Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-180-2017.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/180/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č.44/a, IČO: 35 815 256, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: O. L., I.. XX.X.XXXX, G. Z. O. N., W. X, v konaní o zaplatenie sumy 382,57 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 382,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 29.7.2014 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.7.2017 domáhal zaplatenia peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že do rodinného domu, ktorého je žalovaný spoluvlastníkom, dodával v období od 19.11.2013 do 11.6.2014 zemný plyn, ktorého cenu vyúčtoval faktúrou, ktorá nebola zaplatená. Zmluva o dodávke plynu bola uzavretá s W. L., ďalšou spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorá dňa 12.8.2013 umrela. Žalovaný faktúru vystavil na meno W. L. z dôvodu, že mu jej úmrtie oznámené nebolo a žalovaný novú zmluvu s dodávateľom plynu neuzavrel.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
7. Z listu vlastníctva č.XXXX súd zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu súp.č.XXXX stojaceho na parcele č.XXXX/X v katastrálnom území M. W., obec N.Š. - M., okres N. R. v rozsahu 1 v pomere k celku, na základe titulu nadobudnutia - dedičského rozhodnutia D 1592/84. Ďalším spoluvlastníkom taktiež v rozsahu 1 v pomere k celku je W. L., L..U., nar.X.X.XXXX, na základe titulu nadobudnutia - kúpnej zmluvy R II.424/69.
8. Z prihlášky na odber plynu od Slovenského plynárenského priemyslu š.p., odštepného závodu Košice súd zistil, že W. L. sa prihlásila na odber zemného plynu do vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Plynomer bol namontovaný dňa 21.12.1994 a umiestnený v pivnici domu.
9. Z vyúčtovacej faktúry č. 7414868668 zo dňa 14.7.2014, splatnej dňa 28.7.2014 súd zistil, že žalobca vyúčtoval W. L. za fakturačné obdobie od 19.11.2013 do 11.6.2014 cenu za odber plynu vo výške 673,57 EUR. Súčasť faktúry tvorí prehľad zaplatených preddavkových platieb za uvedené obdobie. W. L. bola povinná platiť preddavkové platby vo výške 97 EUR mesačne, pričom zaplatila tri preddavky spolu vo výške 291 EUR. Po započítaní zaplatených preddavkových platieb žalobca vyúčtoval nedoplatok vo výške 382,57 EUR.
10. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 140/1979 Zb. o dodávke vykurovacích plynov obyvateľstvu, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o dodávke vykurovacích plynov zo siete je uzavretá potvrdením prihlášky na odber vykurovacích plynov zo siete (ďalej len "prihláška") dodávateľom; odberateľ dostane jedno vyhotovenie potvrdenej prihlášky.
11. Podľa § 4 ods.1 cit. vyhlášky, prihláška musí byť riadne vyplnená a vlastnoručne podpísaná odberateľom a vlastníkom (správcom) nehnuteľnosti.
12. Podľa ust. § 96 ods.8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, účinného od 1.9.2012, zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi plynu a odberateľmi plynu podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany dodávateľa plynu zabezpečenie dodávky plynu, ako aj prepravy plynu a distribúcie plynu a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke plynu podľa tohto zákona.
13. Podľa ust. § 47 ods.8 citovaného zákona, zmluvou o združenej dodávke plynu sa dodávateľ plynu zaväzuje dodávať plyn odberateľovi plynu v dohodnutom množstve, zabezpečiť distribúciu plynu do odberného miesta odberateľa plynu vrátane súvisiacich služieb a prevziať zodpovednosť za odchýlku odberateľa plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu cenu za dodaný plyn a súvisiace služby.
14. Podľa ust. § 82 ods.1 a/ bod.2. citovaného zákona, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.
15. Podľa ust. § 82 ods.2 citovaného zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
16. Podľa ust. § 82 ods.3 citovaného zákona, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom plynu a W. L. ako odberateľom plynu bola dňa 21.12.1994 uzavretá zmluva o dodávke plynu a to potvrdením prihlášky na odber vykurovacích plynov zo siete, v súlade s vyššie cit.ust. § 2 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 140/1979 Zb. o dodávke vykurovacích plynov obyvateľstvu, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobca sa na základe tejto zmluvy zaviazal dodávať zemný plyn do domácnosti odberateľky na dojednané odberné miesto v rodinnom dome na W. U..Č..X O. N.. Uvedená zmluva ostala v platnosti aj po prijatí nových zákonov o energetike, vrátane doposiaľ posledného zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.9.2012. Podľa ust. § 96 ods.8 tohto zákona sa totiž zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi plynu a odberateľmi plynu podľa doterajších predpisov považujú za zmluvy o združenej dodávke plynu podľa tohto zákona. Základné práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajú z ust. § 47 ods.8 cit.zákona, v zmysle ktorého
bol žalobca ako dodávateľ plynu povinný dodávať plyn W. L. ako odberateľovi plynu v dohodnutom množstve, zabezpečiť distribúciu plynu do odberného miesta odberateľa plynu vrátane súvisiacich služieb a W. L. bola povinná zaplatiť žalobcovi cenu za dodaný plyn a súvisiace služby.
18. Predmetná zmluva bola platná až do úmrtia odberateľky W. L., ku ktorému podľa tvrdenia žalobcu došlo dňa 12.8.2013. Žalobca však o úmrtí druhej zmluvnej strany vedomosť nemal. Preto naďalej do odberného miesta dodával zemný plyn aj v rozhodnom období od 19.11.2013 do 11.6.2014 a na meno pôvodnej odberateľky vystavil aj vyúčtovaciu faktúru za uvedené obdobie.
19. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu v zmysle ustanovenia § 82 ods.1 a/ bod.2. zákona č.251/2012 Z.z., ktoré za neoprávnený odber plynu považuje aj odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.
20. V prípade neoprávneného odberu plynu citovaný zákon v ust. § 82 ods.2 a 3 priznáva dodávateľovi plynu právo na náhradu skutočne vzniknutej škody.
21. Čo sa týka danosti vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v tomto spore, súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že za situácie, kedy pôvodná odberateľka W. L. umrela a teda, žalobca si nemôže tento nárok uplatniť voči nej, je namieste, aby bol tento nárok uplatnený voči osobe, ktorá je ďalším spoluvlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej sa zemný plyn dodával.
22. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.41 Cob 122/2013 zo dňa 30.10.2013, podľa ktorého nie je povinnosťou dodávateľa plynu zisťovať, kto skutočne odoberal plyn bez zmluvného vzťahu a teda, či nehnuteľnosť reálne užíval a plyn odoberal jej vlastník, resp. iný subjekt napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom, t.j. bez zmluvy s dodávateľom.
23. V danej veci mal súd z listu vlastníctva č.XXXX za preukázané, že žalovaný v rozhodnom období bol (a aj v súčasnosti je) podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 1 v pomere k celku. Žalovaný je preto nepochybne v spore vecne pasívne legitimovaným subjektom. Z vyúčtovacej faktúry mal súd za preukázané, že dokonca aj po smrti pôvodnej odberateľky W. L., boli v rozhodnom období uhradené tri preddavkové mesačné platby vo výške 97 EUR (dňa 16.12.2013, dňa 22.1.2014 a dňa 28.2.2014), spolu vo výške 291 EUR.
24. Čo sa týka výšky škody za neoprávnený odber, súd sa stotožňuje so žalobcom, že škoda spočíva v majetkovej ujme, ktorá mu vznikla, t.j. v hodnote, o ktorú došlo k zmenšeniu jeho majetku. Táto hodnota nepochybne predstavuje cenu zemného plynu, ktorá bola určená vo vyúčtovacej faktúre po zistení skutočného odberu plynu za príslušné fakturačné obdobie. Žalobca vo faktúre určil správne nedoplatok vypočítaním rozdielu medzi cenou stanovenou na základe skutočného odberu plynu a súčtom prijatých platieb z preddavkov za celé obdobie od začiatku fakturačného obdobia do dňa odpočtu skutočného odberu plynu. vypočítať rozdiel medzi cenou stanovenou na základe skutočného odberu plynu a súčtom prijatých platieb z preddavkov za celé obdobie od začiatku fakturačného obdobia do dňa odpočtu skutočného odberu plynu.
25. Keďže žalovaný výšku uplatneného nároku nespochybnil a nepreukázal, že by cenu za dodaný plyn podľa vyúčtovacej faktúry resp. škodu, ktorá vznikla v dôsledku neoprávneného odberu plynu zaplatil, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 382,57 EUR.
26. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 29.7.2014 až do zaplatenia.
27. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje osobitný predpis.
28. Podľa ustanovenia § 3 citovaného Nariadenia vlády SR, v znení účinnom od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Splatnosť pohľadávky žalobcu je zrejmá z vyúčtovacej faktúry, ktorá bola splatná dňa 28.7.2014. Žalovaný sa prvýkrát do omeškania dostal dňom nasledujúcim po splatnosti predmetnej faktúry, t.j. dňa 29.7.2014. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania od uvedeného dátumu, súd žalobe vyhovel. Výšku úrokov z omeškania si žalobca uplatnil v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,15 %; po zvýšení o 5 perc.bodov je vo výške 5,15 %. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal žalobcovi v súlade s žalobou.
30. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).