Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-254-2013.pdf
PDF · 67.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Er/254/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Mesto Partizánske, IČO: 00 310 905, so sídlom Partizánske, Námestie SNP 212/4, zast. JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so sídlom Lučenec, Haličska cesta 3200, proti povinnému: U. F., O.. XX.XX.XXXX, bytom P., o vymoženie 18,90 € s príslušenstvom,
rozhodol:
I.Exekúciu zastavuje.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Fogtovi trovy exekúcie v sume 39,83 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
1. Oprávnený sa návrhom zo dňa 08.03.2013 domáha vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie sumy 18,90 € s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 1620077869/2011 zo dňa 15.02.2011 vydaný Mestom Partizánske, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01.12.2011. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Fogtovi (ďalej len "súdny exekútor").
2. Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.07.2018 oznámil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súdny exekútor si náhradu trov exekúcie uplatnil vo výške 39,83 €.
3. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku /ďalej len "EP"/, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len ZoKR/, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
7. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
8. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
9. Z výpisu z Obchodného vestníka súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/136/2018 zo dňa 22.05.2018 bol na majetok dlžníka (povinného) vyhlásený konkurz, bol ustanovený správca B.F.B správcovská, v.o.s., so sídlom Piešťanská 25, 915 01 Nové Mesto nad Váhom a bolo rozhodnuté o oddlžení dlžníka (povinného). Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod č. 102/2018 dňa 29.05.2018.
10. Keďže na majetok povinného, ktorý je fyzickou osobou, bol vyhlásený konkurz a vo veci sa vymáha pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (§ 166a ods. 1 písm. a/ ZoKR), a zákon o konkurze a reštrukturalizácií je osobitným predpisom v zmysle § 57 ods. 2 EP, tak súd podľa § 57 ods. 2 EP a § 167f ods.2 ZoKR rozhodol o zastavení exekúcie.
11. Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 3 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
13. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
15. Vzhľadom na to, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 3 EP tak, že priznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému.
16. Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov konania nasledovne:
Minimálna odmena súdneho exekútora podľa § 14 vyhl. MS 288/1995 Z.z.: Spolu ................................................................................................................................33,19 € 20% DPH zo sumy 33,19 €.................................................................................................6,64 € Celkom..............................................................................................................................39,83 €
17. Súd po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie a predloženého exekučného spisu dospel k záveru, že súdny exekútor má právo na náhradu trov v sume 39,83 €, ktoré pozostávajú z: minimálnej odmeny exekútora vo výške 33,19 € + dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 33,19 € + 6,64 € = 39,83 €.
18. Spolu teda súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 € vrátane DPH.
19. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
20. Podľa 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. O nároku na náhradu trov exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP a contrario s poukazom na § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, keď dospel
k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť exekúcie a následný dôvod jej zastavania (podľa osobitného predpisu) nikomu z týchto účastníkov konania nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená. Rozhodovať samostatne o výške náhrady trov exekučného konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia už nie je potrebné s ohľadom na skutočnosť, že súd rozhodol, že žiaden z týchto účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.