Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-30-2017.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 02, v konaní právne zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava proti žalovanému: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F., o zaplatenie 773,51 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 773,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5,0 % úrok z omeškania ročne zo sumy 55,48 EUR od 11.03.2014 do zaplatenia 5,0 % úrok z omeškania ročne zo sumy 63,98 EUR od 10.04.2014 do zaplatenia 5,0 % úrok z omeškania ročne zo sumy 78,85 EUR od 10.05.2014 do zaplatenia 5,0 % úrok z omeškania ročne zo sumy 58,99 EUR od 10.06.2014 do zaplatenia 5,0 % úrok z omeškania ročne zo sumy 76,21 EUR od 10.07.2014 do zaplatenia 5,0 % úrok z omeškania ročne zo sumy 440,00 EUR od 12.08.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
1. Žalobou zo dňa 28.2.2017, doručenou súdu dňa 28.2.2017 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 773,51 eur s ročným úrokom z omeškania v zákonnom stanovenej výške (5%) z dlžných súm vyplývajúcich z faktúr za poskytnuté služby odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do zaplatenia, titulom zmluvy o poskytovaní verejných služieb. V prípade úspechu žiadala žalobkyňa priznať aj náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku:
1.1. Uviedla, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, (ďalej ako „právny predchodca žalobkyne“) uzatvorila so žalobkyňou Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávky zo dňa 3.9.2015, ktorou pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, nadobudla žalobkyňa. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 4.9.2015. Právny predchodca žalobkyne je
telekomunikačný operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, a to aj podľa zákona číslo 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, o elektronických komunikáciách. So žalovaným sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobkyne bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX. Právny predchodca žalobkyne vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby:
- suma vo výške 55,48 EUR, doklad č. 7401888684, splatná dňa 10.03.2014
- suma vo výške 63,98 EUR, doklad č. 7402970500, splatná dňa 09.04.2014
- suma vo výške 78,85 EUR, doklad č. 7403974137, splatná dňa 09.05.2014
- suma vo výške 58,99 EUR, doklad č. 7404959406, splatná dňa 09.06.2014
- suma vo výške 76,21 EUR, doklad č. 7406012539, splatná dňa 09.07.2014
- suma vo výške 440,00 EUR, doklad č. 7406985964, splatná dňa 11.08.2014. Žalovaný neuhradil riadne a včas uvedený dlh vyplývajúci z faktúr, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie.
1.2. Pretože žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil pohľadávku žalobkyne, uplatnila si podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania.
1.3. K žalobe žalobkyňa pripojila listinné dôkazy: oznámenie právneho predchodcu žalobkyne o postúpení pohľadávky na žalobcu zo dňa 4.9.2015, zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.10.2013 uzatvorenú medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobkyne, z ktorých vyplýva, že žalovanému boli poskytované služby verejnej telefónnej siete so zvoleným programom služieb: „Happy XL“. Žalobkyňa predložila faktúry uvedené v bode 2.1. odôvodnenia, z ktorých vyplýva výška uplatnených pohľadávok tak, ako uviedla žalobkyňa v podanej žalobe.
3. Žalovaný bol v konaní nečinný, nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobkyňou (bod 2.1. a 2.3. odôvodnenia). Po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav tak ako tvrdila žalobkyňa v podanej žalobe. Skutkové tvrdenia súd považoval za nesporné, preukázané predloženými listinnými dôkazmi.
5. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy: 5.1. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom a platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
5.2. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
5.3. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
5.4. V zmysle ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. platného a účinného po 1.2.2013, výška úrokov z omeškania pre záväzkovoprávny vzťah vzniknutý po 1.2.2013 je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že sporové strany uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzatvorenú podľa zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Zmluvou sa žalovaný zaviazal užívať služby poskytované právnym predchodcom žalobkyne. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia cit. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobkyňa v danom zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol jednoznačne v postavení spotrebiteľa ako fyzickej osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Žalovaný bol podľa ust. § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z., povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb na základe predloženej faktúry. Žalovaný svoje povinnosti zo zmluvy neplnil, t.j. nezaplatil za poskytnuté služby vo výške, ktorý vyplýva z predložených faktúr. Pretože žalobkyňa preukázala svoj nárok čo do výšky aj dôvodu, žalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nepredložil dôkazy, súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu a vyhovel jej.
8. Úrok z omeškania bol žalobkyni priznaný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jeho výška bola určená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). Omeškanie bolo určené v zmysle splatnosti faktúry - nasledujúci deň po splatnosti.
9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa mala v konaní úspech, preto jej súd ich náhradu priznal v plnej výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.