Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/311/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: žalobcu: I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. ul. XX, D., zastúpený JUDr. Andrejom Kolárikom, advokátom so sídlom Hviezdoslavovo nám. 14, Bratislava, proti žalovanej: U. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom. H. X, O. zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou so sídlom Dobrovičovej 6, Bratislava, o zaplatenie sumy 5 748,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 08. februára 2017, č.k. 12C/523/2015-230, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 668,07 eura s príslušným úrokom z omeškania, špecifikovaným vo výroku napadnutého rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, konanie v časti o zaplatenie časti úrokov, zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že strany sporu boli manželia, manželstvo uzavreli dňa 10. 05. 1997. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 17C/180/2006-99 zo dňa 21. 02. 2007, právoplatným dňa 10. 04. 2007, bolo ich manželstvo rozvedené. Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp.zn. 12C/77/2010 konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vec nie je právoplatne skončená. 1.1.1.Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), boli okrem iného, aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území S. S., obec S., okres A., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XXX/XX, orná pôda o výmere 661 m2, parcela číslo XXX/ XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 150m2, stavba, rodinný dom a to všetko v podiele 1/1 a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XXX/XX, orná pôda o výmere 562 m2 v podiele 1/6, prístupová cesta (ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“). Uvedené nehnuteľnosti ani jedna zo strán sporu neužíva, ani v priebehu konania o vyporiadanie BSM neužívala. Žalobca tvrdil, že od mája 2007 býva v D., v nehnuteľnosti sa zdržiaval sporadicky, žalovaná tvrdila, že žalobca v dome býval do septembra 2008, čo on popieral. Nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, zatiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. V priebehu tohto konania, aj v priebehu konania o vyporiadanie BSM, sa strany sporu vzájomne obviňovali z toho, prečo sa nehnuteľnosť nepredala. Žalovaná tvrdila, že žalobca zmaril predaj domu bezdôvodne, žalobca tvrdil, že reálnym dôvodom prečo nedošlo k predaju domu bol problém s odťažením o domu.

1.1.2.Predmetom vyporiadania BSM boli okrem iného aj splátky úverov, hypoték, ktoré vznikli za trvania manželstva a to Hypotekárny úver poskytnutý VÚB, a.s. vo výške 1800000 Sk (59 749,05 eura) na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 30. 06. 2003, po rozvode manželstva splácal úver sám žalobca, celkovo zaplatil sumu 27 059,61 eura. Druhý úver - Flexihypotéka, poskytnutá VÚB, a.s. vo výške 705 250 Sk (23.410,01 eura) na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 10. 12. 2004. Po rozvode manželstva splácal úver sám žalobca, celkovo zaplatil sumu 12 818,30 eura. Splátky oboch úverov boli v konaní o vyporiadaní BSM vyporiadané do konca októbra 2015. Aj naďalej spláca splátky úverov výlučne sám žalobca, čo medzi stranami sporu nebolo sporné, žalovaná to nepopierala. 1.1.3.Po právoplatnosti rozvodu manželstva (dňa 10. 04. 2007), žalobca vynaložil výdavky súvisiace s udržiavaním nehnuteľností, a to za spotrebu elektrickej energie, plynu, domovú daň, poistku. Za spotrebu elektrickej energie za roky 2008 až 2016 platil výlučne sám žalobca, spolu za celé toto obdobie zaplatil sumu 896,26 eura, z čoho polovica, ktorú si uplatňuje od žalovanej je suma 448,13 eura, svoj nárok preukázal vyúčtovacími faktúrami za elektrinu vystavenými ZSE Energia, a.s. Polovica zo súm vyúčtovacích faktúr je suma 81,66 eura splatná 22. 07. 2008, suma 116,22 eura, splatná 15. 07. 2009, suma 48,67 eura splatná 14. 07. 2010, suma 41,88 eura splatná 30. 12. 2011, suma 39,76 eura splatná 16. 08. 2012, suma 37,36 eura splatná 12. 08. 2013, suma 29,21 eura splatná 12. 08. 2014, suma 26,67 eura splatná 11. 08. 2015, suma 26,70 eura splatná 09. 08. 2016. 1.1.4.Za spotrebu plynu za roky 2007 až 2016 zaplatil žalobca sumu 5 489,28 eura, z čoho polovica, ktorú si uplatňuje od žalovanej je suma 2744,64 eura, svoj nárok preukázal faktúrami vystavenými SPP. Polovica zo súm vyúčtovacích faktúr je suma 330,54 eura, 407,54eura, 334,56 eura, 320,90 eura, 377,25 eura, 364,32 eura, 292,86 eura, 181,27 eura, 135,40 eura. 1.1.5.Za opravu kúrenia a kotla žalobca zaplatil po právoplatnosti rozvodu manželstva celkovo sumu 721,56 eura, z čoho polovica, ktorú si uplatňuje od žalovanej, je suma 360,78 eura, svoj nárok preukázal faktúrami vystavenými L. za opravu kotla, faktúry sú na sumu 72 eur, splatná 26. 12. 2011, na sumu 159,96 eura, splatná 14. 02. 2012, na sumu 54 eur, splatná 06. 03. 2012, na sumu 147,72 eura, splatná 21. 04. 2014, na sumu 105,48 eura, splatná 17. 06. 2015, na sumu 182,40 eura, splatná 18. 04. 2016. Doložené boli k nim príjmové pokladničné doklady o zaplatení súm 72 eur, 159,96 eura, 54 eur, 147,72 eura žalobcom. Suma 105,48 eura bola žalobcom zaplatená prevodom na účet L. svedčí o tom výpis z účtu. 1.1.6.Za domovú daň žalobca zaplatil za roky 2007 až 2016 sumu 460 eur, z čoho polovica, ktorú si uplatňuje od žalovanej je suma 230 eur, svoj nárok preukázal platobným výmerom na daň z nehnuteľností podľa zákona číslo 582/2004 Z.z, o miestnych daniach a poplatkoch, na roky 2008, 2009, 2010, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 a fotokópiami poštových poukážok o zaplatení poistky, z ktorých polovica je suma 40,91 eura, 44,05 eura, 45,29 eura, 48,44 eura, 8,27 eura, 8,56 eura a 4 x 8,62 eura. Zaplatenie domovej dane žalobca preukázal fotokópiami poštových poukážok 1.1.7.Za poistku domu žalobca celkovo zaplatil za roky 2007 až 2016 sumu 705,84 eura, z čoho polovica, ktorú si uplatňuje od žalovanej je suma 359,92 eura. Platenie poistky žalobca preukázal fotokópiami poštových poukážok na účet Generali Poisťovňa, a.s., polovica z týchto súm, o zaplatení poistky, sú sumy 29,59 eura, zaplatená žalobcom 26. 07. 2007, suma 29,59 eura, zaplatená 21. 01. 2008, suma 29,59 eura, zaplatená žalobcom dňa 24. 07. 2008, suma 19,56 eura, zaplatená žalobcom dňa 31. 07. 2009, a 9 x 66,39 eura, zaplatené žalobcom v dňoch 27. 08. 2008, 29. 07. 2009, 24. 08. 2010, 08. 09. 2011, 26. 08. 2012, 14. 08. 2013, 26. 08. 2014, 13. 07. 2015, 19. 08. 2016. 1.1.8.Ďalej žalobca zaplatil za zhodnotenie prístupovej cesty sumu 2 000 eur, z čoho polovica, ktorú si uplatňuje od žalovanej, je suma 1 000 eur. Zaplatenie sumy 2 000 eur žalobca preukázal príkazom na úhradu sumy 2 000 eur vo VÚB banka, a.s. zo dňa 23. 09. 2009 a čestnými prehláseniami M. S. zo dňa XX. XX. XXXX a A. C. zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré sa nachádzajú v spise Okresného súdu Nitra sp.zn. 12C/77/2010 o vyporiadaní BSM. 1.1.9. V priebehu konania si žalobca uplatnil sumu 165,88 eura titulom nákladov na benzín, nakoľko tvrdil, že vykonal jazdy z D. do nehnuteľnosti vykonané za účelom údržby domu, predložil k tomu doklady o kúpe pohonných motorových hmôt na sumu 54,13 eura, 30 eur, 29,97 eura a 55,98 eura, čo je spolu 170,08 eura. 1.1.10. Žalovaná si uplatňovala náklady za vybavenie užívacieho povolenia a za prípravu realizácie predaja rodinného domu sumu 950,80 eura, čo preukázala faktúrami, príjmovými pokladničnými dokladmi, dodacími listami, poštovými poukážkami, polovica z tejto sumy je 475,40 eura. V priebehu konania a to dňa 18. 05. 2016 si uplatnila nárok na zaplatenie polovice zo sumy 1 874,25 eura, čo je suma 937,12 eura, ide o faktúru vystavenú žalovanej spoločnosťou I. spol. s r.o. za odvoz a likvidáciu odpadu, čistenie pozemku, vypratanie rodinného domu, kosenie pozemku a udržiavacie práce, splatná dňa 28. 09. 2010.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods. 1, § 3 ods. 1, § 517 ods. 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 162 ods. 3, § 164 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 3, § 10c Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie“). 1.3. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca sa podanou žalobou, po viacerých zmenách petitu, domáha od žalovanej zaplatenia sumy 5 748,33 eura s príslušenstvom, titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s čím sa súd prvej inštancie stotožnil. V predmetnej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na tom skutkovom základe, že žalobca plnil aj za ňu, hoci mala podľa práva plniť aj ona, pretože žalobca uhradil za spotrebu elektrickej energie sumu 896,26 eura, z čoho polovica je suma 448,13 eura, svoj nárok preukázal vyúčtovacími faktúrami za elektrinu vystavenými ZSE Energia, a.s., žalovaná žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázala svoje tvrdenie, že žalobca v rokoch 2008, 2009 v rodinnom dome býval. Naopak, z čestného vyhlásenia S. a V. L., W. Z., vyplýva, že žalobca býval na adrese D., U. X, od apríla 2007 do októbra 2014 so svojou partnerkou a deťmi. Za spotrebu plynu zaplatil žalobca sumu 5 489,28 eura, z čoho polovica je suma 2 744,64 eura, svoj nárok preukázal faktúrami vystavenými SPP, tu sa žalovaná bránila vyjadrením, že dom nemal byť tak vykurovaný, ako to robil žalobca, čo však súd prvej inštancie považoval za irelevantné. Za opravu kúrenia a kotla žalobca zaplatil sumu 721,56 eura, z čoho polovica je suma 360,78 eura, svoj nárok preukázal faktúrami vystavenými L. O., za opravu kotla. R. sa vyjadrila, že kúrenie pokazené nebolo, čo však rovnako nepreukázala. Za domovú daň žalobca zaplatil sumu 460 eur, z čoho polovica je suma 230 eur, svoj nárok preukázal platobným výmerom na daň z nehnuteľností. Za poistku domu žalobca zaplatil sumu 705,84 eura, z čoho polovica je suma 359,92 eura, platenie poistky preukázal fotokópiami poštových poukážok na účet Generali Poisťovňa, a.s. K týmto dvom položkám nemala žalovaná námietky. Za zhodnotenie prístupovej cesty zaplatil sumu 2 000 eur, z čoho polovica je suma 1 000 eur, čo preukázal príkazom na úhradu sumy 2 000 eur vo VÚB banka, a.s. a čestnými prehláseniami M.. Žalovaná sa vyjadrila, že žalobca takúto sumu nezaplatil, jej tvrdenie je však v rozpore s dôkazmi. K splátkam oboch hypoték nemala námietky. Spolu sa tak jedná o sumu 5 143,47 eura, ktorú žalobca zaplatil aj za žalovanú (448,13 eura + 2.744,64 eura + 360,78 eura + 230 eur + 359,92 eura + 1.000 eur). Od sumy 5 143,47 eura súd odpočítal sumu 475,40 eura = 4.668,07 eura, pretože sumu 475,40 eura si žalovaná uplatnila titulom obrany, suma predstavuje náklady za vybavenie užívacieho povolenia a za prípravu realizácie predaja rodinného domu v sume 950,80 eura, čo preukázala faktúrami, príjmovými pokladničnými dokladmi, dodacími listami, poštovými poukážkami. Žalobca túto sumu nespochybnil. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanej titulom obrany sumu 937,12 eura, čo je polovica zo sumy 1 874,25 eura, pretože faktúra vystavená žalovanej za odvoz a likvidáciu odpadu bola splatná dňa 28. 09. 2010 a žalobca vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania v súlade s ustanovením § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nárok bol žalovanou uplatnený dňa 18. 05. 2016, faktúra bola splatná dňa 28. 09. 2010, dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula dňom 28. 09. 2012, počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby súd stanovil deň splatnosti faktúry a od tohto okamihu mala žalovaná vedomosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. 1.3.1.Žalobcovi súd nepriznal nárok na zaplatenie sumy 165,88 eura, ktorú si uplatňoval titulom vynaložených výdavkov na benzín, tvrdil, že vykonal jazdy z D. do nehnuteľnosti v obci S. za účelom údržby domu, súd však sa s jeho nárokom nestotožnil, doklady o zakúpení pohonných hmôt ešte nesvedčia o tom, že vykonal jazdy do obce S., vôbec nepreukázal, či takéto jazdy vykonal a kedy, či bolo nutné ich vykonať, aká údržba domu bola robená, okrem toho by mal čisto teoreticky len nárok na polovicu z tejto sumy. To isté platí aj o jeho nárokoch na zaplatenie sumy 53,40 eura za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 24. 07. 2015 do 21. 07. 2016, súd prvej inštancie priznal len polovicu z tejto sumy, t.j. sumu 26,70 eura. Z tých istých dôvodov mu nepriznal celú sumu 132,78 eura, za poistku za dom, ale len polovicu z tejto sumy, t.j. sumu 66,39 eura. 1.3.2.V prípade povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie sa dlžník dostáva do omeškania dňom nasledujúcim po tom, ako ho veriteľ vyzval na jeho vydanie (§ 563 Občianskeho zákonníka). S poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1 Cdo 210/2005, pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, preto treba vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, zročnosť pohľadávky nastane prvý deň po doručení žaloby žalovanému. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie), nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným

nesplnením spája ustanovenie § 517 nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (rozsudok NS ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99). 1.3.3.Žalovaná vedela od začiatku súdneho konania o vyporiadanie BSM, ako aj z predmetného konania, že žalobca uhrádza všetky platby sám, musela si byť vedomá svojej povinnosti uhradiť polovicu platieb žalobcovi, ktoré sama ani v podstate nerozporovala, a ak aj áno tak len takými argumentmi, s ktorými nemohla uspieť. Taktiež si musela byť vedomá toho, že svojim správaním vytvorila podmienky pre omeškanie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovanej, že nárok žalobcu na úrok z omeškania, bol v rozpore s dobrými mravmi. Nestotožnil sa ani s tvrdeniami žalovanej, že žalobca zmaril predaj nehnuteľnosti, medzi stranami sporu, ako predávajúcimi a záujemcami o nehnuteľnosť, ako kupujúcimi. Dňa 06. 12. 2010 bola podpísaná rezervačná zmluva, k podpisu kúpnej zmluvy však nedošlo. Súd prvej inštancie však z výpovedí strán sporu a listinných dôkazov nemohol prijať jednoznačný záver, že sa tak stalo výlučným zavinením žalobcu. Nehnuteľnosť bola zaťažená záložným právom, bolo potrebné predložiť čistý list vlastníctva, na ktorom nebudú žiadne ťarchy a toto nesplnil ani žalobca, ani žalovaná. 1.3.4.Za kvalifikovanú výzvu k plneniu v prejednávanej veci je potrebné považovať žalobu na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a omeškanie tak začalo prvého dňa po tom, čo žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola doručená žalovanej. Z obsahu spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 10C/77/2010 vyplýva, že žaloba bola doručená žalovanej dňa 03. 05. 2010, a teda do omeškania sa žalovaná prvýkrát dostala dňa 04. 05. 2010 v časti platieb za elektrinu, plyn, poistku, domovú daň, prístupovú cestu a splátky oboch úverov zaplatených žalobcom do mája 2010. Následne žalobca svoj nárok, tak ako pokračovalo konanie o vyporiadanie BSM, postupne rozširoval o ďalšie platby, ktoré vykonal za obdobie do apríla 2012. Podaním doručeným súdu, aj právnej zástupkyni žalovanej dňa 23. 04. 2012, teda omeškanie žalovanej nastalo dňom 24. 04. 2012, ďalšie nároky boli uplatnené žalobcom na pojednávaní dňa 23. 06. 2014, takže omeškanie žalovanej nastalo dňom 24. 06. 2014, ďalšie nároky si žalobca uplatnil v písomnom podaní doručenom súdu aj právnej zástupkyni žalovanej dňa 08. 09. 2015, takže omeškanie nastalo dňom 09. 09. 2015, toto všetko boli nároky uplatnené žalobcom v konaní o vyporiadanie BSM a v predmetnej veci si uplatnil nárok na pojednávaní dňa 27. 01. 2016, takže omeškanie nastalo 28. 01. 2016, ďalší nárok podaním doručeným súdu dňa 19. 05. 2016 a doručovaným priamo právnym zástupcom žalobcu aj právnej zástupkyni žalovanej, takže omeškanie nastalo dňom 20. 05. 2016. Posledné nároky si uplatnil na pojednávaní dňa 18. 01. 2017, tu si však úrok z omeškania už neuplatnil. Výška úroku z omeškania je určená v súlade s Nariadením, zvýšená o 8 a 5 percentuálnych bodov tak, ako určuje Európska centrálna banka, čo bolo v čase omeškania 04. 05. 2010 - 9% ročne, 24. 04. 2012 - 9% ročne, 24. 06. 2014 - 5,15% ročne, 09. 09. 2015 - 5,05% ročne, 28. 01. 2016 - 5,05% ročne, 20. 05. 2016 - 5% ročne. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, keď nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 165,88 eura, ktorú si uplatňoval titulom vynaložených výdavkov na benzín, za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 24. 07. 2015 do 21. 07. 2016 mu priznal len polovicu uplatnenej sumy, t.j. 26,70 eura a nepriznal mu celú sumu 132,78 eura, čo je poistka za dom, ale len polovicu z tejto sumy, 66,39 eura. Súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania tak ako požadoval odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, alebo po dni, kedy vykonal finančné úhrady, ale počiatok omeškania súd určil ako deň nasledujúci po dni, kedy bola žalovanej doručená žaloba, alebo písomné vyjadrenie žalobcu, alebo bola tá ktorá konkrétna suma uplatnená na pojednávaní. 1.4.Návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol, nakoľko na súde síce prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vec nie je právoplatne skončená, avšak súd je toho názoru, že v konaní o vyporiadaní BSM sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci, kde sa rieši samostatný nárok žalobcu týkajúci sa platieb po právoplatnosti rozvodu manželstva a zániku BSM. 1.5.Súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 153,74 eura od 18. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 153,74 eura od 18. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 153,74 eura od 17. 01. 2016 do zaplatenia, zo sumy 153,74 eura od 18. 02. 2016 do zaplatenia, v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 153,74 eura od 18. 03. 2016 do zaplatenia, zo sumy 151,28 eura od 17. 04. 2016 do zaplatenia, zo sumy 151,28 eura od 18. 05. 2016 do zaplatenia, v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 77,52 eura od 18. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 77,52 eura od 18. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 74,64 eura od 17. 11. 2016 do zaplatenia, zo sumy 74,64 eura od 18. 02. 2016 do zaplatenia, v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 74,64 eura od 18. 03. 2016 do zaplatenia, zo sumy 74,64 eura od 17. 04.

2016 do zaplatenia, zo sumy 74,64 eura od 18. 05. 2016 do zaplatenia, zastavil, a to s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 14. 06. 2016. 1.6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože každá zo strán mala vo veci úspech iba čiastočný. 2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná, a to v časti, týkajúcej sa všetkých úrokov z omeškania, ktoré súd priznal do zaplatenia istiny. Súd prvej inštancie síce dobre zistil skutkový stav, ale nesprávne ho vyhodnotil. Posledným dňom , kedy mohol žalobca úrok z omeškania požadovať, je 15. marca 2011, ku ktorému dňu znemožnil predaj spoločného domu a tak dostal žalovanú do situácie, ktorá je v rozpore s ustanovením občianskeho práva o slobode a o dobrých mravoch. Závery súdu prvej inštancie sú v rozpore s listinnými dôkazmi, čestnými prehláseniami realitných maklérov, a aj v rozpore s ďalšími dôkazmi. Žalovaná zabezpečila za účelom predaja domu jeho vyčistenie, kolaudáciu, ktorú aj uhradila. Súd nevyhodnotil, že žalobca bol hlavným dlžníkom úveru, žalovaná bola iba spolu dlžníčkou a ona teda sama nemohla nehnuteľnosť odťažiť. Žalovaná obstarala realitných maklérov, plnila všetky ich pokyny, aby bol dom predaja schopný, dala urobiť kolaudáciu, vyniesla odpad, poupratovala ho. V odôvodnení súdneho rozhodnutia chýba zohľadnenie týchto skutočností a uvedenie, prečo súd nevypočul svedkov. 2.1. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že pre platby, ktorých splatnosť vznikla po 15. 03. 2011 úrok z omeškania neprizná vôbec, pre platby, ktorých splatnosť vznikla do 15. 03. 2011 úrok z omeškania prizná najdlhšie do 15. 03. 2011 a vo zvyšku žalobu zamietne. 3. Žalobca v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na svoje vyjadrenia pred súdom prvej inštancie. Dôvodom, pre ktorý sa nakoniec predaj domu nerealizoval, bola potreba odťaženia nehnuteľnosti pred jej prevodom a pred uhradením kúpnej ceny a nekomunikovanie žalovanej so žalobcom. Podmienka odťaženia nehnuteľnosti pred uhradením kúpnej ceny bola vážnou prekážkou v procese predaja, žalovaná však so žalobcom nekomunikovala, ktorú skutočnosť žalobca aj oznámil realitnej kancelárii. V priebehu konania listinnými dôkazmi vyvrátil tvrdenia, že žalobca bez udania relevantného dôvodu odmietol podpísať finálnu kúpnu zmluvu, čím mal zabrániť realizácii predaja. K tvrdeniu žalovanej, že jej prvoradým záujmom bolo dom predať, uviedol, že od roku 2013 žalovaná v konaní o vyporiadanie BSM navrhovala prikázanie predmetnej nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, čo neskôr zmenila. Dobrým mravom skôr odporuje prístup žalovanej k celkovému riešeniu situácie okolo vyporiadania BSM. Celé bremeno finančných záväzkov spojených s nehnuteľnosťami žalovaná vedome ponechala na žalobcovi, neuhradila mu ani euro, po vynesení rozsudku v tejto veci mu žalovaná uhradila priznanú istinu. Nespochybniteľným faktom zostáva skutočnosť, že žalovaná na pojednávaniach uznala dôvod prevažnej väčšiny predmetných záväzkov a rovnako tak ich výšku, všetky vyjadrenia sú protokolované v zápisniciach z pojednávaní v konaní č. 12C/77/2010. Ak žalovaná uznala istinu týchto pohľadávok, nie je jediný zákonný dôvod, pre ktorý by úroky z omeškania nemali byť žalobcovi priznané. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky. 3.1. Navrhuje rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 potvrdil.

Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový poriadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona.

6. Predmetom konania v danej veci bol posledný nárok žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 5 748,33 eura z titulu úhrady nákladov na spotrebu elektrickej energie, plynu, opravy kotla, poistky a zhodnotenie prístupovej cesty, ktorú v plnom rozsahu uhradil žalobca na nehnuteľnosť, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu a ktorá bola predmetom vyporiadania BSM po rozvode manželstva. 6.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4 668,07 eura spolu s úrokom z omeškania, špecifikovaným vo výroku napadnutého rozsudku, keď za prvý deň omeškania považoval deň 04. 05. 2010, t.j. nasledujúci deň, kedy bola doručená žalovanej žaloba o vyporiadanie BSM. 6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná, ktorá v podanom odvolaní namietala iba žalobcovi priznaný úrok z omeškania.

7.Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9.V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podľa § 220 rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. Odvolací súd iba poznamenáva, že je potrebné mať na zreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak preto následne odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 10.Odvolací súd považuje za potrebné, zdôrazňujúc správnosť posúdenia danej veci súdom prvého stupňa, jej náležité odôvodnenie, poukázať na skutočnosť, že žalovaná v podanom odvolaní namieta iba priznanie úroku z omeškania z priznanej istiny. Ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanej, žalovaná istinu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná predmetným rozsudkom, zaplatila. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa podrobne zaoberal nárokom žalobcu aj na zaplatenie úroku z omeškania z titulu bezdôvodného obohatenia, zaoberal sa podrobne aj okamihom omeškania žalovanej pri bezdôvodnom obohatení konštatujúc, že v prípade povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie sa dlžník dostáva do omeškania dňom nasledujúcim po tom, ako ho veriteľ vyzval na jeho vydanie (§ 563 Občianskeho zákonníka). Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedené v rozhodnutí spisovej značky 1Cdo 210/2015, podľa ktorého pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, preto treba vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie

dlžníkovi skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Zročnosť pohľadávky nastane prvý deň po doručení žaloby žalovanému. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vychádzal pri určení prvého dňa omeškania v danej veci v zmysle tohto vyššie uvedeného záveru najvyššieho súdu, keď za prvý deň omeškania považoval nasledujúci deň po dni, kedy bola žalovanej doručená žaloba o vyporiadanie BSM (dňa 03. 05. 2010), je jeho záver o určení prvého dňa omeškania dňom 04. 05. 2010, správny a odvolací súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil. 11.Odvolací súd podľa § 387 ods. 3 CSP, ktoré mu ukladá povinnosť vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v podanom odvolaní, k námietkam žalovanej iba dodáva, že žalovaná v podanom odvolaní namieta iba výšku a splatnosť úrokov z omeškania z priznanej istiny, ktorú skutočnosť namietala už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa touto námietkou v dostatočnom rozsahu zaoberal, vyhodnotil ju a riadne a podrobne odôvodnil, preto odvolací súd ďalej iba poukazuje na toto odôvodnenie, keďže sa s ním v plnom rozsahu stotožnil. Námietku žalovanej preto vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú. 11.1. Žalovaná v podanom odvolaní namieta, že žalobca mal mať nárok na úrok z omeškania iba do dňa 15. marca 2011, ku ktorému dňu znemožnil predaj spoločného domu a žalovanú dostal do situácie, ktorá je v rozpore s ustanovením občianskeho práva o slobode a o dobrých mravoch. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dostatočným a jasným spôsobom zdôvodnil, preto považoval za prvý deň omeškania deň 04. 05. 2010, zároveň sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že žalobca znemožnil predaj domu, nakoľko z výpovedí strán sporu a listinných dôkazov nemohol prijať jednoznačný záver, že sa tak stalo výlučným zavinením žalobcu, nakoľko nehnuteľnosť bola zaťažená záložným právom a kupujúci požadovali pred podpisom kúpnej zmluvy vymazanie záložného práva z listu vlastníctva. Keďže bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti boli obe strany sporu, bolo ich vzájomnou povinnosťou splnenie tejto podmienky kupujúcich. K odstúpeniu kupujúcich od kúpy predmetnej nehnuteľnosti preto malo dôjsť nesplnením tejto ich podmienky a nie iba výlučným zavinením, či zmarením predaja zo strany žalobcu, ktorá skutočnosť v rámci konania na súde prvej inštancie preukázaná nebola. V žiadnom prípade nie je možné za posledný deň omeškania považovať deň 15. 03. 2011 tak, ako to tvrdí žalovaná, nakoľko toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazom nepreukázala. Z týchto dôvodov odvolací súd aj túto námietku žalovanej vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

12. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

13.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 1 CSP, tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalovanej, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .