Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-5-2022.pdf
PDF · 107.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/5/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.03.2022 v trestnej veci obžalovanej O. V., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 25.11.2021, sp. zn. 2T/115/2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovanej O. V. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom zo dňa 25.11.2021 sp. zn. 2T/115/2019 uznal obžalovanú O. V. za vinnú z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 20.06.2019 v čase okolo 22.45 hod. prešla popri obytnom dome na ul. F. č. XX v B. až k parkovisku nachádzajúcom sa pri predmetnom obytnom dome, kde sa zastavila pri osobnom motorovom vozidle zn. Renault Thalia, ev. č. B., modrej farby, následne sa k nemu zohla a neznámym predmetom vytvorila ryhy do jeho laku a to ryhu na dverách na strane vodiča pri zámku o dĺžke 11 cm a nad kľučkou dve ryhy o dĺžke 6 cm a 1 cm, na ľavých zadných dverách 3 ryhy o dĺžke 17 cm, 3,5 cm a 15 cm, ryhy na ľavom zadnom blatníku o dĺžke 23 cm a 70 cm, na zadných dverách a časti nárazníka 6 rýh o dĺžke 8 cm, 12 cm, 15 cm, 10,5 cm, 17 cm, 19 cm, na pravom zadnom blatníku 4 ryhy o dĺžke 13 cm, 21 cm, 2 cm a 53 cm, na pravých zadných dverách 2 ryhy 14 cm a 17 cm, čím takto majiteľovi vozidla U. F. spôsobila poškodením vozidla škodu vo výške 1.471,85 eur.
Za to jej súd uložil podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. j) Tr. zákona, 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody na 5 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona jej výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona jej určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku jej uložil povinnosť zaplatiť poškodenému U. F. škodu vo výške vo výške 1.471,85 eur.
Proti tomuto rozsudku, riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 27.01.2022. Namietala, že údajná ryha 26 centimetrov na ľavom zadnom blatníku, ktorá je súčasťou vyčíslenia rozsahu škody na vozidle, už nie je vo výroku odsudzujúceho rozsudku, rovnako ako ani v obžalobe. Poukazuje na to, že znalec C.. X. identifikoval škodu a pri tejto vychádzal z uznesenia o vznesení obvinenia, preto tento znalecký posudok neobstojí, nakoľko jeho vyčíslenie zahŕňalo aj údajnú ryhu na zadnom blatníku o dĺžke 26 centimetrov. Takýto znalecký posudok
nemôže byť pripustený ani ako dôkaz. Rozsudok je v dôsledku tejto podstatnej chyby nesprávny, keďže v samotnom posudku je škoda rozsahovo väčšia než je v rozsudku a obžalobe. Výška škody má priamy vplyv na právnu kvalifikáciu, nakoľko je objektívnym znakom skutkovej podstaty trestného činu. Nebola prítomná pri jednotlivých meraniach a aj sám znalec C.. X. potvrdil, že robil znalecký posudok, až keď auto bolo prelakované. Poukazuje na to, že sú tu dôvodné pochybnosti o rozsahu a výške škody. K. C.. X. sa vôbec nevenoval určeniu rozsahu škody, ale pri rozsahu škody vychádzal výhradne z uznesenia o vznesení obvinenia, čo aj sám potvrdil. Svedkyňa E. uviedla, že pred dňom skutku boli na aute aj škrabance, ktoré vznikli pri otváraní dverí pri zámku a kľučke. Poukazuje na to, že ryhy na zámku a kľučke sú uvedené ako súčasť škody. Obžaloba bola podaná v rozsahu spáchaného skutku, ktorým mala byť spôsobená ryha na dverách na strane vodiča pri zámku o dĺžke 11 centimetrov, nad kľučkou dverí o dĺžke 6 a 1 centimeter. Považuje celú obžalobu za nedôvodnú a vyhlásený rozsudok za nesprávny. Pri fotografiách škody, ktoré sú prílohou obhliadky miesta činu, nie je priložený meter, či pravítko, či iné meracie zariadenia, aby bolo možné samotnú škodu identifikovať. V súlade so zásadou bezprostrednosti nie je možné takúto škodu pred súdom preukázať, ani rozsah škody overiť. Nepriložením metra, či pravítka, či iného meracieho zariadenia pri jednotlivých fotografiách z obhliadky miesta činu je tu vážna pochybnosť o tom, aká škoda, čo jej do rozsahu a samotnej výšky vznikla. OČTK nevykonali neopakovateľné úkony správne a zákonným spôsobom. Vzhľadom k tomu, že auto je prelakované, má fyzicky zmarené uplatnenie zásad dokazovania vo vzťahu k škode, pričom má za to, že takéto počínanie poškodeného jej nemožno pričítať za vinu. Jednotlivými rozmermi údajných rýh sa musí súd na vlastné oči oboznámiť a verifikovať jednotlivé rozmery rýh na aute. Pri zabezpečení dôkazov neboli odobraté žiadne vzorky laku zo zeme pri vozidle, čo by priamo svedčalo o tom, že auto bolo akokoľvek poškodené v danom čase. Nedošlo k zabezpečeniu akýchkoľvek stôp na zemi a odobratiu vzoriek laku, nie je možné ani určiť, kedy a kde malo byť údajné poškodenie vozidla spôsobené. V ďalšom rozoberá rozhodnutia Ústavného súdu aj Európskeho súdu pre ľudské práva a Najvyššieho súdu SR. Na hlavnom pojednávaní znalec C.. X. uviedol, že v prípade, ak by sa dalo prelakovať auto v neautorizovanom servise, cena opravy by mohla byť aj 100,- eur. Rovnako sa súd v žiadnom ustanovení nevenoval namietnutiu zaujatosti C.. X., ktorá bola prednesená v záverečnej reči a z toho dôvodu má za to, že to je ďalší dôvod, pre ktorý je možno považovať rozsudok za nepreskúmateľný. Podľa jej názoru znalec nebol schopný v znaleckom posudku rozsah škody tak ako je uvedený v obžalobe verifikovať, vzhľadom na to, že vozidlo bolo už v tom čase prelakované. Súd v rozsudku argumentuje, že pre účely vypracovania znaleckého posudku v trestnom konaní nie je možné využiť cenu opravy v neautorizovaných servisoch, resp. neautorizovanej opravy. Tu poukazuje na to, že súd neuvádza žiadne ustanovenie právneho predpisu, z ktorého by vyplývalo, že oprava nemôže byť realizovaná v neautorizovanom servise. Rovnako poukazuje na znalecký posudok č. 70/2019 znalca C.. X. M., ktorý je tiež znalcom a ktorý určil spôsobenú škodu vo výške 613,91 eur. Súd k tomu dôkazu v rozsudku sa nijako nevyjadril, napriek tomu, že jasne spochybňuje výšku škody. Ďalej poukazuje na to, že jej nebola doručená výzva podľa § 240 ods. 3 Tr. poriadku, ktorá mala byť doručená s rovnopisom obžaloby, nakoľko v obálke bola len obžaloba a trestný rozkaz a rovnako tak ani obhajcovi výzva doručená nebola. Po tom čo zahlásila voči rozsudku odvolanie, nebolo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zaznamenané, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje. Rovnako poukazuje na to, že na pojednávaní konanom dňa 20.07.2020 súd bez akéhokoľvek návrhu na vykonanie dokazovania vypočul osobu U.. V. bez toho, aby prokurátor alebo ona jeho navrhnutie vypočuli. Z toho dôvodu vníma vykonané dôkazy v prospech prokuratúry za porušenie zásady rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces a za neprípustný zásah do jej práv na spravodlivý proces a nestranný súd. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy vykonávať dôkazy usvedčujúce obvineného zo spáchania trestného činu. Toto podľa jej názoru porušuje právo na rovnosť strán v súdnom konaní a nahrádza aktivitu prokurátora. Rovnako otázky sudcu, ktorý na hlavnom pojednávaní sa dotazoval, či mala v ten deň nalakované nechty, považuje za porušenie zásady rovnosti zbraní a princípu kontradiktórnosti. Z výsluchu poškodeného F. uvádza, že súd nerešpektoval zákonné vymedzenie § 261 ods. 3 Tr. poriadku po tom, čo začal s kladením prvých otázok prokurátor, následne do toho vstúpil sudca, kde položil 7 otázok a zas pokračoval prokurátor. V zápisnici zo dňa 20.07.2020 je nesprávne uvedené poradie, v ktorom vypovedali svedkovia, nakoľko ako posledný vypovedal C.. X. a nie W. V.. Pri výsluchu svedkyne V. bola namietnutá jej zaujatosť s ohľadom na to, ako sa vyjadrovala o jej osobe. Zmätok v nej vyvolávajú aj postupy súdu, keď prvý sudca nechával jej obhajcu vyjadrovať sa k jednotlivým dôkazom po ich vykonaní v konaní a druhý sudca nie. Má právo, aby sa viedlo konanie podľa Trestného poriadku rovnako a zmena v osobe sudcu nemôže zmeniť právo obhajcu vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom už v priebehu vykonávania jednotlivých dôkazov a nielen v záverečnej reči. Z toho dôvodu má rovnako za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces týmto vedením konania. Odvoláva sa aj voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo
a uvádza, že pri jej osobe súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom, keď uviedol, že ani samotná obžalovaná vo svojej výpovedi neuviedla, aby tam v kritickej dobe registrovala inú osobu, nakoľko z jej výpovede na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že po otázke jej obhajcu, aby sa vyjadrila, že keď sa v daný večer prechádzala po okolí, či videla aj nejakých ľudí, uviedla, že áno, hlasy počula, keďže je to pri krčme. V uvedený večer na mieste údajného činu bola tma. Na základe žiadosti Správa technických služieb mesta Humenné potvrdzuje jej tvrdenia, že 26. júna pred bytovým domom číslo 51 sa menila výbojka na prvom stĺpe verejného osvetlenia v smere od hlavnej cesty, pričom absencia funkčnosti tejto výbojky bola príčinou výpadku osvetlenia. Je to práve lampa verejného osvetlenia, o ktorej svedkovia tvrdia, že bolo osvetlené vozidlo, ktoré malo byť poškodené. Výpadok osvetlenia poukazuje aj výpoveď U. V., ktorý po otázke sudcu, či nebola prvotná prehliadka postačujúca, uviedol, že postačujúca bola, len ide o to, že poškodený potom volal na druhý deň, lebo obhliadka miesta činu bola robená v noci, pršalo a zdá sa, že tam bolo niečo s počasím, bolo to v tme. V uvedený deň lampa verejného osvetlenia nesvietila, inak by nešla močiť pod ňu. Poukazuje na to, že samotná svedkyňa G. mala v ruke baterku, ktorou si ten večer svietila, preto z akého dôvodu by mala baterku, ak by svietilo osvetlenie. Tvrdenie o tom, že mala byť pri skutku videná svedkyňou V., je plné vzájomných rozporov a nejasností. Poukazuje na jej tvrdenie, že o 22.45 hod. sa nachádzala na balkóne svojho bytu a polievala kvety, pričom považuje za zvláštne, aby niekto v takýchto nočných hodinách polieval kvety. Svedkyňa vypovedá aj v rozpore s reálne zisteným skutkovým stavom, že auto bolo osvetlené reflektorom z bytového domu, nakoľko z priložených fotografií je zrejmé, že reflektor na bytovom dome nemohol v žiadnom prípade osvetľovať auto v najvzdialenejšom mieste parkoviska. Svedkyňa V. uvádza, že má dioptrie 3+, preto považuje jej pozorovacie schopnosti zvlášť v nočných hodinách za výrazne obmedzené. Svedkyňa nevidela okolie po celý čas a je zrejmé, že svedkyňa nevie vylúčiť, že v tom čase bolo na danom mieste viac osôb. Poukazuje na zaujatosť svedkyne V., ktorá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že o nej počula, že je konfliktná a na druhej strane uvádza, že ju nepozná a tieto tvrdenia si navzájom odporujú. Z týchto tvrdení je zrejmé, že svedkyňa je zjavne zaujatá. Uvádza, že o jej vine nesvedčia žiadne vykonané dôkazy. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že na nožniciach, ktorými mal byť údajne spáchaný skutok, bolo konštatované, že nebolo na nich nájdeme množstvo materiálu potrebné na chemický rozbor, ani druhovú identifikáciu a tento dôkaz preukazuje jej nevinu, rovnako tak ako skutočnosť, že na gumenej rukavici, dámskych nožniciach a dámskom laku na nechty neboli zistené daktyloskopické stopy, ani v DNA materiál obžalovanej. Uvedený rozsudok je z toho dôvodu nesprávny z dôvodu nejasnosti a neúplnosti skutkových zistení a preto sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V ďalšom cituje svedkyňu V. a jej jednotlivé výpovede. Žiada, aby súd sa prioritne venoval určeniu výšky škody, nakoľko má za to, že nebola spôsobená ani malá škoda a z uvedeného dôvodu je potrebné postúpiť vec Okresnému úradu Humenné na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, ktoré sa touto bude ďalej zaoberať. Pre účely náhrady škody, prípadne konkurencie dvoch možných spôsobov opráv sa vždy nahrádza ten lacnejší spôsob opravy. Súd v žiadnom odôvodnení neuviedol, prečo je využitie neautorizovanej opravy vylúčené. Navrhla vykonanie dôkazu vyžiadaním správy z Technických služieb mesta Humenné na hlásenie porúch za mesiac, keď malo dôjsť k výpadku verejného osvetlenia na ulici, kde malo dôjsť k spáchaniu skutku, avšak tento návrh súd neakceptoval. Vzhľadom na uvedené, žiadala, aby súd ju oslobodil spod obžaloby. Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.
Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že obžalovaná sa zo spáchania skutku necíti byť vinná a predmetné vozidlo nepoškodila, na mieste sa nachádzala iba v dôsledku zlého zdravotného stavu, keď potrebovala vykonať malú potrebu. Túto obranu obžalovanej však súd posúdil, aj s prihliadnutím na vzdialenosť od miesta bydliska ako tendenčnú, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaná je zo spáchania žalovaného skutku jednoznačne usvedčovaná svedkyňou W. V., ktorá počula, že dochádza k poškodzovaniu vozidla a následne videla osobu, ktorá vozidlo poškodzuje. Aj keď túto osobu nevedela identifikovať, jednoznačne ju identifikovali svedkovia U.. G. a U.. G., ktorí bezprostredne po skutku prišli na miesto činu a konfrontovali obžalovanú ako osobu, ktorú svedkyňa V. videla poškodzovať vozidlo. Žiadnu inú osobu okrem obžalovanej tam nevidel nikto z uvedených svedkov. A taktiež ani samotná obžalovaná neuviedla, aby v kritickej dobe na mieste registrovala inú osobu. Súd tiež neuveril obžalovanej, čo sa týka svetelných podmienok na mieste činu, keď ako jediná zo všetkých svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní uviedla, že na mieste bola
taká tma, že nebolo nič vidieť. Aj v tejto časti súd posúdil jej výpoveď ako účelovú, ktorá bola vyvrátená výpoveďami ostatných svedkov. Podľa názoru súdu teda svedkovia presvedčivo popísali priebeh skutku a preto súd ich výpovediam uveril. Ich výpovede si v žiadnom bode neodporovali a poskytli súdu logický sled na seba nadväzujúcich udalostí. V predmetnej veci boli vypracované aj znalecké posudky, ktorých závery sú v niektorých bodoch v zhode, ale v niektorých sa rozchádzajú, pričom znalci zhodne uviedli, že pre účely vypracovania znaleckého posudku v trestnom konaní nie je možné použiť ceny alebo opravy neautorizovaných servisov a sú viazaní autorizovanou opravovňou. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje aj krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.
Výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne tvoria ucelený celok tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaná O. V. spáchala skutok, ktorý sa jej obžalobou kladie za vinu.
Uvedené tvrdenie, aj podľa názoru odvolacieho súdu, je možné oprieť predovšetkým o výpoveď svedkyne V., ktorá uviedla, ako polievala kvety na balkóne a videla pani s rukami za chrbtom ísť hore chodníkom, na chvíľku sa jej stratila a uvidela ju čupnúť za auto a potom počula, ako nejakým predmetom škrabala, preto sa zľakla a zavolala susedku G. a oni hneď vybehli von, pani sa skryla za stromček blízko auta a oni sa ju snažili zadržať, pričom do tváre jej nevidela, ale videla ju stále celý čas, až kým ju zadržali. Bolo jasno, svetlá noc a svietilo verejné osvetlenie na 100%. Škrabanie bolo akoby kľúčmi alebo klincom. Ona pani videla a potom počula, ako začala škrabať autá. Mala ju v dohľade, až kým neprišli G..
Uvedená výpoveď je v zhode s výpoveďou svedka U.. G., ktorý uviedol, že bol doma s manželkou a deťmi a manželke zavolala suseda V., že niekto na parkovisku škriabe autá, čo bolo okolo 22.00 hod., po tomto telefonáte bol v niekoľkých sekundách vonku a za posledným autom v rade cca 4 až 5 metrov videl postavu pričupenú pri strome, pýtal sa jej, čo tam robí, na čo mu povedala, že vykonávala potrebu, čo mu bolo divné, po čom prišla manželka, posvietila baterkou a na prvom aute našla škrabance po obvode celého auta, preto volali pani E., lebo vedeli, že auto patrí jej otcovi, pričom pri bytovke ani na parkovisku okrem pani V. nikto nebol, ani nikoho nevidel utekať, ani by to nebolo možné, pretože vonku bol do 15-tich sekúnd po telefonáte. Pred vstupom majú reflektor na pohyb, tento svietil, plus svietilo pouličné osvetlenie.
Rovnako svedkyňa U.. G. uviedla, že jej zavolala pani V. okolo 22.30 hod., že vonku sa niečo deje a niekto škriabe auta, preto s manželom hneď vybehli, lebo bývajú na prízemí, vonku svietila lampa, lebo majú vlastné svetlo a ona hneď išla pozerať na autá a manžel sa pýtal pani, ktorá bola skrčená pri strome blízko na parkovisku, čo tam robí a táto povedala, že vykonávala potrebu, ale bola oblečená. Ako s pani rozprávala, tak videla, že táto niečo vyhodila, pričom zistila, že to bola chirurgická rukavica. Nikoho iného na mieste skutku nevidela.
Svedkyňa E. uviedla, že bola doma, keď jej zavolala suseda G., že nejaká tmavovlasá pani jej poškriabala auto, vybehla von, bol tam aj pán G., ktorý sa snažil zabrániť obžalovanej, aby neodišla, lebo sa snažila utiecť, pričom obžalovanú videla pani V., že poškriabala auto.
Svedok poškodený F. uviedol, že dcére požičal auto, parkovala pred svojou bytovkou, v deň skutku jej volala susedka V., že má poškriabané auto a táto videla aj obžalovanú zohnutú okolo auta. Následne prišiel a zistil, že ľavá aj pravá strana auta boli poškriabané, preto zavolal políciu. Obžalovaná stále vyvoláva konflikty, volá na neho políciu, vyhrážala sa mu, že ho vypáli. Auto bolo osvetlené, lebo bol spln a svietilo aj verejné osvetlenie.
Vo vzťahu k výške škody bol vypočutý znalec C.. X., ktorý škodu určil na 1.471,85 eur. Aj keď bolo vozidlo už opravené, vychádzal z faktúry autorizovaného servisu, z údajov z výpočtového programu Audatex, pričom vykonal aj premeranie hrúbky laku na diely, ktoré boli deklarované ako prelakované.
Aj keď obhajoba predložila v konaní znalecký posudok znalca C.. M., ktorý určil v znaleckom posudku výšku škody na 1.403,- eur, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty vozidla, samotnú výšku nákladov na opravu na základe rozpočtu určil na 1.844,41 eur v prípade, ak by dochádzalo k oprave vozidla v autorizovanom servise a v prípade, ak v neautorizovanom na 628,27 eur. Vo vzťahu k uvedenému však rovnaká ako znalec C.. X. na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2021 uviedol, že súhlasí so znalcom C.. X., že pre účely trestného konania je možné určiť výšku škody iba podľa autorizovaného servisu.
Na základe uvedených skutočností krajský súd mal za to, že obžalovaná svojím konaním tým, že poškodila cudziu vec a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnila skutkovú podstatu žalovaného prečinu. Na základe uvedeného aj krajský súd má za to, že správne preto prvostupňový súd konanie obžalovanej posúdil ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona.
Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovanej zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovanej konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností, keď u nej zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život a priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa správne zhodnotil všetky okolnosti prípadu a prihliadal aj na osobu obžalovanej. S poukazom na odpis z registra trestov obžalovanej, ako aj výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, z ktorej vyplýva, že obžalovaná nemá v registri trestov žiaden záznam a v evidencii priestupkov má jeden záznam práve vo vzťahu k poškodenému F. pre schválnosti aj krajský súd považuje trest uložený obžalovanej vo výmere 5 (piatich) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 (dvanástich) mesiacov za trest primeraný, vzhľadom na osobu páchateľky, jej pomery a možnosti jej nápravy, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu. Za rovnako správny a zákonný odvolací súd považuje aj výrok o priznaní nároku na náhradu škody poškodenému F. vo výške 1.471,85 eur z dôvodu, že poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas a výška škody má oporu v znaleckom posudku znalca C.. X.. Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že oproti obžalobe a rozsudku súdu prvého stupňa z výroku vypadla ryha v dĺžke 26 centimetrov na ľavom zadnom blatníku, čo má vplyv na výšku škody a znalecký posudok a tento potom nie je prípustný ako dôkaz, krajský súd udáva, že uvedené nemá vplyv na výšku a rozsah škody z dôvodu, že na predmetnom diele nešlo o jedinú ryhu, nakoľko podľa opisu skutku uvedenom vo výroku rozsudku na ľavom zadnom blatníku boli ďalšie 2 ryhy o dĺžke 23 centimetrov a 70 centimetrov, pričom z uvedeného dôvodu musel byť lakovaný celý ľavý zadný blatník, teda celý diel.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej poukazujúcej na to, že vozidlo bolo prelakované, pričom nebolo priložené pravítko ani meter k jednotlivým ryhám na vozidle, krajský súd udáva, že jednotlivé ryhy a ich dĺžka boli zistené meraním orgánov činných v trestnom konaní a znalec dokázal určiť výšku škody aj po tom, čo bolo vozidlo prelakované, pričom uviedol aj mechanizmus, akým rozsah a výšku škody zistil.
Vo vzťahu k námietke obžalovanej poukazujúcej na skutočnosť, že svedkyňa E. uviedla, že na dverách mali byť už pred skutkom škrabance, je potrebné uviesť, že svedkyňa E. vypovedala o drobných škrabancov, nie o výrazných ryhách, ktoré sa pred skutkom na vozidle nachádzali.
Vo vzťahu k námietke obžalovanej poukazujúcej na neodobratie vzoriek laku, krajský súd udáva, že uvedené nebolo ani potrebné, nakoľko poškodenie vozidla obžalovanou bolo preukázané svedeckými výpoveďami a zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou.
Vo vzťahu k obžalovanou namietanou zaujatosťou znalca C.. X., krajský súd udáva, že osobu znalca je možné namietať iba do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia, pričom toto uznesenie bolo doručené obžalovanej dňa 04.09.2019 a obhajcovi 09.09.2019, o čom boli riadne poučení.
Vo vzťahu k namietaniu nevzatia do úvahy znaleckého posudku znalca C.. M., krajský súd udáva, že obhajoba netrvala na tomto dôkaze, pričom žiadala vypočutie znalca C.. M.. Vo vzťahu k namietanému nedoručeniu výzvy na predkladanie dôkazov v zmysle Trestného poriadku, odvolací súd udáva, že aj keď uvedené tvrdenie obhajoby je pravdivé, z obsahu spisu a najmä k odporu proti trestnému rozkazu Okresného súdu Humenné zo dňa 29.11.2019, sp. zn. 2T/115/2019 vyplýva, že obhajoba využila svoje právo navrhnúť vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní aj napriek absencii výzvy na predkladanie dôkazov, keď v závere odporu uvádza celkovo 11 návrhov na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní.
Vo vzťahu k namietaniu skutočnosti, že svedok V. bol vypočutý na hlavnom pojednávaní bez návrhu prokurátora a obhajcu a obžalovanej, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces a rovnosť zbraní, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. poriadku, z ktorého vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Tvrdenie obžalovanej, že zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa 20.07.2020 je nesprávna a nezodpovedá skutočnosti, lebo posledný vypovedal znalec C.. X. a nie svedkyňa V., krajský súd udáva, že zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania vyplýva, že toto tvrdenie nie je pravdivé a zápisnica zodpovedá priebehu hlavného pojednávania tak, ako bolo vykonané a ako je zaznamenané na zvukovom zázname z hlavného pojednávania.
Vo vzťahu k skutočnosti, že prvý sudca nechával obhajcu obžalovanej sa vyjadrovať k jednotlivým dôkazom a druhý sudca nie, je potrebné uviesť, že v zmysle dikcie ustanovenia § 271 Tr. poriadku má právo obžalovaný, poškodený a zúčastnená osoba vyjadriť sa ku každému vykonanému dôkazu, pričom z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že ide o osobné právo obžalovaného a poškodeného a nie o právo obhajoby vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom.
Vo vzťahu k namietanej skutočnosti, že dňa 26.06.2019 sa mala meniť výbojka, lebo svetlo nesvietilo a nesvietilo ani v čase skutku, je potrebné uviesť, že skutok sa stal dňa 20.06.2019, pričom všetci svedkovia zhodne udávajú, že pouličné osvetlenie svietilo, miesto bolo dostatočne osvetlené, čo rovnako vyplýva aj zo zápisnice o obhliadke miesta činu, v ktorej je výslovne uvedené: podmienky obhliadky, nočná doba, tma, 21 stupňov Celzia, umelé osvetlenie. Z uvedeného dôvodu je irelevantné tvrdenie obhajoby, že svedkyňa G. mala baterku, z čoho musí vyplývať, že bola tma, nakoľko je zrejmé, že svedkyňa G. si touto baterkou iba prisvietila na poškodené motorové vozidlo za účelom bližšieho oboznámenia sa s rozsahom poškodenia. To boli podstatné dôvody, na základe ktorých odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné, preto odvolanie obžalovanej vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.