Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Cpr-5-2016.pdf
PDF · 135.7 KB
Case nature
Area
Subarea
44Cpr/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobkyne: Ing. B. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom F. nad G. č. XX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Radovan Grujbár, advokát, so sídlom v Trnave, Adama Štrekára 8255/50, proti žalovanému: CHATEAU MODRA, a.s., so sídlom Modra, Dolná 120, IČO: 35 754 079, v zastúpení: advokátska kancelária JUDr. Anna Hudáková s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 66, IČO: 47 250 798, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania, na účet žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 28.07.2016, v znení doplnenia žaloby zo dňa 07.10.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že výpoveď z pracovného pomeru daná jej žalovaným dňa 29.02.2016 je neplatná. Zároveň sa domáhala náhrady mzdy vo výške 1.080,-Eur mesačne od 01.06.2016 do doby, kým bude právoplatne rozhodnuté o skončení pracovného pomeru a trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 14.09.2009 uzatvorila pracovnú zmluvu na pozíciu " manažér pre hospodársku správu a riadenie nákupu ". Obsahom pracovnej činnosti žalobkyne bolo: zodpovednosť za nákupný proces, porovnávanie cenových ponúk, výberové konania na dodávateľov tovarov a služieb, zabezpečovať proces objednávania a nákupu materiálu, tovaru a služieb pre všetky strediská spoločnosti, zodpovednosť za BOZP a požiarnu ochranu. Dňa 29.02.2016 jej žalovaný doručil výpoveď z pracovného pomeru, ako dôvod výpovede uviedol zrušenie pracovnej pozície - § 63 ods. 1 písm. b) a zároveň zrušenie organizácie § 63 ods. 1 písm. a). Podľa výpovede mal skončiť pracovný pomer dňa 31.05.2016. Žalobkyňa má za to, že výpoveď má podstatné právne vady a žiada, aby súd určil, že výpoveď je neplatná a žalovaného zaviazal na náhradu mzdy vo výške 1.080,-Eur mesačne od 01.06.2016 až do doby, kým bude právoplatne rozhodnuté o skončení pracovného pomeru.
3. Na pojednávaní dňa 25.06.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:
I. Súd určuje, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného z 29.02.2016 je neplatná a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným skončí právoplatnosťou rozsudku.
II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy do doby právoplatného skončenia pracovného pomeru.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania.
4. Súd uznesením na pojednávaní dňa 25.06.2018 pripustil zmenu žaloby uvedenú v bode 3. odôvodnenia tohto rozsudku.
5. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila: výpoveď z pracovného pomeru z 29.02.2016, záznam o personálnom pohovore z 29.02.2016, pracovnú zmluvu z 14.09.2009, dodatok k pracovnej zmluve z 01.07.2010, popis pracovnej funkcie, e-mailovú komunikáciu z 21.07.2016 a 08.09.2016, potvrdenie o dočasnej PN.
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním z 15.02.2017. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Má za to, že výpoveď spĺňa hmotnoprávne náležitosti ustanovené zákonníkom práce, t. j. má písomnú formu, dôvod výpovede je dostatočne skutkovo vymedzený vo výpovedi ako zrušenie pracovnej pozície z dôvodu znižovania stavu zamestnancov a že výpoveď bola riadne doručená žalobkyni na pracovisku. Uviedol, že žalobkyňa bola prijatá do pracovného pomeru u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.09.2009 na pozíciu " manažér pre hospodársku správu a riadenie nákupu ". Pracovná zmluva bola zmenená v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 11.12.2009, dodatku k pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2010, dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2010 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2012. Pri daní výpovede žalobkyňa pracovala na pozícii - referent kontrolingu a nákupu, na základe dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01.01.2010. Rozhodnutím prijatým predstavenstvom spoločnosti dňa 29.02.2016 bolo rozhodnuté o zmene úloh s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, ako aj o znižovaní stavu zamestnancov a o zrušení pracovnej pozície - referent kontrolingu a nákupu, s účinnosťou od 01.06.2016, ktorú vykonávala žalobkyňa. Na základe rozhodnutia predstavenstva bolo vydané organizačné opatrenie zo dňa 29.02.2016, ktorým sa rozhodlo o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou. Z týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že žalovaný týmito racionalizačnými opatreniami sledoval jediný cieľ spoločnosti
- zmenu úloh a zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia a zvýšenia efektívnosti práce. Medzi organizačnou zmenou - zrušenie pracovnej pozície referent kontrolingu a nákupu je daný príčinný vzťah. Vzhľadom na rozhodnutie predstavenstva o zmene úloh ( a to aj vzhľadom na rozhodnutie o ukončení živočíšnej výroby), žalovaný už nepotreboval práce, ktoré vykonávala žalobkyňa, nakoľko v rámci racionalizačných opatrení bolo rozhodnuté, že tieto práce, ktoré už budú v obmedzenom rozsahu, bude možné a dostačujúce zabezpečovať priamo členmi predstavenstva. V dôsledku týchto vnútorných racionalizačných zmien sa pracovná pozícia, ktorú vykonávala žalobkyňa stala nadbytočná a bolo rozhodnuté o jej zrušení. Dňa 29.02.2016 za prítomnosti Mgr. Róberta Levčíka a Rastislava Urlanda bolo so žalobkyňou prerokované, že pracovná pozícia referenta nákupu bola zrušená v rámci znižovania stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce, ktorú žalobkyňa vykonávala a že nemá pre ňu voľné iné vhodné miesto, len miesto - robotník vo vinohrade. Žalobkyňa však ponúknuté pracovné miesto odmietla a záznam o personálnom prerokovaní odmietla prevziať, čo potvrdila podpisom. Žalovaný má za to, že účinky prerokovania výpovede nastali a boli reálne vykonané, aj keď žalobkyňa odmietla záznam o personálnom prerokovaní prevziať. Po uskutočnení ponukovej povinnosti a odmietnutí prijať ponúknutú prácu doručil žalovaný žalobkyni dňa 29.02.2016 písomnú výpoveď z pracovného pomeru zo skutkovo vymedzeným dôvodom - pracovná pozícia bola organizačným opatrením štatutárneho orgánu spoločnosti dňa 29.02.2016 zrušená v rámci znižovania stavu zamestnancov. Túto výpoveď žalobkyňa dňa 29.02.2016 prevzala a prevzatie potvrdila svojím podpisom. Žalovaný má za to, že výpovedný dôvod je vo výpovedi riadne skutkovo vymedzený a odôvodnený zrušením pracovnej pozície žalobkyne v rámci znižovania stavu zamestnancov tak, že ho nemožno zameniť s iným dôvodom. Je pravdou, že vo výpovedi v odkaze na ustanovenie zákonníka práce prišlo k zrejmej chybe pri písaní v písmene príslušného ustanovenia § 63 ods. 1, keď namiesto písm. b) bolo preklepom nesprávne uvedené písm. a). Žalovaný má zato, že zo skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre skončenie pracovného pomeru bolo racionalizačné opatrenie, ktorým prišlo k znižovaniu stavu zamestnancov, v dôsledku čoho sa žalobkyňa stala nadbytočná, teda ide o organizačnú zmenu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce a nie o zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti. Zákon nepredpisuje dôvod výpovede uviesť odkazom na zákonné ustanovenie, ale výpovedný dôvod vo výpovedi uviesť skutkovo. Vzhľadom na odpracovaných viac ako 5 rokov u zamestnávateľa mala žalobkyňa v súlade z § 62 ods. 3 písm. b) zákonníka práce
výpovednú dobu 3 mesiace. Žalobkyňa počas plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť 01.03.2016 riadne pracovala až do skončenia pracovného pomeru t. j. dňa 31.05.2016. Nakoľko žalobkyňa do skončenia pracovného pomeru pracovala pre žalovaného ako zamestnávateľa viac ako 5 rokov, žalovaný vyplatil žalobkyni v súlade s § 76 zákonníka práce odstupné vo výške dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. b) zákonníka práce. O znižovaní stavu zamestnancov môže rozhodovať výlučne žalovaný ako zamestnávateľ s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce žalovaného. Žalobkyňa so žalovanými nikdy nekomunikovala ani namietala, že by výpoveď žalovaného považovala za neplatnú ani to, že trvá na ďalšom zamestnávaní tak, ako to vyplýva z § 79 zákonníka práce. Až v podanej žalobe zo dňa 27.07.2016 sa žalobkyňa domáha mimo iného aj určenia, že pracovný pomer naďalej trvá. Pre uplatnený nárok na náhradu mzdy voči žalovanému je rozhodujúci až deň, kedy bol rovnopis žaloby doručený žalovanému. Nie je možné preto, aby žalobkyňa uplatňovala nárok od skončenia pracovného pomeru t. j. od 01.06.2016, ale až od doručenia žaloby žalovanému t. j. od 25.01.2017.
7. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný súdu predložil: zápisnicu z pojednávania na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 17Cpr 19/2016 z 15.02.2017, dohodu o zmene pracovnej zmluvy z 11.12.2009, dodatok k pracovnej zmluve z 01.01.2010,dohodu o zmene pracovnej zmluvy z 28.02.2012,zápisnicu zo zasadnutia z 29.02.2016, organizačné opatrenie z 29.02.2016, registračný list FO, výplatnú pásku za obdobie 5/2016, organizačnú štruktúru, správy audítora k účtovnej závierke za rok 2016, výpis z OR, faktúry za predané zvieratá, odhlášky zamestnancov pracujúcich so zvieratami, záver audítorskej správy z 29.03.2017.
8. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bodoch 3. a 7. predloženými stranami sporu, osobným spisom žalobkyne a vykonal aj ďalšie dôkazy navrhnuté stranami sporu a to: výsluch žalobkyne, výsluch svedkov A.. J. U., K. N., A.. E. Y., písomný výsluch svedka Ing. U. E. z 06.04.2018, a zistil tento skutkový stav :
9. Podľa žalobkyne je výpoveď zo dňa 29.02.2016 neplatná z dôvodu formálnych vád, keď obsahuje ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1, keď takýto objektívny skutkový stav nenastal, vo výpovedi nie je uvedená pracovná pozícia, ktorú žalobkyňa zastávala a z ktorej jej bola daná výpoveď. Výpoveď má hmotnoprávne vady, keď v nej nie je opísaný skutok, pre ktorý sa dáva výpoveď, nie je v nej špecifikované organizačné opatrenie, keď zákon nepozná znižovanie stavu zamestnancov ale nadbytočnosť a takýto skutkový podklad vo výpovedi absentuje. Nie je daný príčinný vzťah medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne. Poukazuje na zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva žalovaného z 29.02.2016, kde bol odsúhlasený predaj živočíšnej výroby s tým, že vo vzťahu k žalobkyni mala byť zabezpečená efektívnosť práce, avšak jej pracovná pozícia ( s prihliadnutím na pracovnú náplň žalobkyne ) nemala súvislosť so živočíšnou výrobou. Navyše jej náplň práce mala byť rozdelená medzi ostatných členov predstavenstva, takže nemohlo ísť o nadbytočnosť.
10. Podľa žalovaného, pokiaľ ide o dôvody neplatnosti výpovede čo do neuvedenia pomenovania pracovnej pozície, tento údaj je jednoznačne vo výpovedi uvedený, keď sa uvádza „ vaša pracovná pozícia bola zrušená“. Hmotnoprávne podmienky výpovede sú v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR - prejav vôle, uvedenie výpovedného dôvodu, písomná forma a doručenie druhému účastníkovi
- toto všetko bolo zo strany žalovaného splnené. Existenciu organizačných zmien u žalovaného preukázal žalovaný zápisnicou zo zasadnutia predstavenstva a organizačným opatrením. To, že išlo o nadbytočnosť zamestnanca je dané zrušením pracovnej pozície žalobkyne v organizačnej štruktúre žalovaného, čím je daná príčinná súvislosť. Organizačné opatrenie štatutárneho orgánu spoločnosti je vo výpovedi špecifikované uvedením " organizačné opatrenie štatutárneho orgánu spoločnosti zo dňa 29.02.2016 “. Za žalovaného rokoval so žalobkyňou H.. Z. a p. N., ktorí ju oboznámili s organizačným opatrením. Keďže nemali voľné miesto v administratíve, ponúkli jej prácu vo vinohrade, ktorú žalobkyňa odmietla. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobkyne, že organizačná zmena vo vzťahu k jej osobe bola účelová. Predstavenstvo na zasadnutí 29.02.2016 prijalo dve rozhodnutia dvomi uzneseniami, z ktorých jedno sa týkalo zrušenia živočíšnej výroby a druhé uznesenie bolo o zmene organizačnej štruktúry žalovaného tým, že sa ruší pracovná pozícia žalobkyne. Pokiaľ ide o vzťah pracovnej náplne žalobkyne k živočíšnej výrobe, tento tu bol, keďže ako nákupca objednávala veci pre rastlinnú aj živočíšnu výrobu.
11. Žalobkyňa vo výsluchu uviedla, že jej v piatok (pred dňom 29.02.2016, čo bol pondelok) telefonoval jeden z členov predstavenstva E. Y., aby sa určite zúčastnila porady predstavenstva. Takže už v piatok
vedeli, že budú o nej rozhodovať. V pondelok prišla do práce, išla na poradu kde jej uviedli, že zatiaľ ju nepotrebujú. Z porady vyšiel p. Z., mal v ruke papier a išiel s ňou za personalistom p. N., kde jej bol vysvetlený dôvod, že sa stala nadbytočná a odovzdali jej výpoveď. Povedali jej o tej práci vo vinohrade, nad tým sa len usmiala, bolo im všetkým jasné, že takúto pozíciu robiť nebude. Odfotila si záznam o personálnom pohovore so zamestnancom. Výpoveď jej odovzdal p. Levčík, prevzatie podpísala. Čo sa týka organizačnej štruktúry, ktorú založil do spisu žalovaný, tak v tejto nie je vyznačená pozícia referent kontrolingu a nákupu, je tam vedúca nákupu a obstarávania, takže nevie, aká pozícia bola zrušená. Čo sa týka jej náplne práce, boli to nákupné procesy, rokovanie s dodávateľmi, porovnávanie cien, poistné zmluvy, likvidácia poistných udalostí, životné prostredie, odpady, nákup chémie do vinohradu. Nikdy neobjednávala krmivá pre živočíšnu výrobu. Živočíšna výroba bola preložená do inej firmy, ktorú riadi manželka majiteľa JUDr. Šeba. Firma bola riadená chaoticky. Predstavenstvo nemalo plánované zasadnutia. Žalobkyňa sa domnieva, že zápisnica zo zasadnutia bola urobená dodatočne a účelovo. Žalovaný nedeklaroval zlú finančnú situáciu od roku 2009, čo nastúpila, napriek tomu brali nových zamestnancov na manažérske pozície, platili reklamu, výkonný riaditeľ bol neznalý výroby vína a mal na to poradcov.
12. Z pracovnej zmluvy zo dňa 14.09.2009 súd zistil, že medzi stranami sporu, žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer s nástupom do zamestnania dňa 14.09.2018 na druh práce - manažér pre hospodársku správu a riadenie nákupu, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Dohodnutá mzda bola vo výške 800, - Eur mesačne ako základná + pohyblivá nezaručená zložka mzdy vo forme osobného ohodnotenia do výšky 20 % základnej mzdy. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 11.12.2009 súd zistil, že pracovný pomer bol zmenený na dobu určitú do 30.06.2010. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2010 súd zistil, že pracovný pomer bol zmenený na dobu neurčitú s tým, že zamestnanec bude vykonávať druh práce
- referent controllingu a nákupu. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2010 súd zistil, že pracovný pomer bol zmenený tak, že zaručená základná mesačná mzda je vo výške 900,- Eur. Okrem toho môže byť mesačne vyplatená aj nenárokovateľná pohyblivá zložka mzdy do výšky 20 % základnej mzdy podľa rozhodnutia nadriadeného na základe plnenia pracovných úloh. Dodatok platí od 01.07.2010. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2012 súd zistil, že pracovný pomer bol zmenený v časti, že miestom výkonu práce bude Modra a Trnava. Dodatok platí od 01.03.2012.
13. Z popisu pracovnej funkcie referent controllingu a nákupu zo dňa 01.01.2010 súd zistil, že zodpovedá za nákupný proces, jeho kontrolu a optimalizáciu, porovnáva cenové ponuky a vykonáva výberové konania na dodávateľov služieb a tovarov, vedie databázu dodávateľov tovarov a služieb, zabezpečuje proces objednávania a nákupu materiálu, tovarov a služieb pre všetky strediská spoločnosti, zodpovedá za dodržiavanie pravidiel BOZP a PO, zodpovedá za dodržiavanie pravidiel a evidenciu nákupu a spotreby červenej nafty v rámci spoločnosti a komunikáciu s colným úradom, zodpovedá za evidenciu autoparku spoločnosti, sledovanie čerpania nákladov na prevádzku a údržbu autoparku, zodpovedá za funkčnosť IT infraštruktúry spoločnosti, komunikuje s telekomunikačnými spoločnosťami a spoločnosťami spravujúcimi software, hardware a internet, vypracováva a vedie záznamy o opravách strojov, zodpovedá za správnosť dokladov, zabezpečuje dodržiavanie príručky kvality, pracovných postupov.
14. Zo záznamu o personálnom pohovore so zamestnancom zo dňa 29.02.2016 súd zistil, že vzhľadom na to, že pracovná pozícia zamestnanca (žalobkyne ) bola organizačným opatrením štatutárneho orgánu spoločnosti dňa 29.02.2016 zrušená v rámci znižovania stavu zamestnancov, bola so zamestnancom prerokovaná možnosť prechodu na inú pracovnú pozíciu - robotník vo vinohrade. Žalobkyňa odmietla prevziať predmetnú písomnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti.
15. Zo zápisnice zo zasadania predstavenstva žalovaného zo dňa 29.02.2016, ktoré sa konalo o 8,00 hod. v sídle v žalovaného súd zistil, že prejednávalo program: 1. zmena úloh spoločnosti, 2. zmena organizačnej štruktúry spoločnosti a 3. rôzne. Po diskusii predstavenstvo prijalo uznesenie č . 1: a) začať s postupnými prípravami na ukončenie činnosti živočíšnej výroby, t. j. začať rokovania o vypovedaní nájomných zmlúv na stavby, kde sa vykonáva živočíšna výroba a rokovať so záujemcami o predaji zvierat patriacich do živočíšnej výroby tak, aby sa živočíšna výroba spoločnosti ukončila do 31.12.2016, b) z dôvodu zabezpečiť efektívnosť práce predstavenstvo rozhodlo priebežne navrhovať pozície, ktoré sú z hľadiska zabezpečovania činnosti nadbytočné a neefektívne.
V rámci bodu 2. (zmena organizačnej štruktúry spoločnosti) predstavenstvo prijalo uznesenie č. 2 : s účinnosťou od 01.06.2016 bude v spoločnosti realizovaná organizačná zmena, t. j. zrušuje sa v organizačnej štruktúre pracovná pozícia referent controllingu a nákupu, ktorá je pre spoločnosť ďalej neefektívna a nadbytočná. So zamestnankyňou A.. B. F., ktorej sa organizačná zmena dotýka, sa bude ihneď rokovať o skončení pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov alebo sa pristúpi k jednostrannému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce. Pracovné miesto: referent controllingu a nákupu bude dňom 01.06.2016 zrušené.
16. Z organizačného opatrenia žalovaného zo dňa 29.02.2016 súd zistil, že na rokovaní predstavenstva žalovaného dňa 29.02.2016 o 8,00 hod. bolo prijaté uznesenie o zmene úloh spoločnosti a o znižovaní stavu zamestnancov. V súvislosti s týmto organizačným a racionalizačným opatrením v rámci znižovania stavu zamestnancov bolo prijaté aj rozhodnutie o zrušení pozície referent controllingu a nákupu s účinnosťou od 01.06.2016, ktorá je pre spoločnosť nadbytočná a tým bolo rozhodnuté o znížení stavu zamestnancov o zamestnankyňu pracujúcu na tejto pozícii, t. j. Ing. B. F.. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca pracujúceho na tejto pozícii, t. j. pre A.. B. F. iné vhodné miesto a nemá možnosť ju ďalej zamestnávať, je potrebné v rámci znižovania stavu zamestnancov ukončiť s ňou pracovný pomer výpoveďou, alebo dohodou z organizačných dôvodov.
17. Z písomnosti žalovaného - Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 29.02.2016 ( doručená žalovanej dňa 29.02.2016) súd zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobkyni výpoveď z týchto dôvodov: „spoločnosť žalovaného týmto dáva výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1, nakoľko vaša pracovná pozícia bola organizačným opatrením štatutárneho orgánu spoločnosti dňa 29.02.2016 zrušená v rámci znižovania stavu zamestnancov a neprejavili ste záujem o pokračovanie pracovného pomeru v inej pozícii. Výpovedná lehota vám začína plynúť dňa 01.03.2016 a pracovný pomer ukončíte dňa 31.05.2016. Počas plynutia výpovednej lehoty ste povinná dočerpať riadnu dovolenku a protokolárne odovzdať zverené prostriedky a pracovné pomôcky“. Výpoveď bola datovaná a podpísaná v tom čase predsedom predstavenstva Mgr. K. Z. a členom predstavenstva A.. E. C., J..
18. Z výsluchu Mgr. K. Z., nar. XX.XX.XXXX, finančného riaditeľa žalovaného súd zistil, že v pondelok o 8,00 hod. sa stretli členovia predstavenstva na porade, ktorú si týždeň predtým plánovali a mali dohodnutý aj ten program. Tam prijali opatrenia a on ako vtedajší predseda predstavenstva išiel za žalobkyňou a išli do kancelárie p. N.. Oboznámil ju so situáciou, ktorá nastala a ponúkli jej prácu vo vinohrade, ktorú odmietla, následne jej dali výpoveď. Snažili sa jej vyjsť v ústrety čo sa týka dovolenky, či si ju chce vyčerpať alebo preplatiť. Bolo to ľudsky ťažké pre obe strany. Mali dobré vzťahy. Prácu žalobkyne si rozdelili p. Šebo a V., ktorý je členom predstavenstva.
19. Z výsluchu svedka A.. J. U. súd zistil, že v roku 2008 nastúpil do vinohradníckej činnosti Modra ako generálny riaditeľ, potom sa zmenil názor a nastúpil nový generálny riaditeľ a on ešte pracoval u žalovaného do roku 2011 ako technický riaditeľ. Žalobkyňu pozná, prijímal ju v roku 2009 A.. Y. na post manažér zásobovania, ale bolo tam treba aj iné činnosti, ktoré zabezpečovala a to všetky revízne správy, BOZP, ochranné pomôcky, školenia vodičov a zamestnancov pre 4 strediská a pivnicu, autopark, pohonné hmoty, chémiu pre pivnicu, dopravu pre kampaň, zabezpečovala opravy, sledovala nákladovosť jednotlivých stredísk, išli cez ňu faktúry, ktoré kontrolovala v tom smere, či majú náležitosti a či bol tovar dodaný. Do roku 2016 u žalovaného riadil logistiku kampane a ona ho niekedy zastupovala, robila zmluvné vzťahy s dopravcami. Väčšinou to robil od polovice augusta do polovice novembra. Vzťah žalovaného so spoločnosťou Víno Nitra je taký, že žalovaný je vinohradnícka spoločnosť, ktorá spracováva úrodu, vyrába a plní víno v trnavskom závode a Víno Nitra je distribútor. Sú to sesterské spoločnosti, majú jedného majiteľa. Ich organizačné štruktúry sa v určitých bodoch prelínali, napr. p. Jančo bol zamestnanec Vína Nitra a čo sa týka dopravy riadil v tejto oblasti prácu žalobkyne, ale v technických veciach ju riadil žalovaný. Nedá sa povedať, že by žalobkyňa vykonávala nejaké práce v prospech Víno Nitra. A.. E. sa staral o distribúciu vína v Trnave, možno pre neho niečo vyhľadala, ale bola kmeňovou zamestnankyňou žalovaného, oni skôr spolupracovali cez tú dopravu. Živočíšna výroba u žalovaného si žila svojim životom. Bolo to stredisko v Nebojsi, boli tam sliepky, ovce, 3-4 kravy, neskôr v Rovinke 3000 ks sliepok. Vo vzťahu k živočíšnej výrobe žalobkyňa kontrolovala faktúry, posielala to ďalej na ekonomické, priamo do styku so živočíšnou výrobou neprichádzala. Len sledovala nákladovosť. Pokiaľ ide o prácu predstavenstva, pokiaľ bol jeho členom do roku 2011, tak sa pravidelne stretávali asi 6 zasadnutí do roka. Potom už nemá vedomosť. Program bol daný dopredu. Ak boli veci na odsúhlasenie,
pripravila sa zápisnica s návrhom uznesení, ktorá sa opravila podľa skutočného priebehu a členovia predstavenstva ju podpísali hneď alebo v krátkom čase. K pracovnej náplni žalobkyne v roku 2016 sa nevie vyjadriť, zabezpečovala nákup ochranných prostriedkov pre všetky strediská, nákup a evidenciu červenej nafty skončil to v roku 2011 alebo 2012, potom sa tankovalo na pumpách na karty, ktoré zabezpečovala.
20. Z výsluchu svedka Rastislava N. súd zistil, že pracuje pre žalovaného dodávateľsky tak, že mu vykonáva personálne služby. Bol prítomný pri skončení pracovného pomeru so žalobkyňou s pánom Z.. Všetci traja sa streli na personálnom oddelení, tam jej bolo vysvetlené, že firma zoštíhľuje administratívu a ponúkli jej náhradné pracovné miesto pracovníka vo vinohrade, s čím nesúhlasila. Následne jej bola daná výpoveď, ktorú prevzala a tým bola tá vec ukončená. Po rozviazaní pracovného pomeru so žalobkyňou časť jej pracovnej náplne prešla na externé spoločnosti, časť si rozdelili iní zamestnanci, nákup kancelárskych vecí má na starosti svedok, A.. Y. má telefóny a BOZP a internet externá spoločnosť. Rokovanie so žalobkyňou pri dávaní výpovede prebiehalo na personálnom oddelení v prítomnosti svedka tak, že jej vysvetlil situáciu, následne ponúkol náhradnú pracovnú pozíciu robotníka vo vinohrade, ktorú nezobrala a potom jej dali výpoveď.
21. Z výsluchu svedka A.. E. Y. súd zistil, že je zamestnancom a členom predstavenstva žalovaného. Žalobkyňa je jeho bývalá kolegyňa a tiež v istom čase bola členkou predstavenstva. Čo sa týka organizačného opatrenia, tak stále prebiehajú procesy, keď sa hľadajú možnosti ako ušetriť finančné prostriedky. Jedným so spôsobov bolo znižovanie stavu zamestnancov, ktorých bolo viac v priebehu rokov. Skúmali jednotlivé pracovné pozície, ich efektivitu pre spoločnosť tak, že zisťovali, čo ten človek robil a čo to firmu stálo. Boli prijaté dve uznesenia, ktoré spolu nesúviseli. Jedno sa týkalo živočíšnej výroby, ktorá dlhodobo vykazovala červené čísla a bolo rozhodnuté o jej zrušení a druhé uznesenie sa týkalo zrušenia pracovného miesta žalobkyne. Pri zrušení pracovnej pozície žalobkyne sa vychádzalo z jej náplne práce keď zistili, že v niektorých častiach je neefektívna a nejaký podiel práce sa nevykonával vôbec. Žalobkyňa mala na starosti nákupy materiálu, prípravu BOZP, to len objednávala cez externú firmu, poistenie majetku, to taktiež posunula na sprostredkovateľa, výkazy k životnému prostrediu, obstarávanie vedeli zabezpečiť na úrovni manažmentu, vyhodnocovanie správnosti dokladov dnes robia na účtovnom oddelení. Rozhodnutie predstavenstva ohľadne živočíšnej výroby sa netýka žalobkyne. Obstarávanie kancelárskych potrieb a iných materiálov sa robilo na základe požiadaviek vedúcich stredísk, ktorí to posúvali žalobkyni a teda mohli to robiť aj sami a vypustili teda medzičlánok, pričom obstarávanie naďalej pokračuje, keď nákupy materiálu s porovnávaním ponúk si zabezpečujú vinohradnícki riaditelia. Z činností z náplne žalobkyne dodávateľsky zabezpečujú BOZP, IT a chemické prostriedky, ktoré si vyberajú sami a dodáva ich externá firma. Kancelárske potreby objednáva p. Urland. Chémiu vyberajú vinohradnícki riaditelia, robia si porovnanie ponúk sami a obstarávajú si aj náhradné diely. Svedok vykonáva činnosti z náplne žalobkyne - výkazy k životnému prostrediu, starostlivosť o telekomunikácie s tým, že dáva náhradné zariadenia a rieši paušály, poistky posúva sprostredkovateľskej firme a ďalšie činnosti robia zamestnanci vlastne ako ich aj robili, keď tam bola žalobkyňa, akurát že požiadavky posunuli žalobkyni. Zlú finančnú situáciu žalovaného spôsobilo množstvo investičných projektov, výsadba viníc v hodnote 4 miliónov eur. Hľadali sa úspory, aby sa pokryli prevádzkové náklady. Zužovala sa administratíva a nenašli nijaké vhodné miesto pre žalobkyňu s ohľadom na jej kvalifikáciu
22. Medzi stranami sporu sú nesporné skutočnosti, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.09.2009 s nástupom do práce dňa 14.09.2009, s miestom výkonu práce Modra a Trnava, dohodnutý druh práce - manažér pre hospodársku správu a riadenie nákupu, naposledy podľa dodatku zo dňa 01.01.2010 - referent controllingu a nákupu. Nesporná bola aj skutočnosť, že žalovaný ponúkol žalobkyni voľné pracovné miesto robotníka vo vinohrade, ktoré žalobkyňa odmietla.
23. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, platnom a účinnom ku dňu napadnutej výpovede (ďalej len ZP), pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej lehote.
24. Podľa § 61 ods. 1 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď je musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
25. Podľa § 61 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
26. Podľa § 62 ods. 1 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.
27. Podľa § 62 ods. 2 ZP, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
28. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
29. Podľa § 63 ods. 2 písm. a) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.
30. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
31. Predpokladmi pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.1 písm. b/ ZP sú:
- rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
- zamestnancova nadbytočnosť,
- príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t.j., že zamestnanec sa stal nadbytočným práve v dôsledku realizácie tohto rozhodnutia. Výber nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi,
- ponuka inej vhodnej práce podľa ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a) a b) ZP,
- prerokovanie so zástupcami zamestnancov v zmysle ustanovenia § 74 ZP.
32. V prejedávanej veci mal súd preukázané, že pracovný pomer medzi stranami sporu bol uzavretý dňa 14.09.2009, na dobu neurčitú, v zmysle dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01.01.2010 žalobkyňa vykonávala druh práce - referent controllingu a nákupu.
33. Výpoveď z pracovného pomeru bola žalobkyni doručená na pracovisku dňa 29.02.2016, pričom pracovný pomer mal skončiť uplynutím 3-mesačnej výpovednej doby dňa 31.05.2016. Žalobkyňa doručila žalobu súdu dňa 28.07.2016, teda v zákonom stanovenej lehote.
34. V zmysle § 61 ods. 1 ZP písomnosť označená ako výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP bola podpísaná osobami oprávnenými v tom čase konať za žalovaného a preto súd dospel k záveru, že z hľadiska formálnych náležitostí predmetný právny úkon spĺňal zákonné podmienky - teda písomnú formu a doručenie druhému účastníkovi. Výpoveď z pracovného pomeru odôvodnil žalovaný tak, že organizačným opatrením štatutárneho orgánu spoločnosti dňa 29.02.2016 bola zrušená pracovná pozícia žalobkyne v rámci znižovania stavu zamestnancov. Zároveň uviedol, že nakoľko žalobkyňa neprejavila záujem o pokračovanie pracovného pomeru v inej pozícii výpovedná lehota začína plynúť dňa 01.03.2016 a pracovný pomer žalobkyne skončí dňa 31.05.2016.
Súd má za to, že žalovaný teda odôvodnil výpoveď žalobkyne jej nadbytočnosťou, ktorá vznikla v dôsledku organizačnej zmeny vymedzenej žalovaným s poukazom na organizačné opatrenie štatutárneho orgánu spoločnosti zo dňa 29.02.2016.
35. Súd v konaní o žalobe na určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene (také rozhodnutie nie právnym úkonom v zmysle § 34 O.z., ale iba skutočnosťou - faktickým úkonom), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon (skončenie pracovného pomeru), zaoberá sa ním ako jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede a to vzhľadom na okolnosti, ktoré boli dané v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 160/2011 zo dňa 23. 8. 2012). V zmysle konštantnej judikatúry v prípade, ak vzniknú pochybnosti, či zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách, súd sa môže zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté a či ho urobil zamestnávateľ. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u žalovaného došlo k organizačnej zmene, ktorá sa prejavila v znížení stavu zamestnancov, pričom k organizačnej zmene došlo pred doručením výpovede. Podľa organizačnej zmeny došlo s účinnosťou od 01.06.2016 k zníženiu počtu zamestnancov na pracovnej pozícii referent controllingu a nákupu. Príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, znamená, že zamestnanec sa stal nadbytočným práve v dôsledku realizácie tohto rozhodnutia. Výber nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi. Súd má za to, že uznesením č. 2, ktoré prijal žalovaný na zasadnutí predstavenstva dňa 29.02.2016, tento jasne deklaroval svoju snahu o racionalizáciu a zvýšenie efektívnosti práce znížením stavu zamestnancov zrušením pracovnej pozície žalobkyne a následne organizačným opatrením zo dňa 29.02.2016 došlo k vzniku nadbytočnosti jedného zamestnanca - žalobkyne, ktorej práce už žalovaný nepotreboval v pôvodnom rozsahu. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že uznesenie č. 1 o ukončení živočíšnej výroby sa netýkalo žalobkyne, resp. týkalo sa jej len v nepatrnom rozsahu. Za tejto situácie súd nemal pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne. O nadbytočnosť ide vtedy ak zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať prácami dojednanými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Môže sa tak stať v dôsledku vnútorných organizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu zamestnancov, môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní, keď pre zamestnávateľa je dôležitá celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácie. Nadbytočnosť musí zamestnávateľ súdu preukázať, naproti tomu výber nadbytočného zamestnanca súd nepreskúmava. Pri posudzovaní nadbytočnosti treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá robila zamestnanca nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. V tomto smere súd má za to, že žalovaný dôkazne preukázal (výsluchmi svedkov, záverom audítorskej správy z 29.03.2017, rámcovou zmluvou č. 21005542/2016 z 08.07.2016 medzi spoločnosťami RWA s. r. o. a United Industries, a. s.), že žalovaný bol nútený prijať organizačné opatrenie na zníženie počtu zamestnancov vzhľadom na to, že platobná agentúra zaradila žalovaného ako podnik v ťažkostiach, keďže vykazoval stratu. Žalovaný produkoval dôkazy o tom, že činnosti, ktoré tvorili náplň práce žalobkyne žalovaný zabezpečil sčasti externými dodávateľmi ( BOZP, PO, chemikálie, poistenie majetku) a v časti existujúcimi zamestnancami (starostlivosť o telekomunikácie, nákup kancelárskeho materiálu, nákupy materiálu), časť agendy žalobkyne odpadla zrušením evidencie červenej nafty a komunikácie s colným úradom.
36. Súd ďalej skúmal splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa, keď samotná existencia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP nezbavuje zamestnávateľa právnej povinnosti ponúknuť zamestnancovi ešte pred daním výpovede vhodnú prácu. Jej zmysel spočíva v ochrane pracovného pomeru tým, že pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednaných pracovných podmienok. Vzhľadom k tomu, že účinky výpovede nastávajú až jej účinným doručením zamestnancovi, k tomuto momentu je potrebné posudzovať aj splnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede. Vzhľadom na to, že splnenie povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z ustanovenia § 63 ods. 2 ZP je predpokladom pre danie platnej výpovede z pracovného pomeru, uskutočňuje sa skúmanie podmienok uvedených v tomto ustanovení vždy podľa stavu v dobe výpovede. Nemožnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré jej dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Splnenie ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ. Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na ustanovený týždenný pracovný čas. Podľa existujúceho právneho stavu sa zamestnávateľ nemusí zaoberať tým, že na výkon ponúknutej práce by sa mal zamestnanec podrobiť predchádzajúcej príprave. V mieste doterajšieho výkonu práce to môže byť akákoľvek práca, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady.
37. V tomto smere súd má za to, že žalovaný preukázal, že ponúkol žalobkyni voľné pracovné miesto robotníka vo vinohrade, ktoré žalobkyňa odmietla. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.
38. U žalovaného ako zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, preto žalovaný nemohol splniť podmienku prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 zákonníka práce.
39. Pokiaľ žalobkyňa namietala ako formálnu vadu výpovede uvedenie nesprávneho zákonného ustanovenia, súd má za to, že toto pochybenie nemôže spôsobiť neplatnosť výpovede vzhľadom na to, že výpoveď bola odôvodnená skutkovo, keď výpovedný dôvod je vymedzený zrušením pracovnej pozície žalobkyne v rámci znižovania stavu zamestnancov s poukazom na organizačné opatrenie štatutárneho orgánu žalovaného zo dňa 29.02.2016, teda nadbytočnosťou žalobkyne.
40. Na základe z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná výpoveď spĺňa všetky v zákonnej predpoklady uvedené v bode 31. odôvodnenia tohto rozsudku a považoval ju za platnú. Žalobu o určení neplatnosti predmetnej výpovede preto ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa sa domáhala aj náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru a keďže predpokladom priznania náhrady mzdy je neplatnosť výpovede, súd zamietol žalobu v celom rozsahu.
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.