Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Csp-133-2021.pdf
PDF · 97.85 KB
Case nature
Area
Subarea
51Csp/133/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeným JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: L. S., nar. XX.XX.XXXX, V.U. L. X. X. - L. X., o zaplatenie 382,88 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 382,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne:
- zo sumy 55,17 eur od 19. 12. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 35,37 eur od 19. 01. 2019 do zaplatenia,
- zo sumy 49,28 eur od 19. 02. 2019 do zaplatenia,
- zo sumy 30,38 eur od 19. 03. 2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou, postúpenou tunajšiemu súdu z Okresného súdu v Banskej Bystrici dňa 11.10.2021, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 382,88 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení jej Dodatku.
2. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spol. Slovak Telekom a.s. na žalobcu.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spol. Slovak Telekom a.s. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb za cenu v zmysle cenníka. Žalovaný svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi služieb riadne a včas nesplnil a dostal sa do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované nasledujúcimi faktúrami:
- faktúra zo dňa 01.12.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 55,17 eur, s lehotou splatnosti 18.12.2018;
- faktúra zo dňa 01.01.2019, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 35,37 eur, s lehotou splatnosti 18.01.2019;
- faktúra zo dňa 01.02.2019, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 49,28 eur, s lehotou splatnosti 18.02.2019 a
- faktúra zo dňa 01.03.2019, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 30,38 eur, s lehotou splatnosti 18.03.2019. Využívaním služieb žalobcu vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo výške 170,20 eur, predstavujúca nezaplatené poplatky za hovorné, nehlasové služby a mesačné poplatky, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby žalobcovi neuhradil.
4. Zároveň žalobcovi vznikol voči žalovanému aj nárok zaplatenie zmluvnej pokuty. V prípade nedodržania zmluvných povinnosti voči právnemu predchodcovi žalobcu bol žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu, výška ktorej bola dohodnutá v Zmluve o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 25.05.2018. Účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V zmluve si strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 330,- €, pričom žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 212,68 €, ktorá je vypočítaná tak, že zo základu zmluvnej pokuty sú odpočítané uplynuté dní z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti a to je vynásobené základom zmluvnej pokuty.
5. Okresný súd Bratislava II doručil žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach spolu s uznesením zo dňa 19.10.2021, č.k.: 51Csp/133/2021-65, obsahujúcim výzvu na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaný sa napriek výzve k podanej žalobe nevyjadril.
6. Nakoľko sa súdu ani po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie pobytu žalovaného nepodarilo zistiť jeho pobyt, žalobu spolu s prílohami doručoval súd žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 25.01.2022; žaloba bola doručená žalovanému po uplynutí 15-tich dní od zverejnenia tohto oznámenia.
7. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
8. V súlade s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bolo oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. dňa 16.03.2022.
9. V súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.03.2022.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný uzatvoril dňa 25.05.2018 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, ako právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - balík služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zo Zmluvy vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá zľava zo štandardných poplatkov za služby a zároveň mu bol poskytnutý notebook zn. Premium.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, Osobitné podmienky a Cenník služieb, s ktorými sa žalovaná oboznámila a zaviazala sa ich dodržiavať.
Uzavretím Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., platným Cenníkom služieb.
Za poskytnuté elektronické komunikačné služby vystavila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., žalovanému faktúry tak, ako je uvedené v ods. 3 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaný však dlžné sumy spoločnosti
Slovak Telekom, a.s. neuhradil, čím porušil zmluvné povinnosti, vyplývajúce zo Zmluvy, keď nezaplatil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb spolu vo výške 170,20 € a zmluvnú pokutu vo výške 212,68 €.
Dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spol. Slovak Telekom a.s. na žalobcu.
Z výzvy na zaplatenie - predžalobnej výzvy zo dňa 17.03.2021 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
11. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy a dodatku k zmluve (ďalej ak ako „zákon č. 351/2011“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 43 ods. 13 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „smernica“), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 bod 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
V zmysle čl. 4 smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
13. V konaní bolo nesporné, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku. Uvedený zmluvný vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom - právnym predchodcom žalobcu pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalovaný sa v zmysle uzatvoreného záväzkového vzťahu zaviazal žalobcovi platiť dohodnutú odplatu v zmysle zmluvy a platného Cenníka za poskytnuté telekomunikačné služby. Právny predchodca žalobcu na základe uvedenej dohody vystavoval faktúry za poskytnuté služby. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, keď nezaplatil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, cenu poskytnutých telekomunikačných služieb riadne a včas, a to vo výške 170,20 € . Je nesporné, že zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute neboli dojednané individuálne. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Aj v spotrebiteľskej zmluve je možné dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným pritom je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta vo výške 212,68 €, vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti, je primeraná. Zmluva o poskytovaní verejných služieb bola uzavretá dňa 25.05.2018 a žalovaný už dňa 18.12.2018 porušil zmluvné povinnosti, keď neuhradil žalobcom vystavenú faktúru. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 330,- €, teda pri viazanosti 24 mesiacov predstavuje mesačná výška zmluvnej pokuty sumu vo výške 13,75 €. Z uvedených dôvodov súd považoval zmluvnú pokutu upravenú v Zmluve o poskytovaní verejných služieb dostatočne určitú, zrozumiteľnú a v danom prípade aj za primeranú.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 382,88 €, ktorá pozostáva z neuhradenej ceny poskytnutých služieb vo výške 170,20 € a zo zmluvnej pokuty vo výške 212,68 €.
15. Keďže žalovaný nezaplatil vyfakturované sumy v lehote splatnosti, dostal sa dňom nasledujúcim po lehote splatnosti faktúr do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Súd preto žalovaného zaviazal v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. aj na zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých pohľadávok v zmysle vystavených faktúr, až do zaplatenia.
16. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny aj s príslušenstvom.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.