Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-212-2017.pdf
PDF · 117.05 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/212/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: AGRODRUŽSTVO Rišňovce, družstvo so sídlom Rišňovce 193, IČO: 36 523 178, zastúpeného advokátskou kanceláriou Čibrik & Blazsek advokátska kancelára s. r. o., so sídlom Šaľa, Hlavná 14, IČO: 46 255 010, proti žalovanému: COMPACTA AGRO, a. s., so sídlom Alekšince 387, IČO: 36 527 858, zastúpenému Mgr. Barborou Novákovou, advokátkou so sídlom Nitra, Štefánikova 15, o zdržanie sa neoprávnených zásahov do užívania pozemkov a náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo 16. mája 2017, č. k. 25C/477/2015-300, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zdržanie sa neoprávnených zásahov do užívania pozemkov a náhradu škody zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 37, § 39, § 40 ods. 1 až 3, § 46 ods. 1, § 48 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, 2, § 129 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 663, § 664 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 8 ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 4 až 6, § 12a ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1 a 2 zák. č. 504/20033 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Vykonaným dokazovaním zistil, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve fyzických osôb. C. M. je vlastníkov v rozsahu 3/40 a so žalovaným mal uzatvorenú nájomnú zmluvu do 31. 12. 2027 (zo dňa 01. 01. 2013). P. M. je vlastníčka v rozsahu 3/40 a nájomnú zmluvu so žalovaným mala uzatvorenú do 31. 12. 2027. V. Q. je vlastníčka v rozsahu 3/40 a nájomnú zmluvu mala uzatvorenú do 31. 12. 2027. Q. M. je vlastníkom v rozsahu 3/40 a nájomnú zmluvu so žalovaným mal uzatvorenú do 31. 12. 2017. P. T. je vlastníčkou rozsahu 3/40 a nájomnú zmluvu so žalovaným mala uzatvorenú do 31. 12. 2017. P. V. je vlastníkom v rozsahu 3/16 a nájomnú zmluvu so žalovaným mal uzatvorenú do 31. 12. 2015. F. H. je vlastníčkou v rozsahu 3/16 a nájomnú zmluvu so žalovaným mala uzatvorenú do 31. 12. 2015. F. M. je vlastníkom v rozsahu 1/16, nájomná zmluva so žalovaným nebola dokladovaná. Menovaný mal uzatvorenú zmluvu s právnym predchodcom Uniagrom a potvrdil, že mal uzavretú zmluvu aj so žalovaným. W. M.-W. bol vlastníkom v rozsahu 1/16 a zmluvu so žalovaným mal podpísanú do 31. 12. 2021. Menovaný zomrel v roku 2013. V. M.-W. bol vlastníkom v rozsahu 1/8 a nájomnú zmluvu mal podpísanú na dobu neurčitú so spoločnosťou EKOUNI s.r.o., právnym predchodcom žalovaného. Menovaný zomrel v roku 2006. Dedičom po nebohých spoluvlastníkoch by mal byť F. M.. Zmluvy uzavreté so žalovaným, okrem poslednej zmluvy C. M., boli podpísané jedným štatutárnym zástupcom J.. Z. C.. Každý spoluvlastník
mal uzavretú samostatnú zmluvu. Súčasťou zmluvy bola príloha, kde boli uvedené parcely, ich celkové výmery a podiel konkrétneho spoluvlastníka. Žalobca namietal, že tieto zmluvy boli neplatné, pretože ich nepodpísali dvaja štatutárni zástupcovia a z dôvodu, že nie je jasne špecifikovaný predmet nájmu, ktorým má byť vec a nie nejaký podiel. W. M.-W., P. V., F. H., F. M. dali listom zo dňa 27. 12. 2012 žalovanému výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný riadne pôdu neobhospodaroval. Tí z nich, čo boli vypočutí, ako svedkovia uvádzali, že žalovaný postupne znižoval obrábanú výmeru, keď pôda zarastala zeleňou a následne znižovali cenu nájomného. Žalovaný uvádzal, že nájomné zmluvy prevzali po družstve, postupne po zameraní zistili, že sú v nich zahrnuté aj neobrábané časti, čo už nebolo možné vzhľadom na ochranu prírody napraviť. Všetky štyri výpovede podpísal P. V., plnomocenstvo od ostatných spoluvlastníkov nedokladoval. Žalovaný reagoval na výpovede, tak, že s nimi nesúhlasil a dôvod výpovede považoval za zavádzajúci. Namietal, že neboli podpísané spoluvlastníkom (okrem výpovede A. V.). Žalovaný tiež odpísal, že zmluva je platná do konkrétneho dátumu, v prípade zrušenia dôjde k odčleneniu. Žijúci spoluvlastníci okrem P. T. boli vypočutí ako svedkovia potvrdili, že mali nájomnú zmluvu so žalovaným, tento im za prenájom vyplácal nájomné, po výpovedi uvedených spoluvlastníkov uzavreli nájomnú zmluvu so žalobcom. Spoluvlastníci okrem nebohých uzavreli nájomnú zmluvu s žalobcom dňa 01. 01. 2014. Q. M., C. M., V. Q., P. M. zmluvu so žalovaným nevypovedali, uzavreli novú zmluvu, pretože tak urobili väčšinoví spoluvlastníci. Spoluvlastníci uzavretie zmluvy so žalobcom oznámili žalovanému listom zo dňa 25. 08. 2014. Žalovaný neakceptoval skončenie zmluvného vzťahu. Ešte namietal prednostné právo na uzavretie zmluvy. Následne žalobca na pôde zasial čo mu mal žalovaný zorať a naďalej žalovaný pôdu užíva. Spoluvlastníkom žalobca vyplácal nájomné. Súd prvej inštancie si vyžiadal stanovisko k praxi uzatvárania nájomných zmlúv na Slovensku. Teda či sa uzatvára jedna zmluva hromadne so všetkými spoluvlastníkmi, alebo s každým spoluvlastníkom zvlášť. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Slovenský pozemkový fond, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora zaslali vyjadrenia, pričom konštatovali, že v prevažnej miere sa uzatvárajú jednotlivo zmluvy s každým podielovým spoluvlastníkom, resp. len na podiely či pozemky v správe SPF. Bolo konštatované, že na Slovensku je veľká rozdrobenosť pozemkov a nie je reálne možné inak postupovať. Konštatoval, že žalobca sa nemohol domáhať neplatnosti uvedených zmlúv, nemal by na tom ani naliehavý právny záujem. Zaoberal sa otázkou platnosti zmlúv z hľadiska vzťahu žalovaného a spoluvlastníkov. Osem z desiatich zmlúv spoluvlastníkov, uzavretých samostatne so žalovaným, bolo dokladovaných, jeden spoluvlastník (V. M. W.) mal zmluvu ešte s právnym predchodcom, pričom v prípade, že zmenou vlastníka nedošlo k výpovedaniu zmluvy táto sa naďalej považovala za platnú. Zmluva s ďalším spoluvlastníkom (F. M.) nebola dokladovaná, ale sám menovaný zmluvný vzťah nepopieral. Mal písomnú zmluvu s právnym predchodcom. Počas dlhej doby existencie zmluvné strany považovali zmluvy za platné, teda za uzavreté písomne, určite a zrozumiteľne, v zmysle zák. č. 504/2003 Z. z. a Občianskeho zákonníka. Štyria spoluvlastníci dokonca dali výpoveď zmluvy, čo by neurobili ak by zmluvy nepovažovali za platné. O neplatnosti sa začali spoluvlastníci vyjadrovať až po podpise zmluvy so žalobcom. Konštatoval, že v zmluve resp. v prílohe boli prenajímané parcely špecifikované a to v celku a konkrétny diel spoluvlastníka, v čom nevidel rozpor so zákonom, pretože takýto postup je zrozumiteľný pre prenajímateľa a ľahšie určiteľná je aj cena nájmu. Zo zmlúv všetci účastníci zmlúv vedeli, aj spoluvlastníci, čo sa prenajíma. Žalobca nemal zákonné oprávnenie toto namietať, ako aj to, či zmluvy podpísali všetky osoby čo za žalovaného mali. Podľa výpisu z obchodného registra za žalovaného konať v mene spoločnosti je oprávnený každý člen predstavenstva, pričom spoločnosť zaväzuje súhlasný prejav vôle spoločne dvoch členov predstavenstva. Zmluvy podpisovala jedna štatutárna zástupkyňa žalovaného a obe sporné strany podľa svojho prejavu (prijímali nájomné, mali vedomosť o existencii zmluvy, dali alebo nedali výpoveď) považovali zmluvu za platne uzavretú. Bežne podpisovala nájomné zmluvy za žalovaného členka predstavenstva Ing. C.. V zmysle § 15 Obchodného zákonníka mala menovaná oprávnenie tieto zmluvy podpisovať a navonok jej konanie žalovaného zaväzovalo a aj podľa výpisu v mene spoločnosti je oprávnený konať každý člen predstavenstva. Považovať zmluvu za neplatnú z dôvodu nepodpísania dvoma štatutárnymi zástupcami žalovaného mohol zase len účastník zmluvy a nie v rozpore s dobrými mravmi, ak tak začal tvrdiť na podnet žalobcu a to len z dôvodu uzavretia zmluvy s ním po tom, ako bol nespokojný s výškou nájomného. Zmluvy spoluvlastníkov so žalovaným preto považoval za platne uzavreté. Zmluvy by boli vzhľadom na skutkový stav platné aj v prípade ich písomného neuzavretia s poukazom na § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. Ďalej sa zaoberal výpoveďami niektorých vlastníkov žalovanému. Dokladované zmluvy, okrem jednej boli na dobu určitú. V takom prípade je možné ich vypovedať, len ak sa strany na tom dohodli, alebo podľa zákona. Dotknutí spoluvlastníci nedávali výpoveď odkazujúc na znenie zmluvy, podľa § 8, 12 ods.1, 2 zákona č. 504/2003 Z. z tak mohli urobiť rok pred skončením doby nájmu. Urobili tak skôr, čo nebolo v súlade so zákonom. Výpoveď dali štyria, pričom ich všetky podpísal len
jeden spoluvlastník a k takémuto postupu, resp. nesúhlasu žalovaného s ukončením nájmu, nebola dokladovaná plná moc ostatných spoluvlastníkov, aby za nich zmluvy vypovedal jeden spoluvlastník. Aj z tohto dôvodu považoval výpovede za neplatné. Ukončením zmluvy niektorého spoluvlastníka ostatné zmluvy spoluvlastníkov nezanikajú. K uvedenému dodal, že ten kto chce ukončiť nájomný vzťah má nárok na vyčlenenie jeho dielu podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. Ak pozemok, teda v tomto prípade podiel, nie je možné racionálne užívať, zákon sám však pripúšťa takúto možnosť vyčlenením. Výpoveďou má spoluvlastník možnosť sám svoju pôdu užívať, nie prenajať ju tretej osobe bez ponúknutia jej doterajšiemu prenajímateľovi podľa § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z .z. V podstate len jeden zo spoluvlastníkov dal výpoveď, aj to nie v zákonnej lehote a nie v súlade so zákonom. Žalovaný pritom aj hneď na výpoveď reagoval a jej dôvod znižovanie rozsahu užívania resp. ceny nájmu nepovažoval za oprávnený. Táto skutočnosť by bola otázkou sporu medzi žalovaným a týmto jedným spoluvlastníkom a nie medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie sa napriek tomu touto otázkou predbežne zaoberal a nezistil pochybenie zo strany žalovaného. Tento zmenu výmery logicky zdôvodnil dodatočným zameraním a zistením reálneho rozsahu užívania. Časť spoluvlastníkov ani nedala výpoveď žalovanému pričom vzhľadom na špeciálne ustanovenie zákona č. 504/2003 Z. z. nie je možné postupovať podľa všeobecného ustanovenia OZ (139 ods. 2). Žalovaný tak oprávnene užíval predmetné nehnuteľnosti, preto návrh žalobcu, aby sa žalovaný zdržal užívania predmetných nehnuteľností, bol neoprávnený a tak aj následný nárok na náhradu škody. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a žalovanému náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu argumentujúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že otázka absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv nebola meritórnou otázkou, a preto nemusel preukazovať súdu naliehavý právny záujem. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nájomné zmluvy, od ktorých žalovaný odvodzuje svoje právo užívania nehnuteľností, boli podpísané len jedným členom predstavenstva. Teda absentuje zákonná podmienka riadneho uzavretia písomnej nájomnej zmluvy medzi vlastníkmi a žalovaným spôsobom určeným na konanie v mene právnickej osoby, resp. podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z., teda sa jedná o absolútne neplatné právne úkony. Spochybnil tiež aplikáciu § 15 Obchodného zákonníka argumentujúc s odkazom na rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15. 10. 2008, sp. zn. 31 Odo 11/2006. Vlastníci pozemkov uviedli, že nemajú záujem na uzatvorenej nájomnej zmluve so žalovaným, preto bola nesprávna i aplikácia ust. § 12 ods. 5 zák. č. 504/2003 Z. z., navyše vlastníci vyzvali žalovaného na vrátenie pozemkov. Tiež namietal, že ust. § 12a zák. č. 504/2003 Z. z. sa vzťahuje len na pozemky, ktoré nie sú prístupné, resp. ktoré nemožno racionálne užívať, pretože v predmetnom prípade sporné pozemky sú prístupné a je možné ich racionálne užívať. Spochybnil účinnosť a platnosť nájomných zmlúv aj vzhľadom na čas vzniku nájmu, ako aj vzhľadom na dobu nájmu. Pri konkrétnych zmluvách nie je možné s určitosťou vymedziť na akú dobu sa žalovanému poľnohospodárske pozemky prenechali, teda právny úkon nie je určitý, čo spôsobuje ich absolútnu neplatnosť. Neurčitý je i predmet nájmu, pretože predmet nájmu má byť vymedzený ako celok a nie len ako spoluvlastnícky podiel prenajímateľa. V závere zvýraznil, že v spornom prípade sa jedná o hospodárenie so spoločnou vecou, kedy podieloví spoluvlastníci majú väčšinou počítanou podľa svojich podielov rozhodnúť o hospodárení so spoločnou vecou, pričom v danom prípade k uvedenému nedošlo. Podotkol, že súdom i žalovaným označení právni predchodcovia žalovaného v zmysle výpisu z ORSR týmito nie sú.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Vyzdvihol, že v mene jeho spoločnosti je oprávnený konať každý člen predstavenstva a na uzatvorenie predmetných úverových zmlúv bol daný súhlasný prejav vôle všetkých členov predstavenstva, pričom voči tretím osobám konal jeden člen predstavenstva. Zastal názor, že predmet nájmu bol dostatočne určitý a zmluvy boli uzatvorené so všetkými podielovými spoluvlastníkmi a každá zmluva obsahovala zákonom požadované podstatné náležitosti. Uviedol, že ak by aj pripustil, že zmluvy boli vypovedané platne, tak prenajímatelia boli povinní uzavrieť prednostne nové zmluvy so žalovaným. Zmluvy uzavreté medzi vlastníkmi pozemkov a žalobcom považoval za neplatné.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa neoprávnených zásahov do užívania pozemkov v kat. úz. T. evidované na LV č. XXXX a zaplatenia náhrady škody v sume 2 161,50 eura a ušlého zisku v sume 858,65 eura na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 01. 01. 2014 uzatvoril zmluvu s nadpolovičnou väčšinou podielových spoluvlastníkov k citovaným nehnuteľnostiam na dobu určitú od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2023. Na uvedených poliach zasadil pšenicu a žalovaný pole dal dňa 04. 12. 2014 zorať a naďalej nehnuteľnosti užíva, pretože žalovaný sa domnieva, že má uzatvorené platné nájomné zmluvy s vlastníkmi, ktoré však žalobca považuje za neplatné. Pred začatím konania zobral žalobca žalobu v časti späť, ohľadne zdržania sa zásahov do užívania pozemkov zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. T., okrem parciel 691 a 693/2. Ohľadne týchto parciel na žalobe zotrval. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16. 05. 2017 č. k. 25C/477/2015-298 konanie o určenie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do užívania pozemkov zapísaných na LV XXXX kat. úz. T., parcelách číslo 681, 682, 683, 684, 685, 686, 687, 688, 689, 690 žalovaným, zastavil. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. 7. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
8. Podľa § 664 OZ prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvykle užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
9. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
10. Zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v § 1 ods. 1 zakotvuje, že nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento neustanovuje inak, pričom osobitným predpisom sú § 663 a § 684 OZ. Za pozemok na účely zákona označuje taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. 06. 1991, ako aj iný pozemok prenesený na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku (§ 1 ods. 2 zákona). Druhá časť zák. č. 504/2003 Z. z. upravuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku (§ 7 - § 14). Podľa § 7 ods. 1 zákona, ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu ust. § 1 - § 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.
11. Podľa § 12 ods. 1, 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnoví na určitý čas podľa § 8. Ak ide o zmluvu o nájme pozemku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak.
12. Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z., ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy, má právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemok za nájomné v obvyklej výške; to neplatí, ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve alebo ak má byť nájomcom blízka osoba
prenajímateľa alebo právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo ak ide o pozemok, ktorý je podľa osobitného predpisu určený na iné poľnohospodárske účely.
13. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcu, týkajúcich sa odvolacích dôvodov, konkrétne podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.
14. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalobcom v odvolaní.
15. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu, ktorý síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
16. Súd prvej inštancie správne posudzoval povinnosť dôkazného bremena žalobcu v sporovom konaní. V konaní o nároku žalobcu - zdržať sa žalovaným neoprávnených zásahov do užívania pozemkov, náhrady škody a ušlého zisku, je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania možno súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú strany (§ 188 ods. 2, 3 CSP) má jednoznačne reštriktívne limity, táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu, ktoré vyplýva z verejných registrov a zoznamov a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní viacerých pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil na tom, že dokladované zmluvy boli uzatvorené na dobu určitú. Je možné tieto zmluvy vypovedať, len ak sa strany na tom dohodli. Dotknutí spoluvlastníci nedávali výpoveď v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom tak mohli urobiť rok pred skončením doby nájmu. Ak tak urobili skôr, nebolo to v súlade so zákonom. Výpoveď štyroch spoluvlastníkov nebola dokladovaná plnou mocou osoby, ktorá tieto výpovede za nich podala, preto je ich možné považovať za neplatné. Ak aj dôjde k ukončeniu nájmu niektorého zo spoluvlastníkov, ostatné nájomné zmluvy nezanikajú. Výpoveďou má právo spoluvlastník pôdu užívať avšak nie prenajať tretej osobe bez ponúknutia jej doterajšiemu prenajímateľovi. Iba jeden zo spoluvlastníkov dal výpoveď, avšak nie v zákonnej lehote. Nezistil pochybenie na strane žalobcu ohľadne znižovania rozsahu užívania. To by bola okolnosť spôsobujúca, ak by aj nastala, vzťah medzi žalovaným a spoluvlastníkom ale nie medzi žalobcom a žalovaným. Ak došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a spoluvlastníkmi, došlo k vzniku dvoch nájomných pomerov a nie je to v súlade so zákonom. Žalovaný oprávnene sporné nehnuteľnosti užíval a užíva a nie je dôvodné rozhodnúť o tom, že užívanie týchto nehnuteľností je neoprávneným zásahom do práv žalobcu.
17. Odvolací súd v danej veci zastáva názor, že s ohľadom na charakter sporom dotknutej nehnuteľnosti
- pozemku, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, pri posudzovaní nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní, je potrebné na vec prioritne aplikovať právnu úpravu zák. č. 504/2003 Z. z., ako lex specialis, vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Žalobca dôvodnosť žaloby založil na zásadnom tvrdení, že žalovaný pozemok užíva bez právneho dôvodu, keď nájomné zmluvy uzatvorené s vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi, sú absolútne neplatné a naviac on má uzatvorené platné nájomné zmluvy. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, posudzujúc platnosť týchto nájomných zmlúv, ako otázku predbežnú, dospel k záveru, že takéhoto nároku sa žalobca nemôže domáhať. Otázku platnosti zmlúv riešil vo vzťahu žalovaného a spoluvlastníkov a považoval ich za platné. Spoluvlastníci začali riešiť platnosť nájomných zmlúv až potom, čo uzatvorili nové nájomné zmluvy so žalobcom. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný má uzatvorené zmluvy s vlastníkmi pozemkov, ktoré zmluvy neboli vypovedané. Žalovaný užíva pozemky na základe nájomných zmlúv. Negatórna žaloba, ktorú žalobca zvolil, preto nemá svoje opodstatnenie a nie je ani vhodne zvoleným procesným prostriedkom ochrany jeho práv, keď navyše petit žaloby, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa neoprávnených zásahov do užívania pozemkov je pre svoju neurčitosť i nevykonateľným.
18. Odvolací súd dáva do pozornosti, že vzhľadom na veľkú rozdrobenosť vlastníckeho práva k pozemkom v rámci celého územia Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) nie je reálne, ani možné, aby o spoločnej veci v zmysle § 139 ods. 2 OZ rozhodovali všetci spoluvlastníci. Prakticky každý spoluvlastník si uzatvára nájomné zmluvy samostatne na pozemky a podiely, ktoré vlastní v rámci celého katastrálneho územia, resp. niekoľkých katastrálnych území. Väčšinou návrh nájomnej zmluvy fyzickým osobám zasielajú samotné poľnohospodárske podniky, ktoré majú záujem o hospodárenie na pôde. Aj podľa poznatkov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z realizačnej praxe zákona vyplýva, že približne 90% nájomných zmlúv uzatváraných podľa zákona, nájomca uzatvára nájomnú zmluvu so spoluvlastníkmi k pozemku jednotlivo a to tak, aby získal týmto spôsobom do užívania spoluvlastnícke podiely predstavujúce nadpolovičnú väčšinu všetkých podnikov. Dochádza tu teda primárne k nájmu jednotlivých spoluvlastníckych podielov. Nájomcovo oprávnenie obhospodarovať pozemok ako celok vznikne až vtedy, keď sa stane nájomcom kvalifikovanej väčšiny spoluvlastníckych podielov.
19. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, aj s jeho právnou kvalifikáciou. Žalovaný má preukázateľne uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, ktorých neplatnosti sa žalobca ani nemôže domáhať. Uvedené zmluvy, v zmysle zákona, vypovedané vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi, neboli, a preto nájomný vzťah naďalej trvá. Tým pádom
nemôže zo strany žalovaného dôjsť k neoprávneným zásahom do užívania predmetných pozemkov a k vzniku škody.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).