Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/265/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členov senátu JUDr. Jána Slebodníka a JUDr. Petra Tutka, vo veci žalobcu B. W., K.. XX.X.XXXX, J., S. XX, proti žalovanej H.. Ľ. Z., K.. XX.X.XXX, O., P. Y. XX, zast. JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou, Košice, Bajzova 2, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu 1C/7/2018-22 z 2.3.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že I. nariaďuje toto neodkladné opatrenie: ukladá žalovanej povinnosť umožniť žalobcovi užívať 3-izbový byt o výmere 97,7 m2, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží v rodinnom dome súp. čísla XXX/X na ulici B. B. J., zapísaný na LV č. XXXX pre obec Levoča, k.ú. J., na základe zmluvy o nájme a podnájme bytových priestorov z 10.4.2014 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti výpovede z nájmu vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2C/7/2018, II. žalobca má právo na plnú náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej. 2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, že žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorá je vedená pod sp. zn. 2C/7/2018, že žalobca podal v samostatnom konaní 14.2.2018 aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedol čo nim žiadal, a ako návrh odôvodnil, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil listinné dôkazy a to: a) Žiadosť z 30.1.2017 adresovaná žalovanému o sprístupnenie predmetného bytu, vecí žalobcu a o vykonanie ročného vyúčtovania, b) Žiadosť z 12.5.2017 adresovaná žalovanej o premiestnenie vecí žalobcu z garáže späť do predmetného bytu, o odovzdanie kľúčov a o vykonanie ročného vyúčtovania, c) Žiadosť z 18.7.2017 adresovaná žalovanej o sprístupnenie predmetného bytu, a vecí žalobcu, d) Žiadosť z 8.9.2017 adresovaná žalovanej o sprístupnenie predmetného bytu, e) Žiadosť z 29.10.2017 adresovaná žalovanej o sprístupnenie predmetného bytu, f) Kópia uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/194/2016 - 118 z 19.1.2017, ktorým bolo nariadené totožné neodkladné opatrenie v predchádzajúcom súdnom konaní, g) Kópia uznesenia Krajského súdu Košice č.k. 3Co/173/2017 z 23.6.2017, ktorým bolo potvrdené vyššie uvedené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia a zo spisu č.k. 2C/7/2018 má súd za to, že žalobca k žalobe vo veci samej pripojil aj nasledovné listinné dôkazy: a) Zmluvu o nájme a podnájme nebytových priestorov vrátane protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu z 10.6.2014, b) Výpoveď nájomnej zmluvy z 27.10.2017 adresovaná žalobcovi, c) Návrh žalovanej v predchádzajúcom súdnom konaní na vydanie rozsudku pre uznanie z 24.8.2017, na základe ktorého uznala žalobcov nárok, d) Rozsudok pre uznanie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/194/2016 - 218 zo 6.10.2017, ktorým bolo určené skoršie odstúpenie žalovanej od predmetnej nájomnej zmluvy za neplatné, e) Inzerát z internetového portálu na prenajatie predmetnej nehnuteľnosti. Citoval znenie čl. 2 ods.1, čl. 3 ods.1 základných princípov CSP, § 324 ods.1, § 325 ods.1, § 325 ods.2 písm. d), § 326 ods.1, § 329 ods.1, § 330 ods.1, § 333 CSP, § 711

ods.6 O. z. a uzavrel, že tento návrh je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko tvrdeniami uvádzanými v návrhu žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanou a dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Súd tu nemá inej možnosti ako zotrvať na argumentoch uvedených v uznesení Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/194/2016 - 118 z 19.1.2017, ktorým bolo nariadené totožné neodkladné opatrenie v predchádzajúcom súdnom konaní, nakoľko nedošlo k zmene skutkových ani právnych okolností. Je naďalej nespornou skutočnosťou, že medzi stranami sporu bola uzatvorená 10.6.2014 zmluva o nájme predmetného bytu a taktiež skutočnosť, že zo strany prenajímateľa - žalovaného bola opätovne nájomcovi - žalobcovi daná výpoveď z nájmu bytu 27.10.2017. Žalobca 14.2.2018, t.j. v zákonnej trojmesačnej lehote v zmysle § 711 ods.6 OZ, podal opätovne na tunajší súd žalobu o určenie neplatnosti uvedenej výpovede z nájmu. Z uvedeného vyplýva, že nájomný vzťah nezanikol uplynutím výpovednej doby a nájomný vzťah stále trvá, pričom v zmysle citovaného § 711 ods.6 O. z. účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Akékoľvek konanie prenajímateľa majúce za následok znemožnenie alebo obmedzenie práva užívať predmet nájmu je preto neprípustné počas trvania nájomného vzťahu, nakoľko právo nájomcu nerušene užívať predmet nájmu a povinnosť prenajímateľa umožniť užívať a nezasahovať do užívania predmetu nájmu sú jednými zo základných synalagmatických práv a povinností vyplývajúcich z nájomného vzťahu. V tejto spojitosti považoval za potrebné uviesť, že na nariadenie neodkladného opatrenia z tomto prípade nemá vplyv zmena právneho dôvodu výpovede z nájmu oproti predchádzajúcej výpovedi. Pôvodne bola neplatná výpoveď podaná z dôvodu neplatenia nájomného a súvisiacich úhrad riadne a včas, pričom v tomto prípade to bolo z dôvodu, že prenajímateľ - žalovaný potrebuje byt pre seba a svoje potreby. Žalobca dostatočne osvedčil tú skutočnosť, že žalovaná ako prenajímateľ mu znemožnila užívanie predmetného bytu, čo vyplýva z písomností predložených žalobcom, predovšetkým zo žiadostí žalobcu adresovaných žalovanej na sprístupnenie predmetného bytu, prenesenie vecí žalobcu späť do bytu z uzamknutej garáže, odovzdanie kľúčov, atď.. Z uvedeného vyplýva, že napriek trvaniu nájomného vzťahu, keďže žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, žalovaný ako prenajímateľ znemožnil žalobcovi ako nájomcovi užívanie predmetu nájmu v rozpore s § 687 ods.1 O. z., čo odôvodňuje úpravu týchto narušených pomerov vydaním neodkladného opatrenia. Citoval znenie § 255 ods.1, § 262 ods.2 a priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov tohto samostatného konania voči žalovanej, keďže bol žalobca v konaní ako takom v celosti úspešný. 3. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná v zmysle § 365 ods.1 písm. d), f), g) a h) CSP, nakoľko mám za to, že konanie trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Je toho názoru, že samotné rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci, jeho výroková časť nie je dostatočne odôvodnená právnou argumentáciou súdu, v rámci ktorej je súd povinný uviesť, o čo sa pri svojom rozhodovaní opieral a na základe akých skutočností dospel k citovanému záveru o „nepripustení zmeny žaloby“. Absencia dostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pritom treba považovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, čo napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom, (podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5 Obdo 32/20 13). Podané odvolanie podrobne odôvodňuje nasledovne: Súd v napadnutom uznesení konštatuje, že návrh žalobcu považuje v celom rozsahu za dôvodný, nakoľko tvrdeniami uvádzanými v návrhu žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi nimi, a zároveň dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. A/ So skutkovými zisteniami a právnym názorom súdu sa nestotožňuje. V prvom rade má za to, že v prejednávanej veci absentujú nevyhnutné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pretože inštitút neodkladného opatrenia predpokladá rozhodnutie súdu v krátkej dobe a len na základe návrhu a predložených dôkazov, je zásadným determinantom osvedčenie neodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi procesnými stranami. V danom prípade je toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil nevyhnutnosť okamžitého a bezprostredného zásahu súdnej moci do ich vzťahov. Žalobca v tomto smere nepreukázal, aby mu bolo reálne bránené v užívaní nehnuteľnosti. Túto skutočnosť pritom považuje za esenciálnu pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť žalobcovi ochrana jeho práv a právom chránených záujmov. Žalobca má povinnosť jednoznačne a nepochybne preukázať, že jeho práva sú ohrozené, alebo porušené a to do takej miery, že bez okamžitej súdnej ochrany by hrozil vznik, alebo rozširovanie škody, prípadne by došlo k zhoršeniu jeho právnej pozície tak závažným spôsobom, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súd si osvojil

tvrdenia žalobcu, že mu je bránené v užívaní bytu len na základe vyjadrenia uvedeného v žalobe a dôkazov, akými mali byť: žiadosti žalobcu o sprístupnenie bytu, prenesenie vecí žalobcu späť do bytu z uzamknutej garáže, odovzdanie kľúčov, atď. V prvom rade je toho názoru, že súd by mal vo svojom odôvodnení uviesť a vymenovať všetky dôkazy z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal, a preto použitie „atď." znemožňuje preskúmanie rozhodnutia súdu a jeho systematických úvah, ktoré ho k daným záverom viedli. Zároveň je dôležité podotknúť, že dôkazy predložené žalobcom sú účelovo skreslené, nakoľko sa nejedná o dokladovanie aktuálneho stavu. Listiny, ktoré predložil žalobca sa podľa jej názoru vzťahujú ešte k prvému nariadeného neodkladnému opatreniu z 19.1.2017, po vydaní ktorého však žiadnym spôsobom žalobcovi nebránila v užívaní nehnuteľnosti, žalobca mal kľúče k bytu a mohol ho tak užívať. Navyše zdôraznila, že žalobcovi písomne ponúkla náhradné ubytovanie, ktoré však odmietol a na jej výzvu nereagoval. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalobca len úmyselne a účelovo vyvoláva spory, ktoré zakladá na skreslených a nepravdivých tvrdeniach o hrozbe akejkoľvek ujmy, ktoré však nezodpovedajú objektívnej skutočnosti. V súlade s uvedeným žalobca podľa jej názoru dostatočne neosvedčil, aby mu bolo bránené v užívaní nehnuteľnosti, a aby mu tým hrozil vznik ujmy, alebo škody, ani aby hrozilo zhoršenie jeho právneho postavenia vyžadujúce si neodkladný zásah súdnej moci. B/ Súd ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia poznamenáva, že právo nájomcu a povinnosť prenajímateľa umožniť užívať a nezasahovať do užívania predmetu nájmu sú jednými zo základných synalagmatických práv a povinností vyplývajúcich z nájomného vzťahu. V súvislosti s uvedeným považuje za dôležité, aby sa súd riadne vysporiadal aj so zásadou proporcionality a prihliadol na význam vlastníckeho práva a dispozitívne oprávnenia vlastníka nehnuteľnosti, čo však súd v napadnutom rozhodnutí opomenul, a tým uznesenie poznačil vadou. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho jej dispozičné práva ako vlastníka, dochádza nevyhnutne aj k zásahu do jej základných práv, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, ako aj základného práva na ochranu majetku podľa č 1. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Takýto zásah musí byť vždy v súlade s princípom proporcionality. Neodkladným opatrením nesmie dôjsť k obmedzeniu vlastníka nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu, a preto je súd povinný dbať na to, aby ujma toho, voči komu neodkladné opatrenie smeruje nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú získava žalobca. V tomto prípade má za to, že takto formulovaný zákaz bez dostatočného odôvodnenia a osvedčenia reálnej hrozby ujmy na právach žalobcu ju neprimerane a neopodstatnene obmedzil v realizácií jej základných a ústavou garantovaných práv. Pozornosť súdu upriamila tiež na skutočnosť, že doposiaľ pracovala ako príslušník ORPZ. Po odchode do výslužby sa centrum jej záujmov a osobného života presunulo práve do oblasti, v ktorej sa nachádza aj nehnuteľnosť, a kde má rodinné väzby. Zároveň sa po odchode z práce začala realizovať v podnikateľskej sfére, a je pre ňu dôležité, aby si mohla v byte zriadiť trvalý pobyt a nemusela dochádzať, prípadne si zaobstarať podnájom. Tým, že jej súd bráni vo výkone mojich práv sa ocitla bez možnosti vlastného bývania, a to aj napriek tomu, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukázala na právny názor Krajského súdu Nitra pod sp.zn. 9Co/652/2016, v ktorom odvolací súd zdôraznil relevanciu zásady proporcionality a konštatoval: „Odvolací súd, porovnávajúc princíp ochrany vlastníckeho práva prenajímateľa vo vzťahu k ochrane práva nájomcu vyplývajúcemu z nájomnej zmluvy pri spornosti povinností z nájomnej zmluvy a spornosti výpovede z nájmu, potrebuje za potrebné uviesť, že aj keď snahou súdov by malo byť zachovanie maxima z oboch dotknutých práv, je zrejmé, že často nebude možné chrániť dve práva súčasne, pretože sa vzájomne vylučujú. Buď teda bude poskytnutá ochrana vlastníckemu právu prenajímateľa a právo nájomcu bude musieť ustúpiť alebo bude poskytnutá ochrana právu nájomcu pred vlastníckym právo prenajímateľa. V takomto prípade stret dotknutých práv je potrebné riešiť v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. V rámci riešenia stretu základných práv je však potrebné tiež zohľadniť ďalšie okolnosti a špecifiká prejednávaného prípadu, a to všeobecné aj individuálne. Až po zvážení všetkých relevantných skutočností bude v konkrétnom prípade možné rozhodnúť, v prospech ktorého z konkurujúcich práv svedči všeobecná idea spravodlivosti, a ktorému je namieste dať pri kolízii prednosť. Odvolací súd, zohľadniac už uvedené osobitnosti tohto prípadu a skutočnosť, že žalobca dlhodobo porušuje práva vyplývajúce z nájomnej zmluvy, a to bez ohľadu na to, či je výpoveď z nájmu platná a či výška nedoplatku na nájomnom a ostatných úhradách spojených s nájmom je vo výpovedi vyčíslená správne (čo bude predmetom dokazovania vo veci samej), dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení poskytnúť ochranu vlastníckemu právu prenajímateľa, nie je dôvod bezodkladne upraviť pomery strán spôsobom, ako to navrhol žalobca, a keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že dlžníkom je práve žalobca, nie je splnená podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia ani z dôvodu, že by exekúcia bola ohrozená. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Práve v súvislosti s individuálnymi okolnosťami prípadu súdu vo svojom písomnom vyjadrení podrobne

popísala konanie žalobcu, ktorý ju obmedzuje vo výkone vlastníckeho práva, a zároveň jej spôsobuje značnú majetkovú ujmu, neuhrádza splátky nájomného, nerešpektoval povinnosti vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy, a vzhľadom k obštrukciám, ktoré tým vyvoláva nemôže priestor využívať pre svoju osobnú potrebu, ale je povinná hradiť za žalobcu všetky náklady spojené s bytom. Žalobca odmietol ponuku náhradného ubytovania a výlučne zámerne iniciuje súdne spory. Toto správanie zakladá rozpor s dobrými mravmi a nad prípustnú mieru zaťažuje ju ako vlastníka a obmedzuje ju v realizácií všetkých dispozičných oprávnení k nehnuteľnosti. Napadnuté uznesenie nesleduje princíp spravodlivosti, pretože súd bez toho, aby sa vysporiadal so zásadou proporcionality a ochranou práv vlastníka nariadil neodkladné opatrenie, ktorý ju neopodstatnene a bez existencie nevyhnutnej potreby obmedzil na jej právach, a navyše tým výrazne zasiahol aj do sféry mojich majetkových práv. Opätovne pritom tiež poukazuje na charakter neodkladného opatrenia, ktorý je výnimočný a jeho nariadenie musí vyplynúť z existencie mimoriadnych okolností prípadu. V danom prípade nie je daný žiadny naliehavý záujem na úprave pomerov medzi nimi, nakoľko žalobca sa v byte nezdržiava, neuhrádza nájomné za nehnuteľnosť a odmietol prijať ponuku náhradného bývania v bytových podmienkach zodpovedajúcich podmienkam, aké mal žalobca v byte nachádzajúcom sa v jej rodinnom dome. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností týmto navrhla, aby odvolací súd vydal nasledovné: Mení uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 2.3.2018 a to tak, že: Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 100% trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením. 4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca (č. l. 57 - 58), ktorý uviedol, že podľa žalovanej, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci, jeho výroková časť nie je dostatočne odôvodnená právnou argumentáciou súdu, pričom uviedla, že absencia dostatočného odôvodnenia zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaná tiež argumentuje, že neosvedčil žiadnymi dôkazmi nevyhnutnosť okamžitého a bezprostredného zásahu súdnej moci do ich vzťahov. K danej argumentácii žalovanej poukázal na to, že k návrhu doložil platnú zmluvu o nájme a podnájme bytových priestorov, podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej jej žalovaná prenechala do užívania 3-izbový byt o výmere 97,7 m2, ktorý sa nachádza na 1. nadzemnom podlaží v rodinnom dome, súp. číslo 123/2 na ul. Vetrová v Levoči. Predmetná nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX pre obec Levoča, k.ú. J.. O odovzdaní predmetu nájmu do užívania svedčí aj protokol z 10.6.2014. Žalovaná už v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi 1C 194/2016 o neplatnosť výpovede z nájmu uznala svoje pochybenie, kde spor skončil Rozsudkom pre uznanie v prospech jeho osoby a už počas predchádzajúceho súdneho konania 1C 194/2016 podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia, kde OS SNV 19.1.2017 mu vyhovel a potvrdil to aj KS KE 23.6.2017, napriek tomu žalovaná tieto rozhodnutia vôbec nerešpektovala, pričom v tom čase bola ešte príslušníčka Policajného zboru SR, ktorá by mala byť vzorom dodržiavania zákonov a súdnych rozhodnutí. V terajšom prípade ide to obdobnú situáciu, keďže stále platí predmetná zmluva o nájme, žalovaná napriek jeho výzvam na umožnenie užívania bytu na tieto výzvy vôbec nereagovala a absolútne mi nesprístupnila byt, pričom naopak od neho žiada v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves č.k. 2 C 7/2018, rozšírením svojej žaloby o zaplatenie z pôvodnej sumy 2 000,10,- € na sumu 6 985,87,- € a to za obdobie, za ktoré som vôbec nemohol užívať byt !!!!!!, lebo mu ho nesprístupnila, čo je absolútne neprijateľné a amorálne. Konštatovanie, že nepreukázal, aby mu žalovaná bránila v užívaní bytu sú len účelové, pretože vyplývajú z jeho písomnej korešpondencie, kde ju žiadal o sprístupnenie bytu, na tieto výzvy a korešpondenciu žalovaná vôbec neodpovedala, pričom sama uviedla v minulosti, že na jeho výzvy a písomnosti nebude vôbec odpovedať, čím len ukazuje svoju aroganciu, preto keďže dobrovoľne nechcela plniť na to na čo sa zaviazala v platnej zmluve o nájme, jeho práva boli a sú naďalej ohrozené a porušované do takej miery, že bez okamžitej súdnej ochrany nemohol konať inak a preto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Po vydaní neodkladného opatrenia dochádza stále k porušovaniu povinnosti žalovanej nakoľko do dnešného dňa mu neumožnila sprístupnenie predmetu nájmu, čím sa len potvrdilo, že dochádza k porušovaniu jeho práv a právom dotknutých chránených záujmov. Tvrdenia žalovanej, že mu nebránila v užívaní bytu po vydaní neodkladného opatrenia sú teda zo strany žalovanej špekulatívne a zavádzajúce, tým že si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z predchádzajúceho neodkladného opatrenia, musel podať návrh na začatie exekúcie, pretože žalovaná ako to už vyššie uviedol, ani po vydaní potvrdzujúceho Uznesenia KS KE sp. zn. 3 Co 173/2017 toto nerešpektovala, kde tento stav pretrváva doposiaľ. Žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia sa obmedzuje jej dispozičné právo ako vlastníka podľa čl.20 Ústavy SR ako aj základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. S týmto názorom žalovanej nesúhlasí, pretože vydaním neodkladného opatrenia ide iba o jeho dočasnosť a to do právoplatného skončenia vo veci samej. K skutočnosti tvrdenej žalovanou, že t.č. skončila svoje pôsobenie v PZ SR a začala sa realizovať v podnikateľskej sfére, preto si musí zriadiť trvalý pobyt na

uvedenej nehnuteľnosti, táto skutočnosť nemá žiadny vplyv ani po vydaní nariadenia neodkladného opatrenia, pretože jej to nemôže brániť vo výkone jej práv tak ako sa to snaží predniesť, každý vlastník rodinného domu si môže zriadiť trvalý pobyt kedykoľvek bez ohľadu na to, či je alebo nie je nariadené neodkladné opatrenie, pričom je nutné zdôrazniť, že žalovaná má v rodinnom dome ešte ďalšie 3 byty, ktoré môže užívať, z toho dôvodu nie je namieste jej poukázanie na súdne rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, kde spomína zásadu proporcionality. Podľa Uznesenia NS SR sp.zn. 1 Obdo 6/2010 v konaní o prejednanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na včasné zabezpečenie predbežnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí nárok a potrebu nevyhnutnej predbežnej ochrany práv a tiež ak je splnená podmienka nariadenia predbežného opatrenia v prípade, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden dôvod na jeho nariadenie. V takom prípade nie je potrebné osvedčovať alebo preukazovať ešte ďalšie dôvody na jeho nariadenie. Podľa jeho názoru zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves bolo dostatočne zistené a preukázané, že žalovaná mu bráni v užívaní bytu, dôvody žalovanej uvedené v odvolaní považuje za nedôvodné resp. irelevantné v celom rozsahu, preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach vyslovil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a Uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, sp.zn. 1 C 7/20418, podľa § 387 ods.1 potvrdil ako vecne správne. 5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 6.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 ale aj § 171 ods.1 alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 , aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 , i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 204 a p.. 7.Žalovaná uplatnený odvolací dôvod vidí v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo ale zakladá odvolací dôvod podľa 365 ods.1 písm. b) CSP. 8.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 9.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť

zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 10.Podľa § 220 ods.2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 11.Podľa § 234 ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 12.Podľa § 236 v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, o. i., stručné odôvodnenie. 13.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. 14.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. 15.Napadnuté uznesenie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené. 16.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 15.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 16.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné. 17.Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 17.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 18.Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 19.Podľa § 325 ods.1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20.Neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorý slúži na okamžitú úpravu narušených alebo ohrozených právnych vzťahov. Úlohou súdu je posúdiť osvedčenie existencie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotiť potrebu bezodkladnej úpravy právnych pomerov sporových strán. 21.V prejednávanej veci ide o neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania, pretože žalobca podal aj žalobu vo veci samej o neplatnosť výpovede z nájmu, ktoré sa vedie pod sp. zn. 2C 7/2018 o neplatnosť výpovede. 22.Podľa § 329 ods.2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 23.Odvolací súd posudzoval existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania napadnutého uznesenia. 24.Z obsahu spisu je zrejmé, že ide o totožný stav ako existoval v čase, keď bolo nariadené neodkladné opatrenie vo veci 1C/194/2016, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť umožniť žalobcovi užívať predmetný byt do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti výpovede z nájmu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná vzala 24.8.2017 výpoveď z nájmu späť a spor sa

ukončil vydaním rozsudku pre uznanie. Je teda zrejmé, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia zaniklo nariadené predbežné opatrenie (§ 333 . 25.Žalobca listinnými dôkazmi osvedčil (žiadosť z 29.10.2017 a 8.9.2017), že žalovaná mu neumožnila ďalšie užívanie bytu a tvrdí, že 27.10.2017 mu doručila ďalšiu výpoveď z nájmu, ktorej neplatnosť napadol žalobou vedenou pod sp. zn. 2C 7/2018. Žalovaná svoje tvrdenia, že žalobcovi umožňuje riadne užívať byť ničím preukázala, nepreukázala, že mu od bytu riadne odovzdala kľúče a vydala veci uložené mimo bytu. 26.Súd prvej inštancie odôvodnil potrebu neodkladného opatrenia tým, že žalovaná ako prenajímateľka bráni žalobcovi ako nájomcovi v užívaní bytu, ktorého nájom mal skončiť na základe hmotnoprávneho úkonu žalovanej, a že žalovaný podal žalobu o neplatnosť skončenia nájmu. Súd prvej inštancie poukazuje na následky včasného podania žaloby o neplatnosť nájmu podľa § 711 ods.6 O.z., ktorý v druhej vete upravuje aj účinky výpovede nájmu vo vzťahu ku konaniu súdu o neplatnosť výpovede. S týmto právnym posúdením odvolací súd v celom rozsahu súhlasí. 27.Odhliadnuc od otázky platnosti výpovede, resp. ukončenia nájomného vzťahu, ktorá bude predmetom konania vo veci samej, odvolací súd konštatuje, že bolo osvedčené, že zo strany žalovanej dochádza k zásahom do užívacieho práva žalobcu, ktoré boli založené zmluvou o nájme. Tento fakt sám o sebe je postačujúcim pre konštatovanie o potrebe dočasnej úpravy pomerov. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaná ponúkla žalobcovi bytovú náhradu, lebo ešte nenastali účinky výpovede z nájmu, keďže sa vedie o jej neplatnosť konanie na súde a uvedené bude posudzované v konaní vo veci samej. 28.Námietka žalovanej, že ona ako vlastník je obmedzovaná a jej vlastnícke právo je menej chránené ako nájomné právo je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bezpredmetné, lebo uvedené obmedzenie je len dočasného charakteru, ktoré žalovaná musí strpieť po dobu platnosti nájomnej zmluvy a na uvedené bude súd prihliadať pri rozhodovaní vo veci samej. 29.Na základe uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. 30. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 31.Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32.Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 s použitím § 255 ods.1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi trovy konania nevznikli a žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná. 34.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.