Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/46/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: Euro Data SK, a.s., so sídlom Kvačalova 5, 010 04 Žilina, IČO: 44 271 875, zastúpený advokátom: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, so sídlom J. Kráľa 2, 010 04 Žilina, v konaní o preskúmanie oznámenia č. 100060194/2017 zo dňa 12.01.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.03.2017, doručenou na krajský súd dňa 13.03.2017 domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že žiadosť o priznanie úroku z vráteného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2013 považuje za bezpredmetnú, nakoľko daňový subjekt nemá nárok na priznanie a vyplatenie úrokov zo sumy nadmerného odpočtu. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt podal dňa 29.12.2016 správcovi dane žiadosť o priznanie úroku z vráteného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2013 pod č. 6/14622366/2016. Nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2013 bol vrátený podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. po ukončení daňovej kontroly v stanovenej lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly a to vo výške zistenej daňovým úradom. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie máj 2013 bola ukončená dňa 20.07.2016 a nadmerný odpočet bol vrátený daňovému subjektu dňa 29.07.2016. Žalobca v žalobe namietal, že dňa 25.06.2013 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013, z obsahu ktorého vyplynul výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vo forme nadmerného odpočtu vo výške 360.254,42 Eur. Dňa 09.08.2013 doručil Daňový úrad Žilina, pobočka Martin žalobcovi Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9514401/5/3680777/2013/Glo zo dňa 05.08.2013. Správca dane predmetným oznámením žalobcovi oznámil začiatok daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2013. Následne správca dane vydal dňa 15.07.2016 Protokol o výsledku daňovej kontroly č. 10351581/2016, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 20.07.2016. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2013 bola u daňového subjektu ukončená po 1077 dňoch s výsledkom potvrdeného nadmerného odpočtu vo výške 336.031,44 Eur, pričom vo zvyšnej časti nepriznaného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2013 využil žalobca príslušné právne prostriedky obrany, o ktorých nebolo ku dnešnému dňu právoplatne rozhodnuté. Dňa 29.07.2016 Daňový

subjekt prijal bezhotovostnú platbu od správcu dane vo výške 336.031,44 Eur. Na základe uvedených skutočností a z dôvodu značného zásahu do práv žalobcu tento podal žalovanému žiadosť o priznanie úroku z vráteného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2013, na ktorý žalovaný reagoval predmetným oznámením. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na článok 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj na rozhodnutia Súdneho dvora C-107/10 a C-120/15 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/115/2013 zo dňa 11.12.2014. Z uvedených rozhodnutí podľa žalobcu vyplýva, že na to, aby mohla byť zaručená zásada daňovej neutrality, daňový úrad musí daňovému subjektu priznať úroky už od momentu, od kedy mal povinnosť nadmerný odpočet vrátiť vo všeobecnej lehote, t. j. bez ohľadu na uskutočnenie daňovej kontroly. V danom prípade sa preto úroky majú počítať od uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH podľa § 79 ods. 2 a 5 zákona o DPH. Takýto výklad § 79 zákona o DPH a § 79 ods. 3 Daňového poriadku nie je v žiadnom prípade v rozpore so samotným znením uvedených ustanovení, keďže predmetné ustanovenia nijako nešpecifikujú, ktorým dňom vzniká nárok na úrok. Právo EÚ a judikatúra Súdneho dvora má podľa žalobcu prednosť pred vnútroštátnym právom. Rovnako má žalobca za to, že žalovaný porušil zásadu daňovej neutrality a zásadu proporcionality. V závere žaloby žalobca uviedol, že žalovaný bol povinný pri rozhodovaní o priznaní úroku z vráteného nadmerného odpočtu vykladať a aplikovať ustanovenie § 79 ods. 3 Daňového poriadku eurokonformne, čiže v súlade s platným právom EÚ t. j. v súlade so Smernicou č. 2006/112/ES, to znamená, že mal žalobcovi priznať úrok zo zadržaných nadmerných odpočtov za obdobie od uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa ust. § 79 ods. 1, 2 a 5 zákona o DPH do ich faktického vrátenia žalobcovi. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby správny súd napadnuté oznámenie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 17.05.2017. Vo vyjadrení uviedol, že Daňový úrad Žilina vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2013. Daňová kontrola bola začatá na základe Oznámenia č. 9514401/5/3680877/2013/Glo zo dňa 05.08.2013 dňa 20.08.32013. Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly č. 9514401/5/2999737/2014/Saj zo dňa 23.06.2014 bola táto prerušená odo dňa 01.07.2014 do dňa ukončenia vykonávaných daňových kontrol u dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu. Oznámením č. 103317237/2016 zo dňa 09.06.2016 bolo žalobcovi oznámené, že Daňový úrad Žilina, pobočka Martin pokračuje vo výkone predmetnej daňovej kontroly. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 103515881/2016 zo dňa 15.07.2016. Daňový úrad Žilina znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013 zo sumy 360.254,42 Eur na sumu 336.031,44 Eur. V daňovom priznaní na DPH za nasledujúce zdaňovacie obdobie jún 2013 uviedol žalobca nadmerný odpočet v sume 500.884,24 Eur. Časť nadmerného odpočtu vo výške 336.031,44 Eur bola vrátená v súlade s ust. § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že po oznámení ukončenia výsledku daňovej kontroly vykonanej v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. (dátum ukončenia daňovej kontroly dňa 20.07.2016) s výsledkom daňovej kontroly nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní vo výške - 336.031,44 Eur bol správca dane postupovať v zmysle § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. a tento vrátiť vo výške zistenej po kontrole platiteľovi dane do 10 dní od ukončenia kontroly. Nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2013 bol následne vrátený podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222´/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty po ukončení daňovej kontroly v stanovenej lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly a to vo výške -336.031,44 Eur dňa 29.07.2016. Platná právna úprava v čase, z ktorej žalovaný správny orgán vychádzal neumožňovala žalobcovi priznať úrok z omeškania v zmysle doručenej žiadosti. S účinnosťou od 01.01.2012 vstúpil do platnosti zákon č. 563/2009 Z. z., ktorým bol zrušený zákon č. 511/1992 Zb.. Platná právna úprava t. j. ako , tak ani zákon č. 222/2004 Z. z. neupravovala priznanie úroku počas výkonu daňovej kontroly tak, ako to žalobca žiadal v žiadosti zo dňa 29.12.2016. upravuje úrok z omeškania v ustanovení § 156 Daňového poriadku. Uvedené ustanovenie upravuje úrok z omeškania, ktorý správca dane vyrubí daňovému subjektu, ak nezaplatí alebo neodvedie peňažné záväzky (§ 156 ods. 1). V citovanom ustanovení nie je upravené znenie definície priznanie úroku z vráteného nadmerného odpočtu, na ktorý sa žalobca v žiadosti odvolával. Vyplatenie úroku zo strany správcu dane daňovému subjektu upravuje v ustanovení v § 79.Uvedené ustanovenie upravuje povinnosť správcu dane priznať daňovému subjektu úrok za každý

deň omeškania, a to v prípade, ak správca dane vráti nadmerný odpočet po lehote ustanovenej zákonom o dani z pridanej hodnoty. Úrok prináleží platiteľovi dane z pridanej hodnoty vo všetkých prípadoch, v ktorých nie je dodržaná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu. Právna úprava zakotvená v zákone č. 222/2004 v znení platnom do 31.12.2016 a ani ustanovenia Daňového poriadku neupravovala zaplatenie úroku na dobu výkonu daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. S účinnosťou od 01.01.2017 zmenu priniesla novela zákona č. 222/2004 Z. z.. S účinnosťou od 01.01.2017 novela zákona č. 222/2004 Z. z. zakotvila nové ustanovenie § 79a, ktorý upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu podľa daňovej kontroly (ďalej len „úrok z nadmerného odpočtu“). Úrok z nadmerného odpočtu sa týka len tých daňových kontrol, ktoré sa začnú v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z.. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak daňový úrad začne daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebude vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu. Platiteľovi je teda priznaná peňažná náhrada za zadržiavanie nadmerného odpočtu nad určité obdobie. Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok z nadmerného odpočtu počíta. Ak takáto úroková sadzba nedosiahne 1,5% pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná sadzba vo výške 1,5%. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5 zákona o DPH až do dňa jeho vrátenia. Daňový úrad rozhodnutie o priznaní úroku nadmerného odpočtu vydá aj bez žiadosti platiteľa. Úrok z nadmerného odpočtu daňový úrad neprizná, ak nie je viac ako 5,00 Eur. Ak počas kontroly nadmerného odpočtu si platiteľ opakovane neplnil povinnosti pri daňovej kontrole, opakovane nepreberal písomnosti, opakovane sa nedostavil bez ospravedlnenia na predvolanie na daňový úrad, opakovane nebol zastihnutý na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne, nemá nárok na úrok z nadmerného odpočtu, o čom daňový úrad vydá rozhodnutie. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobcovi bola ukončená daňová kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 dňa 20.07.2016 - nadmerný odpočet vo výške -336.031,44 Eur bol vrátený dňa 29.07.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností bol nadmerný odpočet vrátený v lehote podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z., a teda nebolo možné priznať a vyplatiť úrok zo sumy nadmerného odpočtu. Žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou zákona č. 222/2004 Z. z. a Daňového poriadku. Podľa prechodného ustanovenia § 85ke zákona č. 222/2004 Z. z. k úpravám účinným od 01.01.2017 má platiteľ nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 01.01.2017 a k 01.01.2017 nebola ukončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5. bola skončená do 31.12.2016. Vzhľadom na danú právu úpravu, keď platná legislatíva nemala právnu úpravu priznania a výpočtu úroku za dobu vykonávania daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu správca dane na žiadosť žalobcu doručenú dňa 29.12.2016 rozhodnutie o priznaní úroku nevydával, a skutočnosť, že sa žiadosti daňového subjektu nevyhovelo, správca dane mu oznámil listom, v danom prípade napadnutým oznámením. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že z rozsudkov Súdneho dvora EÚ jednoznačne nevyplývalo, či právo EÚ je prameňom práva i pre vznik úrokov z omeškania z nadmerného rozpočtu. Z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci samej išlo skôr o odporúčanie, aby členské štáty vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku a so zásadou ekvivalencie a efektivity stanovili podmienky, za ktorých majú byť takéto úroky zaplatené, ktoré nesmú byť nevýhodnejšie ako podmienky pri podobných nárokoch a nesmú byť stanovené ani takým spôsobom, aby prakticky znemožnili výkon práv priznaných právnym poriadkom EÚ. Rovnako ani Smernica č. 2006/112/ES nestanovuje konkrétne podmienky vrátenia nadmerného odpočtu a neurčuje ani obdobie, za ktoré má byť uplatnený úrok. Článok 183 citovanej Smernice upravuje, ak za zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. Citovaná Smernica je súčasťou slovenského právneho poriadku, nakoľko táto bola transponovaná do zákona č. 222/2004 a tieto podmienky sú vo vnútroštátnom práve určené v § 79 zákona č. 222/2004 Z. z.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 25.07.2018, nakoľko žalobca v žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie (§ 181 ods. 1 písm. g) a ani žalovaný vo vyjadrení nežiadal nariadiť pojednávanie (§ 105 ods. 2 písm. a) SSP).

4. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupov oboch správnych orgánov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu (§ 134 ods. 1 SSP, § 181 SSP) mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli správne aplikované ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH aj ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. , preto bola žaloba zamietnutá postupom podľa § 190 SSP.

5. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

6. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

7. Podľa § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z., daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

8. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný od počet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

9. Podľa § 79 ods. 2 citovaného zákona, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov v súhrne viac ako 1.000,00 Eur.

10. Podľa § 79 ods. 5 citovaného zákona, ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet alebo zvyšuje nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním podaným po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom tento nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak po vrátení nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 platiteľ zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním, daňový úrad vráti sumu, o ktorú

sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov.

11. Podľa § 79 ods. 6 citovaného zákona, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

12. Podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku, účinného do 31.12.2016, ak správca dane nevráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v ods. 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5,00 Eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10% pri výpočte úroku na namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužije podľa § 55 ods. 6 a 7.

13. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca podal dňa 25.06.2013 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013, z obsahu ktorého vyplynul výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vo forme nadmerného odpočtu vo výške 360.254,42 Eur. Za nasledujúce daňové obdobie jún 2013 podal žalobca daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty dňa 22.07.2013. Daňový úrad Žilina vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2013 dňa 20.08.2013 na základe oznámenia č. 9514401/5/3680877/2013/Glo zo dňa 05.08.2013. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 103515881/2016 zo dňa 15.07.2016, následne sa začalo vyrubovacie konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia č. 104097992/2016 zo dňa 13.10.2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume 24.222,98 Eur. Daňový úrad Žilina znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013 zo sumy 360.254,42 Eur na sumu 336.031,44 Eur. V daňovom priznaní na DPH za nasledujúce zdaňovacie obdobie jún 2013 uviedol žalobca nadmerný odpočet v sume 500.884,24 Eur. Nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2013 bol následne vrátený podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. po ukončení daňovej kontroly v stanovenej lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly dňa 29.07.2016 vo výške -336.031,44 Eur.

14. Žalobca v žalobe namietal, že výkonom daňovej kontroly po dobu 1077 dní, počas ktorej bol zadržiavaný nadmerný odpočet žalobcu vo výške 336.031,44 Eur došlo k značnému zásahu do práv žalobcu. Z uvedeného dôvodu zaslal žalovanému žiadosť o priznanie úroku z vráteného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2013 vo výške 15% od 22.08.2013 do 29.07.2016. Podľa názoru žalobcu daňový úrad musí daňovému subjektu priznať úroky už od momentu, od kedy mal povinnosť nadmerný odpočet DPH vrátiť vo všeobecnej lehote t. j. bez ohľadu na uskutočnenie daňovej kontroly.

Vo vzťahu k tejto námietke súd udáva nasledovné: Žalobca podal dňa 25.06.2013 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013, z obsahu ktorého vyplynul výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vo forme nadmerného odpočtu vo výške -360.254,42 Eur. Správca dane preto podľa § 46 ods. 2 a ods. 10 Daňového poriadku vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Po oznámení ukončenia o výsledku daňovej kontroly vykonanej v zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku dňa 20.07.2016 z výsledku daňovej kontroly bol nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní vo výške -336.031,44 Eur. Správca dane bol preto povinný postupovať v zmysle § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a tento nadmerný odpočet vrátiť vo výške zistenej po kontrole platiteľovi dane do desať dní od ukončenia kontroly. Nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2013 bol následne vrátený podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. po ukončení daňovej kontroly v stanovenej lehote do desať dní od skončenia daňovej kontroly v zistenej výške správcom dane dňa 29.07.2016. V zákone č. 222/2004 Z. z. v znení platnom do 31.12.2016 ani v Daňovom poriadku nebol zakotvený inštitút úroku po dobu výkonu daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Správny súd konštatuje, že v danom prípade bola u žalobcu ukončená daňová kontrola oprávňujúca nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013 ukončená dňa 20.07.2016 a nadmerný odpočet vo výške -336.031,44 Eur bol vrátený dňa 29.07.2016. Na základe uvedených skutočností bol nadmerný odpočet vrátený v lehote podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. a Daňovým poriadkom. S účinnosťou od 01.01.2017 novela zákona č. 222/2004 Z. z. zaviedla nové ustanovenie § 79a, ktorý upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. Úrok z nadmerného odpočtu sa týka len tých daňových kontrol, ktoré sa začnú v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5 zákona č. 222/2004 Z. z.. Z citovaného ustanovenia vyplýva, ak daňový úrad začne daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5 a nadmerný odpočet nebude vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1 a 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu. Platiteľovi je teda priznaná peňažná náhrada za zadržiavanie nadmerného odpočtu nad určité obdobie. Podľa prechodného ustanovenia § 85kE zákona č. 222/2004 Z. z. s úpravami účinnými od 01.01.2017 má platiteľ nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 01.01.2017 a k 01.01.2017 nebola ukončená. Ustanovenia § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5 bola skončená do 31.12.2016 vrátane. Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatuje, že námietka žalobcu bola nedôvodná. Správny súd konštatuje, že správca dane bol povinný aj bude povinný vo vzťahu vrátenia nadmerného odpočtu vykonať daňovú kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že nie je možné vrátiť nadmerný odpočet tak, ako je uplatnený v daňovom priznaní daňovým subjektom. S tým rozdielom, že do 31.12.2016 mohol daňovú kontrolu vykonávať v lehote jedného roka a od 01.01.2017 musí daňovú kontrolu vykonať a vrátiť nadmerný odpočet v lehote šiestich mesiacov.

15. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. a Daňovým poriadkom, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

16. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a vzhľadom k tomu, že žalobca nebol úspešný účastník konania. Rovnako nebolo priznané právo na náhradu trov konania žalovanému, nakoľko neboli splnené podmienky ust. § 168 SSP.

17. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ ale.bo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.