Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-1377-2012.pdf
PDF · 76.3 KB
Case nature
Subarea
13Er/1377/2012
Uznesenie
Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: RECLAIM, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 46 076 760, právne zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti povinnému: A. G., U.. X.X.XXXX, R. L. X, Q. O., o vymoženie 1680,- eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a túto z a s t a v u je .
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. V danej veci Okresný súd Komárno vydal dňa 24.10.2012 pre súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku poverenie na vykonanie exekúcie (EX 4923/2012). Exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stredoeurópskeho arbitrážneho súdu v Bratislave č.k. 6Rk42/2010-04 zo dňa 26.9.2011.
2. Nakoľko exekučným titulom v danej veci je rozsudok rozhodcovského súdu, súd je povinný skúmať, či bola daná jeho právomoc konať a rozhodovať platnou rozhodcovskou zmluvou uzavretou medzi zmluvnými stranami. Z predložených listín súd zistil, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému na základe zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 8.11.2007 úver vo výške 56.534,- Sk (1876,58 eur), ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 2632,90 Sk (87,39 eur). Podľa dohody o splácaní dlhu v splátkach uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného povinný uznal záväzok voči právnemu predchodcovi, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. V Článku IV. sa strany dohodli, že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo tejto rozhodcovskej doložky, predložia na rozhodnutie výlučne stálemu rozhodcovskému súdu Stredoeurópsky arbitrážny súd so sídlom v Bratislave podľa ustanovení jeho Rokovacieho poriadku a Štatútu.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ EP exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
3. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona,
a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).
4. Zmluva o splátkovom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade poskytnutí pôžičky o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia §53 a nasl. OZ. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá v znení účinnom do 31.12.2007 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a aplikoval ustanovenie § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, ako aj ustanovenia § 3 ods. 1,2 citovaného zákona, § 53, §54 ods. 1,2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17.4.2009.
5. Dohoda o splácaní dlhu v splátkach je formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok povinnému vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je predkladaná povinnému spolu s ostatnými listinami. Z textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. To, že oprávnený nekonal s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočností, že povinný nemal žiadnu vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody. Takisto aj rozhodcovská zmluva bola vopred oprávneným naformulovaná, takže jej obsah už povinný nemohol ovplyvniť. Do takto pripraveného formulára boli vpísané iba už iba osobné údaje povinného ako meno, priezvisko, adresa pobytu, rodné číslo a údaje o výške záväzku a splátkach. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ (povinný) týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom v prevažnej väčšine iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, však musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy
vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v predloženej dohode odvolací súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné účastníkmi uzavretú rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,C-243/08, C-168/05). Z uvedených dôvodov predmetnú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
6. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP tak ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
7. Súd v súlade s § 203 ods. 1 EP o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi druhým výrokom nepriznal, keď súdny exekútor na písomnú výzvu súdu ohľadom vyčíslenia trov exekúcie doručenú mu dňa 11.4.2016 nereagoval, prípadný vznik trov v priebehu exekúcie nepreukázal, pričom ani zo súdneho spisu sp. zn. 13Er/1377/2012 vznik trov exekúcie súdnemu exekútorovi nebol preukázaný.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Proti 2. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).