Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10CoE-34-2018.pdf
PDF · 76.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/34/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti povinnému T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Q. XXX, (do 15.5.2012 podnikateľský subjekt zapísaný v živnostenskom registri s miestom podnikania na totožnej adrese; IČO: 45 506 183), o vymoženie 1.010,87 eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom W., N. XX, pod sp. zn. EX 7413/2011, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Er/1049/2011-57 zo dňa 4.1.2018 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníci n e m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok, resp. EP) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení. Vychádzal zo záveru, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým exekučným titulom, lebo rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť v predmetnej veci. Rozhodcovská doložka totiž nebola uzatvorená platne; t.j. v zákonom vyžadovanej písomnej forme (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi; ďalej tiež len ZRK). 2. Okresný súd konštatoval, že v súdenom prípade bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ), ktoré sú prílohou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným; avšak tieto neboli podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú doložku uzatvoriť buď tak, že je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch umožňujúcich zachytenie obsahu rozhodcovskej doložky a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Okresný súd zdôraznil, že úprava v ZRK o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 z 30.11.2011). 3. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou aj za situácie, že je uzatvorená vo forme doložky k (hlavnej) zmluve. Predmetný záver okrem legálnej definície podľa § 3 ods. 1 ZRK vyplýva tiež z § 5 dotknutého právneho predpisu. Rozhodcovská doložka teda nie je len časťou zmluvy, ale „má vlastný právny osud“. Nadväzne, iba na základe jej začlenenia oprávneným do všeobecných obchodných podmienok, bez ich podpísania zmluvnými stranami, v posudzovanom prípade nemožno konštatovať, že bola platne uzatvorená. Okresný súd dodal, že na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že povinný uzatvoril úverovú zmluvu ako podnikateľský subjekt. Súvisiace ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní sú kogentnými a nie je možné sa od nich odchýliť. Zároveň exekučný súd je povinný vždy (aj z úradnej povinnosti) prihliadnuť na dôvod zastavenia exekúcie. 4. O trovách exekúcie okresný súd rozhodol tak, že oprávnenému podľa § 203 ods. 1 EP uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi sumu 39,83 eur. Zohľadnil, že oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, keďže ju viedol na podklade nespôsobilého exekučného titulu.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. „Razantne odmietal“ postavenie povinného ako spotrebiteľa; v úverovej zmluve sa sám povinný identifikoval údajmi podnikateľa (predovšetkým IČO) a výslovne vyhlásil, že prostriedky poskytnuté na základe úveru použije na podnikanie. Oprávnený teda vstupoval do záväzkového vzťahu v dobrej viere v pravdivosť (vlastných) tvrdení povinného. Pokiaľ sa aktuálne povinný bráni tým, že nebol dostatočne informovaný, ide o účelové vyjadrenie. Keďže sa nejednalo o spotrebiteľský právny vzťah, je bezpredmetné posudzovanie obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vo vzťahu k zmluve uzavretej medzi účastníkmi/stranami. 6. Rovnako oprávnený „rázne odmietal“ konštatovanie, že obchádza zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Uviedol, že v čase úverovej uzavretia zmluvy neexistoval právny predpis, ktorý by stanovoval maximálnu výšku úrokov. Dôkazné bremeno ohľadne neprimeranosti úroku znáša povinný, pričom je nutné porovnávať úroky z úverov nie vo vzťahu k bankám, ale vo vzťahu k iným - nebankovým
- subjektom na finančnom trhu. Odvolateľ tvrdil, že hoci okresný súd posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú a odcitoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. „neuviedol ani jediné tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia“, z ktorého titulu je napadnuté uznesenie aj nepreskúmateľné. 7. V súvislosti s rozhodcovským konaním oprávnený poukazoval na to, že rozhodcovská doložka bola tzv. nevýhradnou, lebo umožňovala každej zmluvnej strane sa domáhať ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Zdôrazňoval prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach a dodal, že v rozhodcovskom konaní bola zachovaná rovnosť účastníkov. Vzhľadom na to, že pre rozhodcovské konanie je príznačná písomná forma, nie je zásadná ani vzdialenosť miesta rozhodcovského konania.
8. Povinný aj súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v preskúmavanej časti uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Krajský súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska odvolacieho prieskumu konkrétneho rozsudku/uznesenia predmetná viazanosť pritom veľmi úzko súvisí s určujúcim záverom okresného súdu, na ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie.
11. Okresný súd založil napadnuté rozhodnutie „výlučne“ na závere, že rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc, nie je platným dojednaním z dôvodu absencie zákonom vyžadovanej písomnej formy. Dotknutý záver, ktorý bezprostredne podmieňuje zastavenie exekúcie, odvolateľ vôbec nenamietal; t.j. nijako nespochybňoval jeho správnosť. Nadväzne možno uzavrieť, že odvolanie oprávneného (pre relevantné nenamietanie rozhodujúceho a určujúceho záveru) nebolo spôsobilé privodiť zrušenie, eventuálne zmenu napadnutého uznesenia.
12. Inými slovami, nie je prípustné konfrontovať prvoinštančný súd so závermi, ktoré v napádanom rozhodnutí ani nevyslovil. Z tohto pohľadu odvolacie námietky o nespotrebiteľskom charaktere základného vzťahu, o účelovosti obrany povinného, o neobmedzení výšky úrokovej sadzby predstavujú zjavné zlyhanie odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov. Obdobne aj námietky, ktoré aspoň „okrajovo“ sa týkajú otázky posudzovanej okresným súdom, t.j. rozhodcovského konania, vôbec nereagujú na vyššie spomenutý určujúci záver okresného súdu. Pokiaľ je rozhodcovská zmluva/ doložka neplatným právnym úkonom, je úplne bezpredmetnou odvolacia argumentácia oprávneného o jej nevýhradnom charaktere, o prípustnosti rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach (navyše,
ak na inom mieste odvolania „razantne odmietal“ spotrebiteľský charakter vzťahu medzi účastníkmi), o rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní, či o nepodstatnosti vzdialenosti od rozhodcovského súdu.
13. Celkovo možno konštatovať, že nekorešpondovanie dôvodov odvolania so závermi okresného súdu je zrejme dôsledkom podávania (značne) formulárových odvolaní oprávneným v stovkách obdobných vecí bez ohľadu na to, čo bolo v jednotlivom prípade podstatou rozhodnutia exekučného súdu. Nadväzne je úplne nenáležitým tvrdenie o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia; naopak, odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu spĺňa všetky parametre zákonného odôvodnenia.
14. Nad bezprostredný rámec odvolacieho konania krajský súd, zhodne s okresným súdom, zdôrazňuje, že bez platne uzavretej rozhodcovskej doložky neprichádza do úvahy založenie právomoci rozhodcovského súdu. Následne akékoľvek rozhodnutie ním vydané predstavuje nulitný právny akt nespôsobilý byť exekučným titulom.
15. Voči výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné a keďže ani nebol odvolaním oprávneného napadnutý, nebolo potrebné vo vzťahu k nemu (procesne) rozhodovať odvolacím súdom (odmietnuť ho z dôvodu neprípustnosti odvolania). Na predmetnom konštatovaní nič nemení fakt, že zo všeobecného hľadiska ide o závislý výrok. Len táto „procesná naviazanosť“ pri neprípustnosti odvolania proti určitému výroku a zároveň pri (ani) nepodaní odvolania nezakladá potrebu (v podstate) formálneho rozhodovania odvolacieho súdu.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - oprávnený v tomto štádiu konania úspešný nebol; naproti tomu povinnému (a ani súdnemu exekútorovi) v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli (§ 251 CSP).
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.