Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/74/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcov: 1. Y. T., B.. XX.X.XXXX, O. X. S. XXX/XX, XXX XX W., X.R. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. S. XXX/XX, XXX XX W., X. L. T., B.. XX.X.XXXX, O. X. S. XXX/XX, XXX XX W., všetci právne zatúpení: JUDr. Darina Solárová, advokátka so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášiková 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hric, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslavova 10625/26B, Martin, 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21 , 040 01 Košice, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 9.6.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok o zamietnutí žaloby a o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

Zrušuje rozsudok o zamietnutí žaloby a o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobcovia žiadali určiť, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. Kapušany. Vyslovil, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vychádzal zo skutkového zistenia, že „...Žalobcovia a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 22.6.2012 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaný v 1. rade ňou poskytol žalobcom úver na bývanie vo výške 30.000 €. V časti I. bode 1 bola dohodnutá úroková sadzba fixná na 3 roky vo výške 5,89 % p.a.. Žalobcovia sa zaviazali úver splácať v mesačných splátkach po 193,47 € po dobu 24 rokov. Zabezpečenie úveru sa spomína v časti I. „Základné podmienky“ v bode 2 v tom zmysle, že banka poskytne dlžníkov úver po uzatvorení zmluvy o zriadení záložného opráva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, k.ú. Kapušany, čo je v zmluve konkretizované a takisto v časti V. „Zabezpečenie“, kde sa uvádza, že pohľadávka bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na základe zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou v 2. rade. V uvedenej časti sa takisto uvádza, že ak dlžník nesplatí v čase dohodnutom v základných podmienka pohľadávku alebo jej časť, má banka právo realizovať zabezpečenie v súlade s ustanoveniami VOP, osobitne v ten istý deň, teda 22.6.2012 žalobkyňa v 2. rade a žalovaný v 1. rade uzavreli aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá je konkretizovaná v časti II. a predstavovala rodinný dom a priľahlé parcely, pričom zmluva bola uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Záložné právo vzniklo

jeho vkladom do katastra nehnuteľností pod č. P. XXXX/XX. Keďže žalobcovia úver riadne nesplácali, žalovaný v 1. rade listom zo dňa 26.8.2015 úver zosplatnil ku dňu 25.8.2015 v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a Splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 a zároveň ich vyzval na zaplatenie sumy vo výške 31.900 €.Žalovaný v 2. rade v Oznámení o dobrovoľnej dražby PDS č. XXX/X-XXXX uviedol dátum, čas a miesto konania dražby nehnuteľností. Podľa znaleckého posudku č. 12/2011 vyhotoveného znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, N.. H. U., dňa 14.12.2011 bola stanovená všeobecná hodnota sporných nehnuteľností vo výške 61.500 €.“.

2. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 151a ods. 1, § 151b ods. 1, § 151j ods. 1, § 151m,d ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, § 3 ods. 6, § 7 ods. 1,2, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

3. V nadväznosti na citované ustanovenia a v súvislosti so žalobcami vznesenou námietkou legitimity inštitútu dobrovoľnej dražby, potrebou jej súdnej kontroly a ochranou obydlia, teda rozpornosť s Ústavou Slovenskej republiky a európskou judikatúrou, súd prvej inštancie uviedol, že záložné právo je legitímnym právnym inštitútom, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Nezistil, aby právne normy upravujúce dobrovoľnú dražbu boli v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a naviac, záver o protiústavnosti konkrétnej právnej normy by mohol rozhodnúť jedine Ústavný súd Slovenskej republiky. Nestotožnil sa s názorom žalobcov, že dražbou by bolo porušené ich ústavné právo na ochranu obydlia garantované Čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, keďže tento článok poskytuje ochranu predovšetkým pred neoprávneným vstupom do obydlia a nie zotrvanie občana v určitom obydlí. Mal za to, že žalobe nie je možné vyhovieť len preto, že predmetom zálohu je obydlie žalobcov, naviac, ak záložné právo bolo zriadené na základe individuálne dojednanej záložnej zmluvy, pričom žalobcovia nepopierajú vznik zabezpečovanej pohľadávky a netvrdia ani jej zánik. Konštatoval, že irelevantné je v predmetnom konaní skúmať prejudiciálne existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve. Súd prvej inštancie zdôraznil, že súčasná právna úprava dáva spotrebiteľovi možnosť brániť sa voči nekalým postupom a neprijateľným zmluvným podmienka formou určovacích žalôb alebo žalôb na splnenie konkrétnych povinností a nemožno rozhodnutím súdu vo veci samej nahrádzať predbežné opatrenie, lebo také rozhodnutie by bolo prakticky nevykonateľné a zasahovalo by do práv toho, voči komu smeruje bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o právach a povinnostiach účastníkov. Teda, aby bola s konečnou platnosťou doriešená otázka platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, v zmysle ktorého si ten

- ktorý účastník realizuje svoje právo.

4. Za neopodstatnenú považoval súd prvej inštancie argumentáciu žalobcov potrebou súdnej ochrany a judikovania výšky pohľadávky. Prípadne porušenie práv by totižto podľa záverov súdu prvej inštancie mohli žalobcovia napadnúť v lehote 3 mesiacov od príklepu žalobou o neplatnosť dražby.

5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval aj zachovanie ústavného princípu primeranosti s poukazom na vysoký dlh žalobcov, predstavujúci 31 000 eur, čo porovnal s hodnotou založeného domu a pozemku, teda sumou asi 46 000 eur. Konštatoval, že výšku dlhu by zásadne neovplyvnilo ani posúdenie prípadných neprijateľných zmluvných podmienok ohľadom poplatku, ktorú skutočnosť však považoval za irelevantnú. Konštatoval, že žalobcovia tiež disponujú dostatočne efektívnym inštitútom na ochranu svojich práv v podobe možnosti požiadať o nový znalecký posudok podľa § 12 ods. 5, 6 zákona č. 527/2002 Z. z., prípade v podobe žaloby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. . Dospel k záveru, že záložné právo má žalovaný zriadené v súlade so zákonom a na základe platnej záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, že v súčasnosti ide o obydlie žalobcov. Mal za to, že ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne, teda žeby každá dražba bytu bola porušením ústavného práva na ochranu obydlia, keďže neoprávnený zásah do obydlia je zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa, čo konštatoval s odkazom na nález Ústavného súdu SR N.. Ú. XX/XXXX z 10.7.2001. Uzavrel, že prípadný neoprávnený zásah do obydlia žalobcov by bolo možné vyhodnotiť až po tomto zásahu, teda po dobrovoľnej dražbe. Napriek tomu konštatoval, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je uhradzovacia funkcia záložného práva a vzhľadom na to, že žalobcovia nie sú schopní svoj dlh vyrovnať, nemožno ju považovať za nie nevyhnutné a neprimerané opatrenie.

6. Poukazom na uznesenie Ústavného súdu L..Ú. XX/XXXX ako aj N. Ú. XXX/XXXX dospel súd prvej inštancie k záveru, že ani Ústavný súd nespochybňuje ústavnosť dobrovoľnej dražby pri dodržaní určitých zásad. Ich prípadné porušenie však bude možné zistiť až pri samotnej dražbe, preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

7. Vo vzťahu k princípu ultima ratio súd prvej inštancie konštatoval, že tento princíp bol naplnený, keďže žalobcovia napriek tomu, že deklarovali vôľu splácať dlh v splátkach po 120 eur mesačne po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, neuhradili ani časť dlhu, pričom pred samotným zosplatnením úveru boli v omeškaní viac ako 454 dní. Žalobcovia pritom v konaní neuviedli ani nepreukázali dôvody, prečo prestali plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, od kedy do kedy trval stav neumožňujúci splácať úver, resp. či tento stav naďalej trvá. Konštatoval tiež, že zo strany žalovaného v 1. rade došlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru, keďže žalobcovia nepopreli tvrdenie žalovaného v 1. rade o existencii a výške ich splatného dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške cca 3 000 eur.

8. Vo vzťahu k námietke žalobcov týkajúcej sa spôsobilosti žalobcu v 3. rade uzavrieť zmluvu o úvere súd prvej inštancie uviedol, že samotná skutočnosť, že žalobca v 3. rade navštevoval osobitnú školu a poberá invalidný dôchodok ešte neznamená, že nie je svojprávny.

9. Dôvod pre zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade (správne žalobcom v 1. a 3. rade, poznámka odvolacieho súdu) vzhliadol súd prvej inštancie v nedostatku ich aktívnej vecnej legitimácie, keďže nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej sa záložné právo viaže, je len vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade a záložnú zmluvu uzavrela iba táto žalobkyňa.

10. Zamietnutie žaloby voči žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie zdôvodnil jeho nedostatkom pasívnej legitimácie, keďže tento nie je nositeľom žiadneho záložného práva, teda nie je možné mu zakázať ani jeho výkon. Naviac, žalovaný v 2. rade nemá uzavretú žiadnu zmluvu o výkone záložného práva so žalovaným v 1. rade, keďže medzi nimi došlo k rozviazaniu rámcovej zmluvy o spolupráci.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

12. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobcovia. Nesúhlasili s tvrdením, že predmetná žaloba bola podaná z troch dôvodov, a to pre neprijateľné zmluvné podmienky, nedodržanie princípu primeranosti a spochybňovanie samotného inštitútu dobrovoľnej dražby, keďže zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobcovia namietali aj výrazné podhodnotenie nehnuteľnosti, neprijateľné zmluvné podmienky, teda skutočnosť, že výkonom záložného práva vymôže žalovaný v 1. rade viac, než na čo má nárok, nie individuálne dojednanou zmluvou o zriadení záložného práva, skutočnosťou, že dražba nie je v tomto prípade nevyhnutným opatrením. Trvali na tom, že u žalobkyne v 2. rade absentovala vôľa uzavrieť záložnú zmluvu. Namietali tiež, že znalecký posudok, z ktorého súd vychádzal pri vyhotovení rozsudku vyhotovil súdny znalec finančne prepojený z dražobníkom, pričom sa ani nevysporiadal s tvrdením žalobcov, že nehnuteľnosti sú podhodnotené. Namietali porušenie princípu rovnosti zbraní, ak súd prvej inštancie vychádzal len zo znaleckého posudku, ktorý žalobcovia napádajú. Poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. N. Ú. XX/XXXX namietali žalobcovia neprimeranosť opatrenia použitého na dosiahnutie legitímneho cieľa, predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala záujem úver splácať, má príjem, hnuteľný majetok, preto výkon záložného práva nie je možné hodnotiť ako nevyhnutné a primerané opatrenie. Vo vzťahu k výhradám súdu prvej inštancie voči petitu žaloby odvolatelia uviedli, že spotrebiteľom hmotné právo inú možnosť ani nepriznáva.

13. Žalobcovia v odvolaní namietali aj porušenie princípu rovnosti zbraní a neobjektivitu pri zadovažovaní si dôkazov, ich vyhodnocovaní. Podľa názoru žalobcov bolo povinnosťou súdu predvolávať žalovaných a tiež zisťovať, prečo žalobcovia prestali úver splácať. Bolo možné prizvať súdneho znalca na posúdenie skutočnej hodnoty nehnuteľnosti, vyžiadať si dražobný spis a hlavne ex offo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky úverovej zmluvy. Za nedostatočné vysporiadanie sa s tvrdením žalobcov považovali žalobcovia skutočnosť, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s ich tvrdením, že úver nemohol byť zosplatnený. Trvali na tom, že so žalovaným v 1. rade nedohodli zmluvne zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, tak ako to vyžaduje § 565 Občianskeho zákonníka, preto nemohlo dôjsť k zosplatneniu úveru a nie je možné predmetné nehnuteľnosti ani dražiť.

14. Vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade odvolatelia uviedli, že práve žalovaný v 2. rade mal byť poverený vykonaním dražby a nič na tom nemení ani skutočnosť, že došlo k ukončeniu spolupráce zo žalovaným v 1. rade. Poukazom na § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách žalobcovia mali za to, že konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa musia zúčastniť všetky osoby, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách označuje za účastníkov konania.

15. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie sa doposiaľ nevysporiadal s ich návrhom na podanie prejudiciálnych otázok Ústavnému súdu Slovenskej republiky a o tomto návrhu do dnešného dňa ani žiadnym spôsobom nerozhodol. Za podstatné považovali žalobcovia to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami v úverovej zmluve, aj keď tieto boli namietané. Trvali na tom, že výkonom záložného práva by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov, teda by došlo k porušeniu Čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

16. K odvolaniu žalobcov sa žalovaný v 1. a 2. rade nevyjadrili.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúcej v súlade s § 378 a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením.

18. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého však dospel k neúplným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj predčasný právny záver.

19. Odvolací súd sa nestotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že právne irelevantným je prejudiciálne skúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve. Práve takéto dôsledné preskúmanie by mohlo vyvodiť záver o neprimeranosti opatrenia zvoleného žalovaným v 1. rade, teda nedodržanie princípu proporcionality. V záujme zachovania ústavnosti nie je možné totižto prehliadnuť, že inštitút dobrovoľnej dražby je najväčším zákonom prípustným zásahom do práva na súkromie a ochranu obydlia zaručených článkom 20 Ústavy SR. Pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Výkon práva má v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb.

20. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd nestotožňuje ani so závermi súdu prvej inštancie, že ochranu svojich práv môžu žalobcovia dosiahnuť po uskutočnení dobrovoľnej dražby žalobou o jej neplatnosť v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Za efektívny prostriedok ochrany je totižto možné považovať aj žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia o dočasné sa zdržanie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Vychádzajúc z hmotného práva, ak záložná zmluva z hľadiska jej platnosti v esenciálnej časti obstojí, v prípade neprimeraného mimosúdneho výkonu záložného práva prichádza do úvahy ochrana návrhom na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Rozsudok o uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva pritom nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci. Ak okolnosti prípadu totižto umožňujú prijať záver o opodstatnenosti a primeranosti výkonu záložného práva, rozsudok o povinnosti zdržať sa takéhoto výkonu nepredstavuje pri zmene okolností prekážku rozsúdenej veci. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby je rozhodujúce to, v akom štádiu sa výkon záložného práva nachádza a čí uplatneným nárokom je možné poskytnúť žalujúcej strane sporu ochranu práva, ktoré je ohrozené (§ 137 písm. a), c) CSP, porovnaj aj komentár zákona č. 527/2002 Z.z. , vydavateľstvo Wolters Kluwer, autori Milan Budjač, Janka Gibaľová, Peter traka, Jarmila Lazíková).

21. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podcenil preventívnu funkciu súdu spočívajúcu v súdnej kontrole dôvodnosti realizácie dobrovoľnej dražby. Predmetom

takejto kontroly je kontrola zmluvných podmienok, ktoré by mohli byť neprijateľné. Výsledkom takéhoto prieskumu je posúdenie, či sa zamýšľanou dražbou neporuší právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Nerozhoduje pritom výška plnenia z neprijateľnej podmienky, keďže dražba na plnenie z neprijateľnej podmienky je absolútne neprijateľná, bez ohľadu na výšku plnenia. V prípade, že neprijateľné klauzuly neparticipovali na spustení procesu výkonu záložného práva, bude nemenej dôležitou aj otázka, či je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné dražbu vykonať. V súvislosti s týmto konštatovaním považuje odvolací súd za dôvodné odvolacie námietky žalobcov spočívajúce v existencii uspokojenia pohľadávky žalovaného v 1.rade iným spôsobom, než výkonom záložného práva.

22. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcov za čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zrušil v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

23. Súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému v 2. rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, s čím sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu. Žalovaný v 2. rade je len vykonávateľom záložného práva patriaceho žalovanému v 1. rade, v dôsledku čoho sa riadi pokynmi žalovaného v 1. rade a k výkonu by mohol pristúpiť len tých práv, ktoré sú priznané žalovanému v 1. rade.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že u žalobcov v 1. a 3. rade nie je daná aktívna vecná legitimácia. Svojej ochrany proti výkonu záložného práva sa totižto môže domáhať každá dotknutá osoba. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti osobitne zdôraznenú ochranu v prípade, že zálohom je obydlie záložcu a tiež v prípade chránených osôb, ktoré závery súdu prvej inštancie nepovažoval odvolací súd za správne.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť aj splnenie zákonných predpokladov zosplatnenia spotrebiteľského úveru poskytnutého žalobcom v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Touto otázkou sa súd prvej inštancie detailnejšie nezaoberal a iba konštatoval platné a účinné zosplatnenie úveru vzhľadom na existenciu už splatného dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru..

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda vysporiadať sa s platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo všetkých zo zákona prichádzajúcich do úvahy aspektov a tým ex lege aj s platnosťou/neplatnosťou záložnej zmluvy, čo by malo priamy vplyv na postup podľa § 151j Občianskeho zákonníka a zákona o dobrovoľných dražbách.

25. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .