Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/331/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému J. J.K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., M.Á. XXX/XA, o zaplatenie 9 486,35 eur s prísl. takto

rozhodol:

Konanie o zaplatenie sumy 2548,87 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 806,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 806,47 eur od 16.06.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 77,58 %.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 14.8.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy vo výške 9 486,35 eur titulom nezaplatenej istiny, sumy 255,16 eur titulom úroku z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, sumy 3,41 eur titulom úrokov z omeškania do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku 9,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 9627,19 eur od 16.6.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 9 627,19 eur a nezaplatených úrokov 255, 16 eur od 16.6.2015 do zaplatenia a na úhradu trov konania vo výške 569 eur titulom súdneho poplatku.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 09.07.2014 Úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10 000 eur na žalovaným určený účet. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 12.07.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 15.6.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 25.6.2015. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dňa spísania žaloby uhradená. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 15.6.2015) predstavovala sumu 9 945,76 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 9 627,19 eur, úrokov 255,16 eur (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol odporca povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 9,90% ročne vyplýva zo

zmluvy), úrokov z omeškania 3,41 eur ( každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% ročne. Úrok z omeškania bol dohodnutý b zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností: „ Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania, a to až do jej zaplatenia“.), poplatkov 60 eur za upomienky. V ďalšom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.03.2008, sp.zn. 4Cob/62/2007.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 05.04.2016, č.k.11C/331/2015-45, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 486,35 eur, vypočítaný úrok vo výške 255,16 eur, vypočítaný úrok z omeškania vo výške 3,41 eur to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9 627,19 eur a zo sumy 255,16 eur od 16.6.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 585,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Rozhodnutie musí byť jasné, musí obsahovať základné pravidlá jasného vvyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne i štylistické hľadiská. Zároveň poukázal na to, že žalobu považuje za nedôvodnú, neopodstatnenú, predčasnú a zavádzajúcu, ktorou žalobca zámerne vytvára situáciu vo svojej prospech. Tým uvádza súd do omylu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal platné predčasné zosplatnenie úveru. Subjektívne pocity žalobcu nemôžu byť právnym titulom, ktoré odôvodňuje jeho nárok uplatňovaný v návrhu. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a o svojich tvrdeniach, keď dostatočne návrh nešpecifikoval a nepredložil listiny, v ktorých by jeho nárok na zaplatenie predmetnej sumy vyplýval. V návrhu chýba akákoľvek špecifikácia, platobná história. K návrhu pripojil len upomienku 2 a výzvu na predčasné splatenie úveru, ktoré žalovanému nebolo doručené. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca vyvodzuje pre seba priaznivé účinky v podobe predčasného zosplatnenia úveru je práve na žalobcovi. V sporovom konaní musí mať dôkaznú povinnosť účastník a povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Tak došlo k tomu, že absentujú v zmluve náležitosti § 9 ods. 2 písm. c), f), k) zákona o spotrebiteľoch. Neobsahuje dobu trvania zmluvy, nie je uvedená výška splátok, istina, úrok a poplatky a nie je uvedená ani adresa predávajúceho. Na základe uvedeného potom žiada, aby bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 na predčasné splatenie úveru. Rovnako zmluva má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko sa jednalo o bezúčelový úver a preto zmluva neobsahuje adresu predajcu a v bode 1.2. je uvedená konečná splatnosť úveru a tiež výšku, počet a termín splátok. Preto odvolanie považoval za nedôvodné.

6. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.06.2017, č.k. 18Co/126/2016-78 zrušil rozsudok okrem výrokov o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie uložil povinnosť zaoberať sa súdnou kontrolu úverovej zmluvy, tzn., či sú splnené všetky podmienky uvedené v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. a predovšetkým namietané ustanovenia § 1 ods. 1, 2 a § 9 ods. 2 písm. c), f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z.. Rovnako nateraz je potrebné zaoberať sa aj históriou splátok tohto úveru, keďže pripojený listinný dôkaz spolu so žalobou je voľným okom absolútne nečitateľný, preto bude úlohou súdu vyzvať žalobcu, aby predložil čitateľný listinný dôkaz na preukázanie splnenia podmienok k predčasnému zosplatneniu úveru. V kladnom prípade je ďalej potrebné podrobiť zmluvu uzavretú účastníkmi konania súdnej kontrole (obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v ust. § 9 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z.) uvedených v bode 1.2 zmluvy v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní a rozhodne o nároku o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

7. Súd 1. inštancie po vrátení veci vykonal ďalšie dokazovanie podľa usmernenia odvolacieho súdu, najmä oboznámením sa s obsahom spisu, Zmluvou o úvere, výzvou na predčasné splatenie, druhou upomienkou, všeobecnými obchodnými podmienkami, vyjadreniami žalobcu, prehľadom splácania žalovaného do predčasného zosplatnenia úveru, prehľadom splácania po predčasnom zosplatnení

úveru, Oznámením zamestnávateľa žalovaného o zrážkach zo mzdy, výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 07.12.2017 žalobca zobral žalobu čiastočne späť a to čo do sumy 2548,87,- eur s príslušenstvom ( úhrady od 07.08.2015 a nasl. ) a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť po doručení žaloby žalovanému späť, preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie čo do sumy 2548,87,- eur s príslušenstvom zastavil.

11. Žalobca ako banka a žalovaný ako dlžník dňa 09.07.2014 uzatvorili Úverovú zmluvu č. XXXXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

12. V zmysle článku 1., bodu 1.2. Zmluvy, banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru vo výške 10.000,- eur. Úver sa dlžník zaviazal splatiť 120 anuitnými splátkami vo výške 132,55 eur mesačne, pričom termín splatnosti prvej splátky bol 12.08.2014 a poslednej dňa 12.07.2024. Každá ďalšia splátka bola splatná k 12. dňu v kalendárnom mesiaci. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 9,90 % ročne a to až do splatnosti celého úveru. Výška RPMN bola 11,88 %, priemerná hodnota RPMN bola 11,89 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol 500 eur. Celkovo sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 16.406 eur.

Podľa článku 2., bod. 2.1. Zmluvy, klient sa zaväzuje riadne a včas splniť si všetky svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť banke poplatky súvisiace s úverom uvedené v úverovej zmluve, VOP a sadzobníku poplatkov.

13. Podľa Článku 9. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od 20.05.2014, banka poskytuje spotrebiteľské a inú úvery klientom vo všetkých segmentoch. Podmienkou poskytnutia úveru spotrebiteľovi nie je vedenie bežného účtu pre klienta bankou. Podmienky poskytovania úverov upravujú osobitné obchodné podmienky pre úvery poskytované klientom v príslušnom segmente.

14. Druhou upomienkou zo dňa 16.04.2015, žalobca vyzýval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok vo výške 285,30 eur od 21.04.2015.

15. Listom označeným ako výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 15.06.2015 žalobca žalovanému oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy a to ani napriek opakovanej snahe zo strany žalobcu, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovaného na jeho zaplatenie najneskôr do 25.06.2015. Dlh k žalobcu k uvedenému dňu bol vo výške 10.045,60 eur s prísl.

16. Z výpisu z úverového účtu žalovaného súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 10.000- eur, pričom poplatok za poskytnutie úveru bol 500 eur. V prospech žalobcu žalovaný uhradil do predčasného zosplatnenia za obdobie od 12.08.2014 31.03.2015 sumu 951,27 eur, z toho suma 603,71 eur bola započítaná na úroky, suma 334,56 eur na istinu. Po predčasnom zosplatení za obdobie od 15.06.2015 do 07.04.2017 žalovaný uhradil čiastku 2792,26 eur, z toho suma 64,30 eur bola započítaná na úroky a suma 2727,96 eur na istinu.

17. Z predloženej Zmluvy o úvere vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 10.000 eur, splatnosť 1. splátky bola dňa 12.08.2014 a poslednej dňa 12.07.2024. Výška splátky bola 132,55 eur, pričom v zmluve splátka nie je rozčlenená na istinu a úroky. Zároveň v zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 500 eur.

18. Podľa oznámenia zamestnávateľa žalovaného zo dňa 20.02.2018, zamestnávateľ žalovaného na základe žiadosti žalovaného zo dňa 04.05.2015 vykonával pre Prima banka Slovensko, a.s., zrážky zo mzdy žalovaného od 01.05.2015 v sume 150 eur mesačne. Na základe dohody so žalovaným bol podpísaný dokument o zrážkach zo mzdy a vykonávanie zrážok bolo potvrdené zamestnancom Prima banky Slovensko, a.s., elektronicky. Od 01.05.2015 až do januára 2018 bolo v prospech Prima banky Slovensko, a.s., zo mzdy žalovaného zrazená celková suma 4950 eur, ktorá bola zaslaná na účet Prima banky Slovensko, a.s. Zrážky zo mzdy boli vykonané, a to v roku 2015 bolo 8 zrážok á 150 eur, v roku 2016 bolo 12 zrážok á 150 eur, v roku 2017 bolo 12 zrážok á 150 eur a v roku 2018 bola uskutočnená jedna zrážka v sume 150 eur.

19. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.12.2017 uviedol, že žalovaný po podaní žaloby na súd uhradil sumu 2548,87 eur, ktoré boli započítané na istinu a v tejto časti zobral žalobu späť. Na zaplatení istiny 6937,48 eur, úroku 255,16 eur úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm trval aj naďalej. Tiež poukázal, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky banky (ďalej len ,,VOP“). Teda niektoré náležitosti zmluvy o úvere, ktoré musí zmluva obsahovať, boli uvedené a VOP. Ďalej uviedol, že priamo v zmluve je uvedený počet splátok, ich výška a termíny splatnosti, a to výška anuitnej splátky132,55 eur, termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol 12.08.2014, počet anuitných splátok bol 120 a periodicita splátok bola mesačná, v 12. deň kalendárneho mesiaca. Termíny a počet splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Banka sa zároveň zaviazala bezodplatne kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvného vzťahu poskytnúť výpis z účtu formou amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti musia byť vyhotovené písomne. Rovnako zmluva o úvere nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Poukázal aj na aktuálnu judikatúru slovenských súdov, a to uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co/149/2016-60 zo dňa 15.02.2017 a č.k. 17Co/17/2017-63 zo dňa 27.07.2017 v zmysle ktorých nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum. Krajský súd v Trenčíne vo svojich uzneseniach zo dňa 28.02.2017, č.k. 6Co/68/2017-46 a č.k. 6Co/84/2017-57 zo dňa 28.03.2017 vyslovil názor, že zmluva o úvere obsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch , pričom nebolo povinnosťou veriteľa v zmluve samostatne špecifikovať aj údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov. Žalobca trval na tom, že na základe predložených listinných dokladov preukázal, že žalovaný bol s plnením svojich povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy v omeškaní. Napriek viacerým upozorneniam žalovaný nesplácal úver riadne a včas a bol v omeškaní so splákami splatnými k 12.04.2015, 12.05.2015 a 12.06.2015, ktoré neuhradil ani čiastočne. Na základe toho boli splnené zákonné dôvody pre predčasné zosplatnenie dňa 15.06.2015, keďže so splátkou splatnou dňa 12.04.2015 bol v omeškaní so zaplatením dlhšie ako 3 mesiace. Preto mal za to, že žaloba je dôvodná a trval na zaplatení dlžnej sumy v súlade s čiastočným späťvzatím. Uplatnil si trovy konania.

20. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom uzatvoril úverovú zmluvu a od roku 2014 predmetnú pôžičku splácal. Na začiatku mal nejaké finančné problémy a preto v Prima banka Slovensko, a.s. podpísal doklad o tom, že mu splátku budú zrážať zo mzdy. Tento doklad odovzdal svojmu zamestnávateľovi a zamestnávateľ mu základe tejto dohody začal vykonávať zrážky zo mzdy na splátky úveru. Zrážky vykonáva doposiaľ.

21. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

27. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

28. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- eur, z toho suma 500 eur činila poplatok za poskytnutie úveru. Predmetný úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 splátkach vo výške 132,55 eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 15.06.2015. V prospech žalobcu žalovaný uhradil celkovo sumu 3743,53 eur. Zároveň zo mzdy žalovaného bola v prospech žalobcu zrazená na základe Dohody o zrážkach o mzdy zrazená suma 4950 eur. Uvedené skutočnosti boli v konaní preukázané a súd ich nemal za sporné.

29. Uzatvorená úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), k) zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 132,55 eur s poistením bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012).

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010.)

30. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť pôžičky, teda nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj

o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012).

31. Pokiaľ ide o skúmanie náležitosti podľa § 9 ods. písm. c) zák. č. 129/2010 Z.z., že dodávateľ je povinný uviesť adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, tak súd mal za to, že podľa zmluvy o úvere, sa jednalo o bezúčelový úver, ktorý bol poskytnutý priamo žalovanému od žalobcu na jeho osobný účet, nie o spotrebiteľský úver na nákup tovaru. Priamo v zmluve bol ako účel úveru uvedený, bezúčelový úver. Teda žalobca účel, na ktorý ho žalovaný použil, neskúmal, neurčoval. Preto na zmluve nie je uvedená adresa predajcu podľa § 9 ods. písm. c) zák. č. 129/2010 Z.z., keďže túto náležitosť zmluva nevyžadovala. Preto aj súd dospel k záveru, že táto náležitosť vzhľadom na bezúčelový úver nebola obligatórnou náležitosťou zmluvy.

32. Súd sa zaoberal aj povinnosťou, či došlo k splneniu podmienok k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalovanému bol poskytnutý úver, ktorý bol žalovaný povinný splácať k 12. dňu v mesiaci od 12.08.2014 do 12.07.2024 vo výške 132,55 eur . Žalovaný poslednú úhradu podľa výpisu vykonal dňa 31.03.2015 a splátku splatnú k 12.04.2015 neuhradil, rovnako ako splátku splatnú dňa 12.05.2015, 12.06.2015 a to ani čiastočne. Teda so splátkou splatnou 12.04.2015 bol v omeškaní viac ako 3 mesiace, preto k 15.06.2015 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Na možnosť zosplatnenia žalobca žalovaného upozornil listom označeným ako druhá upomienka zo dňa 16.04.2015, teda v lehote dlhšej ako 15 dní. Doručenie žalobca vykonal v súlade s bodom 19.8 VOP Prima banka Slovensko, a.s., podľa ktorého sa doručujú upomienky obyčajnou poštou externou spoločnosťou a písomnosť banky adresovaná klientovi považuje za doručenú 3 dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Výzva na predčasné splatenie úveru bola žalovanému doručovaná na adresu trvalého pobytu, na ktorej sa zdržiava i doposiaľ a z uvedenej adresy sa zásielka vrátila ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote, pričom deň uloženia zásielky bol 18.06.2015 a deň vrátenia zásielky bol07.07.2015. O tom svedčí doručenka doporučene. Teda súd mal za preukázané, že boli splnené podmienky na predčasné zosplatenie úveru.

33. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa 02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, KS v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017.

34. Žalobca v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a X. U..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec

smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

35. Súd je preto názoru, že napriek odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Súd v súlade s rozsudkom Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 ešte uvádza, že zmluva o úvere, resp. jej náležitosti nemusia byť obsiahnuté na jednom dokumente, avšak, vzhľadom na platnú právnu úpravu, dokumenty, v ktorých sú obsiahnuté náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, musia mať písomnú formu, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje podpis účastníka zmluvného vzťahu. Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, že „článok 10 ods. 1 a 2 smernice 2008/48 v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10. ods. 2 smernice. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice má zmluva zrozumiteľne a stručne uviesť dĺžku trvania tejto zmluvy.

36. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutej pôžičky žalovanému, tak ako to súd vyššie konštatoval, žalovaný bol tak na istine úveru povinný zaplatiť sumu 9500,- eur, teda sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá, keďže 500 eur z úveru predstavoval poplatok za poskytnutie úveru. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky v celkovej výške o výške 3743,53 eur a tiež suma 4950 eur, ktorá bola na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zrazená žalovanému v prospech žalobcu. Nesplatená časť úveru je vo výške 806,47 eur. Súd v tejto časti nárok žalobcu považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 806,47 eur. Nakoľko je úrok bezúročný a bez poplatkov nemá nárok na úrok v sume 255, 16 eur, ktorý uplatnil v podanej žalobe titulom neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru.

37. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadne a včas, t.j. ani v dodatočnej lehote na zaplatenie určenej žalobcom, teda do dňa 16.06 dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

38. Žalobcovi nie je možné priznať nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 3,41 eur, nakoľko bol vyčíslený z vyššej sumy než na akú žalobcovi vznikol nárok.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi možno priznať nárok na úrok z omeškania v ním požadovanej výške 5 % ročne z dlžnej sumy a príslušných období, t.j. zo sumy 806,47 eur od 16.06.2015 do zaplatenia, ktorý je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s príslušným nariadením vlády.

39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 9744,92 eur ( istina 9486,35 eur, úrok 255,16 eur a úrok z omeškania 3,41 eur ) s príslušenstvom. Súd žalobe čo do sumy 806,47 eur s príslušenstvom vyhovel, v časti o zaplatenie sumy 2548,87 eur s príslušenstvom konanie zastavil, nakoľko žalovaný uhradil dlžnú čiastku po podaní žaloby a v prevyšujúcej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 11,21 % a úspech žalovaného predstavuje 88,79 %. Teda medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom, je rozdiel v jeho neprospech a žalovanému ako úspešnej strane v konaní vznikol nárok na náhradu trov konania.

Súd vychádzal z pomeru úspechu strán sporu v konaní a úspešnejšiemu žalovanému voči žalobcovi, preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,58 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.