Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/119/2018

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobkyne: I. A.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Y. XXX/XX, XXX XX T., štátny občan Slovenskej republiky proti žalovaným: 1/ Tatra banka, a.s. odštepný závod Raiffeisen banka, so sídlom Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, 2/ MCGA legal s.r.o., so sídlom Partizánska 2 , 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o nariadenie neodkladného opatrenia, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 25.06.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí a o ochranu práv spotrebiteľa, ktorej súčasťou bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.12.2015 zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Svojmu zamestnávateľovi H. Š., N. J. XXXX/X, XXX XX T. žiadala žalobkyňa uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy.

2. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným 1/ uzavrela úverový vzťah, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - Žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2015. Žalobkyňa uviedla, že zmluvu považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný 2/ napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalobkyňa ako spotrebiteľ od žalovaného 2/ neobdržala žiadne plnomocenstvo, že je poverený na vymáhanie pohľadávky pre žalovaného 1/. Zamestnávateľom žalobkyne je H. Š., N. J. XXXX/X, XXX XX T.. Žiadosť žalovaného 2/ zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyňa preukazuje listom zo dňa 01.06.2018, čím podľa svojho vyjadrenia osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto v predmetnej veci neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v ďalšom texte návrhu citovala viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladaného opatrenia uviedla, že žalovaný 2/ už vyzval jej zamestnávateľa, aby vykonával zrážky

zo mzdy a tieto aj vykonáva. Obava, že žalovaný 2/ naplní zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ žalovaná podľa svojho vyjadrenia osvedčuje pripomienkami Európskej komisie, v prípade C-30/12 B./POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V záujme predídenia vzniku ujmy žalobkyňa navrhla, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby sa neodkladné opatrenie uložilo inej osobe ako účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné opatrenie voči jej zamestnávateľovi. Žalobkyňa nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 329 ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

12. Podľa § 216 ods. 1 súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

13. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Pri rozhodovaní súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo predstavuje skutkový a právny stav veci, v rámci ktorého sa má rozhodnúť o nariadení požadovaného neodkladného rozhodnutia. Navrhované neodkladné opatrenia by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť aj prípustné. Osvedčovanie v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia na rozdiel od dokazovania vo veci samej znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov, najmä listinných, zisťuje dôležité skutočnosti pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno zaťažuje výlučne žalobcu, pričom je na žalobcovi, aby do svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zakomponoval všetky dôkazy tak, aby bolo možné o tomto návrhu aj rozhodnúť. Neodkladné opatrenie je možné vydať iba za predpokladov osvedčenia tých skutočností, ktoré umožňujú prijať záver aspoň o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana.

15. Súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok ohrozenia práv a oprávnených záujmov osoby, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, v prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby účastník predložil dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jeho práva, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jeho právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

16. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobkyňa neosvedčila, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah na základe zmluvy o pôžičke, rovnako tak neosvedčila, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy a neosvedčila ani vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne na základe žiadosti žalovaného, keďže k návrhu v rozpore s ustanovením § 326 ods. 2 nepripojila žiadne listinné dôkazy, na ktoré sa v návrhu odvoláva. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Súd má za to, že podmienka osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, v tomto prípade nebola splnená. Keďže žalobkyňa neosvedčila skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanej strane v navrhovanom rozsahu, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

17. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd poznamenáva, že dôvodom zamietnutia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/.

18. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom procese rozumie oprávnenie účastníkov resp. strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa táto skutočnosť v konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uvádza, že dňa 22.12.2015 uzavrela úverovú zmluvu so spoločnosťou Tatra banka, a. s., ktorej súčasťou podľa jej tvrdenia je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je výlučne Tatra banka, a. s. a nie žalobkyňou označený žalovaný 2/ MCGA legal, s.r.o., ktorý, ako súd vydedukoval z obsahu návrhu a zo súdom pripojeného výpisu z obchodného registra, je zrejme právnym zástupcom spoločnosti Tatra banka, a. s., ktorá je žalovaným 1/ v tomto konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.