Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CoE-23-2018.pdf
PDF · 70.84 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoE/23/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku, v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom, so sídlom Exekútorského úradu G. XX, XXX XX T., vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, adresa na doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti povinnému: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, o vymoženie 584,40 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/492/2010-11 zo dňa 21.03.2018, takto jednomyseľne
rozhodol:
uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením vydaným sudcom okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) dôvodiac tým, na základe šetrenia majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom bolo zistené, že povinný v súčasnosti nevlastní ani nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, v predmetnom exekučnom konaní nie je predpoklad uspokojiť nárok oprávneného úplne. Okresný súd dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor dostatočne prešetril majetkové pomery povinného, na základe čoho vyplynulo, že povinný je nemajetný. Okresný súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,57 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd v zmysle § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“).
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a aby súdny exekútor pokračoval vo vykonávaní exekúcie v prospech oprávneného. V odvolaní oprávnený namietal, že súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Podľa názoru oprávneného súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, aj keď exekúcia trvá šesť rokov a desať mesiacov. Podľa oprávneného je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10- ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto v budúcnosti je predpoklad, že by pohľadávka oprávneného mohla byť uspokojená niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie.
3. Odvolací súd vec preskúmaval aplikujúc v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. Krajský súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo na návrh oprávneného, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 07.05.2010. V predmetnej veci okresný súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku na podnet súdneho exekútora zo dňa 23.03.2017, v ktorom súdny exekútor oznámil súdu, že na základe vykonaných šetrení v rámci exekučného konania zistil, že povinný je nemajetný a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
6. Súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie (pre nemajetnosť) nezakladá prekážku rei iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1, 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v týchto prípadoch nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP. (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.