Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/5/2012

Potvrdené rozhodnutím 26Co/62/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v sporovej veci žalobkyne: M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom V. S. X/C, G., zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Holič, Lužická 7, Bratislava, IČO: 31 783 015, proti žalovanej: OTP Faktoring Slovensko, s.r.o., Špitálska 61, Bratislava, IČO: 45 730 008, zast. advokátom: JUDr. Peter Grom, Cukrová 14, Bratislava, IČO: 46 153 838, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/5/2012-660 zo dňa 24. júla 2018, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v právnej veci žalobkyne: M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. S. X/C, G.a, zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Holič, Lužická 7, Bratislava, IČO: 31 783 015, proti žalovanému: OTP Faktoring Slovensko, s.r.o., Špitálska 61, Bratislava, IČO: 45 730 008, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Grom, Cukrová 14, Bratislava, , IČO: 46 153 838, o určenie neexistencie záložného práva takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyne v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na tunajší súd dňa 25.01.2012 návrh o zrušenie záložného práva. V priebehu konania súd pripustil na jej návrh zmenu petitu žaloby s uznesením sp. zn.: 9C/5/2012 - 638 zo dňa 29.05.2018 o určenie neexistencie záložného práva. Žalobkyňa pôvodnú žalobu odôvodnila s tým, že je výlučnou vlastníčkou nasledovných nehnuteľností a to rodinného domu postaveného na parc. č. X/X so súpisným číslom XXX a parc. č. X/X O. pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S.X a parc. č. 5/6 druh pozemku - záhrady o výmere XXX S.X zapísané na LV č. XXX pre kat. územie V., Q. V.. Ďalej uviedla, že na požiadanie blízkeho príbuzného (synovca) F. E. prostredníctvom X. Q. uzatvorila dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu a návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva. Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá na 6 000 000 Sk v prepočte 199 163,51 eur. Prvú časť kúpnej ceny vo výške niekdajších 1 100 000 Sk mala dostať v hotovosti od kupujúcej X. Q., peniaze však nedostala, ale podpísala príjmový doklad na danú sumu z dôvodu, že Slovenská sporiteľňa a.s. od kupujúcej to vyžadovala, lebo inak by jej hypotekárny úver na 2. časť kúpnej ceny vo výške niekdajších 4 900 000 Sk neposkytla. Peniaze boli prostredníctvom hypotekárneho účtu X. Q. bezhotovostným prevodom zaslané na jej účet dňa 31.07.2007, ktoré peniaze vyplatila F. E. a X. Q. bez sumy niekdajších 500 000 Sk, ktorú si ponechala ako zábezpeku. Žalobkyňa predala nehnuteľnosť v kat. území V. za niekdajších 6 000 000 Sk, podpísala zmluvu o zriadení záložného práva spolu s návrhom na vklad záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. Vklad bol povolený pod č. I.-XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Následne uviedla, že k právne účinnému predaju nehnuteľnosti nedošlo nakoľko ani jeden z účastníkov nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa vrátila kupujúcej kúpnu cenu poníženú o niekdajších 500 000 Sk, nakoľko mala za to, že záložné právo na nehnuteľnosti bude zrušené pretože F. E. M. X. Q. riadne a včas platia úver Slovenskej sporiteľni a.s. Následne uviedla, že nemala vedomosť o tom, že X. Q. M. F. E. požiadali OTP Banku Slovensko a.s. o poskytnutie úveru a následne podpísali zmluvu o úvere č. XXX/XXXX/XXSU. Nezákonným konaním sa na LV č. XXX pre kat. územie V. objavila ťarcha - záložné právo v prospech OTP Banky Slovensko a.s. pričom tvrdila, že túto zmluvu o záložnom práve nepodpísala, osobne nikdy OTP Banku Slovensko a.s. nenavštívila a žiadni pracovníci banky neosvedčovali jej podpis.

2. Súd prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 9C/5/2012 - 445 zo dňa 29.10.2015. Žalobu žalobkyne o zrušenie záložného práva zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 a 3 (zákon č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník) a vecne tým, že mal jednoznačne preukázané, že na listinných dôkazoch a to na zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 21.10.2008, ako aj na návrhu na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a v knihe osvedčených podpisov u súdnej komisárky JUDr. Sweighofferovej pod por. č. XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je pravý podpis žalobkyne M. E.Á.. Preto návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol, keďže táto neuniesla dôkazné bremeno keď tvrdila, že žiadnu zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX v prospech záložného veriteľa OTP Faktoring, s.r.o. ani v prospech OTP Banky Slovensko, a.s. a OTP Faktoring Követeleskezelő Zrt nepodpísala a podpis na predmetnej záložnej zmluve bol podľa jej tvrdenia sfalšovaný. Toto jej tvrdenie bolo vyvrátené znaleckým posudkom vyhotoveným so znalkyňou RNDr. Katarínou Klepáčovou, v odbore písmo znalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), ktorá zistila že podpisy žalobkyne na zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 21.10.2008 medzi OTP Bankou Slovensko a.s. a žalobkyňou ako aj návrhu na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech OTP Banky Slovensko a.s. jednoznačne patria a sú pravé podpisy M.F. E..

3. Proti tomuto rozsudku žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odvolanie s tým, že vytýkal prvoinštančnému súdu, že nevykonal navrhované dôkazy.

4. Odvolací súd prvej inštancie rušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na ďalšie rozhodnutie. Právny názor odvolacieho súdu je pre prvoinštančný súd právne záväzný. Odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie je opäť posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúci z výsledkov dokazovania vypočuť X. Q. M. F. E., zistiť či sa voči ním vedie trestné stíhanie pre zločin úverového podvodu. Taktiež zodpovedať na nasledujúce otázky ako sú, ako došlo k zániku záložného práva zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., keď následne mala žalobkyňa opätovne založiť nehnuteľnosti, ktoré mala v úmysle predať X. Q., OTP Banke Slovensko a.s. avšak teraz už za účelom zabezpečenia pohľadávky uvedenej banky, ktorú má takto voči X. Q.G. M. F. E. titulom im poskytnutého spotrebného úveru vo výške niekdajších 5 660 000 Sk. Ďalej zistiť vôľu resp. psychický vzťah žalobkyne k zamýšľanému konaniu, či bola vážna (skutočne daná), či žalobkyňa chcela vyvolať právne následky takéhoto právneho úkonu (zmluva o zriadení záložného práva) k nehnuteľnostiam, ktorú ako záložca uzavrela s OTP Bankou Slovensko a.s. , ktorou nezabezpečovala úver pre ňu poskytnutý ale poskytnutý pre X. Q. M. F. E.. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu nebola v konaní zodpovedaná ani otázka, kedy mala žalobkyňa podpisovať na pobočke OTP Banky Slovensko a.s. zmluvu o záložnom práve na uvedenej pobočke, či fyzicky bola prítomná a to bez ohľadu na to, či podpis na listine vyhodnotil znalec ako podpis žalobkyne, pretože doposiaľ nie je zrejmé, akým spôsobom bola záložná zmluva, ktorá pozostáva z viacerých listov, technicky upravená tak, aby pozostávala z jedného uceleného dokumentu napr. zviazaných šnúrou a prelepenou nálepkami, pretože nie je možné vylúčiť ani manipuláciu a dodatočné vloženie poslednej strany zmluvy, kde sú podpisy zmluvných strán s tým, že jedna zo zmluvných strán eventuálne mohla podpísať túto poslednú stranu listiny v inom čase a na inom mieste oproti tomu, čo je deklarované v zmluve.

5. Predmetom konania bola požiadavka na zrušenie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou a to rodinného domu postaveného na parc. č. X/X so súpisným číslom XXX a parc. č. X/X druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S.X a parc. č. X/X druh pozemku - záhady o výmere XXX S.X zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie V., Q. V..

6. Súd preskúmal naliehavý právny záujem žalobkyne, ktorý je preukázaný a je daný, keďže žalobkyňa hodlá dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Teda má naliehavý právny záujem na určovacom petite, v prípade ak súd jej vyhovie, dôjde k zmene jej právneho postavenia. Na základe rozsudku súdu príslušný kataster vymaže zápis záložného práva k nehnuteľnostiam.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, jednak výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to výpisom z obchodného registra žalovaného, výpisom z LV č. XXX pre kat. územie V., kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, návrhom o povolenie vkladu vlastníckeho práva kupujúceho zo dňa XX.XX.XXXX, príkazom zo Slovenskej sporiteľne na sumu niekdajších 4 900 000 Sk, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 30.07.2007, návrhom na vklad záložného práva zo dňa 30.07.2007, pokusom o zmier, oznámením o postúpení pohľadávok,

písomnými vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, znaleckým posudkom z odboru grafológie č. XX/XXXX zo dňa 29.05.2015, návrhom na vklad záložného práva zo dňa 21.10.2008, zmluvou o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, vyšetrovacím spisom CVŠ: ORP-163/OEK-B3-2012, vyjadrením Slovenskej sporiteľne a.s. a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

8. Podľa ust. § 43a ods. 1 - prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 9. Podľa ust. § 43c ods. 2 - včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

10. Podľa ust. § 44 ods. 1 - zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

11. Podľa ust. § 46 ods. 2 - pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

12. Podľa ust. § 151a - záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

13. Podľa ust. § 151b ods. 1 - záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

14. Podľa ust. § 191 ods. 1 - dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

15. V danom prípade záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach žalobkyne bolo preukázané. Bolo zapísané do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej na základe právneho nástupníctva. Žalobkyňa pôvodne uzatvorila dňa 27.07.2007 kúpnu zmluvu ako predávajúca s X. Q. ako kupujúcou, predmetom ktorej boli práve nehnuteľnosti, ktorých je žalovaná záložným veriteľom. V čase uzavretia kúpnej zmluve uvedené nehnuteľnosti mala založiť zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 30.07.2007 v prospech záložného veriteľa, ktorým bola Slovenská sporiteľňa a.s., ktorá poskytla a X. Q. na kúpu predmetnej nehnuteľnosti od žalobkyne úver vo výške niekdajších 4 900 000 Sk, ktoré boli prostredníctvom hypotekárneho účtu X. Q. bezhotovostným prevodom zaslané na účet žalobkyne dňa 31.07.2007. Uvedenú sumu, t.j. z niekdajších 4 900 000 Sk mala žalobkyňa obratom vyplatiť F. E. M. X. Q.. Kúpna cena, za ktorú žalobkyňa nehnuteľností predávala X. Q. predstavovala niekdajších 6 000 000 Sk, avšak dostala len niekdajších 500 000 Sk. Dňa 21.10.2008 uzatvorila OTP Banka Slovensko a.s. ako veriteľ a X. Q. M. F. E. ako dlžníci zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo vo výške niekdajších 5 660 000 Sk, ktorý bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva, kde ako záložca vystúpila žalobkyňa, ktorá opätovne vkladá tie isté nehnuteľnosti na zabezpečenie úveru, ako už prv poskytla v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. Čo sa týka zmluvy o zriadení záložného práva v prospech OTB Banka Slovensko a.s. túto žalobkyňa namietla tvrdiac, že ich nepodpísala a nemala nikdy vôľu takéto následky konania vyvolať. V tejto časti je spor medzi stranami sporu. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že OTP Banka Slovensko a.s. po tom, čo sa v mene žalobkyne domáhal predloženia zmluvy o záložnom práve podpísanej žalobkyňou, previedla práva na spoločnosť OTP Faktoring Követeleskezelő Zrt 1066, Budapest, Maďarsko s identifikačným číslom XXXXXXXXXXXX-XXX-XX, táto následne na spoločnosť OTP Faktoring Slovensko, s.r.o. (žalovaný), ktorý je aj zapísaný v časti C - ťarchy na LV č. XXX pod poznámkou L.-XXXX/XX-XX/XX, teda

ide nehnuteľnosti, ktoré patria do výlučného vlastníctva žalobkyne, sú zaťažené záložným právom v prospech veriteľa OTP Faktoring Slovensko s.r.o. z titulu záložnej zmluvy ( č. k. I.-XXXX/XX).

16. Záložné právo ako inštitút slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“). Pre prípad, že dlžník nesplní svoju povinnosť uhradiť svoj záväzok riadne a včas, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa alebo sa domáhať uspokojenia svojho nároku zo záložnej veci. Záložné právo, čo do vzniku a trvania, je viazané na primárny právny vzťah, ktorým je zabezpečovaná pohľadávka. Vzniká najskôr spolu so vznikom zabezpečenej pohľadávky a zaniká najneskôr spolu s ňou. Samo o sebe nemôže existovať a nemôže byť ani samostatným predmetom držby, ani jeho dispozície. Záložné právo zaniká predovšetkým v dôsledku zániku pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Nezáleží na tom, akým spôsobom došlo k zániku pohľadávky. Po zániku záložného práva je veriteľ povinný požiadať o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca.

17. Vzhľadom na to, že súd sa musel vyporiadať otázkou ako došlo k zániku záložného práva zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. tak ako bolo hore uvedené nie je sporná otázka čo do uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 27.07.2007, ani čo do zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluvy o zriadení záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 30.07.2007 (čl. 12, 15, 201 v spise). Súd má zodpovedanú otázku ohľadne zániku záložného práva zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. (a to s poukazom na čl. 126 v spise), ide o prípis Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 27.09.2012, v ktorom sa uvádza, že úverová zmluva zanikla v súlade s § 151 md a zaniklo aj záložné právo, túto pohľadávku zabezpečujúce Banka zánik záložného práva k nehnuteľnostiam oznámila Správe katastra Dunajská Streda dňa XX.XX.XXXX, kedy si vykonala výmaz záložného práva z LV, čo bolo preukázané aj písomným vyjadrením žalovaného.

18. Pokiaľ ide o spôsob a čas zániku záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. došlo na základe žiadosti o predčasné splatenie úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou zo dňa 21.10.2008, vyčíslila zostatok úveru č. XXXXXXXXXXX ku dňu XX.XX.XXXX v sume niekdajších 4 940 458,50 Sk (163 993,17 eur).

19. Dňa 23.10.2008 došlo k čerpaniu úveru s OTP Banky Slovensko a.s. na základe zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. XXX/XXXX/XXSU, ktorú dňa 21.1.2008 uzavreli s bankou F. E. M. X. Q. vo výške niekdajších 5 138 076,90 Sk bola dňa 24.10.2008 pripísaná v prospech účtu Slovenskej sporiteľne č.: XXXXXXXXXX/XXXX.

20. Z obsahu výpovede žalobkyne zo dňa 20.03.2018 vyplýva, že nikdy nemala úmysel a potrebu ani žiadny záujem podpísať záložnú zmluvu na dom v V., lebo sa necítila vlastníčkou tohto domu, pretože riadnou kúpnou zmluvou previedla vlastníctvo na X. Q., ktorá z nepochopiteľných príčin prevod vlastníctva nezavkladovala, kúpnu cenu jej vyplatila iba z časti, ktorú žalobkyňa vrátila. Zdôraznila, že jej vôľa bola podpísať záložnú zmluvu iba v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., teda zabezpečovala úver poskytnutý zo Slovenskej sporiteľne a.s. pre X. Q.. Dohoda medzi žalobkyňou a X. Q. bola taká, že keď „vyčistí“ - splatí úver zo Slovenskej sporiteľne a.s., jej nehnuteľnosť vráti. O tom, že je nehnuteľnosť opäť zaťažená v prospech OTP Banky Slovensko a.s. sa dozvedela z upomienky o nesplácaní úveru (bez dátumu doručenia upomienky). A následne sa dozvedela od pána F. E. o prefinancovaní úveru zo Slovenskej sporiteľne a.s. do OTP Banky Slovensko a.s.

21. Z obsahu výpovede svedkyne pani X. Q. súd zistil, že voči jej osobe sa vedú trestné konania pre zločin úverového podvodu. Svedkyňa opísala na pojednávaní skutočnosti, ktoré predchádzali preneseniu úveru zo Slovenskej sporiteľne a.s. do OTP Banky Slovensko a.s. Nový spotrebný úver bol uzatvorený medzi veriteľom OTP Banka Slovensko a.s. a dlžníkmi pani X. Q. M. K. F. E. dňa 21.10.2008. Podľa jej výpovede na splnenie podmienok na poskytnutie spotrebného úveru bolo potrebné uzatvoriť aj zmluvu o záložnom práve na tú istú nehnuteľnosť. Podľa jej vyjadrenia pán E. si bol vedomý, že podpis žalobkyne ako záložcu nebude jednoduché získať, pred žalobkyňou chcel zatajiť navýšenie hypoúveru, preto mal obavy zavolať ju fyzicky do banky za účelom oboznámiť ju s obsahom zmluvy a podpisu. Preto mu boli vydané originály záložných zmlúv pričom sa zaručil, že nebude problém pri podpísaní nakoľko žalobkyňa je jeho rodina. Svedkyňa tvrdila, že bola prítomná pri odovzdaní záložných zmlúv v banke do rúk pánovi

E., ktorý podpísanú zmluvu vrátil do banky, banka akceptovala podpísanú zmluvu aj napriek tomu, že žalobkyňa v banke nikdy nebola a nedošlo ani k overovaniu jej podpisu zo strany banky.

22. Z obsahu výpovede svedka pána F. E., ktorá bola urobené dňa 19.04.2018 súd zistil, že vo veci voči jeho osoby prebiehalo trestné konanie pod sp.zn.: ORP-163/OEK-B3-2012, ktorý sústredil pozornosť súdu na svoju výpoveď, ktorú učinil v tomto trestnom konaní. Zdôraznil, že trestné stíhanie voči jeho osobe bolo odmietnuté. Na kladené otázky svedok odpovedal so slovami: „Nepamätám sa, bolo to pred 7 rokmi“. Zdôraznil, že nemá vedomosť o tom, že by niekto manipuloval so zmluvou, všetky dokumenty mala u seba pani Q. (bez konkretizácie týchto dokumentov).

23. Z obsahu výpovede svedkyne pani S. G., ktorá bola vypočutá na pojednávaní dňa 17.05.2018 súd zistil, že pred 10 až 11 rokmi pracovala u žalovaného, jej pracovný pomer trval 1 rok a 1 mesiac, bola vo funkcii úverovej poradkyne na pobočke Štúrova, Bratislava. Stručne podala informáciu o svoje pracovnej náplne so zameraním sa na uzatváranie záložných zmlúv s tým, že tlačivá čo do konkrétnych údajov vyplňovali zamestnanci centrálnej banky. Svedkyňa mala v kompetencii podpisovať zmluvy za banku spolu s riaditeľom banky. Uviedla, že zmluvy sa podpisovali priamo v pobočke banky za jej prítomnosti, riaditeľa a záložcu, ale mohlo sa stať, že riaditeľ zmluvu podpisoval skôr. Zmluva sa spájala spôsobom

- bola cvaknutá v rohu vľavo hore a prelepená bielou lepkou a na zadnej strane sa dávala banková pečiatka tak, že polovica alebo štvrťka pečiatky bola na tej lepke na zadnej strany zmluvy a cez tú pečiatku, ktorá bola na lepke sa podpisovalo. Bol to jej podpis alebo riaditeľov podpis. Záložca podpisoval zmluvu minimálne jeden raz na konci zmluvy, na pobočke, ostatné strany zmluvy sa nepodpisovali lebo to nebolo zaužívané. Po nahliadnutí do originál zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti UZ č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa XX.XX.XXXX svedkyňa uviedla, že na poslednej strane tejto zmluvy spoznáva vlastnoručný podpis, ako aj podpis riaditeľa banky F.. S.. Na otázku, či sa dá manipulovať so zmluvou čo do spojenia, či sa dá odstrániť nálepka tak aby ostala nepoškodená posledná strana zmluvy kde sa nachádza originálny podpis záložcu. Na to uviedla, že sa nedá bez poškodenia. V prípade podpisovania zmlúv svedkyňa uviedla u osôb, ktoré brali spotrebný úver zabezpečený záložnou zmluvou, ktorú podpisovala iná osoba, že klient a záložca prichádzali do banky naraz a naraz podpisovali tieto zmluvy, ale nevylúčila a pripustila, že boli prípady, keď sa nedostavili účastníci zmluvy na podpis spolu. Pripustila, že boli prípady keď so súhlasom nadriadeného vydala zmluvu už spojenú s lepkou k nahliadnutiu klientovi za účelom oboznámenia sa s obsahom tejto zmluvy. Boli zmluvy, ktoré sa vracali už spolu s podpismi a spojenými stranami zmluvy. Ďalej uviedla, že bola zaužívaná prax, že sa nežiadalo overovanie podpisov klienta ani záložcu. Totožnosť osoby banka overovala podľa občianskeho preukazu príslušnej osoby iba porovnávala osobné údaje. Originál zmluvy ako aj návrh na vklad do katastra nehnuteľností sa odovzdávalo klientovi za účelom doručovania do katastra nehnuteľností.

24. Z obsahu uznesenia ČVS:ORP-1125/OEK-B1-2011-HS zo dňa 31.01.2012 vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave 1, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, uznesenie ČVS: ORP-163/OEK-B3-2012 zo dňa 25.07.2012 vydané Okresným riaditeľstvom PZ BA III bolo zistené, že trestné stíhanie za spáchanie obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu, ktorých sa mali dopustiť X. Q. M. F. E. boli odmietnuté a následne sťažnosť žalobkyne uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III, č.k. 1Pn707/12-3 zo dňa 11.09.2012 bola zamietnutá. Príslušný orgán v trestnom konaní na strane 5 tohto uznesenia uviedol nasledovné: „Pokiaľ ide o údajný úverový podvod tento mal byť podľa oznamovateľky (žalobkyne) voči Slovenskej sporiteľni a.s. spáchaný tým, že X. Q. M. F. E. poskytli banke nepravdivé údaje v tom smere, že pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 30.07.2007 predložili fingovaný pokladničný doklad zo dňa 04.07.2007 o tom, že časť kúpnej ceny a to 1 100 000 Sk bola oznamovateľke uhradená. Takéto tvrdenie však oznamovateľka popiera o jediný dôkaz a to vlastné priznanie, že tento doklad podpísala napriek tomu, že žiadna takáto suma jej vyplatená nebola. Okrem tohto vlastného tvrdenia oznamovateľka nepredložila žiadny podporný dôkaz a keďže takýto iný dôkaz nevyplýva ani zo spisu, je jej vlastná výpoveď, ktorej aj seba usvedčuje zo spáchania zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona pre prípadné začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1. Trestného poriadku, či vznesenie obvinenia konkrétnej osobe podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku ako dôkaz absolútne nepostačujúca. V súvislosti s posudzovaním „hodnovernosti“ takéhoto tvrdenia M. E.Y. sa žiada podotknúť, že v podanom trestnom oznámení z 18.08.2011 sa priznáva, že v súvislosti s kúpou rodinného domu zapísaného na LV č. 384 v kat. území V. X. Q. dňa 04.07.2007 zaplatila oznamovateľke sumu 1 111 000 Sk a teda je tu zjavný rozpor medzi obsahom jej trestného oznámenia a neskoršími jej vyjadreniami obsiahnutými v jej výpovedi zo dňa 07.10.2011 a v dôvodoch podanej sťažnosti.

25. Súd poukazuje na rozpornosť vyjadrenia žalobkyne aj v tomto občiansko-právnom konaní, kde uvádza, že suma niekdajších 1 100 000 Sk I. X. Q.. Následne uvádza, že niekdajších 500 000 Sk si ponechala ako zábezpeku, tvrdí že nemala vážny úmysel predať predmetnú nehnuteľnosť, napriek tomu kúpnu cenu z časti prijala ako zábezpeku, či preddavok. Ďalej tvrdí, že sa nestarala o vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, nevenovala pozornosť prevodu spornej nehnuteľnosti, mysliac, že už nepatrí do jej vlastníctva.

26. Súd s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vykonal dôkaz aj čo do ozrejmenia technickej úpravy záložnej zmluvy, ktorá pozostáva z viacerých listov okrem jasnej výpovede bývalej zamestnankyne u žalovaného svedkyne pani S. G., ktorá stručne a zrozumiteľne opísala zaužívanú prax v OTP Banke Slovensko a.s. ohľadne spojenia listov, ktoré boli prelepené nálepkou cvaknuté v rohu vľavo hore a prelepené bielou lepkou a na zadnej strane sa dávala banková pečiatka tak, že polovica alebo štvrťka bankovej pečiatky bola na lepke a cez pečiatku sa podpisovali zodpovedné osoby. Po nahliadnutí do originál zmluvy svedkyňa uviedla, že sa posledná strana zmluvy nedá rozobrať bez poškodenia nálepky, na ktorej sa nachádza pečiatka banky a podpisy zodpovedných osôb. Jednoznačne uviedla, že zmluvou nebolo manipulované.

27. Vo svojom vyjadrení právny zástupca žalovaného (čl. 577 v spise) poukázal na rozsudok NS SR sp.zn.: 1Sžr68/2011 zo dňa 27.03.2012, bod 54 - potom je nepochybné, že hore uvedený judikát ( bod č. 50 ) je nutné vykladať ako „výkladovú inštrukciu pre výklad pojmu listina (písomnosť), t.z. zmluva, ktorá pozostáva z viacerých strán (hárkov, listov), poprípade príloh, pričom pod pojmom pevné spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním je nutné chápať akékoľvek kancelárske spojenie jednotlivých listov“, teda v tomto konkrétnom prípade predmetná záložná zmluva bola zabezpečená proti technickej manipulácie vo vyššej ako bežnej miere, strany boli spolu zošité nielen kancelárskou spinkou ale spinka bola spolu s prednou a zadnou stranou zmluvy následne prelepená bielou papierovou lepiacou páskou, ktorá bola opečiatkovaná tak, že odtlačok pečiatky banky plynule presahoval z lepiacej pásky na list zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že aj pri vynaložení úsilia a značnej zručnosti nebolo možné upraviť zmluvu, tak aby úprava nezanechala stopy po jej vykonaní.

28. Žalobkyňa síce namietla manipuláciu, ale svoje tvrdenie o manipulácii a dodatočnom vložení poslednej strany zmluvy nepreukázala.

29. V tejto súvislosti súd je toho názoru, že má jednoznačne preukázaný aj podpis žalobkyne na zmluve, ktorý je pravý a nie je rozhodujúca skutočnosť kde a kedy urobila tento úkon (viď. závery obsiahnuté v znaleckom posudku č. 13/2015 zo dňa 29.05.2015 je súčasťou tohto spisu).

30. Žalobkyňa namietla aj skutočnosť, že podpis záložcu na záložnej zmluve bol overený u notárky na druhý deň po povolení vkladu záložného práva. Uviedla, že nebola prítomná u notárky nakoľko sa v tom čase zdržiavala v Rakúsku, čerpala dovolenku. Žalovaný sa na túto námietku vyjadril v tom smere, že poukázal na ust. § 42 ods. 3 zákona 162/1995 Z.z. (), ktorý nevyžaduje, aby bol podpis záložcu na záložnej zmluve osvedčený podľa osobitných predpisov. Podľa § 42 zákona Národnej rady SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, musia byť podpisy prevodcov na zmluve, dohode, prípadne zakladateľskej obchodnej spoločnosti úradne overené. V prípade záložnej zmluvy nejde o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale o zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva zriadením záložného práva a účastníci tohto právneho úkonu - záložný veriteľ a záložný dlžník nie sú prevodcami. Súd opäť poukazuje na výsledky obsiahnuté v znaleckom posudku č. 13/2015 zo dňa 29.05.2015, v ktorom bolo preukázané, že záložca dodatočne overil pravosť svojho podpisu, ktorý podpis sa nachádza v knihe osvedčenia pravosti podpisov s por. č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2008 (označením SM-3), ktorý je pravým podpisom M. E..

31. Súd podľa § 43a ods. 1 - skúmal prejav vôle žalobkyne smerujúci k uzavretiu zmluvy a najmä, či jej vôľa bola skutočná a vážna, či chcela vyvolať právne následky takéhoto právneho úkonu (zmluva o zriadení záložného práva) k nehnuteľnostiam, ktorú ako záložca uzavrela s OTP Bankou Slovensko a.s., ktorou nezabezpečovala úver pre ňu poskytnutý, ale poskytnutý pre X. Q. M. F. E.. Žalobkyňa okrem svojho tvrdenia, že nikdy nemala záujem, nechcela uzatvoriť takúto zmluvu, nemala úmysel, potrebu ani žiadny záujem podpísať záložnú zmluvu na dom v V. lebo sa necítila byť vlastníčkou tohto domu. Jej vôľou bolo podpísať záložnú zmluvu iba v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., ktorá zabezpečovala

úver poskytnutý zo Slovenskej sporiteľne a.s. pre X. Q. s tým, že dohoda medzi žalobkyňou a X. Q. bola taká, že po splatení úveru zo Slovenskej sporiteľne a.s. jej nehnuteľnosť vráti. Svoje tvrdenie však nepreukázala, neuviedla žiadny dôkaz o tejto dohode ba naopak ani si neustrážila nehnuteľnosť, ktorá údajne by sa jej mala vrátiť, neurobila žiadny úkon smerujúci k miere opatrnosti, ba naopak sama sa pričinila nezákonného konania a v zmysle uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III sp.zn.: 1Pn707/12-3 zo dňa 11.09.2012 sa usvedčila seba zo spáchania zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom. Podľa tohto vyjadrenia a výpovede žalobkyňa pri posudzovaní jej hodnovernosti vyjadrenia a jej tvrdení sa žiada podotknúť a spochybniť pravdivosť jej výpovede o tom, že nemala nielen žiadny úmysel ale ani vedomosť o uzavretí ďalšej úverovej zmluvy a to s OTP Bankou Slovensko a.s. Vzhľadom na jej povesť s poukazom na spolupáchateľstvo pri predchádzajúcom úvere kedy bol predložený fingovaný pokladničný doklad o tom, že časť kúpnej ceny 1 100 000 Sk bola oznamovateľke uhradená. Sama priznala, že takýto doklad podpísala, napriek tomu, že jej takáto suma vyplatená nebola. V občiansko-právnom konaní tvrdila, že túto sumu vrátila X. Q. s tým, že si ponechala niekdajších 500 000 Sk ako zábezpeku. Uvedenú sumu v trestnom konaní nespomína.

32. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd teda musí zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobkyne sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobkyňa v konaní riadne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať určenia neexistencie záložného práva. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania povinnosť tvrdenia podľa § 150 a povinnosť dôkazu podľa § 132 pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou bolo možné preto v prejednávanej veci vychádzať len zo vznesených, zhodných, skutkových tvrdení v zmysle ust. § 182 CSP, čo malo za následok, že uplatnený návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala a o určenie neexistencie záložného práva, nebolo možné považovať za preukázaný.

33. Čo sa týka vierohodností výpovede svedkov: a to X. Q. M. F. E. súd pri ich vyhodnotení bral zreteľ na ich vierohodnosť s poukazom na trestné stíhania pre zločin úverového podvodu, súd spochybnil aj vierohodnosti výpovede žalobkyne s poukazom na uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadny dôkaz o manipulácii listín naopak z dokazovania vyplyvnulo vyplynulo, že žalobkyňa jednak podpísala osobne záložnú zmluvu, aj osobne bola podpísať v osvedčovacej knihe na notárskom úrade JUDr. Sweighofferovej. Jednak jej podpis sa nachádza aj na listinách, na ktorých predchádzajúci záložný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. udelil súhlas so zriadením záložného práva v prospech OTP Banky Slovensko a.s. čím sa vylučuje možnosť, že by žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že sa bude záložné právo v prospech OTP Banky Slovensko a.s. zriaďovať. Podpis žalobkyne sa nachádza na záložnej zmluve, na návrhu na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a na listine, na ktorej Slovenská sporiteľňa a.s. udelila súhlas na zriadenie záložného práva v prospech OTP Banky Slovensko a.s. Žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala, iba sa domnievala, že došlo k manipulácii listinných dôkazov - záložnej zmluvy avšak v tomto smere dôkaz predložený nebol, čo potvrdila svedkyňa pani S. G.. Právosť podpisu žalobkyne bol potvrdený s vyhotoveným znaleckým posudkom v odbore grafológie č. 13/2015. Súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.