Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-51-2018.pdf
PDF · 90.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Ivony Hrčekovej a JUDr. Andrey Sedláčkovej v právnej veci žalobcu PEMOS, s.r.o., Mostová 93, Mostová, IČO: 35 727 071, proti žalovanému BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, Bratislava, IČO: 31 357 814, práv. zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, Rožňavská 2, Bratislava, o zaplatenie 1.300 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/518/2015-56, zo dňa 12.9.2017 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/518/2015-56 zo dňa 12.9. 2017 p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.300 EUR s príslušenstvom a trovami konania. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 04.01.1999 uzatvoril so žalovaným Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok. Vzhľadom na to, že dodávateľ BBC Auto, s.r.o. nedodal predmet leasingovej zmluvy č. 4577/1998, žalovaný predčasne ukončil leasingovú zmluvu a vyúčtoval dňa 17.02.2000 sumu 268.440 Sk. Žalovaný v roku 1999 podal trestné oznámenie na konateľa spoločnosti BBC Auto, s.r.o., ako dodávateľa a na konateľa žalobcu ako nájomcu a požadoval náhradu škody vo výške 548.562 Sk, ktorá bola žalovanému následne v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 To 93/2005 zo dňa 14.11.2006 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4T 4/2003 zo dňa 27.04.2007 uhradená. Na základe uvedeného mal žalovaný podľa názoru žalobcu uhradiť žalobcovi škodu vo výške 268.440 Sk (8.910,58 EUR), čo však ani napriek výzve na úhradu zo dňa 09.11.2007 neurobil. Žalobca si v konaní uplatňoval len časť pohľadávky vo výške 1.300 eur, a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na úhradu súdneho poplatku. K plneniu zo strany dodávateľa BBC Auto, s.r.o. voči žalovanému došlo dňa 27.04.2007, a teda týmto dňom mal žalovaný podľa žalobcu uhradiť jeho pohľadávku . Premlčacia doba pohľadávky začala plynúť od 27.04.2007, kedy bola i prvýkrát možnosť uplatniť si túto pohľadávku na súde, avšak toto nebolo reálne, nakoľko daná pohľadávka bola riešená na súde od 01.03.2005 v rámci obnovy konania obžaloby sp. zn. 1T 60/2009 ktorá bola ukončená dňa 18.07.2012. Na základe uvedeného v období od 28.04.2007 do 18.07.2012 bola premlčacia doba prerušená a opäť začala plynúť dňom 19.07.2012 a desaťročná premlčacia doba končí dňom 26.04.2017. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva že predmetný nárok premlčaný
nie je. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Namietol premlčanie žalobcom uplatneného nároku, nakoľko vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy bolo vystavené dňa 17.02.2000. Žalovaný ďalej uviedol, že je zrejmé, že osoby konajúce za dodávateľa leasingového nájomcu predstierali vážnu vôľu uzavrieť leasingovú zmluvu s cieľom vylákať od žalovaného finančné prostriedky. Leasingovú zmluvu tak možno považovať za absolútne neplatnú pre absenciu vážnej vôle na strane leasingového nájomcu, nemožno preto ani hovoriť o nároku žalobcu na vrátenie akontácie, provízie a 1. splátky a protinároku žalovaného na vrátenie kúpnej ceny, ale jestvuje iba nárok žalovaného na náhradu škody, ktorá vznikla vo výške rozdielu medzi prostriedkami vylákanými od žalovaného pod zámienkou dodania predmetu leasingu a leasingovým nájomcom uhradenou akontáciou, províziou a 1. splátkou, bez uhradenia ktorých by sa páchateľom nepodarilo finančné prostriedky od žalovaného vylákať.
3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 04.01.1999 leasingovú zmluvu č. 4577/98, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo CITROEN Jumper 2,5 TDI 35LH. Zmluva bola z dôvodu podvodného konania vo vzťahu k žalovanému predčasne ukončená, pričom uvedený skutok, ktorým bola žalovanému spôsobená škoda na majetku bol prejednaný v rámci trestného konania. Nakoľko došlo k predčasnému ukončeniu predmetnej leasingovej zmluvy, žalovaný listom zo dňa 17.02.2000 oznámil žalobcovi, že jeho nárok z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy vo výške 268.440,- Sk mu bude uhradený až po zaplatení nároku žalovaného voči dodávateľovi. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 1.300,- eur s príslušenstvom, predstavujúcej časť zo sumy vo výške 268.440 Sk (8.910,58 eur) odvodzoval práve z predmetného vyúčtovania, ktoré považoval za záväzok, ku ktorému sa žalovaný zaviazal pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy. Právny zástupca žalovaného vo svojich písomných podaniach, ako i ústnom prednese považoval nárok žalobcu za premlčaný. K tvrdeniu žalobcu, v zmysle ktorého sa žalobca odvolával na ustanovenie § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka a s tým súvisiaci začiatok plynutia premlčacej lehoty dňom 27.04.2007 uviedol, že rozhodujúcim momentom pre začatie plynutia premlčacej lehoty je deň plnenia na základe neplatnej zmluvy, avšak plnenia ktorého sa veriteľ domáha a nie plnenia z akéhokoľvek záväzku. S uvedenou argumentáciu žalovaného sa súd prvej inštancie stotožnil v plnom rozsahu, pričom dodáva, že pri posúdení námietky premlčania súd prvej inštancie nevychádzal z ustanovenia § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale z ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko pre právne posúdenie predmetného konania nepovažoval vyriešenie otázky platnosti, prípadne neplatnosti leasingovej zmluvy za skutočnosť, ktorá by mala pre toto konanie zásadný význam, a to aj s ohľadom na to, že žalobca súdu prvej inštancie nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovanému poskytol z tejto zmluvy nejaké plnenie od jej predčasného ukončenia, resp. odo dňa vyhotovenia vyúčtovania zo dňa 17.02.2000. Žalobca sa v konaní odvolával len na plnenie poskytnuté žalovanému dodávateľom v rámci vysporiadania náhrady škody, čo je v tomto kontexte irelevantné. V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že moment uplynutia premlčacej doby by bol aj za predpokladu, že bola zmluva neplatná v zásade rovnaký. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil aj s argumentáciu žalovaného, ktorá sa týkala uznania záväzku za ktoré žalobca považoval "Vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy" zo dňa 17.02.2000, kde žalovaný poukázal na ustanovenie § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého aj za predpokladu, že by sa jednalo o uznanie záväzku žalovaným, čo však žalovaný popiera, premlčacia doba uznaného záväzku je len štvorročná, a teda táto by začala plynúť v roku 2000 a uplynula by najneskôr v roku 2004. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by žalovaný uznal prostredníctvom iného jednostranného právneho aktu pohľadávku žalobcu, súd prvej inštancie tvrdenia žalobcu pre právne posúdenie veci považoval za bezvýznamné. Súd prvej inštancie ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalobcu týkajúcu sa spočívania premlčacej doby, kde žalobca tvrdil že dňa 27.04.2007 došlo k plneniu zo strany dodávateľa voči žalovanému (pričom táto skutočnosť je založená výlučne na základe tvrdení žalobcu), a až dňa 18.07.2012 bola v rámci obnovy trestného konania vedeného pod sp. zn. 1T 60/2009 právoplatne vec skončená, a teda v období od 28.04.2007 do 18.07.2012 bola premlčacia doba prerušená. Na základe týchto skutočností nemožno v žiadnom prípade prijať záver o tom, že došlo k spočívaniu premlčacej lehoty pohľadávky žalobcu, nakoľko premlčacia doba prestáva plynúť, keď sa nárok, o ktorého premlčanie ide uplatní v súdnom konaní, čo sa v danom prípade nenastalo a žalobca si svoju pohľadávku uplatnil v rámci tohto konania po viac ako šestnástich rokoch. Zároveň nebolo možné súhlasiť ani s tvrdeniami žalobcu, že pokiaľ žalovaný trvá na tom, že svoje nároky od dodávateľa auta doposiaľ nedostal, tak nemohol nastať ani začiatok plynutia premlčacej doby. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nerozlišuje právny vzťah, ktorý uzatvoril so žalovaným v rámci leasingovej zmluvy od iných záväzkových vzťahov, ktoré však v žiadnom prípade nemôžu mať dopad pre začatie plynutia premlčacej lehoty žalobcom uplatňovanej pohľadávky.
V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie mal pri skúmaní dôvodnosti namietaného premlčania žalovaným za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.300,- eur s príslušenstvom v zmysle predmetného vyúčtovania zo dňa 17.02.2000 bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby, pričom išlo o štvorročnú premlčaciu dobu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka so začiatkom plynutia odo dňa 21.02.2000 tak, že jej koniec podľa § 122 Občianskeho zákonníka pripadá na 21.04.2004, čo bolo pred podaním žaloby. Nakoľko žalobca nerozporoval doručenie vyúčtovania zo dňa 17.02.2000, súd prvej inštancie ustálil začiatok premlčacej doby po troch dňoch odo dňa vyhotovenia predmetného vyúčtovania, čo podľa názoru súdu prvej inštancie predstavuje adekvátny čas na jeho doručenie žalobcovi. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná a nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu, a preto návrh žalobcu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi .
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť. Podané odvolanie žalovaný odôvodňuje existenciou nasledovných odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vznik záväzku odporcu BPT Leasing, a.s. voči firme PEMOS, s.r.o. súd prvej inštancie nespochybnil. V každom prípade vznikol obchodný vzťah medzi dvoma právnickými osobami uzatvorením Leasingovej zmluvy č.4577/98 zo dňa 31.12.1998. Dňa 4.1.1999 bola uzavretá trojdohoda v zmysle Obch.zákonníka o vzájomnom započítaní pohľadávok, ako nový právny vzťah . Nakoľko dodávateľ auta BBC Auto,s.r.o. i napriek rôznym urgenciám auto nedodal, ale ani prenajímateľ BPT Leasing,a.s. neponúkol žalobcovi-nájomcovi náhradné riešenie nakoniec bola leasingová zmluva zrušená. Prenajímateľ - žalovaný dňa 17.2.2000 vykonal vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy a v ten deň odoslal aj so sprievodným listom nájomcovi. V zmysle tohto vyúčtovania prisľúbil žalovaný zaplatiť nájomcovi čiastku 268 440,- Sk s podmienkou úhrady po vrátení finančnej čiastky od BBC Auto,s.r.o. Uznanie záväzku zo strany žalovaného je podpísané výkonným riaditeľom Ing. Viktorom Tomekom, čím sa deklaruje, že doklad je dokladom aj právnym a nie len účtovným. Predložené vyúčtovanie je podľa § 323 ods.1 Obch. zákonníka uznanie záväzku, prenajímateľ (BPT) písomne uznal záväzok z danej zmluvy (uvedené je presné číslo a dátum zmluvy) a jasne uviedol dôvod vzniku pohľadávky ako aj výšku s uvedenou presnou čiastkou. Podľa § 407 Obch. zákonníka je síce premlčacia doba 4-ročná, ale začiatok plynutia premlčacej doby je podľa názoru žalobcu dátum zaplatenia nároku BPT Leasing, a.s. voči dodávateľovi - BBC Auto, s.r.o., t.j. 548.562,- Sk. Zástupca žalovaného nepredložil ani výsledok súdneho konania v danej veci v občiansko-súdnom konaní a ani súd prvej inštancie si nevyžiadal ako dôkazový materiál právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu o tom, že dodávateľ auta neuhradil BPT Leasingu a.s. požadovanú náhradu škody. Podľa §402 Obch. zákonníka: „Premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.“ Odvolávajúc sa na tento bod súdne konanie v trestnom konaní o náhrade škody č.k. 1T 60/2009 umožňuje pretrhnutie premlčacej doby na období od 28.04.2007 do 18.07.2012. Pre posúdenie otázky premlčania je nevyhnutné vymedziť nielen dĺžku premlčacej doby, ale aj jej začiatok, t.j. deň, odkedy premlčacia doba začína plynúť. Zročnosť môže byť určená právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo iného orgánu alebo dohodou účastníkov. V tomto prípade sa podľa názoru žalobcu uplatňuje dohoda účastníkov v zmysle listu žalovaného zo dňa 17.2.2000.BPT Leasing, a.s. svojim listom zo dňa 14.11.2002 opätovne potvrdila oprávnenosť pohľadávky žalobcu a prisľúbila uhradiť pohľadávku na účet SIPO, s.r.o., čo takisto nikdy nenaplnila a preto v roku 2007 žalobca odstúpil od zmluvy so SIPO, s.r.o. na vymáhanie našej pohľadávky. Je to jasné ďalšie uznanie dlhu, čím sa vyvráti tvrdenie súdu prvej inštancie v bode č.17 rozsudku.
5. K odvolaniu sa žalovaný nevyjadril .
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.7.2018. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 1.300,- eur s príslušenstvom, predstavujúcej časť zo sumy vo výške 268.440 Sk (8.910,58 Eur) odvodzuje z listu žalovaného zo dňa 17.02.2000, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho nárok z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy vo výške 268.440,- Sk mu bude uhradený až po zaplatení nároku žalovaného voči dodávateľovi, a ktorý považoval za záväzok, ku ktorému sa žalovaný zaviazal pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy.
Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
9. Ak by list žalovaného zo dňa 17.02.2000 bol uznaním záväzku žalovaným, čo však žalovaný popiera, premlčacia doba uznaného záväzku je len štvorročná, a teda táto by začala plynúť v roku 2000 a uplynula by najneskôr v roku 2004. Žalobca nepreukázal uznanie záväzku žalovaným v dobe po 23.12.2011 a pretože žaloba bola podaná súdu prvej inštancie dňa 22.12.2015 je aj podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcu premlčaný v celom rozsahu. Odvolací súd neprisvedčil ani názoru žalobcu, že premlčacia doba vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným môže spočívať v dôsledku právnych úkonov žalovaného voči spoločnosti BBC Auto, s.r.o., ako svojmu dodávateľovi prípadne v dôsledku ich súdnych sporov.
10. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym posúdením nároku žalobcu a jeho odôvodnením súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku.
11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešný žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril a neuplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).