Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. N., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - C. X., nar. XX.X.XXXX, bytom N., J. E. - Q. XXXX/X, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, so sídlom N., A. R. XX; a otec - N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. N. nad G., I. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 19P/162/2015-108 zo dňa 29. januára 2018 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol (v celom rozsahu) návrh otca na zníženie výživného. Vychádzal zo záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 2 zákona o rodine, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného na maloletého N.. V čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom otcov príjem dosahoval výšku 499,33 eur mesačne a aktuálne jeho priemerný mesačný príjem činí 586 eur. Zarába teda mesačne o približne 85 eur viac; zároveň neexistujú dôvody uvádzané otcom v návrhu na zníženie výživného (strata zamestnania). Matke sa príjem zvýšil výraznejšie ako otcovi (v danom období bola na rodičovskej dovolenke a jej príjem bol 342,70 eur mesačne; v súčasnosti pracuje ako obchodná zástupkyňa s príjmom približne vo výške 720 eur). Zmena pomerov nastala i u maloletého, ktorý pri predošlom rozhodovaní o výživnom bol „v domácej starostlivosti“ matky a momentálne už navštevuje materskú školu. Okresný súd konštatoval, že s návštevou materskej školy sú spojené podstatne vyššie výdavky („poplatok MŠ, strava MŠ, družina, doprava a podobne“). 2. Neprihliadol na otcom tvrdený výdavok v podobe trov exekúcie v sume 50 eur mesačne, keďže exekúcia „vznikla“ práve z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti na maloletého N.. Obdobne považoval za neprimerané otcom uvádzané výdavky na bývanie a stravu (u jeho matky) vo výške 300 eur mesačne, ktoré nijakým spôsobom preukázal. Okresný súd doplnil, že určená výška výživného (90 eur mesačne) nie je taká, pri ktorej by sa otec ocitol vo finančnej tiesni. Súčasne, pokiaľ si matka hľadala kvôli zvyšujúcim sa výdavkom lepšie platené zamestnanie, „nemôže to byť na jej škodu a predovšetkým na škodu maloletého“. O trovách konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že vyživovacia povinnosť bude znížená na sumu 60 eur mesačne, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd nedostatočne zohľadnil jeho

výdavky a uprednostnil hľadisko potrieb oprávneného. Otcove výdavky mesačne predstavujú 540 eur a príjem činí len 586,24 eur (a to vrátane nenárokovateľných zložiek mzdy - dochádzková, výkonnostná odmena a príplatok za nadčas); počas práceneschopnosti dokonca iba 495 eur. Okresný súd nevzal do úvahy ani náklady na regeneráciu pracovnej sily otca a tvorbu minimálnych úspor pre neočakávané životné potreby. 4. Otec osobitne namietal, že nebolo prihliadané na skutočnosť, že maloletého máva u seba aj nad rámec úpravy stanovenej súdom a veľakrát je u neho maloletý aj viac ako 15 dní v mesiaci; v súvislosti s čím mu automaticky narastajú (a matke klesajú) náklady. Navyše, maloletého nemá u seba počas týchto 15 dní nepretržite, ale podľa potrieb matky, čo predstavuje ďalšie výdavky na cestovanie. Zdôraznil, že o stretávanie sa so synom má trvalý záujem. 5. Odvolateľ tvrdil, že okresný súd nesprávne uviedol, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bol príjem jeho príjem 499,33 eur. V danom období totiž dosahoval príjem 684,24 eur mesačne. To znamená, že aktuálne nezarába o 85 eur viac, ale zarába o cca 100 eur menej. Otec poukazoval na nedôslednosti aj pri zisťovaní príjmu matky; keďže nie je zrejmé, z akých podkladov okresný súd vychádzal. Podľa príslušných internetových portálov je priemerná mesačná mzda obchodného zástupcu v Žilinskom kraji 1.000 eur + odmeny, provízie a bonusy. Sama matka sa „neustále vychvaľuje“, že zarobí minimálne 3-krát toľko ako on (otec). 6. Nesúhlasil s nezohľadnením platenia exekučných trov, ktoré mu vznikli v súvislosti „s nezmyselnou exekúciou“ iniciovanou matkou po tom, čo kvôli zlej finančnej situácii nezaplatil dva mesiace plnú výšku výživného. Otec mal za to, že výdavky na stravu a bývanie preukázal čestným vyhlásením svojej matky, v ktorých výdavkoch je zahrnuté bežné nájomné, energie, fond opráv, TV, internet, poplatok za komunálny odpad a podobne. Pokiaľ by nebýval u matky, jeho náklady len na samotné bývanie by boli okolo 300 eur mesačne.

7. Matka žiadala odvolanie otca toto „zamietnuť“. Poukázala na neplnenie si vyživovacej povinnosti z jeho strany, z ktorého titulu bolo aj vedené exekučné konanie; ktoré je však už v súčasnosti skončené. Uviedla, že otec je v produktívnom veku, bez zdravotných obmedzení a bez ďalších vyživovacích povinností, má preto možnosť nájsť si primerane finančne ohodnotenú prácu. Výživné v sume 90 eur mesačne na 5 a pol ročné dieťa nepovažovala vo vzťahu k otcovi za neprimerané alebo finančne likvidačné; osobitne, ak bolo určené pred štyrmi rokmi, pričom maloletý sa rýchlo vyvíja, čím sa zvyšujú aj jeho potreby a nároky. Zdôrazňovala prednosť výživného pred inými záväzkami otca/povinného rodiča (§ 62 ods. 5 zákona o rodine). Konajúci súd teda objektívne posúdil jeho reálne zárobkové možnosti, „ktoré sú odlišné od jeho aktuálnych zárobkových pomerov“. 8. Matka uviedla, že stretávaniu otca s maloletým N. nebráni, za nepravdivé však označila tvrdenie otca o tom, že u neho maloletý trávi 15 dní z mesiaca. Naopak, otec nerealizuje ani len styk, ktorý mu bol určený súdnym rozhodnutím. Iba výnimočne ostane maloletý s otcom dlhšie; napríklad - pre osobné dôvody matky - bol maloletý u otca od 7. do 12.3.2018. V danej spojitosti matka poukázala na to, že maloletý N. navštevuje predškolské zariadenie, v ktorom je tiež možné preveriť jeho dochádzku. Otec si po maloletého chodieva vlakom a pokiaľ syn u neho trávi čas nad rámec stanovený súdnym rozhodnutím, k otcovi ho dovezie matka. Dodala, že mimo určeného výživného otec maloletému ničím neprispieva; ak mu aj kúpi nejakú hračku, nedovolí mu zobrať si ju domov. Vo vzťahu k jej príjmu matka uviedla, že o ňom s otcom nekomunikuje.

9. Rovnako kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, keďže zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.

10. Otec v reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že sa plneniu vyživovacej povinnosti nikdy nevyhýbal. Už pred narodením syna zakúpil pre neho kompletnú výbavu a kupoval mu rôzne veci ešte predtým, než bolo výživné určené súdom. V marci a apríli 2015 poslal matke len po 40 eur, ona však klamlivo uviedla, že jej peniaze neposlal vôbec, čo malo za následok exekúciu. On maloletému nad rámec výživného kupuje hračky, oblečenie a lieky (ak ich maloletý potrebuje) a tieto má u neho. Pokiaľ syn chce, môže si hračku vziať so sebou do Martina. Vo vzťahu k príjmu matky otec zotrval na svojich vyjadreniach, v ktorej súvislosti dodal, že matka sa mu naďalej zdôveruje; napr. aj o tom, kde bola na akej dovolenke a ako si dobre žije. 11. Ohľadne rozsahu stretnutí so synom uviedol, že v marci 2018 bol syn u neho od 7. do 19. a potom ešte od 28.3.2018 do 1.4.2018; pričom nejde o ojedinelý prípad. Súhlasil s tým, aby v danej spojitosti bola preverená dochádzka maloletého do predškolského zariadenia. Pokiaľ je u neho maloletý nad rámec súdom určenej úpravy, zväčša si pre neho chodí (najčastejšie autom) on; ak ho dovezie matka, spravidla

si vypýta peniaze za pohonné hmoty. Otec poukazoval na to, že mu matka občas neumožní styk s maloletým (napr. 29.9.2017; „asi aj rok predtým“).

12. Matka a ani kolízny opatrovník už na dotknuté podanie otca nereagovali.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Krajský súd zdôrazňuje, že v súdenej veci sa nejdená o „prvé“ rozhodovanie o výživnom, ale o posúdenie, či oproti stavu pri predošlom rozhodovaní o výživnom došlo k takej (relevantnej) zmene pomerov zainteresovaných osôb (osobitne osoby výživou oprávnenej a osoby výživou povinnej), ktoré odôvodňujú v zmysle § 78 ods. 2 zákona o rodine zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Konanie o zvýšenie alebo zníženie výživného - z dôvodu princípu právnej istoty, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je nemeniteľnosť právoplatných rozhodnutí - teda neslúži na revidovanie predošlých (už právoplatných) súdnych rozhodnutí. Uvedené zásadné hľadisko platí nielen vo vzťahu k záverom (výrokom predchádzajúceho rozsudku o výživnom), ale aj ohľadne úvah a východísk k nemu vedúcich. Inými slovami, ak by aj v predošlom konaní o výživnom konajúce súdy nepostupovali dôsledne (napr. by nenáležite ustálili príjem niektorého z rodičov), nie je prípustné túto nedôslednosť odstraňovať v rámci konania o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného.

15. Pri predošlom rozhodovaní o výživnom na maloletého N. súdy (Okresný súd Martin v rozsudku č. k. 22P/1/2013-154 z 19.2.2014 a Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9CoP/41/2014 z 29.5.2014, ktoré v spojení nadobudli právoplatnosť 4.8.2014) vychádzali z príjmu otca vo výške 499,33 eur mesačne. Aj samotný otec v návrhu z 15.6.205 výslovne uvádza túto okolnosť. To znamená, že aktuálne konajúci okresný súd postupoval primerane, keď pri posúdení zmeny pomerov za východisko vzal predmetný príjem a konštatoval nárast príjmu otca o cca 85 eur mesačne. 16. Neobstojí ani otcova argumentácia viac-menej smerujúca k tomu, aby neboli zohľadňované nenárokovateľné zložky jeho mzdy. Pre rozhodovanie súdu je významným príjem reálne otcovi vyplatený v posudzovanom období, a nie akýsi hypotetický príjem, ktorý by mu bol vyplatený, keby mu (napríklad) zamestnávateľ nevyplatil i nenárokovateľné zložky pracovnej odmeny.

17. Otec čiastočne až účelovo poukazuje na svoj príjem u zamestnávateľa INDEX NOSLUŠ, s.r.o., v období 5/2014 až 4/2015 - 684,29 eur mesačne; ktorý príjem v odôvodnení rozsudku (jeho bod 5.) konštatuje i okresný súd. Už bezprostredne z dotknutých časových súvislostí (predošlé rozhodnutie o výživnom vydané 29.5.2014 a správa o príjme za obdobie 5/2014 až 4/2015) je zrejmé, že pri predchádzajúcom rozhodovaní ani nemohol byť zohľadňovaný mesačný príjem 684,29 eur. Naopak, práve skutočnosť, že otcovi po predošlom rozhodnutí o výživnom a pred obdobím prechodnej nezamestnanosti vzrástol príjem takmer o 200 eur mesačne, podmienil čiastkový záver, že aj počas tejto prechodnej (v podstate krátkodobej) nezamestnanosti bolo v možnostiach a schopnostiach otca platiť pôvodne stanovené výživné.

18. Určujúcimi kritériami pri stanovení výšky výživného (vrátane jeho neskoršej zmeny - zvýšenia alebo zníženia) sú odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby (v súdenej veci maloletý) a možností a schopností výživou povinnej osoby (v súdenej veci otec). Z konštatovaného je zrejmé, že možnosti a schopnosti, t.j. v užšom nazeraní výška príjmu rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené v osobnej starostlivosti, skôr len okrajovo vplýva na určenie výšky výživného. Osobitne, pokiaľ majetkové pomery tohto rodiča sú lepšie, ako pomery výživou povinného subjektu (spravidla druhého rodiča). Tieto „lepšie pomery“ sa prejavujú v širšom rozsahu a materiálne vyššej kvalite zabezpečovania bezprostrednej osobnej starostlivosti, ale nepodmieňujú automaticky modifikáciu výšky vyživovacej povinnosti výživou povinného rodiča. Inými slovami, zvýšenie príjmu na strane rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, paušálne nevedie k (proporcionálnemu) zníženiu výživného výživou povinného rodiča. Z daného titulu určitá nedôslednosť okresného súdu pri presnom ustálení výšky príjmu matky (keď sa uspokojil fakticky iba s jej vyjadrením na pojednávaní dňa 29.1.2018) nemá podstatnejší vplyv na správnosť posudzovaného rozhodnutia.

19. Krajský súd sa stotožnil s čiastkovým záverom okresného súdu o neprihliadaní na výdavok predstavujúci trovy exekúcie. Náležitým je tiež súvisiace konštatovanie, že ide o exekúciu vedenú

práve z titulu neplnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému N.. Bolo by úplne proti zmyslu inštitútu výživného, aby výdavky, ktoré má povinný subjekt v súvislosti s exekučným (núteným) výkonom vyživovacej povinnosti, mali viesť k zníženiu jej rozsahu. Je neakceptovateľné, aby neplnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti (navyše „potvrdenej“ i konkrétnym súdnym rozhodnutím) v konečnom dôsledku viedlo k zníženiu výživného. Presne k tomuto však dotknutá odvolacia námietka otca smeruje. Údajné nedostatky (podľa otcovej rétoriky až „nezmyselnosť“) pri nariadení a vedení predmetnej exekúcie mal (resp. má) otec možnosť namietať bezprostredne v rámci exekučného konania, v ktorom mu príslušné zákonné normy - ako osobe povinnej - priznávajú viaceré právne inštitúty na obranu pred nedôvodnou exekúciou, vrátane jej trov.

20. Hoci výdavky rodiča, ktorý dieťa nemá zverené do osobnej starostlivosti, na realizáciu stretnutí s týmto dieťaťom nemožno hodnotiť ako súčasť výživného, je nevyhnutné ich zahrnúť do opodstatnených výdavkov, ktoré majú vplyv na výšku výživného. Stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá zverené do osobnej starostlivosti/s ktorým nevyrastá v spoločnej domácnosti, je totiž prioritne právom dieťaťa a predstavuje súčasť jeho odôvodnených potrieb, ktorú uspokojuje práve tento „druhý rodič“. 21. Nejde pritom iba o náklady spojené bezprostredne s pobytom maloletého u tohto rodiča, resp. s aktivitami počas spoločne stráveného času, ale aj o výdavky na „prepravu“ maloletého na dané stretnutia. V prípade väčších vzdialeností sa jedná o pomerne významnú položku. Pri príjmovo nižších skupinách obyvateľstva, do ktorej otec aktuálne patrí, predstavuje väčšiu vzdialenosť už vzdialenosť okolo 70 km. Najmä, ak je nutné zohľadniť, že takýto rodič necestuje pri každom stretnutí len dva krát s dieťaťom, ale aj dva krát sám, aby dieťa prevzal a po návrate zo stretnutia zas vrátil do jeho bydliska. Nehovoriac o tom, že počas pobytu maloletého dieťaťa u „druhého rodičia“ tento rodič nielen zabezpečuje bezprostrednú osobnú starostlivosť so všetkými súvisiacimi výdavkami, ale zároveň platí rodičovi, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, výživné, hoci tomuto rodičovi v danom období priame výdavky na maloletého nevznikajú.

22. Aj pri vyhodnotení dopadu týchto nesporne existujúcich a z pohľadu otca viac než relevantných výdavkov je nutné mať na zreteli charakter súdenej veci (rozoberaný už v bode 14. tohto odôvodnenia). To znamená fakt, že v jej rámci nedochádza k prvému určeniu výživného, ale „len“ k posúdeniu zmeny pomerov oproti predošlému rozhodovaniu o výživnom. Hoci aktuálny rozsah stretnutí otca s maloletým N. je väčší ako v predchádzajúcom období, nejde v danej spojitosti svojou povahou o „úplne nový“ výdavok. S prihliadnutím na nárast, i keď iba mierny, príjmu otca nejedná sa o okolnosť spôsobujúcu zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Zároveň je nevyhnutné zohľadniť tiež celkový nárast odôvodnených potrieb maloletého N. z dôvodu postupného rastu a najmä nástupu do predškolského zariadenia, s ktorým

- ako správne konštatoval už okresný súd - sú nepochybne spojené vyššie výdavky; čo napokon nespochybňuje ani otec.

23. Napriek ostatne uvedenému krajský súd práve z titulu opodstatnených (a rozhodne nie zanedbateľných) výdavkov na strane otca v súvislosti so zabezpečovaním stretnutí s maloletým považuje aktuálne určené (neznížené) výživné otca za „kriticky hraničné“. Toto konštatovanie je čiastočne významným aj do budúcnosti. Pri posudzovaní eventuálneho návrhu na zvýšenie výživného podaného v blízkom období bude preto potrebné veľmi dôsledne a konkrétne vyhodnotiť práve tieto súvislosti.

24. Okresný súd vecne správne rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania. Rovnako aj v odvolacom štádiu platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 52 , keďže takéto právo mu nevyplýva z osobitného ustanovenia Civilného mimosporového poriadku a ani z osobitných okolností súdenej veci (§ 55 .

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.