Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/365/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: MUDr. W. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. B. - A., C. S. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Miroslavom Lehotským, advokátom so sídlom T. B., B. M. XXX/XX, proti žalovanému: U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T. B., V. XXX/ XX, právne zastúpenému spoločnosťou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, o zaplatenie 5.572,20 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/142/2016-381 zo dňa 16. mája 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z o s t á v a n e d o t k n u t ý v odvolaním nenapadnutom výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo zvyšnej časti.

Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.572,20 eur s úrokom z omeškania 5,05 % od 1.4.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané uzavretie príkaznej zmluvy v zmysle § 724 a nasl. Obč. zák. medzi žalobkyňou ako príkazcom a žalovaným ako príkazníkom, v rámci ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať činnosť pre to, aby žalobkyňa s jej dcérou mohli cestovať na zájazd fakticky organizovaný žalovaným. Nárok uplatnený žalobkyňou predstavuje plnenie, ktoré žalovanému poskytla v súvislosti s ním organizovaným zájazdom, ktorého sa však nakoniec žalobkyňa a jej dcéry nezúčastnili. Dôvodom bolo, že v tom čase neplnoletej dcére žalobkyne neboli udelené víza. Žalovaný požiadal o víza dňa 23.12.2014 vo večerných hodinách, pričom odchod skupiny cestovateľov bol plánovaný (aj realizovaný) na 26.12.2014 o 5:30 hod. Okresný súd mal za to, že žalovaný tým, že požiadal o víza pre dcéru žalobkyne neskoro, spôsobil, že tieto jej neboli udelené. Žalovaný teda nepostupoval s primeranou starostlivosťou. Pokiaľ by požiadal o víza pre účastníkov zájazdu dňa 17.12.2014 (keď si vybavoval víza pre seba), bol by daný primeraný časový priestor na doplnenie žiadosti o udelenie víz vo vzťahu k dcére žalobkyne (ak by o to príslušné austrálske orgány požiadali - ako tomu bolo aj v prípade žiadosti zo dňa 23.12.2014, keď austrálske orgány požiadali o jej doplnenie dňa 31.12.2014, čo však bolo vzhľadom na termín odchodu cestovateľov už bezpredmetné). Zároveň nebolo preukázané, že by dôvodom neskorého vybavovania víz žalovaným bolo neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobkyne. Žalovaný si teda nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na majetku žalobkyne, ktorá uhradila riadne poplatok za cestu pre seba a dcéru a dôvodne očakávala, že žalovaný zabezpečí všetky náležitosti

potrebné pre absolvovanie cesty. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že žalovaný, hoci nepodnikal v cestovnom ruchu, mal bohaté skúsenosti s organizovaním zájazdov do cudziny. Sám potvrdil, že organizuje zájazdy, aj keď vždy len pre priateľov.

3. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie za vyvrátené tvrdenie žalovaného, že víza vybavoval pre celú skupinu až 23.12.2014 len z toho dôvodu, že nemal k dispozícii fotokópie pasov žalobkyne a jej dcéry. Svedok S. potvrdil, že na žiadosť žalobkyne naskenoval pasy žalobkyne a jej dcéry a skeny zaslal dňa 14.12.2014 o 18:30 hod. na emailovú adresu žalovaného. Tiež potvrdil, že pokiaľ by nebola žalovanému predmetná správa doručená, vrátila by sa odosielateľovi, k čomu v danom prípade nedošlo. Predmetná správa mala názov „pasy N. a L.“, takže žalovanému muselo byť zrejmé, kto a za akým účelom mu správu poslal. Svedkyňa M. potvrdila, že druhýkrát žalobkyňa poslala žalovanému fotokópie pasov, a to z počítača VŠZP (aj keď menovaná svedkyňa uviedla nesprávny dátum 18.12.2014). Uvedené potvrdzuje aj emailová správa zo dňa 17.12.2014, čas 13:37 hod., ktorou žalobkyňa reagovala na emailovú žiadosť žalovaného z toho istého dňa, čas 12:06 hod., a ktorou mu oznámila, že „pasy som už poslala - dúfam, že ich máš“ a uviedla mu požadované informácie. Ďalšou emailovou správou zo dňa 18.12.2014, čas 0:09 hod., žalovaný ďakoval za promptnú reakciu. Hoci žalovaný tvrdil, že len reagoval na email týkajúci sa lístkov na vlak, a nie ostatných náležitostí, žalobkyňa mohla dôvodne predpokladať, že predmetná emailová správa žalovaného potvrdzuje, že dostal fotokópie pasov. Nebolo sporné medzi stranami, že žalobkyňa naposledy zaslala žalovanému fotokópie pasov dňa 23.12.2014 cez facebook. 4. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že žalobkyňa mohla cestovať aj bez dcéry (keďže samotná žalobkyňa víza dostala), okresný súd mal za to, žalobkyňa sa dôvodne rozhodla necestovať bez dcéry. Výlet mienila žalobkyňa dať svojej dcére ako darček k 18-tym narodeninám. O tom, že jej dcéra nemá víza, sa žalobkyňa dozvedela večer dňa 25.12.2014. Výlet sa mal uskutočniť počas vianočných a novoročných sviatkov. Pokiaľ by žalobkyňa cestovala bez dcéry, navyše za situácie, keď by táto nemala počas daného obdobia zabezpečený iný porovnateľný program, nekonala by ako zodpovedná matka. 5. Hoci sa žalovaný dostal do omeškania s plnením záväzku voči žalobkyni už pred 9.2.2015, súd bol viazaný čiastkovým nárokom žalobkyne tak, ako si ho uplatnila - počnúc 1.4.2015.

6. V časti o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom okresný súd konanie zastavil, a to na základe späťvzatia žaloby v tejto časti, keď žalovaný už pred podaním žaloby tento nárok žalobkyne uspokojil.

7. O trovách konania (nároku na ich náhradu) rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobkyni priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 64 %. Aplikoval ust. § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 CSP, keď ohľadom pôvodne uplatneného nároku o zaplatenie 5.572,20 eur bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 4.572,20 eur (82 %), „neúspešná“ (zavinila zastavenie konania) ohľadom späťvzatého nároku o zaplatenie 1.000 eur (18 %), čistý úspech žalobkyne tak predstavuje 64 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Namietal, že bol zaviazaný k vráteniu peňazí použitých na nákup služieb pre žalobkyňu bez akéhokoľvek zisku, hoci preukázal, že objektívne nedisponoval schopnosťami a znalosťami, v dôsledku ktorých by mohol predvídať špecifické náležitosti vybavovania víz do Austrálie pre maloletú dcéru žalobkyne. Súd tvrdo aplikoval ust. § 420 ods. 1, 3 Obč. zák., keď mu uložil zaplatiť nielen náklady zájazdu maloletej dcéry žalobkyne, ktorá objektívne nemohla vycestovať, ale aj samotnej žalobkyne, ktorej jediným dôvodom, že nenastúpila na obstaraný zájazd bolo, že nemohla cestovať jej dcéra, ktorej sľúbila dovolenku ako darček k 18-tym narodeninám. V daných súvislostiach poukázal na možnú zaujatosť konajúcej sudkyne, ktorá býva v tom istom bytovom dome ako žalobkyňa, a ktorá dlhodobo a pomerne podrobne pozná pomery žalobkyne a jej dcéry. Takto bolo vyhodnotené najmä morálne právo žalobkyne necestovať, ak necestovala jej dcéra - čo však vo vzťahu k žalovanému nemá právnu relevanciu, nakoľko tento nevedel, že výlet dáva žalobkyňa dcére ako darček a bez nej cestovať nebude, hoc bude mať všetky náležitosti vybavené. Nie je zrejmé, prečo by mal žalovaný niesť zodpovednosť za žalobkyňou tvrdený výkon morálneho práva voči jej dcére, o ktorom ani nevedel. Inak žalovaný vrátil žalobkyni všetky financie, ktoré sa mu podarilo získať stornovaním všetkých možných častí výletu.

10. Odvolateľ ďalej argumentoval, že nebolo preukázané poskytnutie fotokópií pasov žalobkyňou skôr, než 23.12.2014 o 18:30 hod. Také emailové správy žalovanému neboli doručené a k emailovej správe

zo dňa 14.12.2014, čas 18:30 hod., neexistuje doručenka, navyše bola zasielaná z emailovej adresy tretej osoby, ktorú žalovaný nepozná. Odvolateľ tiež poukázal na rozpornosť výpovede svedkyne, ktorá mala odosielať emailovú správu zo dňa 17.12.2014, a ktorá uviedla, že ju poslala vo štvrtok 18.12.2014, a výpovede žalobkyne, ktorá tvrdila, že bola zasielaná 17.12.2014. V predmetnej emailovej správe žalobkyňa uviedla „pasy som už poslala, dúfam, že ich máš“, teda v nej neposielala fotokópie pasov (bez ktorých sa žiadosti o víza nedali skompletizovať/, ale iba údaje. Uvedený predpoklad („...dúfam, že ich máš“), môže zakladať zodpovednosť žalobkyne, že si jednoduchým zavolaním neoverila, že žalovaný dostal, napríklad dňa 14.12.2017, zasielané dokumenty. Žalovaný tiež poukázal na odborné vyjadrenie, ktoré predložil, týkajúce sa možnosti objektívneho nedoručenia mu emailových správ, ktoré okresný súd opomenul vyhodnotiť. Výtlačky emailových správ je možné zároveň kedykoľvek zhotoviť na počkanie úpravou textu v počítači a v podstate nič nedokazujú. Pokiaľ žalobkyňa dostala emailom hromadne adresovanú žiadosť o zaslanie údajov z pasov, mohla predpokladať, že kópie pasov, ktoré údajne zasielala 14.12.2014, asi neboli žalovanému doručené, čo je kompletne opačné skutkové zistenie, než k akému dospel súd. Z emailovej správy žalovaného zo dňa 18.12.2014 nevyplýva nič ohľadom pasov vo vzťahu k žalobkyni a jej dcére (bod 27. rozsudku). Odvolateľ namietal aj skutkové zistenie v bode 28. rozsudku, pričom predostrel hypotézu, že mohol byť napríklad v takom mentálnom rozpoložení, že nič neriskuje, nakoľko mu víza budú vydané do 30 minút (ako dňa 17.12.2014, keď vybavoval svoje víza).

11. Okresný súd podľa žalovaného nesprávne uzavrel, že nepostupoval s primeranou starostlivosťou (bod 29. rozsudku). Nemôže sa jednať o zanedbanie primeranej starostlivosti, ak žalovaný začne vybavovať víza tri dni pred odletom do krajiny, do ktorej sa víza vydávajú automaticky zvyčajne do 30 minút. Starostlivosť nad uvedený rámec presahovala jeho možnosti a znalosti v zmysle § 725 Obč. zák., ako sa v konaní preukázalo (šlo by o odbornú starostlivosť, akú vynakladá cestovná kancelária, ktorá vybavuje víza dlhoročne). Svedok N. potvrdil, že na riadne vybavenie víz pre dcéru žalobkyne boli potrebné osobitné znalosti procesu, ktoré sa dali získať iba v dôsledku dlhoročnej praxe. Samotná skutočnosť, že pre všetkých účastníkov zájazdu, okrem dcéry žalobkyne, boli víza vydané včas, jednoznačne preukazuje, že žalovaný vynaložil dostatočnú starostlivosť na ich včasné vybavenie.

12. Záverom odvolateľ namietal aplikáciu zákona č. 281/2001 Z.z., ako aj posúdenie prípadu len podľa § 725 Obč. zák. (v spojení s § 420 ods. 1, 3 Obč. zák.), keďže sa jednalo o bezodplatné zariadenie špecifickej a pomerne odbornej záležitosti v cudzom jazyku, ktorú „každý“ (§ 420 ods. 1, 2 Obč. zák.) zrejme nedokáže úplne kvalitne vykonať v rozsahu poskytovanom cestovnou kanceláriou.

13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že samotná konajúca sudkyňa oznámila stranám, že žalobkyňu pozná, avšak zaujatá sa necíti. Žalovaný námietku jej zaujatosti neuplatnil. K samotnej veci žalobkyňa uviedla, že bolo preukázané, že žalovaný porušením právnej povinnosti zavinil škodu; nepreukázal existenciu takých okolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Ohľadom ne/doručenia jednotlivých emailových správ žalovanému sa v podstate stotožnila so závermi okresného súdu. V zmysle výpovede svedka N. ako osoby odborne spôsobilej, doba udelenia víz typu 600 (o ktoré žiadal žalovaný z dôvodu možnosti podania žiadosti za celú skupinu naraz) sa pohybuje v rozmedzí od 1-hodiny do 1 mesiaca. Tým je vyvrátená námietka žalovaného proti záveru okresného súdu, že žalovaný nepostupoval pri vybavovaní víz s primeranou starostlivosťou (keď začal vybavovať víza do krajiny, v ktorej nikdy predtým nebol, dní dni pred odletom, a do ktorej sa, podľa tvrdenia žalovaného, víza vydávajú automaticky do 30 minút, či do hodiny. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nemal dostatok znalostí a skúseností s vybavovaním víz do Austrálie, nemal sa na ich vybavovanie zaväzovať (voči všetkým záujemcom o zájazd), ale mal postupovať rovnakým spôsobom, ako v prípade cestovného poistenia (ak oň záujemcovia o zájazd mali záujem, mohli si ho vybaviť sami). Že žalovaný mal skúsenosti s organizovaním zájazdov preukazujú vykonané dôkazy (výpovede svedkov). Ponuky na účasť na výletoch pre ďalšie osoby (teda nielen pre svojich priateľov) žalovaný zverejňuje aj aktuálne prostredníctvom sociálnej siete (www.facebook.com/ devecka <http://www.facebook.com/devecka>) - dňa 3.7.2017 a 6.7.2017. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, okresný súd neaplikoval na danú vec ust. zákona č. 281/2001 Z.z.

14. Odvolateľ/žalovaný v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobkyne poukázal na výpoveď dcéry žalobkyne na pojednávaní dňa 11.4.2017, z ktorej vyplýva, že pasy žalobkyne a jej dcéry boli žalovanému doručené až 23.12.2014. Žalobkyňa nevenovala primeranú pozornosť náležitostiam týkajúcim sa výletu, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že nezabezpečila pre seba a dcéru cestovné

poistenie, keď v pokynoch k výletu bolo výslovne uvedené, že poistenie nezabezpečuje žalovaný. Pokiaľ sa súd odvoláva na povinnosti matky chrániť svoje dieťa, nie je známe, prečo by pri riadnej starostlivosti vystavovala žalobkyňa svoje dieťa rizikám z titulu neexistencie cestovného poistenia. Tvrdenie, že pokiaľ žalovaný nemal dostatok skúseností s vybavovaním víz, mal postupovať ako pri cestovnom poistení, predstavuje nesprávne konštruovanie fiktívneho scenára. Pri základnej skúsenosti s cestovaním bolo logické predpokladať, že v porovnaní s ostatnými cestujúcimi mal žalovaný zrejme najširšie (hoci nie odborné skúsenosti), ktoré v záujme efektivity boli jednoznačne najlepšie aplikované v danom skutkovom stave - spoločný výlet skupiny priateľov/vybavovanie víz žalovaným pre celú skupinu. Žalovaný tiež poukázal na vyššie ceny výletov organizovaných profesionálnymi cestovnými kanceláriami, pri ktorých možno očakávať inú podporu organizátora, než tomu je pri výlete skupiny priateľov, ako tomu bolo v danom prípade. Dodal, že prílohou podania žalobkyne je dokument, na ktorý nemožno prihliadať, nakoľko nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Napokon, žalobkyňa v poslednom písomnom vyjadrení poukázala na ľahostajný prístup žalovaného, ktorý až 23.12.2014 zistil a následne žalobkyni oznámil, že jej pas a pas jej dcéry nemá k dispozícii. Ďalej uviedla, že trvá na svojich tvrdeniach o doručení pasov žalovanému najskôr 14.12.2014 a následne aj 17.12.2014. Zabezpečenie cestovného poistenia nie je predmetom konania; žalobkyňa je však zubná lekárka a v skupine účastníkov zájazdu mal cestovať aj skúsený lekár MUDr. L.. Žalovaný sa prezentoval ako skúsený cestovateľ, ktorý pri vybavovaní záležitostí spojených so zájazdom nepotrebuje žiadnu pomoc. Na žiadnu nekvalitu alebo drobné nedostatky žalovaný žalobkyňu ani iných účastníkov zájazdu nikdy neupozornil. Pokiaľ ide o novo predložené listinné dôkazy, ide o ponuky žalovaného na účasť na zájazdoch prostredníctvom sociálnej siete zo dňa 3.7.2017 a 6.7.2017, ktoré nemohla žalobkyňa uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže v tom čase neexistovali.

16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Primárne, pokiaľ odvolateľ naznačoval možnú zaujatosť konajúcej sudkyne v prospech žalobkyne, uvedené tvrdil len v súvislosti so spôsobom rozhodnutia vo veci - vyhovenie žalobe. O okolnostiach, ktoré by mohli byť dôvodom pre uplatnenie námietky zaujatosti však bol informovaný samotnou konajúcou sudkyňou už na pojednávaní dňa 3.1.2017, pričom sa vyjadril, že námietku zaujatosti nevznáša. Vzhľadom na uvedené krajský súd na dotknuté tvrdenia odvolateľa - žalovaného neprihliadal.

18. Následne, v rámci meritórneho posúdenia veci sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu (bližšie možno odkázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, body 28 a 29.), že žalovaný nepostupoval s primeranou starostlivosťou, keď víza pre účastníkov výletu, ktorých odchod zo Slovenska bol plánovaný na 26.12.2014 o 5:30 hod., začal vybavovať až 23.12.2014 vo večerných hodinách. Nebolo pritom preukázané, že tak činil v dôsledku nedostatku súčinnosti zo strany žalobkyne. Okresný súd v bode 27. odôvodnenia svojho rozsudku, s poukazom na vykonané dokazovanie (listinné dôkazy, svedecké výpovede) dostatočne odôvodnil svoj skutkový záver, že žalovaná poskytla žalovanému svoj pas a pas svojej dcéry už pred 23.12.2014 a naopak odvolateľovi/žalovanému sa nepodarilo relevantne spochybniť predmetný skutkový záver, resp. na jeho spochybnenie nepostačovalo len tvrdenie žalovaného, že mu pasy neboli doručené skôr, podopreté odborným vyjadrením pripúšťajúcim len možnosť, že žalovanému nemuseli byť príslušné emailové správy doručené. Rozpor medzi tvrdením svedkyne M. a tvrdením žalobkyne ohľadom dátumu, kedy bola/mala byť zaslaná emailová správa žalovanému (18.12.2014, resp. 17.12.2014) okresný súd vyhodnotil ako omyl menovanej svedkyne, ktorý záver odôvodnil aj s poukazom na ďalšie súvisiace okolnosti. Aj keď je zrejmé, že žalovaný nemôže splniť negatívnu dôkaznú povinnosť (teda preukázať to, čo sa nestalo), vykonané dokazovanie spôsobom postačujúcim na účely rozhodnutia sporu preukázalo ohľadom skutkovej otázky času doručenia pasov žalovanému tvrdenie žalobkyne. 19. Odhliadnuc od uvedeného, krajský súd je toho názoru, že nie je ani osobitne významné, či boli pasy žalobkyne a jej dcéry doručené žalovanému až 23.12.2014 alebo skôr. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo samotného obsahu odvolania žalovaného, je zrejmé, že tento sa spoliehal, hoci neodôvodnene, že mu (resp. účastníkom výletu) víza budú udelené v krátkom čase od podania žiadosti (do polhodiny

- hodiny). Vychádzal pritom aj z vlastnej skúsenosti - keď požiadal o víza pre seba dňa 17.12.2014.

To bolo základným dôvodom, prečo požiadal o víza pre účastníkov výletu až 23.12.2014. Okresný súd sa správne nestotožnil s argumentáciu žalovaného, že víza začal vybavovať 23.12.2014 z dôvodu, že nemal k dispozícii pasy (fotokópie) žalobkyne a jej dcéry. V bode 28. svojho rozsudku konštatoval, že pokiaľ by žalovaný skutočne mienil začať vybavovať víza pre účastníkov výletu skôr (než 23.12.2014) a chýbali by mu len podklady od žalobkyne a jej dcéry, určite by bol žalobkyňu kontaktoval skôr.

20. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu veci, resp. zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, krajský súd v zhode s okresným súdom má za to, že je namieste aplikovať ustanovenia Obč. zák. o príkaznej zmluve (§ 724 a nasl.). Pokiaľ žalovaný argumentoval bezodplatnosťou vzťahu, možno len poznamenať, že odplatnosť nie je obligatórnym znakom príkaznej zmluvy. Činnosť (resp. jej legitímnosť z pohľadu obchádzania právnych noriem regulujúcich podnikanie) žalovaného v oblasti ponuky cestovateľských služieb, v súvislosti s ktorou zrejme došlo aj k uzatvoreniu zmluvného vzťahu so žalobkyňou, nie je predmetom tohto súdneho konania.

21. Vychádzajúc z opísaných úvah možno čiastkovo uzavrieť, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť konať podľa svojich schopností a znalostí (§ 725 veta prvá Obč. zák.). Ako príkazník, ktorý mal zabezpečiť vybavenie víz pre výlet do Austrálie, pristúpil k tejto svojej zmluvnej povinnosti značne nezodpovedne. Nejde pritom o požiadavku súvisiacu s osobitnou odbornou starostlivosťou príkazníka, resp. vyplývajúcu z nej. Krajský súd totiž vo všeobecnosti nepovažuje za zodpovedné začať s vybavovaním víz pre výlet do „exotickej“ krajiny (Austrália) necelé tri dni pred začiatkom výletu (začiatok vybavovania víz 23.12.2014 večer - začiatok výletu/odchod 26.12.2014 skoro ráno), nehovoriac o predvianočnom-vianočnom období. Inými slovami, opísaný prístup žalovaného je nezodpovedný už z laického hľadiska; na to, aby človek subjektívne dokázal hodnotiť, či začatie vybavovania víz do nepochybne nie štandardne/bežne navštevovanej krajiny necelé tri dni pred plánovaným odchodom zodpovedné, resp. či neobnáša neprimerané riziko, nepotrebuje disponovať osobitnými odbornými vedomosťami. Na uvedenom závere nič nemení tá skutočnosť, že žalovaný mal osobnú skúsenosť, že víza, o ktoré požiadal 17.12.2014, mu boli v ten istý deň (za krátky čas) udelené; navyše túto skúsenosť získal relatívne krátko pred termínom výletu (necelých 10 dní). Samotný žalovaný uvádzal, že nemal dostatočné vedomosti, informácie o typoch víz a spôsoboch ich udeľovania, čo podporuje záver o jeho nezodpovednom prístupe - nemal dostatočné informácie; napriek tomu začal s vybavovaním víz necelé tri dni pred plánovaným odchodom. 22. Nadväzne je v zmysle § 420 ods. 1, 3 Obč. zák. založená zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú uvedeným porušením zmluvnej povinnosti - nezodpovedným prístupom k vybavovaniu víz spôsobil/ zavinil.

23. Neopodstatnenou je aj druhá zásadná odvolacia argumentácia žalovaného založená na tvrdení, že žalobkyňa mohla vycestovať aj sama (a teda nie je dôvodné ukladať mu povinnosť uhrádzať aj jej náklady). Nesprávnosť tohto argumentu vyplýva z mylného úsudku odvolateľa, že okresný súd zohľadnil „najmä morálne právo“ žalobkyne vycestovať s dcérou. Právnym základom dotknutého zmluvného vzťahu, ktorý (základ) súd prvej inštancie náležite právne posúdil, totiž bolo obstaranie práve a len spoločného zájazdu pre žalobkyňu a jej dcéru. Zabezpečenie čokoľvek iného nezodpovedá predmetu uzavretého záväzku/kontraktu. Predovšetkým zo žiadnych skutkových okolností prípadu nie je možné vyvodiť záver, že by „vecou, resp. činnosťou“ (§ 724 , ktorá bola vymedzená ako predmet príkaznej zmluvy bolo zabezpečenie zájazdu „čo i len pre jednu/hociktorú osobu“, t.j. žalobkyňu alebo jej dcéru. Inými slovami, „spoločný„ zájazd žalobkyne a jej dcéry bol určujúcim znakom požiadavky príkazcu, v dôsledku čoho nadobudol charakter esenciálneho právneho obsahu uzavretého záväzkového vzťahu a nemožno v súvislosti s týmto znakom hovoriť o kategórii akéhosi/ púheho morálneho práva. Pripustenie takéhoto výkladu odvolateľa (smerujúceho k relativizácii obsahu príkaznej zmluvy) by viedlo k absurdným dôsledkom, keď pri objednávke žiadnej rodinnej dovolenky by objednávatelia fakticky do poslednej chvíle nevedeli, koľkí (z rodiny) vlastne dovolenku absolvujú (v závislosti od udelenia víz, kapacity izieb, dostupných leteniek a podobne). Opísané - odhliadnuc od rozporu s pojmovým vymedzením príkaznej zmluvy - je mimo rámca rozumnej pochybnosti neakceptovateľné. Bez právneho významu je v tejto spojitosti subjektívny názor/dojem žalovaného (hoci zároveň môže byť pravdivým/objektívnym), že žalobkyňa mohla zájazd absolvovať aj sama. Ešte raz je totiž potrebné zdôrazniť, že rozhodujúcim z hľadiska právneho posúdenia veci je predmet príkaznej zmluvy, ktorým bol spoločný zájazd pre 2 osoby, nie zájazd pre minimálne 1 z dvoch osôb. Nezabezpečenie tejto záväznej charakteristiky objednávky/príkazu predstavuje nenaplnenie obsahu príkaznej zmluvy, nie (ako to podsúva odvolateľ) jeho čiastočné naplnenie.

24. Konštatované viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého meritórneho výroku.

25. Obdobne vecne správnym je aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý aplikovanej/ relevantnej procesnej norme zodpovedajúco zohľadnil mieru úspechu sporových strán v konaní.

26. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) nachádza svoj právny základ v ustanovení § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnej miere úspešná, preto jej vznikol voči protistrane - žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

27. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.