Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-572-2018.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Subarea
8Ek/572/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ľ.A.Í.O. Y.Ý., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.Á. XXX/XX, XXX XX T.Á.O., proti povinnému: I. C., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T.Á.O., o vymoženie 40 000,00 Eur s prísl., na podklade návrhu na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 53 ods. 3) písm. h) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu prostredníctvom súdneho exekútora: JUDr. Beáta Boncseková, so sídlom exekútorského úradu Ul. bisk. Királya 12, 945 05 Komárno, zo dňa 14.03.2018, domáhal od povinného vymoženia istiny v sume 40 000,00 Eur s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, sp. zn. L. XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/ XXXX, napísaná dňa 05.05.2016 JUDr. Máriou Jóba, notárom so sídlom Jókaiho 16, 945 01 Komárno a trov exekúcie vo výške 37,14 Eur, pozostávajúcich z trov za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora vo výške 20,64 Eur a súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
4. Podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
5. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
6. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
7. Podľa § 46 prvá veta zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, ďalej len (Notársky poriadok) notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.
8. Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ďalej len (Občiansky zákonník), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, čo dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
9. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 37 ods. 1) Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu možno vykonať na základe notárskej zápisnice, ktorá obsahuje určitý právny záväzok. Takýmto právnym záväzkom môže byť uznanie peňažného dlhu, resp. peňažného záväzku. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti.
14. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že tento bol notárom spísaný v súlade s ustanovením § 47 Notárskeho poriadku, a teda spĺňa formálnu stránku vykonateľnosti. Aby predmetný exekučný titul spĺňal aj podmienku materiálnej vykonateľnosti musí obsahovať aj náležitosti uvedené § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a to právny záväzok, v ktorom je označená osoba oprávnená, osoba povinná, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Preto súd v tomto konaní uprel svoju pozornosť najmä na preskúmanie materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
15. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade notárskej zápisnice ( exekučného titulu ) spísanej dňa 05.05.2016, obsahom ktorej bolo uzatvorenie Zmluvy o pôžičke zo dňa 05.05.2016, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ, oprávnená osoba poskytuje povinnému - dlžníkovi, povinnej osobe pôžičku vo výške 40 000,00 Eur, bezúročne, pričom sa účastníci dohodli, že celá pôžička v plnej výške 40 000,00 Eur bude dňom 05. 05. 2016 prevedená formou prevodu na účet povinného
- dlžníka vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Povinný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu najneskôr do 05.07.2016, a to v plnej výške prevodom na účet oprávneného, vedený v UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s.. Účastníci sa dohodli, že povinný je oprávnený splatiť peňažnú pôžičku aj pred dohodnutou lehotou splatnosti. Ďalej notárska zápisnica obsahovala vyhlásenie povinného, že svoj záväzok zaplatiť dlh voči oprávnenému z titulu Zmluvy o pôžičke, zo dňa 05.05.2016 vo výške 40 000,00 Eur až do úplného zaplatenia dlhu uznáva v celom rozsahu, a to čo do dôvodu i do výšky a tiež vyhlasuje, že súhlasí s tým aby v prípade nesplnenia jeho záväzku zaplatiť oprávnenému dlh vo výške 40 000,00 Eur a to do 05.07.2016 za podmienok v tejto notárskej zápisnici sa táto stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a to na všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok povinného.
16. Súd konštatuje, že notárska zápisnica o uznaní dlhu bola spísaná na vyššie uvedenom notárskom úrade dňa 05.05.2016, a to pred tým ako oprávnený poukázal bezhotovostným prevodom na bankový účet povinného peňažné prostriedky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 05.05.2016, zabezpečenej notárskou zápisnicou ako exekučným titulom, a teda k reálnemu pripísaniu poskytnutých peňažných prostriedkov na účet povinného došlo neskôr ako povinný uznal dlh v notárskej zápisnici.
17. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 345/2012: „Notárska zápisnica je vykonateľná za splnenia predpokladov uvedených v zákone. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Za najdôležitejšiu náležitosť exekučnej notárskej zápisnice treba považovať súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom. Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom musí obsahovať uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom je uznanie peňažného dlhu. Z obsahuje exekučného spisu odvolací súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že v predtlači Zmluve o úvere je zakotvený súhlas povinnej osoby s exekúciou tak, že povinná nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom Zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej Zmluvy a svojho záväzku. Uvedené dojednanie preto treba považovať za odporujúce dobrým mravom. ...... Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).“
18. V tomto bode by bolo potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 136/2017-27 zo dňa 01. 03. 2017, ktorý skonštatoval, že: „z ústavného hľadiska ústavný súd považuje za akceptovateľný právny záver krajského súdu založený na tom, že ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň vyjadrením súhlasu „dlžníka“ s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak táto požiadavka nebola splnená, potom ani podľa názoru ústavného súdu nemožno notársku zápisnicu považovať z materiálneho hľadiska za vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval.“ Ústavný súd dospel k rovnakému záveru aj vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (II. ÚS 667/2014, I. ÚS 261/2015, I. ÚS 349/2016).
19. Tunajší súd poukázal na inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ktorým sa rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania existoval. Právny úkon uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka musí okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony spĺňať aj ďalšie požiadavky - písomná forma, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zákon tak za podstatnú náležitosť uznania dlhu považuje jeho „určitosť“, pričom tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška dlhu. Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy teda až potom ako dlh vznikol - keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka požadovať, t. j. keď sa stal záväzok splatným. Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 136/2017-27 zo dňa 01.03.2017: „Podstatnou náležitosťou, ktorá charakterizuje uznanie dlhu, je vymedzenie dlhu tak do dôvodu ako aj do jeho výšky, čo vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v notárskej zápisnici neobsahuje, a z logiky veci ani nemôže obsahovať. Je totiž potrebné pojmovo rozlišovať medzi „záväzkom”, za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane kategóriou „dlhu”, ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom sľúbené plnenie...Samotný záväzok vrátiť poskytnutý úver (peňažné prostriedky) veriteľovi totiž dlžníkovi vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu (okamihom uzatvorenia zmluvy o úvere), kým dlh až k zmluvne dohodnutému okamihu, dokedy mal dlžník tak urobiť. V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu že vôbec vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti.
Ak v danej veci bola zmluva o úvere uzavretá v rovnaký deň ako bola spísaná notárska zápisnica, ktorá obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v zmysle § 558 OZ a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, nejde o spôsobilý exekučný titul, pretože nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti.“ V tomto bode by bolo potrebné spomenúť, že Ústavný súd SR v tomto uvedenom konaní posudzoval porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4 CoE 63/2014 z 11. marca 2015, pričom sa Ústavný súd SR plne stotožnil s odôvodnením uvedeného uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, a sťažnosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
20. Obsahom notárskej zápisnice spísanej dňa 05.05.2016 je právny úkon - uznanie dlhu, ktorým sa rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, že v čase uznania dlhu, dlh existoval. Ide o spôsob zabezpečenia záväzku, ktorý prichádza do úvahy až vtedy, keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi oprávnenie tento peňažný záväzok požadovať od dlžníka v prípade, keď sa stal záväzok splatným. Po preskúmaní notárskej zápisnice súd mal za to, že v danom prípade vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď ešte žiadny dlh neexistoval, bolo možné len predpokladať, že dlh môže vzniknúť, avšak nebolo možné určiť v akej výške vznikne a kedy sa povinný dostane so splatením pôžičky do omeškania. V tomto zmysle vyhlásenie povinného (dlžníka) v notárskej zápisnici nemožno akceptovať ako uznanie dlhu čo do výšky a dôvodu a to z dôvodu, že ide o uznanie budúceho dlhu, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice nevznikol, a s prihliadnutím na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, nemohol súd dospieť k inému záveru než tomu, že uznaním „dlhu“ v tejto notárskej zápisnici sa povinný vzdal svojho práva uznať prípadný dlh, ktorý vznikne, resp. nevznikne v budúcnosti, a preto ho možno považovať za absolútne neplatný právny úkon. Obdobný právny záver je vyslovený aj v Uznesení Krajského súdu Trenčín sp.zn. 2CoE/104/2014 zo dňa 12. 08. 2014, podľa ktorého: „Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti (§ 574 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka). V čase uznania nebola známa ani výška dlhu, preto nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Uznať možno len dlh, ktorý vznikol a nie ktorý vznikne, inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. mája 2011, č. IV. ÚS 183/2011).“
21. Notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Neplatnosť právnych úkonov upravuje všeobecne Občiansky zákonník. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade, ak by povinná osoba nevrátila peňažné prostriedky v určenej výške. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice, ktorej obsahom je právny úkon uznanie budúceho dlhu, o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne tak nebolo určité (určiteľné) v akej výške skutočne vznikne. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva (v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto je neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej forme - notárskej zápisnice. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje.
22. Týmto súd skonštatoval, že nebola splnená podmienka materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a preto súd nemohol túto notársku zápisnicu považovať za spôsobilý exekučný titul, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu u toho ktorého exekútora. A taktiež súd musí skúmať formálnu
a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a preto v prípade ak exekučným titulom je notárska zápisnica, na to aby bola vykonateľná musia byť po formálnej stránke splnené náležitosti notárskej zápisnice podľa § 47 Notárskeho poriadku, a zároveň materiálne podmienky podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 3 Exekučného poriadku. A preto exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku.
23. Vychádzajúc z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa navrhuje vykonanie exekúcie, odporuje zákonu, preto návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku zamietol.
24. Podľa § 35 ods. 1) prvá veta Exekučného poriadku: Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
25. Podľa § 199a ods.1) Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
27. Podľa § 199c ods. 1) Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa §61n ods. 1 písm. d) súd.
28. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil právo na náhradu trov konania v celkovej sume 37,14 Eur, z toho 20,64 Eur tvoria trovy za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora a 16,50 Eur tvorí súdny poplatok. Vzhľadom na to, že k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.