Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/46/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Y.. N.. Y. R., L.., U. Q., so sídlom Q. XXX XX G. U., proti žalovanému: Disciplinárny senát 7DS Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov, Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom úradu Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 12/2017 zo dňa 26. novembra 2017, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (JUDr. Lucia Žitňanská) podal voči žalobcovi návrh na začatie disciplinárneho konania v zmysle ustanovenia § 223 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného návrhu bolo voči žalobcovi začaté disciplinárne konanie, v ktorom Disciplinárny senát 7DS Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím č. k.: DK 12/2017 zo dňa 26.11.2017 rozhodol tak, že žalobca sa uznáva vinným z disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že porušil ustanovenia § 3 a § 46 ods. 1 Exekučného poriadku. Uvedeného disciplinárneho previnenia sa mal žalobca dopustiť tým, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 432/2008 v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. proti povinnému Y. N., dňa 16. 07. 2015 vymohol sumu vo výške 1 659,32 Eur, ktorú zúčtoval tak, že oprávnenému vyplatil 1 322,18 Eur dňa 22. 07. 2015, a na trovy exekúcie rozúčtoval 337,14 Eur, a to napriek tomu, že Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č. k. 11Er/21/2008-20 zo dňa 18. 08. 2010, právoplatným dňom 21. 11. 2012 exekúciu zastavil, konal, aj napriek tomu, že nebol oprávnený po vrátení poveria na vykonanie exekúcie vykonávať úkony exekučnej činnosti. Za disciplinárne previnenie mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, a to peňažná pokuta vo výške 200 Eur. Disciplinárny senát obvinenému uložil zároveň zaplatiť výdavky spojené s disciplinárnym konaním vo výške 430,50 Eur.

2. Disciplinárny senát rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že ak predmetná exekúcia bola právoplatne zastavená dňom 21. 11. 2012 a exekútor vrátil poverenie súdu dňa 19. 07. 2013 nebol oprávnený dopytovať tretie strany so žiadosťou o súčinnosť, ako to umožňuje Exekučný poriadok iba poverenému exekútorovi. Pokiaľ ho oslovil v apríli 2015 oprávnený s dopytom, že mu neboli vyplatené prostriedky z

exekúcie riadne a včas, poukázal na ustanovenie § 82 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017), v zmysle ktorého mal postupovať oprávnený ak mal pochybnosti o výške zrážok. Podľa žalovaného bola aktivita žalobcu, ktorý sa listom zo dňa 13. 04. 2015 a listom zo dňa 23. 06. 2015 obrátil na Sociálnu poisťovňu - ústredie ohľadom oznámenia ďalšieho postupu v súvislosti sa samovoľným ukončením vykonávania zrážok z dôchodku povinného, označil za rozpornú s ustanoveniami § 3 a § 46 ods. 1 Exekučného poriadku.

3. Žalovaný konštatoval, že uložené disciplinárne opatrenie zodpovedá miere zavinenia, povahe porušených povinností a charakteru porušovania povinností, tak aj skutočnosti, že exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu rozhodnutí musí viesť exekúciu takým spôsobom, aby jeho konanie bolo v súlade s Ústavou SR, zákonmi a všeobecne záväznými predpismi vydanými na ich vykonanie. Súdny exekútor má v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa, exekučnú činnosť musí vykonávať nestranne a nezávisle, dbať pri tom, aby účastníkom exekučného konania nevznikla škoda.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu. Navrhoval aby správny súd rozhodnutie disciplinárneho senátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s právnym názorom, že disciplinárne obvinený pri svojom konaní zákon neporušil, preto ho nie je možné disciplinárne obviniť a potrestať.

5. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a vytýkal žalovanému, že rozhodnutie neoprel o porušenie niektorého z paragrafov Exekučného poriadku, pričom porušenie zákona konštatoval len vo všeobecnosti. Pokiaľ mu bolo vytýkané, že pokračoval v exekučnej činnosti aj po skončení exekúcie, poukázal na ustanovenie § 62 a § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorých vyplýva, že exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone. Ak nepokračoval v exekúcii po jej skončení ani jedným v zákone vymenovaných spôsobov, nemožno hovoriť o pokračovaní v exekúcii po jej skončení.

6. Vytýkal žalovanému, že nezohľadnil skutočnosť, že súdny exekútor bol povinný zistiť skutočnosti, prečo oprávnenému neboli vyplatené peniaze vymožené počas exekúcie. V dôsledku skutočnosti, že neskoršie bola exekúcia zastavená, nezaniká právo oprávneného na peniaze vymožené počas exekúcie. Na tie má zákonný nárok i súdny exekútor v pomernej časti.

7. Namietal, že ani navrhovateľ disciplinárneho postihu a ani disciplinárny senát nezohľadnili, že sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré mali byť riadne zrazené z dôchodku povinného počas exekúcie. Exekútor mal povinnosť zisťovať prečo k tomu došlo. Podľa žalobcu k žiadnej nezákonnej činnosti nedošlo, ba naopak, vykonávateľ zrážok - Sociálna poisťovňa si uznala, že urobila chybu a chcela predísť ďalšiemu súdnemu konaniu a s tým spojeným nákladom. Tvrdil, že došlo len k mimosúdnemu vysporiadaniu, čo nie je v žiadnom zákone zakázané, preto neexistuje dôvod na disciplinárne potrestanie.

8. Namietol chybné vyčíslenie výdavkov na disciplinárne konanie, keď Y.. X. R. mal vyúčtovanú aj odmenu predsedu disciplinárneho senátu duplicitne s Y.. J. B. a tiež mu bola priznaná aj odmena člena disciplinárneho senátu.

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že trvá na vyjadrení, ktoré bolo uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za skutkovo a vecne správne.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 23S/46/2018-17 zo dňa 11. 04. 2018 pribral do konania ako ďalšieho účastníka konania navrhovateľa disciplinárneho postihu ministra spravodlivosti SR postupujúc podľa § 32 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a § 33 SSP, nakoľko minister spravodlivosti bol účastníkom disciplinárneho konania v zmysle § 225 ods. 1 Exekučného poriadku.

11. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdenia v žalobe označil nielen za zavádzajúce, ale priamo za rozporné so skutkovým a právnym stavom, ako bol zistený a preukázaný v disciplinárnom konaní. Žalobca účelovo opomenul „spomenúť“ podstatné okolnosti svedčiace o rozpore jeho postupu s Exekučným poriadkom, ako aj základnými profesijno- etickými zásadami výkonu exekučnej činnosti. Žalobca po uplynutí cca 2 a pol roka od zastavenia exekúcie a vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie, listom zo dňa 13. 04. 2015 žiadal Sociálnu

poisťovňu v dotknutej exekučnej veci o oznámenie ďalšieho postupu Sociálnej poisťovne v súvislosti s ukončením vykonávania zrážok z dôchodku povinného v auguste 2010, konkrétne či Sociálna poisťovňa „dozráža“ predmetnú sumu. Listom zo dňa 23. 06. 2015 žalobca výslovne požiadal Sociálnu poisťovňu o „dozrážanie“ zrážok z dôchodku povinného za obdobie od 31. 08. 2010 do 09. 01. 2013. Listom zo dňa 13. 07. 2015 Sociálna poisťovňa informovala o tom, že sumu zrážok zodpovedajúcich tomuto obdobiu vo výške 1659,32 Eur poukazuje na jeho účet. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval tvrdenia žalobcu v žalobe, že neporušil žiadne ustanovenie zákona za neakceptovateľné.

12. Skutočnosť, že exekútor po zastavení exekúcie a vrátení poverenia realizoval „len“ zákonom neformalizované (svojvoľné) úkony smerujúce k „dozrážaniu“ pôvodne vymáhanej pohľadávky, nemôže byť posúdená v prospech exekútora, obdobne ako je neprijateľný žalobcov formalistický a z kontextu vyňatý záver, že keďže nevydal po vrátení poverenia žiadny exekučný príkaz, tak nemožno hovoriť o pokračovaní v exekúcii.

13. Za nesprávne považoval aj poukázanie žalobcu na § 82 Exekučného poriadku, pretože práve z neho vyplýva, že exekútor nebol oprávnený v danej situácii domáhať sa u Sociálnej poisťovni dozrážania zrážok, keďže právo domáhať sa vyplatenia súm titulom nevykonaných zrážok prináleží len oprávnenému.

14. V súvislosti s právoplatným rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie vznikla exekútorovi povinnosť bezodkladne vrátiť súdu poverenie na jej vykonanie a oznámiť ukončenie exekúcie príslušným subjektom. Akýkoľvek ďalší úkon exekútora smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného, či trov exekúcie v právoplatne zastavenom exekučnom konaní, bez ohľadu na formu takéhoto úkonu, je neprípustný a rozporný s Exekučným poriadkom, ako aj samotným rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie.

15. Postup exekútora v súvislosti s dodatočným vymožením sumy 1659,32 Eur a jej následným rozúčtovaním na trovy exekúcie a na vyplatenie zvyšku sumy oprávnenému označil za rozporné s rozhodnutiami súdu vydanými v predmetnej exekučnej veci, a to uznesením o zastavení exekúcie ako aj uznesením o trovách exekúcie zo dňa 25. 02. 2013, v zmysle ktorého súd uložil povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému, ktorý si túto povinnosť aj splnil.

16. Správny súd vyhlásil vo veci rozsudok bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP.

17. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, v ktorých nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak v konaní orgánu verejnej správy došlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP. V prejednávanej veci správny súd nad rozsah žalobných bodov nezistil vady vymenované v § 195 SSP, preto nebol dôvod na postup podľa § 196 SSP.

18. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, zohľadňujúc aj možnú aplikáciu § 195 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

19. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že skutkový stav, z ktorého vychádzal žalovaný pri rozhodovaní, tak ako je popísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zodpovedá jeho obsahu.

20. Exekučné konanie sp. zn. EX 432/2008 sa začalo dňa 31. 07. 2008 u súdnej exekútorky Y.. Y. W. na návrh oprávneného PROFI CREDIT Slovakia s. r. o. proti povinným: 1) Q. N., 2) Y. N. pre vymoženie pohľadávky vo výške 39 307,- Sk istiny s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č. k. RK-738/07/GR z 05. 10. 2007. Poverenie bolo vydané Okresným súdom Rimavská Sobota dňa 26. 08. 2008. Exekútorka vydala upovedomenie o začatí predmetnej exekúcie, súčasne aj príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinných 1) a 2).

21. Keďže na majetok povinnej 1) bol vyhlásený konkurz, exekútorka zrušila vo vzťahu k nej všetky príkazy na začatie exekúcie ako aj exekučné príkazy s tým, že v exekúcii sa pokračovalo len vo vzťahu

k povinnému 2). Y.. N.. Y. R. L.. v predmetnej exekučnej veci konal ako ustanovený zástupca Y.. Y. W., najneskôr od 13. 01. 2012.

22. Okresný súd v Rimavskej Sobote uznesením č. k. 11Er/21/2008-35 zo dňa 26. 10. 2012 právoplatným dňa 21. 11. 2012 exekúciu zastavil s poukázaním na ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

23. Uznesením č. k. 11Er/21/2008-49 zo dňa 25. 02. 2013 právoplatným dňa 04. 04. 2013, v nadväznosti na uznesenie o zastavení exekúcie zo dňa 26. 10. 2012 rozhodol o trovách exekúcie tak, že uložil oprávnenému uhradiť pre súdneho exekútora sumu 135,12 Eur podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, ktorý uzatvoril s povinným neprijateľnú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, pričom plnenie ním priznané sa považuje za rozporné s dobrými mravmi.

24. Uzneseniu o zastavení exekúcie zo dňa 26. 10. 2012 predchádzalo uznesenie Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 11Er/21/2008-20 zo dňa 18. 08. 2010, ktorým vyšší súdny úradník zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. V dôsledku podaného odvolania oprávneným, došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia ex lege v zmysle § 374 ods. 4 posledná veta O. s. p., keďže Exekučný poriadok nezakladal prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.

25. Žalobca poverenie na vykonanie exekúcie vrátil súdu dňa 19. 07. 2013 v zmysle § 60 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.

26. Správny súd má za to, že žalobca nebol oprávnený požiadať o súčinnosť tretej osoby, ak v čase dopytu t. j. dňa 13. 04. 2015 a 23. 06. 2015 už nedisponoval poverením na vykonanie exekúcie. Takéto oprávnenie majú len exekútori po vydaní poverenia. Neoprávňovala ho k tomu ani požiadavka oprávneného po zistení vady pri vykonávaní zrážok z dôchodku povinného 2). Nanajvýš, mohol oprávneného poučiť o možnosti uplatniť proti platiteľovi (Sociálnej poisťovni) na súde právo na vyplatenie súm v zmysle § 82 Exekučného poriadku. Z obsahu listín adresovaných Sociálnej poisťovni je zrejmé, že úkony exekútora smerovali k „dozrážaniu“ súm, ktoré podľa neho mali byť zrazené, keďže Sociálna poisťovňa dňom 08. 09. 2010 v dôsledku omylu prestala vykonávať zrážky z dôchodku povinného 2).

27. Na takýto postup ho neoprávňovalo ustanovenie § 46 ods. 1 Exekučného poriadku. V zhode so stanoviskom žalovaného aj súd zastáva názor, že žalobca porušil § 3 Exekučného poriadku, nekonal nestranne, ak v záujme oprávneného vyzýval Sociálnu poisťovňu na „dozrážanie“ vymáhanej sumy a súčasne žiadal o vyčíslenie sumy pre prípad jej uplatnenia oprávneným v súdnom konaní. Jeho konanie je rozporné aj s ustanovením § 35 ods. 1 a § 36 ods. 2 Exekučného poriadku. Akýkoľvek ďalší úkon exekútora smerujúci k vymáhaniu pohľadávky oprávneného, či trov exekúcie v čase, keď došlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie a vráteniu poverenia, je rozporný s Exekučným poriadkom, a to bez ohľadu na formu takéhoto úkonu.

28. Tvrdenie žalobcu, že nepokračoval v exekúcii, ak preukázateľne exekúciu neviedol žiadnym zo spôsobov uvedených v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku je neadekvátne skutkovým okolnostiam. Práve požiadavkou na „dozrážanie“ súm z dôchodku povinného 2) akoby pokračoval v exekúcii vedenej zrážkami z dôchodku (§ 63 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku) napriek tomu, že exekúcia bola právoplatne zastavená a poverenie vrátené.

29. K tvrdeniu žalobcu, že pokiaľ je neskôr exekúcia zastavená, nezaniká tým právo oprávneného na sumy vymožené počas exekúcie, súd poznamenáva, že v danom prípade takéto sumy vymožené neboli. Je pritom irelevantné, z akého dôvodu. To, že neboli do zastavenia exekúcie vymožé, muselo byť z korešpondencie žalobcu so Sociálnou poisťovňou zrejmé aj samotnému žalobcovi.

30. Voči konštatovaniu v žalobe, že vykonávateľ zrážok je zodpovedný za vykonávanie zrážok riadne a včas nemožno namietať, avšak v prípade porušenia tejto povinnosti, prichádza do úvahy postup podľa § 82 Exekučného poriadku, a nie postup aký zvolil žalobca.

31. Odvolávanie sa žalobcu na postup v zmysle § 81 ods. 1 Exekučného poriadku je taktiež nesprávne, ak došlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie a vráteniu poverenia a k dodatočnému poukázaniu „vymoženej“ sumy na základe nesprávneho postupu exekútora, ktorý vyzval na „dozrážanie“ sumy po cca 2 a pol roka po zastavení exekúcie. Navyše, poukázaná suma zrazená z dôchodku povinného 2) bola zrazená pre účely inej exekúcie. Niet pochýb o tom, že úkony exekútora smerovali k vymoženiu a vyplateniu časti pohľadávky po zastavení exekúcie a dokonca aj za obdobie prekračujúce dobu zastavenia exekúcie t. j. za čas od 22. 11. 2012 do 09. 01. 2013.

32. Pokiaľ žalobca v replike poukázal na to, že súd v exekučnom konaní neskúmal vymoženie čiastky počas exekúcie a pri zastavení exekúcie rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora, ktoré mal zaplatiť oprávnený ako hotové výdavky spojené s konaním do zastavenia exekúcie, pričom žalobca vychádzal z faktu, že počas exekúcie mu zo zákona patrí odmena 20% + DPH z vymoženej sumy a tak vyplatenú sumu Sociálnou poisťovňou takto aj rozúčtoval, pričom odmenou nie sú hotové výdavky, správny súd poukazuje na nesprávnosť argumentácie žalobcu, ktorý nebol oprávnený rozúčtovať časť poukázanej sumy 1 659,32 Eur v časti 337,14 Eur na trovy exekútora titulom jeho odmeny, nakoľko exekúcia bola právoplatne zastavená. Sociálna poisťovňa prestala vykonávať zrážky titulom dotknutej exekúcie dňa 08. 09. 2010. Poukázaná suma zo strany Sociálnej poisťovne na základe listov súdneho exekútora zo dňa 13. 04. 2015 a 23. 06. 2015 nie je sumou zrazenou pre účely tejto exekúcie. Na uspokojenie pohľadávky vymáhanej v dotknutom exekučnom konaní neboli realizované zrážky od 08. 09. 2010. Nemožno preto prisvedčiť argumentácii žalobcu, že mu prináležala odmena v zodpovedajúcej časti vymoženej sumy v dotknutej exekúcii. Predmetná exekúcia bola právoplatne zastavená a v súvislosti s jej zastavením bolo súdom rozhodnuté o povinnosti oprávneného zaplatiť vzniknuté trovy exekútorovi v nadväznosti na spôsob skončenia exekúcie. Súd rozhodol o povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi sumu 135,12 Euro v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorá suma aj bola poukázaná, a to dňa 24. 05. 2013 vo výške 68,17 Eur a zúčtovaný preddavok zo dňa 22. 08. 2008 vo výške 66,39 Eur. Žalobca preto nemal nárok na trovy exekúcie z pomernej časti, ak je evidentné, že do zastavenia exekúcie suma 1 659,32 Euro vymožená nebola. Navyše, exekútorovi muselo byť zrejmé, že na zaplatenie jeho trov bol zaviazaný oprávnený, a nie povinný.

33. Navrhovateľ disciplinárneho postihu skutok žalobcu kvalifikoval ako závažné disciplinárne previnenie v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku, za čo žiadal potrestať žalobcu uložením peňažnej pokuty 2 000 Eur v zmysle § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku.

34. Disciplinárny senát uznal žalobcu vinným, avšak miernejšie v prospech žalobcu tento skutok kvalifikoval ako disciplinárne previnenie v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, za čo mu uložil peňažnú pokutu 200 Eur podľa § 221 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Dostatočným spôsobom odôvodnil výšku sankcie, vzhľadom k miere zavinenia disciplinárne potrestaného žalobcu. Disciplinárny senát postupoval v súlade s ustanovením § 228d ods. 3 Exekučného poriadku, keď po zistení, že exekútor sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodol, že je vinný a uložil mu disciplinárne opatrenie podľa § 221.

35. Správny súd nezistil nad rozsah žalobných bodov vady vymenované v § 195 písm. a) až e) SSP. Posudzujúc prípadné iné vady v konaní, na ktoré by musel súd prihliadnuť ex offo, poukazuje na to, že považoval opis skutku tak ako bol vykonaný v napadnutom rozhodnutí za dostatočný t. j. skutok bol vymedzený dostatočným spôsobom, aby sa zabránilo jeho zameniteľnosti s iným skutkom. Neuniklo pritom pozornosti správneho súdu pochybenie v označení čísla konania zastavujúceho uznesenia, čo však nepovažuje za spôsobilé vyvolať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, resp. zameniteľnosť skutku, ak zo všetkých ďalších okolností vyplýva, že k zastaveniu exekúcie došlo uznesením Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 11Er/21/2008-35 zo dňa 26. 10. 2012 právoplatným dňa 21. 11. 2012. Za rozhodujúce považuje správny súd to, že nastala skutočnosť právoplatného zastavenia exekúcie, čo je napokon konštatované aj vo výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom je zároveň aj správne uvedený dátum právoplatnosti zastavenia exekúcie t. j. 21. 11. 2012. Uznesenie č. k. 11Er/21/2008-20 zo dňa 18. 08. 2010 je neexistujúcim v dôsledku jeho ex lege zrušenia (§ 374 ods. 4 posledná veta O. s. p.). Správny súd posudzoval aj zachovanie subjektívnej a objektívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť. Konštatuje, že boli dodržané lehoty uvedené v ustanovení § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. v zákonom ustanovenej lehote bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania.

36. Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania v zmysle trestného poriadku, resp. nedostatky pri dodržiavaní zásad ukladania trestov podľa trestného zákona, ani vybočenie správnej úvahy pri ukladaní druhu sankcie a jej výšky.

37. Čo sa týka žaloby v rozsahu napadnutia výroku rozhodnutia žalovaného o výdavkoch spojených s disciplinárnym konaním, v tejto časti je súd viazaný rozsahom žalobných námietok, pričom pri preskúmaní rozhodnutia v tejto časti, nezistil žalobcom tvrdené pochybenie. Rozhodnutie o trovách disciplinárneho konania je v súlade s § 228b ods. 3, § 228 c) ods. 3 a ods. 4 Exekučného poriadku, so Smernicou slovenskej komory exekútorov o odmeňovaní a vyúčtovaní výdavkov členov disciplinárnej komisie a členov disciplinárnych senátov schválenou prezídiom SKE. Odmena predsedu disciplinárneho senátu nebola priznaná duplicitne Y.. B. aj Y.. R., ktorému bola priznaná odmena predsedu disciplinárnej komisie; zároveň obom bola priznaná odmena ako členom senátu.

38. Nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario.

39. Podľa § 169 SSP má ďalší účastník konania právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktorú mu správny súd uložil, a to voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný. Nakoľko súd neuložil ďalšiemu účastníkovi žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy, súd rozhodol, že ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.