Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7CoP-36-2018.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci účastníkov navrhovateľky - manželky: RNDr. X. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, W. - F., zastúpená Všeobecným splnomocneným zástupcom: Peter Beňo, nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, O. - N., proti druhému manželovi: Ing. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, za účasti maloletých detí: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, S. Q., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom u matky, všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, na odvolanie druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 4P/26/2017-123 zo dňa 13. marca 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania - navrhovateľky RNDr. X. Q. a druhého manžela Ing. X. Q.. Zároveň schválil rodičovskú dohodu o tom, že maloleté detí pochádzajúce z manželstva, a to maloletý X., maloletý Q. a maloletý S. sa zverujú na čas po rozvode do výchovy a starostlivosti matke, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal platiť výživné na čas po rozvode na maloletého X. vo výške 150 Eur mesačne, maloletého Q. 100 Eur mesačne a maloletého S. 100 Eur mesačne. Otec má právo styku s maloletými deťmi spontánne, na základe vzájomnej dohody otca a matky s rešpektovaním oprávnených záujmov maloletých detí. Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
2. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, dospel k záveru, že v nadväznosti na príčinu rozvratu manželstva vychádzajúc z nesporných tvrdení účastníkov konania v manželstve nefunguje vzájomné spoločné hospodárenie, teda ekonomická funkcia manželstva, a to od októbra 2016, odkedy spolu nežijú fakticky. Od decembra 2016 spolu intímne nežijú. Odkedy spolu nežijú, spoločne nevychovávajú maloleté deti, ako to má na mysli Zákon o rodine. Zo strany manželky nebolo spochybnené, že otec je v styku s deťmi, že sa pravidelne venuje výchove detí, že ich vozí do školy, trávi s nimi čas na športoviskách, kultúrne sa s nimi vyžíva. Výchovu však realizuje sám, individuálne a nie spoločne s manželkou v spoločnej domácnosti. Každý z manželov sa na výchove podieľa individuálne, nejde o spoločnú výchovu maloletých detí. Z tohto dôvodu neexistuje ani jedna funkcia manželstva. Všetky funkcie manželstva sú trvalo, hlboko narušené a nie je nádej na ich obnovu a na obnovu manželstva ako takého. Pokiaľ odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil z principiálnych dôvodov, konštatoval, že rozvod manželstva podľa Zákona o rodine je rozvodom podľa "svetských zákonov" a nejde o "rozsobáš podľa cirkevných zákonov". Pokiaľ ide o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom pochádzajúcich z manželstva, na čas
po rozvode v zmysle ustanovenia § 122 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) schválil rodičovskú dohodu. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 a § 58 CMP.
3. V zákonom stanovenej lehote čo do rozvodu podal odvolanie druhý manžel. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť, nakoľko súd pri rozvode manželstva má prihliadať predovšetkým na záujem maloletých detí. Súvislosti s rozvodom manželstva nevytvárajú podmienky pre optimálny psychosomatický vývoj maloletých a neboli dostatočne zohľadnené podmienky, že manželstvo by bolo narušené trvalo a nemôže plniť svoj účel. Manželka počas odlúčenosti deklarovala, že sa má záujem vrátiť do spoločnej domácnosti, ak sa urobia určité stavebné úpravy v dome. V súčasnosti býva v prenajatom 2- izbovom byte, ktorý je vzdialený od domu manželov cca 300 metrov. Počas odlúčenosti sú prakticky v každodennom kontakte a snažil sa manželke pomáhať s výchovou maloletých detí. Zásadnou okolnosťou, ktorá v súčasnosti ovplyvňuje ich manželský vzťah, je vplyv matky manželky (svokry). Určite je priestor na udržanie vzťahu a najmä je to zodpovednosť za spoločnú výchovu detí, čo je najdôležitejšia úloha manželstva. Rozvod manželstva negatívne ovplyvňuje najmä citové väzby maloletých S. a Q. k otcovi, ich vývinové potreby a požiadavky do budúcnosti. Je presvedčený, že 19-ročné manželstvo, v ktorom sa narodili 4 deti, nemožno ukončiť na základe „okamžitej nálady“ jedného z partnerov. Svoju manželku miluje a aktuálne dôvody, ktoré uvádzala manželka - ekonomické, prekonal a je tu priestor na obnovenie manželského spolužitia.
4. K odvolaniu druhého manžela sa vyjadrila manželka - navrhovateľka. Uviedla, že spoločná domácnosť je ideálnym prostredím, ak je táto domácnosť zdravou, pričom tá ich už dlhodobo nebola. Aj v prípade, ak by ich manželstvo nebolo rozvedené, odmieta sa vrátiť alebo znova vytvoriť s odporcom spoločnú domácnosť. Pokiaľ by aj ich manželstvo nebolo rozvedené, manžel nemôže podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý by jej ukladal povinnosť vytvoriť s ním spoločnú domácnosť. Vzhľadom na jeho správanie a spôsob výchovy podľa nej ho odmietajú aj samotné deti. Od opustenia spoločnej domácnosti sa všetkým deťom zlepšil prospech a zdravie. Deti trpia správaním a ponižovaním zo strany manžela. Je zvláštne, že manžel priamo na pojednávaní súhlasil s rodičovskou dohodou o úprave práv a povinností k deťom a v odvolaní „chce vytvárať“ spoločnú domácnosť. Manžel klame, nakoľko o stavebné úpravy ho žiadala, odkedy sa do domu nasťahovala a nie v dobe, keď sa z neho odsťahovala. Opätovne zdôraznila, že do spoločnej domácnosti k manželovi sa nevráti, aj keby urobil nevie aké stavebné úpravy. Ani pred októbrom 2016, ani v čase „odlúčenosti“ nie sú v každodennom kontakte. Manžel sa zastaví raz za dva týždne a zoberie zväčša len maloletého Q. (ktorý je mimochodom jediným, kto s manželom ešte nejako komunikuje) na prechádzku, korčuľovanie alebo na bicykel. Tieto stretnutia občas vopred ohlási a aj tie väčšinou zruší, alebo sa proste nedostaví bez toho, aby o tom informoval. Jej matka každý týždeň dochádza, aby odprevadila maloletých S. a Q. do školy v dňoch utorok až štvrtok, nakoľko kvôli práci to ona nemôže zabezpečiť a na manžela sa nedá v tom spoľahnúť. Mnohokrát sa stalo, že prisľúbil, že maloletých zo školy zoberie a nedostavil sa. Ich rozvrat je dlhodobý a manžel mal dostatok času, minimálne 20 rokov, aby ho napravil. Neexistuje žiaden priestor na udržanie vzťahu, pretože k manželovi okrem ľahostajnosti už nič necíti. V styku s maloletými deťmi mu žiadnym spôsobom nebráni a je na manželovi, aby si vytvoril citové väzby k maloletým. Vzťahy k starším deťom sú v súčasnosti veľmi narušené, ale ani do týchto nejako nezasahuje, ani ich nekoriguje. Tvrdenie, že ju manžel miluje, je pre ňu opätovne podivuhodné. Vie o tom, že má vyše ročnú známosť. O prekonaní ekonomických problémov manžela nevie, pretože celú výchovu detí hradí sama. Manžel jej stále nijako finančne neprispieva, ani nijako finančne nezabezpečuje deti. Odvolanie manžela vníma nie ako snahu o výchovu maloletých, pretože túto realizoval skutočne minimalisticky, ale ako jeho zvrátenú myšlienku, aby sa všetko vrátilo do stavu pred októbrom 2016, kedy sa nijako nepodieľal na spoločnej domácnosti, ale zároveň bolo „o neho postarané“. Všetok čas trávil v posteli alebo za počítačom. Odmietol nastúpiť do práce, aby finančne rodinu zabezpečil a ponechával to na nej. Požičiaval si finančné prostriedky, ktoré nemienil vrátiť. S deťmi sa nikdy neučil, ani s nimi netrávil spoločný čas. Na základe toho navrhuje rozsudok potvrdiť.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v rozsahu § 65, § 66 a § 67 CMP a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Podľa § 94 CMP účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia. Z tohto dôvodu odvolací súd ich v svojom rozhodnutí označoval ako navrhovateľka-manželka a druhý manžel.
8. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Rozsudok o rozvode manželstva a úprave pomerov maloletých na čas po rozvode je veľmi špecifický, lebo výroky, ktoré obsahuje, sú od seba vzájomne závislé. Všetky výroky o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode sú závislé od výroku o rozvode manželstva. Ak je napádaný výrok o rozvode manželstva odvolaním, nie je možné, aby ostatné výroky nadobudli právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu, hoci proti schválenej dohode rodičov nie je prípustné odvolanie (§ 122 CMP), jedná sa o závislý výrok od výroku o rozvode manželstva, preto odvolací súd preskúmaval i schválenú rodičovskú dohodu o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.
9. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, neplniace si ekonomickú funkciu a spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletých detí, ako aj prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúci si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, keď účastníci spoločne nehospodária, každý po finančnej stránke si zabezpečuje svoje potreby sám, intímne sa nestýkajú od decembra 2016, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií. Navrhovateľka-manželka sa vyjadrila, že k manželovi cíti už iba ľahostajnosť a vo vyjadrení k odvolaniu manžela sa jednoznačne vyjadrila, že sa odmieta vrátiť a znova vytvoriť s odporcom spoločnú domácnosť. Odvolací súd s poukazom na spomínané vyjadrenie navrhovateľky-manželky a že z jej strany sa jedná o dlhodobý rozvrat, nevidel ani perspektívu obnovenia manželského spolužitia do budúcnosti. Samotný rozvod manželstva podľa názoru súdu nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí, aby vyrastali v konfliktnom prostredí. Práve konfliktné prostredie by mohlo na deti pôsobiť stresujúco. Navrhovateľka-manželka sa dokonca vyjadril, že od doby ako nežijú v spoločnej domácnosti deťom sa zlepšil zdravotný stav ako aj výsledky v škole. Manžel to žiadnym spôsobom nerozporoval. Pokiaľ ide o námietku manžela, že s manželkou majú zodpovednosť za spoločnú výchovu detí, uvedené je možné realizovať aj mimo toho, že budú tvoriť spoločnú domácnosť. Aj po rozvode manželstva zostávajú zachované rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov voči maloletým deťom. Je na správaní rodičov, aby maloleté deti pochádzajúce z manželstva čo najmenej pociťovali to, že ich rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.
10. Pokiaľ ide o schválenú rodičovskú dohodu na úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, odvolací súd poukazuje na to, že táto nie je v rozpore so záujmami maloletých detí, a preto aj v tejto časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie - schválenie rodičovskej dohody - za správne.
11. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok druhého manžela, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie o rozvode manželstva, ako aj konanie súdu starostlivosti o maloleté deti ohľadne trov konania, neustanovuje inak. Nejedná sa o prípad upravený v ust. § 543 CMP (určenie rodičovstva a notárske úschovy), a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania (§ 55 CMP), nakoľko si účastníci konania neuplatnili nárok na náhradu trov konania. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)