Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_16C-40-2017.pdf
PDF · 78.09 KB
Case nature
Subarea
16C/40/2017
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: I. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. N.Á. XXX,/., XXX XX I., o zaplatenie 20.241,37 Eur, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec postupuje Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2017, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 20.241,37 Eur. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca vykonáva verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len zákon o zdravotnom poistení). Žalovaný bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o. so sídlom Priemyselná štvrť 32, 083 01 Sabinov, IČO: 36 486 213 v období od 17.6.2003 doposiaľ. Žalovaný ako spoločník a konateľ si nesplnil svoju povinnosť odvádzať a platiť preddavky na poistné za svojich zamestnancov poistených u žalobcu v zmysle zákona o zdravotnom poistení. Z tohto dôvodu bol rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.4.2017 sp. zn. 41T/27/2017, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 28.4.2017, žalobca uznaný vinným zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v celkovej výške 25.391,02 Eur. Nakoľko žalovaný doposiaľ uhradil škodu len v časti a to 5.149.65 Eur, žalobca si v tomto konaní uplatňuje zvyšnú časť vo výške 20.241,37 Eur titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom.
2. Hoci žalobca vo svojej žalobe z 21. 09. 2017 uvádza, že vyššie spomínaným trestným rozsudkom bol ako poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na konanie pred iným príslušným orgánom, súd po preskúmaní predmetného trestného rozsudku konštatuje, že v ňom úplne absentuje akýkoľvek výrok o nároku poškodeného na náhradu škody. Vzhľadom na to, že tento rozsudok bol vyhlásený na základe uzavretia dohody o vine treste, v rámci trestným súdom položených otázok žalovaný (v trestnom konaní obžalovaný) síce odpovedal áno na otázku, či nahradí spôsobenú škodu v rozsahu dohody, ale znova súd upozorňuje, že nárok na náhradu škody nebol súčasťou tejto dohody a teda ani predmetného trestného rozsudku.
3. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
4. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 20.241,37 Eur titulom náhrady škody spôsobenej mu trestným činom žalovaného. Táto škoda mala žalobcovi vzniknúť tým, že žalovaný ako konateľ spoločnosti vystupujúcej ako zamestnávateľ neodviedol právnemu predchodcovi žalobcu preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie. Uvedený prípad však nemožno považovať za vznik škody v občianskoprávnom význame, nie sú totiž naplnené zákonné podmienky na kvalifikovanie predmetnej ujmy na strane žalobcu ako vzniknutej škody.
5. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 62/2011 zo 16. 08. 2012, v zmysle ktorého: „V tomto smere je nevyhnutné dodať zároveň i to, že neuhradenú daňovú povinnosť si pri trestných činoch daňových v zmysle existujúcej judikatúry nemôže štát zastúpený príslušným daňovým úradom uplatňovať ani v adhéznom konaní ako škodu, nakoľko nárok štátu na uhradenie dane nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom, keďže tento nevzniká ako následok konania páchateľa, ale ide o nárok štátu vyplývajúci priamo zo zákona. Na vymoženie daňového nedoplatku má štát voči povinnému iné zákonom stanovené možnosti.“ Per analogiam je uvedené potrebné aplikovať aj na situáciu s neodvedením poistného, keďže aj samotný Trestný zákon stavia v tomto smere dane a poistné na rovnakú pozíciu tým, že v zmysle ustanovenia § 277 tohto zákona neodvedenie tak daní ako aj poistného za tam stanovených podmienok predstavuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. V prípade poistného síce nepôjde o nárok štátu, ale o nárok konkrétnej zdravotnej poisťovne, avšak aj táto má k dispozícii iné zákonné možnosti voči povinnému subjektu. Taktiež v Stanovisku vo veciach trestných Najvyššieho súdu SR č. R 71/2017 bolo konštatované, že: „Majetkové nároky štátu, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne rozhoduje príslušný správny orgán postupom podľa Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov), vrátane nároku, ktorý vyplýva z daňovníkom neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, majú administratívnoprávnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z. v znení zákona č. 88/2017 Z. z.). Tieto nároky nie sú nárokom na náhradu škody, ktorý je možné uplatniť v trestom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku - tzv. adhézne konanie (súd o ich priznaní nerozhoduje ani v konaní podľa Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z., nakoľko nejde o vec patriacu do pôsobnosti súdov). Je teda vylúčené prekrývanie, teda konflikt pôsobnosti orgánov (správneho orgánu a súdu), resp. duplicita v rozhodovaní o tom istom nároku.“ Zároveň Najvyšší súd SR tento výklad rozšíril aj na iné majetkové nároky, keď uviedol, že sa primerane použije: „aj na akýkoľvek iný majetkový nárok, ktorý nie je podľa svojho hmotnoprávneho podkladu (teda právneho predpisu upravujúceho taký nárok) nárokom na náhradu škody alebo tzv. morálnej škody v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku (nárok podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri tejto charakteristike nároku teda nejde o kvalifikačný moment trestného činu, aj keď môže ísť o rovnakú hodnotu v jej peňažnom vyčíslení.“
6. Vychádzajúc z uvedeného súd nárok uplatnený žalobou právne posúdil nie ako nárok na náhradu škody vzniknutý žalobcovi trestným činom neodvedenia poistného zo strany žalovaného, ale ako špecifický nárok žalobcu ako zdravotnej poisťovne na zaplatenie poistného na verejné zdravotné poistenie v zmysle príslušných právnych predpisov.
Podľa § 17a ods. 1 zákona o zdravotnej poisťovni, zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.
Podľa § 17a ods. 1 zákona o zdravotnej poisťovni, právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom.
Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP.“)
Podľa § 1 CSP, Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
Podľa § 2 CSP, podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány
Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
7. Žalobca je v zmysle § 86e ods. 1 a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach právnym nástupcom Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorej bol žalovaný v dotknutom čase povinný platiť poistné na zdravotné poistenie. Žalobca pritom sám je zdravotnou poisťovňou.
8. Pre rozhodnutie v danej veci je rozhodujúce, aký charakter má žalobcom uplatnená pohľadávka, keďže podľa § 3 - 4 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Zákon o zdravotnom poistení je však normou verejného práva, z neho vyplývajúce vzťahy týkajúce sa okrem iného aj platenia poistného na zdravotné poistenie sú teda vzťahmi verejnoprávnymi, preto spory z nich vzniknuté nemožno považovať za súkromnoprávne spory či iné súkromnoprávne veci a zahrnúť ich pod vymedzenie uvedené v § 3 - 4 CSP.
9. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03 (publikovaný v Zbierke pod číslom 8/2005) nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia. Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je s platiteľom poistného v súkromnoprávnom (obchodnom alebo občianskoprávnom) vzťahu. Podľa predmetného rozhodnutia skutočnosť, že uplatnená pohľadávka vznikla ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky z práva súkromného spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť.
10. Súd preto konštatuje, že v predmetnej veci nie je daná jeho právomoc na rozhodovanie o podanej žalobe, čo v zmysle § 10 ods. 1 CSP nevyhnutne vyvoláva zastavenie takéhoto konania. Súd v tejto súvislosti tiež dodáva, že o dlžnom poistnom sa rozhoduje formou výkazu nedoplatkov, ktorý CSP ako procesný predpis pre občianske súdne konanie nepozná. Až právoplatný výkaz nedoplatkov môže byť predmetom prieskumu súdu v rámci správneho súdnictva.
11. Odkazom na § 17a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, súd uzatvára, že predmetná vec patrí priamo do právomoci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorá je týmto zákonným ustanovením zmocnená na vydanie výkazu nedoplatkov na dlžné poistné, ktorý je po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti bez ďalšieho exekučným titulom.
12. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 10 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil, pričom vec bude po právoplatnosti tohto uznesenia postúpená Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže sa svojho nároku domáhal na orgáne, ktorý nemá právomoc o tomto rozhodovať, čo spôsobovalo neodstrániteľnú vadu konania už od jeho začatia, t. j. podania žaloby, preto má žalovaný nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, keďže súd nezistil žiadny dôvod pre použitie ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).