Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Er-713-2012.pdf
PDF · 69.23 KB
Case nature
Subarea
3Er/713/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35937874 proti povinnému: Mgr. Adrián Fabian, Tkáčska 2, 080 01 Prešov, správcovi konkurznej podstaty úpadcu O. Y., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/X, XXX XX X. S. o vymoženie sumy 247,90 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi, Exekútorský úrad Michalovce so sídlom Štefana Kukuru 12, 071 01 Michalovce vo výške 48,55 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 247,90 eur s prísl. na základe výkazu nedoplatkov oprávneného č. k. 1250465813 zo dňa 17.10.2012. Súdny exekútor JUDr. Michal Kruppa požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 21.12.2012 pod číslom 5710 028737.
2. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. konkurze a reštrukturalizácii. Súčasne si uplatnil doplatok trov exekúcie vo výške 76,49 eur (povinný uhradil sumu 78,70 eur).
3. Súd po preskúmaní návrhu súdneho exekútora zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/285/2018 zo dňa 29.5.2018 vyhlásený konkurz.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha
pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení je tu dôvod na zastavenie exekučného konania. Nakoľko zákonodarca zvolil pri oddlžovaní fyzických osôb úpravu, ktorá hovorí o zastavení exekučného konania, súd vydá rozhodnutie o zastavení. K zastaveniu exekučného konania teda nedochádza ex lege ako je to pri konkurze na právnickú osobu, ale je potrebné vydať uznesenie o zastavení exekučného konania. Exekučný súd preto s poukazom na § 57 ods. 2 EP, v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení exekúcie.
8. Keďže žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 CSP (a contrario) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
9. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
10. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd o trovách exekúcie rozhodol podľa cit. § 203 ods. 3 EP a v súlade s § 14 a § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,55 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 cit. vyhl.
- minimálna odmena 33,19 eur
2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 26,51 eur
- cestovné 54,31 eur
3/ § 23 cit. vyhl.
- náhrada za stratu času 6,60 eur
4/ 20% DPH z odmeny 6,64 eur
Úhrada -78,70 eur
Trovy exekúcie celkom: 48,55 eur
11. Podľa § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 cit. vyhlášky súdny exekútor žiadal odmenu za tieto úkony: - získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur; - doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur; - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur; - doručenie exekučného príkazu 3,32 eur; - každé zisťovanie účtu povinného 3,32 eur; - každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 eur; - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eur; teda paušálnu odmenu vo výške 23,24 eur. Nakoľko odmena je nižšia ako 33,19 eur v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena vo výške 33,19 eur. Súdny exekútor si pri odmene nesprávne účtoval aj minimálnu výšku odmeny 33,19 eur a zároveň aj 23,24 eur za vyššie uvedené úkony. Ale nakoľko by došlo k duplicitnému odmeňovaniu, keďže vykonané úkony sú zahrnuté pod minimálnu výšku odmeny, súd tak priznal súdnemu exekútorovi len minimálnu výšku odmeny 33,19 eur.
12. Podľa ustanovenia § 22 ods.1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti ako cestovné náhrady. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného zákona a to zákona č.
283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. V zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada cestovného motorovým vozidlom z miesta výkonu činnosti Michalovce - Stará Ľubovňa a späť dňa 12.9.2014 (vzdialenosť Michalovce - Stará Ľubovňa a späť 286 km, pri spotrebe 6,1 l / 100 km). Súd teda priznal súdnemu exekútorovi cestovné vo výške 54,31 eur.
13. Podľa ustanovenia § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť aj náhrada za stratu času a to 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu, teda v tomto prípade súd má zato, že súdnemu exekútorovi patrí odmena za stratu času vo výške 6,6 eur (0,66 x 10 polhodín).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.