Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/60/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému Y. P. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 25. júla 2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. apríla 2018, sp.zn.1T/37/2018, a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. apríla 2018, č.k.1T/37/2018-258 bol obžalovaný Y. P. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

od presne nezisteného času najneskôr od roku 2015 do dňa 27.11.2017 v rodinnom dome V. XXX v obci I. opakovane pod vplyvom alkoholu fyzicky a slovne napádal svoju manželku poškodenú O. P., a to predovšetkým tak, že do nej sotil, následkom čoho niekedy spadla na zem, chytil ju za oblečenie a zhodil ju na zem, udieral ju do oblasti rúk a kopal jej do nôh, vyhadzoval ju opakovane denne z domu, kde bývajú v spoločnej domácnosti, simuloval úder zovretou päsťou do oblasti tváre poškodenej tak, že tesne pred tvárou úder zastavil, vulgárne jej nadával, pričom dňa 27.11.2017 v ranných hodinách, poškodenú O. P. udrel otvorenou dlaňou do tváre, následne spadla na zem a v čase o 13.00 h jej vulgárne nadával a bol agresívny až tak, že najprv chytil drevené poleno a hodil ho po nej, pričom ju netrafil, a potom zobral lopatu a udrel dcéru X. P., ktorá matku bránila po jej ľavej ruke, pričom intenzita útokov na poškodenú O. P. sa stupňovala a poškodená pociťovala z konania obvineného strach.

Za tento trestný čin bol obžalovaný Y. P. odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne okresný súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote ho napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má za to, že predmetný skutok bol nesprávne právne posúdený podľa iného ustanovenia Trestného zákona a trest bol následne nesprávne uložený. Z hľadiska právneho hodnotenia skutku po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní má prokurátor za to, že je potrebné konanie obžalovaného kvalifikovať ako zločin týrania blízkej osoby a

zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., pretože v dôsledku zlého zaobchádzania obžalovaného so svojou nepočujúcou manželkou, neustálych denne sa opakujúcich fyzických slovných atakov trvajúcich najneskôr od roku 2015 do 27.11.2017, vyznačujúcich sa hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti, vyvolalo u poškodenej stav, ktorý sa vyznačoval telesnými a duševnými bolesťami, ktoré ovplyvnili jej obvyklý spôsob života a netrvali celkom krátky prechodný čas. Spáchanie skutku uvedeného vo výrokovej časti obžaloby je preukázané najmä výsluchom poškodenej O. P. a svedkyne X. P., ale aj úradným záznamom hliadky PZ zo dňa 27.11.2017 a znaleckými posudkami. Obžalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne také skutočnosti, že by ho zbavovali trestnej zodpovednosti a takéto skutočnosti neboli zistené ani na hlavnom pojednávaní. Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológia vyplýva, že vo vzťahu poškodenej O. P. a jej manžela dochádzalo zo strany obžalovaného k fyzickým stretom vo forme faciek, úderom do oblasti ramien, zhodením na zem, kopom do nohy a to v situáciách, kedy bol manžel poškodenej pod vplyvom alkoholu, čo mu ona aktívne vyčítala. To, že boli poškodenej spôsobené psychické a fyzické útrapy vyplýva z výsluchu poškodenej O. P., ktorá vo výsluchu uviedla, že obžalovaný ju viackrát fyzicky atakoval počas obdobia roku 2015 až roku 2017, je invalidná, nepočujúca, tiež sa ho bojí, bránia ju decká, pred synom si to nedovolí, dcéra je slabšia, no ona ich odtrhne od seba a on ujde preč. Ďalej uviedla, že posledné roky pije často, ale zhoršilo sa to po úraze v roku 2017, no už pred tým úrazom, ktorý sa mu stal sa správal zle, chvíľku bolo dobre, chvíľku bolo zle a vulgárne jej nadával. On tak útočí, že natiahne ruku zovretú v päsť a tesne pred jej tvárou a hlavou tou päsťou zastane, ona sa vždy zľakne, vyhadzuje ju z domu, že má ísť preč, chytí ju za ruku a ťahá ju von, no kam má ísť, keď je vonku zima. Často sa to opakuje, celý týždeň je napitý a keď príde domov spí a keď vstane vrieska. Na jeseň v roku 2016 ju to všetko trápilo, dostala záchvat z celej situácie, triaslo ňou, odpadla a odviezli ju do nemocnice do O.. V O. v nemocnici jej povedali, že má syndróm úzkosti, dali jej lieky a poslali domov. Taktiež prokurátor poukázal na výsluch svedka X. P.- dcéry obžalovaného. Z výsluchov svedkov a znaleckého posudku z odboru psychológia je podľa názoru prokurátora zrejmé, že poškodená pociťuje protiprávne konanie obžalovaného ako zlo, bezprávie, krivdu, to je ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa, pričom útoky neboli ojedinelé, ale pravidelne sa opakujúce. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby vo forme psychického alebo fyzického utrpenia je preto aj naďalej jeho hromadnosť, či trvalosť, teda to, že útoky sú opakované a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické, či psychické utrpenie osoby, ktoré nie je krátkeho prechodného charakteru. Uvedený pojem v zmysle § 208 ods. 1 Tr. zák. je preto naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako zlo, bezprávie, krivdu, to je ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste, a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uzná vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a uloží mu nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. k § 38 ods. 2 Tr. zák. v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby, na výkon ktorého ho zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu uloží podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný Y. P. sa k odvolaniu prokurátora písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že podstata odvolania prokurátora spočíva v tom, že skutok bol zo strany okresného súdu nesprávne právne kvalifikovaný. Podľa názoru prokurátora by mal byť obžalovaný odsúdený za skutok tak ako bola podaná obžaloba. Malo to byť preukázané aj znaleckými posudkami, výsluchom poškodenej a jej dcéry. S odvolaním prokurátora, jeho zdôvodnením sa absolútne obžalovaný nestotožňuje a nie je mu známe z čoho vychádza interpretácia vykonaného dokazovania prezentovaná prokurátorom v podanom odvolaní. Táto interpretácia vykonanému dokazovaniu nezodpovedá a dokonca výsledky vykonaného dokazovania úplne opomína a obchádza. Takýto prístup považuje za neadekvátny. Na druhej strane okresný súd pri vydávaní napadnutého rozsudku postupoval správne, vykonal dostatočne vyčerpávajúce dokazovanie a toto komplexne zhodnotil. Okresný súd uznal, že z psychologického posudku Mgr. Lucie Svobodovej Bošiakovej vyplynulo, že po komplexnej analýze nebolo poškodenej konaním obžalovaného spôsobené psychické utrpenie v zmysle týrania, poškodená nevykazuje príznaky charakterizujúce týranú osobu a taktiež nepociťuje správanie obžalovaného ako ťažké príkorie. U poškodenej sa podľa znalkyne nemanifestujú známky fyzického, či psychického utrpenia v zmysle týrania, čím nemožno konštatovať, že by u nej došlo k trvalejším zmenám, respektíve psychickej ujme. Záver okresného súdu o ustálení skutku a právnej kvalifikácie na prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. považuje za správne. V prípade, ak by bol skutok takto právne kvalifikovaný od začiatku, respektíve pri podaní obžaloby, tak by zo strany obžalovaného došlo k vyhláseniu o jeho vine a k naplneniu aj poľahčujúcej okolnosti. Dostatočne tomu nasvedčuje postoj obžalovaného voči konaniu, ktoré sa mu kládlo za vinu. Obžalovaný po celý čas trestného konania uznával, že sa dopúšťal voči manželke správania, ktoré nebolo v súlade s dobrými mravmi. Obžalovaný iba nesúhlasil s právnou kvalifikáciou trestného konania ako týranie. Obžalovaný má za to, že k naplneniu poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v priznaní a oľutovaní zabránila prokuratúra podaním obžaloby, ktorá nezodpovedala skutočnosti a ani vykonanému dokazovaniu. Za správne pokladá aj úvahy okresného súdu, ktoré predchádzali rozhodnutiu o treste a jeho výmere. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Poškodená O. P. sa k odvolaniu prokurátora vyjadrila podaním zo dňa 31.05.2018, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 25.06.2018. Vo svojom vyjadrení vyjadrila nesúhlas s odvolaním prokurátora. Poškodená má za to, že okresný súd správne rozhodol v trestnej veci jej manžela. Ona pred súdom a súdnou porotou vypovedala pod prísahou, bez nátlaku a s plným vedomím si svojej zodpovednosti. Poškodená vyjadrila presvedčenie, že nepociťuje a odmieta, že by v jej prípade išlo o týranie blízkej osoby, a preto sa úplne stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, ktorý považuje za spravodlivý. Všetky skutočnosti vypovedala pravdivo, bez zamlčovania. Je osobou labilnejšieho charakteru s príliš rýchlym jednaním. Poškodená nemôže pripustiť, aby jej manžel bol odsúdený z týrania blízkej osoby, nakoľko jej život by následne nemohol existovať. Žila by s pocitom viny, že jej manžel bol odsúdený vyšším trestom. Verí v spravodlivosť súdu a plne súhlasí s rozsudkom okresného súdu o výške trestu vo výmere 9 mesiacov a s nariadením protialkoholického liečenia obžalovanému.

K vyjadreniu obžalovaného a poškodenej k odvolaniu prokurátora sa už následne prokurátor do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu, bližšie písomne nevyjadril.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla rozhodnúť v zmysle petitu uvedenom v odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry.

Poškodená O. P. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu.

Obžalovaný Y. P. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 19. júna 2018, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 25. júla 2018, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora vyplýva, že odvolania neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpoveď obžalovaného Y. P., o výpoveď svedkyne O. P., ktorá má procesné postavenie aj poškodenej, o výpovede svedkov X. P., Y. P. ml., znaleckými posudkami- znalkyne Mgr. Lucie Svobodovej Bošiakovej, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, znalkyne MUDr. Márie Ohrablovej, z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, ktoré boli so súhlasom obžalovaného a prokurátora na hlavnom pojednávaní okresného súdu prečítané, ako aj oboznámením ďalších

relevantných listinných dôkazov v predmetnej trestnej veci, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o uznaní obžalovaného Y. P. za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil, že obžalovaný Y. P. svojim konaním sa inému vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania- po dlhší čas a na chránenej osobe- blízkej osobe.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného Y. P. ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel preto nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd. V tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolacie námietky prokurátora uvedené v jeho odvolaní vo vzťahu k právnemu posúdeniu jeho konania, nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora a v ňom uvádzané odvolacie námietky (namieta nesprávne hodnotenie dôkazov okresným súdom) považuje za neopodstatnené a nedôvodné.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste odňatia slobody. Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému správne nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. a ani jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák.

Trest uložený obžalovanému Y. P. okresným súdom na takmer samej dolnej zákonnej hranici trestu odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov ( ustanovuje v § 360 ods. 2 Tr. zák. dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a hornú hranicu vo výmere 3 roky) zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že správny je aj výrok okresného súdu o zaradení obžalovaného Y. P. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko v období posledných 10 rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Rovnako vecne správny je i výrok napadnutého rozsudku o uloženom ochrannom protialkoholickom liečení ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o vine, o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, vo výroku o uloženom ochrannom opatrení.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.