s ním vybudovaný pozitívnejší vzťah, matke pripisovala viac negatívnych vlastností a formou neverbálnej komunikácie bolo vidieť, že B. je smutná, pretože jej chýba matkin záujem. Z vyjadrení matky bolo cítiť emocionálny chlad. Ďalším významným faktorom, prečo súd vzhliadol vhodnejšie prostredie pre maloletú u otca, je problém matky s užívaním alkoholu. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka je od 28. 08. 2017 u psychiatričky MUDr. I. G., psychiatrická ambulancia v P., liečená pre nadužívanie alkoholu a úzkostne - depresívnu poruchu, z ktorého dôvodu bola od 27. 09. 2017 do 08. 12. 2017 hospitalizovaná v PN vo E. X.. Matka žije s priateľom, s ktorým sa zoznámili na liečení vo E. X., pričom priateľ matky požívanie alkoholu i naďalej nevylúčil. Požívanie alkoholu matkou nevylúčila ani jej matka, stará matka maloletej. Odvolací súd teda nemal za jednoznačne preukázané, že problém matky s alkoholom je definitívne ukončený, aj keď z jej konania je zrejmá snaha o nápravu v tomto smere. Súd prvej inštancie ďalej správne skonštatoval, čo vyplýva i z obsahu spisu, že matka svoju starostlivosť o maloletú vykonáva za významnej pomoci svojich rodičov. Nie je prípustné, aby starí rodičia suplovali výchovu, starostlivosť a povinnosti rodičov pri starostlivosti o dieťa. Zrejmá bola i matkina nestálosť v postoji k zvereniu maloletej, keď svoj samotný návrh menila, žiadala zveriť maloletú do svojej starostlivosti, neskôr ju navrhla zveriť otcovi a v odvolaní pripustila

možnosť jej zverenia do osobnej starostlivosti starej matky. Za takto zistenej skutkovej situácie odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že maloletú je potrebné zveriť do osobnej starostlivosti otca s poukazom na všetky vyššie spomenuté faktory s tým, že u otca je vhodné prostredie pre výchovu a dospievanie maloletej so zárukou stability, pričom otec s maloletou majú k sebe vytvorený veľmi pozitívny citový vzťah. Keďže maloletá má vytvorený pozitívny vzťah aj k matke a k jej rodičom a rodičia upraviť styk nežiadali, súd prvej inštancie správne ponechal styk maloletej s matkou za neobmedzený. Styk matky s maloletou bol tak upravený v dostatočnom rozsahu v súlade so zisteným skutkovým a právnym stavom, ako aj v súlade so záujmami oboch rodičom a maloletej B.. Odvolací súd sumarizuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v tejto časti za správne a vyčerpávajúco odôvodnené, preto naň v ďalšom poukazuje. 18. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Úvodom je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

23. Odvolací súd po prejednaní veci v časti určenia vyživovacej povinnosti matky na maloletú dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej

úpravy vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že správne a dostatočne boli zistené pomery na strane otca aj matky. V konaní bolo preukázané, navrhovateľka je od 01. 03. 2018 zamestnaná v spoločnosti X. D. s.r.o. T. ako operátorka výroby a jej mzda za odpracovaný mesiac je 517 eur. V tej istej spoločnosti je zamestnaný aj jej priateľ. Matka nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec maloletej od 01. 03. 2018 zamestnaný v spoločnosti T. s.r.o. L. J. ako robotník s priemerným čistým mesačným zárobkom 536 eur, okrem toho poberá aj výsluhový dôchodok ako bývalý policajt. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. L. P., narodenému mimo manželstva vo výške 30 eur mesačne a do mája 2018 mal vyživovaciu povinnosť aj k plnoletej dcére C. pochádzajúcej z jeho prvého manželstva. Posudzujúc takto zistené pomery na strane všetkých účastníkov konania v ich vzájomnej súvislosti odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť zo strany matky na maloletú určená v sume 80 eur mesačne aj podľa odvolacieho súdu zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti matky ako i odôvodnené potreby maloletej determinované jej vekom, vývinom, školskou a mimoškolskou činnosťou, vyžadujúcou si finančné náklady, zároveň majúc na zreteli, že potreby maloletej sú čiastočne kryté i prídavkami na dieťa. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje i v tejto časti za správne a vyčerpávajúco odôvodnené, preto naň v ďalšom v celom rozsahu poukazuje.

25. Odvolací súd považuje za správne napadnuté rozhodnutie aj v časti, v ktorej rozhodol o trovách prvoinštančného konania, ktoré rozhodnutie bolo správne odôvodnené s poukazom na ust. § 52 CMP.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zverenia maloletej B. do osobnej starostlivosti otca, výživného a náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 . Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 . Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 . Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu