Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-44-2017.pdf
PDF · 154.14 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobkyne: E.. V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, V., práv. zast.: JUDr. Marek Giba, advokát, Hviezdoslavova 1234/4, Trebišov, proti žalovanej: Mgr. U. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, V., práv. zast. JUDr. Jozef Sabó, advokát, Obchodná 187/6, Sečovce, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy XXX,XX Eur zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu X.XXX,XX Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu XX,XX% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
IV. Žalovaná je povinná zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Trebišov súdny poplatok za žalobu vo výške XXX,XX Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáha voči žalovanej zaplatenia sumy X.XXX,- Eur titulom náhrady škody. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu č. s. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/X v k.ú. V., zapísaného na LV č. XXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. V. zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok parc. reg. „C" č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX záhrady o výmere XXX m2 a stavba (rodinný dom) č. s. XXXX na parc. č. XXXX. Na pozemku žalovanej, na parc. č. XXXX rastie strom - orech vlašský, vzdialenosť okraja jeho kmeňa od okraja obvodnej steny domu žalobkyne je XXX cm. Konáre stromu narážajú do jej rodinného domu, poškodzujú omietku. Strom prevyšuje rodinný dom a koruna stromu je podstatne bližšie k domu ako jeho kmeň. Na Okresnom súde N. je vedené konanie sp. zn. XC/XXX/XXXX, v ktorom sa žalobkyňa domáha voči žalovanej ochrany vlastníckeho práva z titulu poškodzovania rodinného domu orechom žalovanej. Pod vplyvom súdneho konania žalovaná dala čiastočne orezať strom, čo problém nevyriešilo. Strom zatieňuje fasádu domu, bráni prenikaniu slnečného svetla, obmedzuje prúdenie vzduchu, následkom čoho je zatienená časť fasády viditeľne viac zasiahnutá plesňou a riasami ako iné časti obvodových stien rodinného domu. Okrem toho, že dochádza k poškodzovaniu majetku žalobkyne tvorbou rias a plesňami, dochádza i k mechanickému poškodzovaniu, keďže konáre a listy stromu narážajú do stien, čím ich odierajú a špinia. Došlo i k preliačeniu omietkovej škrupiny. Žalovaná totiž zbiera plody tak, že ich obíja palicou, čím dochádza k poškodzovaniu omietky. Žalobkyňa má záujem, aby omietka domu v časti, ktorá je zasiahnutá orechom žalovanej, bola v rovnakom stave ako zvyšné steny. Z uvedeného dôvodu dala vyhotoviť cenovú ponuku na opravu fasády u dvoch nezávislých dodávateľov a cena opravy predstavuje X.XXX,- Eur, ktorá suma predstavuje škodu, náhrady ktorej sa domáhala žalobkyňa od žalovanej.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručila dňa XX.XX.XXX7, žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť dôvodiac, že žalobkyni (svojej neteri) nespôsobila žiadnu škodu. Nárok uplatnený žalobkyňou považuje za tendenčný s cieľom vyvolať ďalší súdny spor. Strom - orech vlašský, ktorý mal zapríčiniť škodu na rodinnom dome žalobkyne zasadili ešte rodičia žalovanej, ktorí sú i starými rodičmi žalobkyne a je starý minimálne XX rokov. Nikdy nikomu nevadil, nikto sa nesťažoval. Problémy nastali, keď sa žalobkyňa stala vlastníčkou domu. Namietala výšku škody, ktorá vychádza len zo žalobkyňou predložených cenových ponúk na opravu. Z cenových ponúk nevyplýva, či fasáda vyžaduje opravu uvedenú v cenovej kalkulácii a či vôbec k jej poškodeniu došlo. Aj keď vo veci vedenej pod sp. zn. XC/ XXX/XXXX bol vypracovaný znalecký posudok, z neho nevyplýva, že by strom mal spôsobiť žalobkyni škodu. Navrhla vyčkať do právoplatného ukončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/X014. Ako dôkaz navrhla vykonať ohliadku predmetu sporu za prítomnosti strán. Ďalšie návrhy na dokazovanie nemala.
3. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX poukázala na vypracovaný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX na základe Uznesenia Okresného súdu N.v sp. zn. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a ktorý preukazuje, že strom spôsobil škodu na dome žalobkyne. Táto skutočnosť vyplýva i zo zápisnice z pojednávania v uvedenej veci, Znaleckého posudku č. X vypracovaného N. Y. W. Z. zo dňa XX.XX.XXXX, z výsluchu znalca a fotodokumentácie, ktoré boli súdu predložené v uvedenej právnej veci. Žalobkyňa predložila i ďalšiu fotodokumentáciu poškodenia omietky na dome žalobkyne.
4. Žalovaná v duplike doručenej súdu XX.XX.XX17 zotrvala na svojom stanovisku tvrdiac, že orech nezasadila žalovaná, ale jej predkovia. Nikto sa v minulosti nesťažoval, aby strom spôsoboval škodu na nehnuteľnosti. Nárok žalobkyne preto nemôže byť oprávnený. Opätovne vykonať ako dôkaz ohliadku a výsluch znalca, ktorý znalecký posudok vypracoval (podľa jej tvrdenia na požiadanie žalobkyne).
5. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu XX.XX.XXXX žalobkyňa uviedla, že si dala vypracovať súkromný znalecký posudok, v ktorom znalec vyčíslil škodu spočívajúcu v nákladoch na opravu fasády v sume X.XXX,XX Eur. Uviedla, že v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktorou sa žalobkyňa domáhala ochrany vlastníckeho práva, keďže orech žalovanej poškodzoval a znečisťoval fasádu a strechu rodinného domu žalobkyne, preto sa domáhala odstránenia stromu, mala plný úspech. Žalovaná v zmysle právoplatného rozhodnutia dala nakoniec strom odstrániť. Znalecký posudok predložený v konaní vo veci XC/XXX/XXXX jednoznačne potvrdil, že orech spôsoboval poškodzovanie domu žalobkyne. Túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní aj znalec, keď uviedol, že jediná možnosť ako eliminovať negatívne vplyvy stromu na dom žalobkyne, je jeho výrub.
6. Z predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. X. Z., Z., znalcom v odbore stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že na žiadosť žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX bol vypracovaný súkromný znalecký posudok. Úlohou znalca bolo stanoviť výšku škody na fasáde rodinného domu na parc. č. XXXX/X, k. ú. V., od stromu - orecha na parc. XXXX, k. ú. V., objektivizovať výšku nákladov na odstránenie následkov predmetnej udalosti od jej vzniku až po ukončenie všetkých potrebných úkonov. Rodinný dom sa nachádza v Meste V. na parc. XXXX/X, k. ú. V.. Strom, ktorý bol v čase ohliadky už odstránený sa nachádzal pri fasáde rodinného domu na parc. č. XXXX, k. ú. V.. Predmetom posudku je určenie výšky škody, znečistenia a poškodenia fasády rodinného domu súp. č. XXXX v čase ohliadky neexistujúceho orecha. Podľa údajov uvedených v posudku miestna ohliadka spojená s miestnym šetrením bola vykonaná dňa XX.XX.XXXX za účasti Ing. X. Z., znalca a Ing. V. A., žalobkyne. Na rodinnom dome žalobkyne súp. č. XXXX, k. ú. V. sa v r. XXXX realizovalo kontaktné zateplenie domu a nová povrchová úprava fasády silikónovou omietkou točenou, hrúbky zrna X,X mm. V čase realizácie, až do r. XXXX bol pri fasáde rodinného domu orech na pozemku žalovanej. Tento strom dotykom listov, konárov a tienením koruny spôsobil znečistenie fasády. Rodinný dom bol zateplený kontaktným zatepľovacím systémom M. s povrchovou úpravou silikónovej omietky hrúbky zrna X,X mm, čo je najjemnejšie zrno do omietky vo výrobnom programe M.. Daná omietka touto hrúbkou zrna má najmenší potenciál na zachytávanie rias, machov, nečistôt. Orech je strom s kyslým pH. Poškodená/ znečistená bola v čase ohliadky bočná strana, kde bol kedysi orech, čelná strana bola bez znečistenia. Na základe vizuálnej prehliadky, doloženej fotodokumentácie znalec konštatoval, že znečistenie bolo spôsobené výskytom stromu v blízkosti fasády, jeho tienením fasády ako aj dotykom listov s fasádou. Pri
určení výšky škody znalec vychádzal z ceny v čase poškodenia. Podľa argumentácie znalca uvedenej v posudku, uhrádza sa skutočná škoda. Len v prípade, ak o to poškodený požiada, alebo je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Výška škody nemôže prekročiť hodnotu veci pred poškodením. Znalec uviedol presný spôsob výpočtu skutočnej škody na fasáde domu spočívajúci jej uvedením do predošlého stavu. Predložil podrobnú cenovú kalkuláciu (položkový rozpočet nákladov na opravu), ktorá suma predstavuje najpodrobnejšiu, najpresnejšiu a súčasne aj najprácnejšiu metódu, ktorá rozlišuje jednotlivé prvky stavebných konštrukcií na základe druhu a výmery na danej stavbe. Pri určený výšky škody znalec postupoval podľa cenovej kalkulácie nákladov na opravu. Vzhľadom k veku realizácie silikónovej omietky a jej životnosti, je určená amortizácia XX%. Celkové náklady na opravu fasády predstavujú X.XXX,XX Eur, čo po odrátaní XX% amortizácie predstavuje X.XXX,XX Eur s DPH. Zo záverov znaleckého posudku je teda zrejme, že výška škody - nákladov na opravu po odrátaní XX% amortizácie predstavuje X.XXX,XX Eur s DPH. V závere znalecký posudok v zmysle § XXX ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) obsahuje doložku, že znalec je si vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku. Súčasťou znaleckého posudku je rozpočet (cena prác), fotodokumentácia.
7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku, ktoré doručila súdu XX.XX.XXXX uviedla, že so znaleckým posudkom nesúhlasí. Podľa nej znalec pri jeho vypracovaní nevychádzal z objektívnych skutočností a zrejme posudok vypracoval iba na základe vyjadrenia žalobkyne. Domnieva sa, že znalec vychádzal len z údajov, ktoré mu žalobkyňa poskytla, nakoľko žalovaná nemala o miestnom šetrení a obhliadke vedomosť a nedala k tomu súhlas. Zotrvala na svojom vyjadrení, že strom nezasadila, sadili ho jej predkovia (rodičia). Žalovaná sa radila s majiteľom stavebnej firmy, ktorý sa vyjadril, že omietka na dome žalobkyne nebola urobená kvalitne. Namietala nesprávnosť nameranej plochy poukazujúc na to, že na dome je aj sklobetón, sokeľ, okienka. Žiadala, aby žalobkyňa predložila faktúru, ktorou uhradila práce za vykonanie omietky a potvrdenie, že firma pri výkone prác použila správny technologický postup. Podľa žalovanej žalobkyňa stenu nikdy neopravovala, omietka nie je znehodnotená, ani mechanicky poškodená, nestratila funkčnosť. Žiadny dodávateľ neposkytuje záruku na stálosť farby, pretože v dôsledku počasia je tu stále pôsobenie vonkajších vplyvov. Orech pokrýval iba malú časť steny, ktorú stačí vystriekať vodou a nie je potrebné urobiť žiadne opravy.
8. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so stanoviskami strán sporu, ich písomnými vyjadreniami, predloženými listinnými dôkazmi a to výpisom LV č. XXXX, LV č. XXXX, cenovou ponukou na opravu fasády od F. Z., cenovou ponukou od spol. A..G., fotodokumentáciou, oboznámením sa so súkromným znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaný znalcom Ing. X. Z., obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. XC/XXX/XXXX.
9. Pred začatím pojednávania, ktoré sa konalo dňa XX.XX.X018 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy XXX,X3 Eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že znalec ustálil škodu na sumu X.XXX,XX Eur, na ktorej žalobkyňa trvá a v prevyšujúcej časti berie žalobu späť.
10. Podľa § XXX Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § XXX ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa § XXX ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať späť celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol.
14. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy XXX,XX Eur späť pred začatím pojednávania, súd konanie v zmysle citovaných ustanovení v tejto časti zastavil.
15. Z predloženého LV č. XXXX, okres N., obec V., k. ú. V. súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu súp.č. XXXX postaveného na parcele XXXX/X.
16. Z predloženého LV č. XXXX okres N., obec V., k. ú. V. súd zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parcely registra „C“, parc. č. XXXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere XXX m2 záhrady a rodinného domu súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX.
17. Podľa cenovej ponuky vypracovanej F. Z., N. XX, cenová ponuka na opravu fasády rodinného domu, Q. XXXX/X, V. predstavuje X.XXX,XX Eur.
18. Podľa predloženej cenovej ponuky spoločnosti U. X. - A..G., X. J. súd zistil, že náklady na opravu fasády rodinného domu Q. XXXX/X, V. predstavujú X.XXX,- Eur.
19. Z pripojeného spisu Okresného súdu N. sp. zn. XC/XXX/XXXX súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu N., sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XX17 súd uložil žalovanej povinnosť na svoje náklady odstrániť strom, orech, zasadený vedľa domu žalobkyne, číslo súpisné XXXX, ktorý vyrastá na pozemku parc. reg. č. XXXX/2, katastrálne územie V. a to v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd v konaní zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností rodinného domu č. súp. XXXX postaveného na parc. reg. „C“ č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX, okres N., obec V.e, k. ú. V. pod M. v podiele 1/1 a žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností parc. reg. „C“, č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX okres N., obec V., k. ú. V. pod M. v podiele 1. a pod M. v podiele 1., kde zo severnej strany rodinného domu č. súp. XXXX postaveného na parc. reg. „C“ č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX, sa nachádza na pozemku žalovanej strom - orech a priamo sa dotýka rodinného domu žalobkyne. Kmeň orecha je od steny rodinného domu žalobkyne vzdialený XXX cm. Strom mechanicky poškodzuje a znečisťuje fasádu domu, zároveň rodinný dom zatieňuje, v dôsledku čoho na kontaktnej strane domu stena vlhne a tvorí sa pleseň a riasy a okrem toho aj búcha o fasádu domu, ktorá už kvôli tomu bola viackrát opravovaná.
20. Z pripojeného spisu Okresného súdu N. sp. zn. XC/XXX/XXXX súd ďalej zistil, že Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XC/XXX/XXXX-XX súd ustanovil súdneho znalca v odbore stavebníctvo a to N. Y. W. Z., ktorému uložil zamerať znalecké dokazovanie na určenie, či predmetný strom zasahuje do rodinného domu žalobkyne v takom rozsahu, že tento rodinný dom poškodzuje.
21. Z predloženého C. Q. Č.. X, ktorý bol súdu doručený XX.XX.XXXX, súdom ustanovený znalec N. Y. W. Z., vypracovala znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že orech spôsobuje, že na severnú obvodovú stenu dopadá menej priameho slnečného svetla, ako by mohlo, kedy predmetný strom tam nebol. Koruna orecha, jeho listy a konáre súčasne obmedzujú prúdenie vzduchu okolo severnej steny rodinného domu. Menej priameho slnečného svetla, obmedzené prúdenie vzduchu spôsobilo, že severná strana rodinného domu je viditeľne viac zasiahnutá plesňou a riasami, ako iné časti obvodových stien rodinného domu. Úplná eliminácia poškodzovania severnej steny rodinného domu vplyvom orecha je možná len vtedy, keď sa daný orech vyrúbe. Narážanie konárov do rodinného domu č. XXXX je v súčasnosti odstránené, resp. podstatne eliminované výrazným odrezávaním konárov koruny orecha pozdĺž severnej obvodovej steny rodinného domu. Pri rozhodovaní o vyrúbaní, alebo nevyrúbaní orecha je rozhodujúca akceptácia, alebo neakceptácia nevyhnutného zatieňovania, ktorá ak sa má orech zachovať, tak sa už viac nedá eliminovať. Narážanie konárov do rodinného domu žalobkyne je už v súčasnosti odstránené, resp. podstatne eliminované výrazným obrezávaním konárov koruny orecha pozdĺž obvodovej steny rodinného domu. Pri súčasnom stave orezania zatienenie vonkajšieho povrchu steny nemôže byť relevantnou príčinou vzniku plesní v interiéri domu. Príčinu plesní je potrebné hľadať v synergickom pôsobení viacerých iných nepriaznivých vplyvov (v interiéri). Pri súčasnom stave orezania orech nemá vplyv na poškodzovanie strechy domu, v jesenných mesiacoch môžu na strechu rodinného domu dopadať plody. Riešením by bolo ďalšie orezanie ďalších, vyšších konárov orecha. Pokiaľ by bol orech, resp. jeho časť v dlhšom časovom období vyschnutý, mohol by sa náhle zlomiť krehkým zlomom. Padajúci orech, resp. jeho konáre by mohli ohroziť osoby pohybujúce sa v jeho blízkosti, aj významne poškodiť rodinný dom žalobkyne.
22. Zo zápisnice z pojednávania, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX, na ktorej bol vypočutý súdny znalec N. Y. W. Z. zast. Ing. N. W. PhD. Na otázku súdu, či je, alebo nie je potrebné odstrániť strom/orech znalec uviedol, že ak sa chce úplne eliminovať negatívny vplyv stromu na fasádu, tak sa musí jednoznačne vyrúbať.
23. Rozsudkom Okresného súdu N. zo dňa XX.XX.XXXX súd vyhovel žalobe a uložil žalovanej povinnosť odstrániť strom orecha na vlastné náklady. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
24. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že po podaní žaloby došlo k zmene. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX, bolo rozhodnuté o tom, že žalovaná je povinná na svoje náklady odstrániť orech. Rozhodnutie vychádzalo zo znaleckého posudku, ktorý vyhotovil súdny znalec, ktorý bol aj vypočutý na pojednávaní, čím bola preukázaná jednak príčina vzniku škody, teda že jednoznačnou príčinou poškodenia omietky domu žalobkyne je negatívny vplyv stromu na omietku a zároveň bol preukázaný základ nároku, ako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a stromom. Strom bol po právoplatnosti rozsudku odstránený/zrezaný. Žalobkyňa následne za účelom ustálenia výšky škody na jej rodinnom dome spôsobenej stromom, ktorá bola medzi stranami sporná, dala vykonať súkromný znalecký posudok, v zmysle ktorého bola škoda znalcom ustálená na sumu X.XXX,XX Eur. V prevyšujúcej časti žalobkyňa zobrala žalobu späť. Dôvodil, že je právne irelevantné, kto posadil strom, ktorý sa nachádzal na pozemku žalovanej, ktorého vlastníčkou podľa predloženého listu vlastníctva je žalovaná. mal za to, že námietky žalovanej týkajúce sa rozmerov nehnuteľnosti, ktoré boli ustálené v znaleckom posudku predloženom žalobkyňou a v ďalšom posudku vypracovanom v konaní vo veci XC/XXX/XXXX treba považovať za ničím nepodložené laické poznámky a komentáre žalovanej s poukazom na závery znaleckého posudku, ktorý predložila žalobkyňa a ktorý bol vyhotovený znalcom, ktorý má väčšiu výpovednú hodnotu, ako vyjadrenia laika. Fotodokumentácia žalovanej, ktorú žalobkyňa predložila na pojednávaní a ktorá sa týka úplne iných nehnuteľností (vzdialených domov na ulici) je pre prejednávanú vec právne irelevantná. Zo žalobkyňou predloženej fotodokumentácie jej domu je evidentné, že časť nehnuteľnosti, ktorá bola v styku so stromom je v horšom stave, než ostatné časti nehnuteľnosti. Navyše otázka zodpovednosti bola vyriešená vo veci vedenej pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Predmetom sporu je teda len otázka výšky škody, ktorú žalobkyňa preukázala znaleckým posudkom, ktorý žalovaná ničím nespochybnila. Pre úplnosť poukázal na skutočnosť, že v konaní vo veci XC/XXX/ XXXX znalec, ktorý sa zaoberá len rastom stromom usúdil, že strom bol posadený pred XX rokmi. Právny zástupca žalobkyne dospel k presvedčeniu, že laické a ničím nepodložené námietky žalovanej nemôžu spochybniť závery predloženého znaleckého posudku, ktorý bol predložený ako dôkaz v konaní.
25. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní namietal pravdivosť tvrdení žalobkyne a najmä samotnú správnosť určenej výšky škody. Predložil čestné vyhlásenia susedov p. X. Z., Ing. L. Q. N. a F. Z., fotodokumentáciu ich rodinných domov i publikovaný odborný článok, kde sa uvádza, čo je príčinou poškodenia fasád na severnej strane. Opätovne namietal, že strom, ktorý spôsobil škodu neposadila žalovaná, ale jej rodičia (ktorí sú zároveň starými rodičmi žalobkyne) a stojí tam už najmenej XX rokov, nikomu nevadil, kým nenadobudla nehnuteľnosť žalobkyňa. Podotýkal, že strom posadili aj právny predchodca žalobkyne, teda jej starí rodičia. Aj keď bol strom postavený meter od medze, rokmi sa zväčšil jeho objem, nadobudol hrúbku. Aby sa nenarušili ďalšie rodinné vzťahy, žalovaná nedala odvolanie voči rozsudku XC/XXX/XXXX. Mala za to, že poškodzovanie severnej steny domu je prirodzeným spôsobom poškodzovania fasády, ktoré nespôsobil orech. Nesúhlasil so závermi znaleckého posudku majúc za to, že znalec vychádzal z údajov, ktoré mu boli predložené a neurobil žiadne merania, navrhol jeho výsluch. Mal za to, že otázka ochrany vlastníckeho práva, ktorá bola riešená vo veci XC/XXX/XXXX nesúvisí s týmto sporom, ktorý žalovaná nezapríčinila, ani s náhradou škody, nakoľko strom neposadila. Nemala úmysel spôsobiť škodu žalovanej. Jej právnym predchodcom nevadilo, že bol posadený strom až do doby, kým nehnuteľnosť nenadobudla žalobkyňa. Mal za to, že nie je daná príčinná súvislosť medzi existenciou stromu a výškou spôsobenej škody.
26. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla fasádu domu dala robiť v r. XXXX. Práce na fasáde boli ukončené v auguste XXXX. Na jeseň XXXX žalovaná palicou obíjala orechy, čím boli vytvorené diery na fasáde, ktoré boli následne opravené na náklady žalobkyne. Pokiaľ sa jedná o predloženú fotodokumentáciu, žalobkyňa uviedla, že na fasádu si zvolila omietku tzv. silikónovú, ktorá je jednou z najdrahších, aby zamedzila tomu, aby musela dom v krátkom čase premaľovávať. Nevolila omietku s hladkou štruktúrou, ale so štruktúrou škrabanou, aby sa na nej neusadzovali plesne, machy a špina. Z predloženej fotodokumentácie je evidentné, že nedochádzalo len k tomu, že orech tienil a bránil prúdeniu vzduchu, ale z fotodokumentácie je zrejme, že orech priamo vyrastal, resp. vetvy orecha priamo vyrastali na fasáde domu tak, že boli prilepené na fasáde a mechanicky poškodzovali celú fasádu. Tmavožltý predný pruh na severnej stene bol úplne zničený poškodením. Bola nútená kúpiť ďalší materiál, opravovala hneď ľavý žltý pruh (pri ceste), celý tmavší pruh bol opravený. Fľaky, ktoré zostali po obíjaní orecha sú viditeľné, pretože sa tam nedala oškrabať omietka, z estetického hľadiska bolo
v tom čase treba urobiť znova celú severnú fasádu. Teda už v septembri XXX0 žalobkyňa kupovala ďalšie vedro silikónovej farby a opravovala fľaky na severnej stene fasády. Po daždi, keď už boli ostatné strany domu suché, z orecha na severnej stene stále stekala voda z listov orecha, o čom predložila fotodokumentáciu. Poškodená severná strana časti domu (až po prvé okno) je evidentne tmavšia, ako ostatné časti domu. Orech zasahoval fasádu. Keď žalobkyňa otvorila okno v kúpeľni, mohla chytiť listy orecha, čo je zrejme z predloženej fotografie. Žalovaná orechy pravidelne obíjala. Pokiaľ ide o fotografie rodinných domov, ktoré žalovaná na pojednávaní predložila, jedná sa o rodinné domy p. Z., Q. L. Z.. Po rozhovoroch s majiteľmi týchto domov žalobkyňa zistila, že menovaní na fasádu použili akrylové farby. Ide teda o iné farby, s inými vlastnosťami, na ktoré majú vonkajšie činitele, napr. počasie, rozdielny vplyv. Dôvodila, že po tom, čo bola poškodená fasáda domu, žalobkyňa pristúpila k reklamácii, zavolala aj aplikačného technika spoločnosti M., od ktorej spoločnosti farbu kupovala. Technik však reklamáciu neuznal dôvodiac, že k poškodeniu fasády došlo vplyvom orecha, ktorý má kyslé listy, preto nemožno ani uznať reklamáciu poškodenia farby. Čiastočné stanovisko je aj súčasťou znaleckého posudku od spoločnosti M.. Žalobkyňa sa v r. XXXX (pri rekonštrukcii) snažila dohodnúť so žalovanou aby orezala vetvy stromu, prípadne že sa strom zrúbe. Neúspešne. Žalobkyňa opravila fasádu. Následne bola i na Mestskom úrade v V. a žiadala, aby technické služby mesta za pomoci plošiny orezali vetvy stromu. S tým žalovaná nesúhlasila, zamestnancov technických služieb aj s plošinou poslala preč. V dome žalobkyne sa nedalo normálne bývať. Po streche (najmä na jeseň) cupkali orechy, počas vetra sa vetvy stromu šúchali po stene. Na dome žalobkyne došlo aj k ďalším škodám. Ako príklad uviedla situáciu v r. XXXX L. XXXX, kedy bol otec žalobkyne veľmi chorý, nemohol vyčistiť žľaby od lístia padajúceho z orecha. Žľaby roztrhol mráz, čím vznikla žalobkyni ďalšia škoda cca XXX,- Eur, ktorú však žalobkyňa v konaní neuplatňuje.
27. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná strom neodstránila nie preto, že by mala v úmysle spôsobiť žalobkyni škodu, ale z úcty k svojim rodičom, ktorí ho zasadili. Právny zástupca žalovanej zotrval na vykonaní dôkazu výsluchom Ing. X. Z., ktorého navrhol vypočuť k tomu, ako vznikajú riasy na fasáde na dome a prečo vznikajú aj na iných fasádach škvrny. Zároveň navrhla vypočuť svedkyňu F. Š., k otázke vzniku škody.
28. Právny zástupca žalobkyne namietal, že znalcom vyhotovený znalecký posudok, ktorý bol súdu predložený dáva odpoveď na všetky zásadné otázky týkajúce sa výšky škody, ktorú žalovaná nespochybnila. Súkromný znalecký posudok, ktorý bol súdu predložený vypracoval znalec Ing. X. Z. z odboru odhad nehnuteľností, hodnoty nehnuteľností, hodnoty stavebných prác, pozemné stavby, ktorý nemá oprávnenie vyjadrovať sa k otázkam, na ktoré žiada odpoveď právny zástupca žalovanej strany. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch svedkyne F. Š., žalobkyňa uviedla, že menovaná je jej švagrinou, ktorá bývala v dome v minulosti. Menovaná nemá odborné vedomosti vyjadriť sa k otázke vzniku škody. Jej svedectvo nemôže objasniť ani otázku výšky škody, ktorá je predmetom sporu.
29. Podľa § XXX zák. č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
30. Podľa § XXX ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
31. Podľa § XXX ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
32. Podľa § XXX ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
33. Podľa § XXX Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
34. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, na parcele č. XXXX/ X v katastrálnom území V., na LV č. XXXX a to rodinného domu. Rovnako nebolo sporu o tom, že žalovaná vlastní nehnuteľnosti v katastrálnom území V. zapísané na LV č. XXXX a to rodinný dom č.
XXXX na parcele XXXX, pozemok č. XXXX a pozemok, parcelu registra „C“ č. XXXX záhrady o výmere XXX m2. Rovnako nebolo sporu o tom, že v čase podania žaloby na pozemku žalovanej, zapísanom na LV č. XXXX parc. č. XXXX rástol strom, orech vlašský, pričom vzdialenosť okraja jeho kmeňa od okraja obvodovej steny rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne bola XXX cm. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa žalobou o ochranu vlastníckeho práva, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde N. pod sp. zn. XC/XXX/XXXX domáhala voči žalovanej odstránenia predmetného stromu na náklady žalovanej, o ktorom návrhu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu N. z XX.XX.XXXX, sp. zn. XC/ XXX/XXXX-XXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Nesporné bolo v konaní aj to, že po právoplatnosti rozsudku žalovaná splnila uloženú povinnosť a odstránila na vlastné náklady strom, ktorý vyrastal na pozemku žalovanej parc. č. XXXX.
35. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti žalovanej za škodu podľa § XXX ods. 1 Občianskeho zákonníka je súčasné (kumulatívne) splnenie štyroch podmienok. 1./ protiprávny úkon, 2./ vznik škody, 3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, 4./ zavinenie. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že vlastníkmi susediacich obytných domov a nehnuteľnosti sú žalobkyňa a žalovaná a na pozemku žalovanej v čase podania žaloby stál strom - vlašský orech.
36. Podľa § XXX ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
37. Právne bezvýznamná je námietka žalovanej, ktorá tvrdila, že strom zasadili jej právni predchodcovia, nie ona a rovnako, jej námietka, že strom dobrovoľne neodstránila nie z toho dôvodu, že chcela spôsobiť žalovanej škodu, ale mala úctu k tomu, že ho zasadili jej rodičia ako i to, že osoby, ktoré zasadili strom boli aj právnymi predchodcami žalobkyne. Rozhodujúce pre posúdenie náhrady škody je skutočnosť, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, na ktorej strom rástol a tiež skutočnosť, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi existenciou stromu a jeho škodlivými následkami na nehnuteľnosť
- rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne, k poškodeniu ktorého evidentne došlo, čo bolo už preukázané v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XX14.
38. Ako nepreukázané dohady súd hodnotí tvrdenia žalovanej, že aj na ostatných domoch p. X. Z., Ing. L. Q. N. a F. Z., ktorých fotodokumentácia zachycuje stav fasády, sa nachádzajú plesne, nakoľko žalovaná neozrejmila, ani nepredložila relevantné dôkazy o tom, že jedná sa o rovnaký typ omietok na všetkých rodinných domoch, rovnaký druh poškodenia omietok na fasáde domov, ktoré vzniklo za rovnaké alebo porovnateľné časové obdobie počas ktorého malo dochádzať k poškodzovaniu omietok.
39. Nemôže obstáť námietka žalovanej, že náhrada škody žalobkyni, ktorá fasádu domu doposiaľ neopravila, nepatrí. Skutočnou škodou podľa § XXX ods. 1 Občianskeho zákonníka, je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide vlastne o nastalé zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného, predstavované majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu do predošlého stavu, prípadne k vyváženiu dôsledkov vyplývajúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu (porovnaj stanovisko uverejnené pod č. XX/XXXX V. V. R.U. L. V., str. XXX-XXX). Prípadná peňažná náhrada musí preto zodpovedať nákladom, ktoré by boli potrebné na uvedenie do pôvodného stavu. Správnosť uvedeného záveru je zrejmá i s ohľadom na to, že niet zákonného podkladu a dôvodu pre zvýhodnenie škodcu či poškodeného podľa toho, aký spôsob náhrady bude v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy. Rozsah náhrady škody nemôže byť ovplyvnený jej spôsobom a pri stanovení výšky škody je preto treba zásadne vychádzať z nákladov (ich ceny) na uvedenie do pôvodného stavu. Nie je rozhodné, či poškodená vec, ktorej uvedenie do pôvodného stavu je možné, je skutočne opravovaná a či je oprava dokončená. Tvrdiť, že pri stanovení peňažnej náhrady nemožno vychádzať z nákladov na uvedenie do pôvodného stavu, ak nie je skutočne celkom opravená, a to poškodeným alebo na jeho náklad, by znamenalo popierať v rozpore so zásadami určujúcimi povahu naturálnej reštitúcie vyplývajúcimi z ust. § XXX ods. 1 Občianskeho zákonníka, činiť výšku škody závislú na celkom
náhodných okolnostiach, ktoré sú pre ňu právne nerozhodné. Z hľadiska rozsahu nie je spôsobená škoda v inej výške pre prípad, že je poškodená vec opravovaná, a v inej výške pre prípad, že opravovaná nie je. Výšku škody nemožno činiť závislou ani na tom, či sa poškodená vec niekomu daruje, predá alebo vymení za akú cenu (protihodnotu), pretože i tieto okolnosti sú náhodné a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Rovnako tak (z rovnakých dôvodov) nemožno činiť výšku škody závislú na tom, či poškodený, ktorý si poškodenú vec opravuje, prevedie opravu sám, alebo nie, ako a za aké ceny obstará náhradné diely a pod.. Výšku peňažnej náhrady, vyjadrujúca náklady na uvedenie do pôvodného stavu, je preto treba zaistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na náhodných okolnostiach nesúvisiacich so škodnou udalosťou. To je možné len vtedy, ak vychádzame z ceny opravy, ktorú by účtovala v danom mieste a čase príslušná opravovňa. Také náklady by vynaložil škodca, ak by ich vlastným pričinením neznížil (čo je nerozhodné), na uvedenie do pôvodného stavu. Iba pri uvedenom objektívnom spôsobe stanovenia výšky nákladov na opravu a peňažitej náhrade škody je teda dôsledne zistený určujúci charakter prednostného spôsobu náhrady škody uvedením veci do pôvodného stavu škodcom (rozsudok Najvyššieho súdu Č. X G. XX/XX).
40. V konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXX4 bol vypracovaný C. Q. Č.. 3 a následne bol vypočutý aj súdny znalec. Znaleckým posudkom č. 3 vypracovaným N. Y. W. Z., IČO: XX XXX XXX, V. D., znaleckým ústavom v odbore stavebníctvo bolo jednoznačne preukázané, že strom/orech spôsobuje, že na severnú obvodovú stenu dopadá menej priameho slnečného svetla, ako by mohlo, ak by tam strom nebol. Koruna orecha, jeho listy a konáre, súčasne obmedzujú prúdenie vzduchu okolo severnej steny rodinného domu. Menej priameho slnečného svetla, obmedzené prúdenie vzduchu spôsobilo, že severná stena rodinného domu je viditeľne viac zasiahnutá plesňou a riasami, ako iné časti obvodových stien rodinného domu. Úplná eliminácia poškodzovanej severnej steny rodinného domu vplyvom orecha je možná len vtedy, keď sa daný orech vyrúbe. Vychádzajúc z tohto znaleckého posudku a výpovede znalca, ktorý bol následne vypočutý na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXX7, v právnej veci vedenej pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, kde znalec výslovne konštatoval, že úplná eliminácia vplyvu stromu na severnú omietku rodinného domu je možná len vtedy, ak by sa vyrúbal, bol preukázaný jednak protiprávny úkon, jednak vznik škody i príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Bolo teda preukázané, že jednoznačnou príčinou poškodenia omietky domu žalobkyne je negatívny vplyv stromu na omietku, čím bol zároveň preukázaný aj základ nároku, aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a spomínaným stromom. Spornou zostala otázka výšky škody. Žalobkyňa ohľadom stanovenia výšky škody predložila cenové ponuky na opravu fasády. V zmysle cenovej ponuky predloženej F. Z., náklady na opravu fasády domu by predstavovali sumu X.XXX,XX Eur a v zmysle cenovej ponuky predloženej spoločnosťou U. X. - A. Q..G., náklady na opravu by predstavovali X.XXX,- Eur. Po námietkach žalovanej strany k otázke výšky škody žalobkyňa v priebehu konania predložila i súkromný znalecký posudok, v ktorom znalec zohľadniac stav omietky určil, že výška nákladov na opravu škody spôsobenej na fasáde rodinného domu žalobkyne, po odrátaní amortizácie, predstavuje X.XXX,XX Eur.
41. Podľa § XXX CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
42. Podľa § XXX ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
43. Podľa § XXX ods 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
44. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
45. Podľa § XXX ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
46. Podľa § XXX CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
47. Podľa § XXX ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
48. Podľa § XXX ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
49. Podľa § XXX CSP ,prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
50. Podľa článku X CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
51. Podľa § XXX ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
52. Podľa § XXX ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
53. Podľa § XXX ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
54. Ustanovením § XXX CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj na koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a to sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § XXX ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súlade s vedením súdneho konania, ako je zrejme z ustanovenia § XXX ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ustanovenie § XXX a XXX CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany. Žalovaná, ktorej bola daná možnosť predložiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, na ich predloženie bola písomne vyzvaná v zmysle § XXX ods. 2, ods. 3 a ods. 4 CSP, na jej žiadosť bola žalovanej uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX predĺžená lehota na predloženie dôkazov na preukázanie uplatneného nároku v zmysle § XXX ods. 1 a 2 CSP. Žalovaná po tom, čo jej bola predĺžená lehota na predloženie dôkazov navrhla len vykonanie ohliadky nehnuteľnosti, bez ďalšieho odôvodnenia. Takýto dôkaz, vzhľadom na už predložené znalecké posudky nemožno považovať za účelný. Podľa názoru súdu ide len o snahu o účelové predlžovanie konania.
55. Námietky žalovanej, ktorá sa „domnieva“, že znalec pri vypracovaní posudku nevychádzal z objektívnych skutočností a „zrejme“ ho vypracoval len na základe vyjadrenia žalobkyne; „nie je si vedomá“, že by sa znalec zúčastnil šetrenia, resp. ohliadky ku ktorej nedala súhlas, že sa „radila s majiteľom stavebnej firmy“, ktorý sa mal vyjadriť, že omietka na dome žalobkyne nebola urobená kvalitne, nie je správne nameraná plocha, škoda nie je vypočítaná správne, pretože orech pokrýva len malú časť steny a „podľa názoru žalobkyne“ stačí vystriekať stenu vodou, nie je tam potrebná žiadna oprava, zostali len v rovine ničím nepredložených dohadov a tvrdení. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. X CSP, v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
56. Súd dáva do pozornosti, že znalec pri vyhotovení znaleckého posudku vyhotovuje posudok a teda i zadáva potrebné údaje, z ktorých pri vypracovaní posudku vychádza, pod následkami sankčnej zodpovednosti za uvedenie nepravdivých údajov v znaleckom posudku. Z uvedeného dôvodu nebolo preto ani potrené zabezpečovať vyjadrenie znalca k námietkam žalovanej strany, keďže znalec v závere znaleckého posudku výslovne uviedol doložku v zmysle § XXX ods. 2 CSP, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Vo vyjadrení žalovanej strany k znaleckému posudku totiž neboli uvedené žiadne skutočnosti, na základe ktorých by vyvstali zjavné pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v predloženom znaleckom posudku.
57. Súd zamietol návrh žalovanej strany na vykonanie dôkazu výsluchom znalca Ing. X. Z., ktorého žalovaná navrhla vypočuť k otázkam príčin vzniku rias a škvrn, nakoľko z predloženého znaleckého posudku je zrejme, že úlohou znalca bolo stanoviť výšku škody na fasáde rodinného domu. Ing. X. Z. je znalcom v odbore stavebníctvo, pozemné stavby, odbor odhady nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác a pozemné stavby. Niet sporu o tom, že žalobkyňou predložený znalecký posudok sa venuje výške škody, ktorá bola v konaní pôvodne namietaná. Otázka samotného vzniku škody je podrobne rozobratá v znaleckom posudku č. 3, ktorý bol predložený v konaní vo veci XC/XXX/XXXX N. Y. W. Z., V. D. a k tejto otázke bol vypočutý na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX i súdny znalec Ing. N. W., PhD.. Preto žalovanou stranou navrhnutý dôkaz výsluchom znalca, ktorý sa zaoberal určením výšky škody (ceny stavebných prác a materiálu) k otázkam, ku ktorým ich navrhla vypočuť žalovaná strana, by bol kontraindikatívny. Súd zároveň nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne, ktorú navrhla vypočuť žalovaná. Ide o svedkyňu F. Š., ktorá je švagrinou žalobkyne a ktorá mala byť vypočúvaná k otázke vzniku škody. Súd uvádza, že p. F. Š., podľa vyjadrenia samotného právneho zástupcu žalovanej je príbuznou, nejedná sa o osobu, ktorá má odborné vedomosti týkajúce sa stavebných prác, prípadne vzniku škody a jej výpoveď nijako nemôže ovplyvniť odborný názor znalcov prezentovaný znaleckými posudkami predloženými v spore vo veci XC/XXX/XXX4 a tiež ohľadom výšky škody znalecký posudok č. XX/XXXX. Iné dôkazy strany sporu súdu nepredložili. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalovaná namietala, že omietka žalobkyne nebola urobená kvalitne (čo mala zistiť po rozhovore s bližšie nešpecifikovaným stavebným majstrom) v tejto súvislosti súd uvádza, že každá strana je na preukázanie svojich tvrdení povinná predložiť dôkaz.
58. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala vznik škody v súdom priznanej výške, ktorá bola spôsobená na nehnuteľnosti žalobkyni stromom, ktorý v čase podania žaloby rástol na nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná napriek svojej procesnej obrane nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by mohli vyvrátiť závery predloženého znaleckého posudku. Obrana žalovanej je založená len na tvrdeniach a domnienkach, nie na dôkazoch. Ak žalovaná chcela v rámci obrany vyvrátiť skutkové zistenia a závery znalca v znaleckom posudku, mala predložiť aspoň odborné vyjadrenia osôb, ktoré majú odborné znalosti z oblasti technického stavu a oceňovania nehnuteľnosti ako aj odborné znalosti na posúdenie rozsahu poškodenia stavieb.
59. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že každá strana má nielen povinnosť tvrdiť určité skutočnosti, ale zároveň tieto skutočnosti aj doložiť dôkazmi. Na vyššie uvedené súd poukazuje z toho dôvodu, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia týkajúce sa nekvalitnosti omietky žalovanej, ani skutočnosti, že ku škode vzniklo na omietke žalovanej vzniklo iným spôsobom a rovnako ako ani ďalšie tvrdenia uvádzané vo svojich vyjadreniach a to ani napriek tomu, že bola o svojej povinnosti poučená a následne jej bola v zmysle § XXX CSP predĺžená lehota na predloženie dôkazov. Naproti tomu žalobkyňa svoj nárok preukázala v celom rozsahu, preukázala, že rozsudkom vo veci sp. zn. XC/XXX/XXXX, znaleckým posudkom i výpoveďou znalca bolo nesporne preukázané, že jednak príčina vzniku škody, teda základ nároku a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a pôsobením stromu. Súd sa preto priklonil k tvrdeniam žalobkyne a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške X.XXX,XX Eur.
60. Podľa § XXX ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa § XXX ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
62. Súd poukazuje na Uznesenie S. V. V. sp. zn. XMCdo/XX/XXXX, v ktorom najvyšší súd uvádza: „V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napríklad z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, alebo pre nedostatok podmienky konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu konania muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť z časti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bol ten, ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba s pohľadu § XXX ods. 2 dôvodiť, že v tom rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vtedy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy XXX,XX Eur späť bez uvedenia dôvodu. Žalobkyňa nepreukázala, že v tejto časti zastavenie konania zavinila žalovaná, ktorá by prípadne v tejto časti pohľadávku uhradila. Procesné zavinenie v tejto časti zastaveného konania v dôsledku späťvzatia žaloby je preto neúspechom žalobkyne, ktorá je z hľadiska posudzovaného nároku na náhradu trov konania úspechom žalovanej. Súd preto žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu XX,XX%.
63. Úspechom žalobkyne zo žalovanej sumy X.XXX,-Eur je suma X.XXX,XX Eur, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 94,70%, jej neúspech, ktorý je úspechom žalovanej v rozsahu X,X%. Čistý úspech žalobkyne predstavuje XX,XX%, v ktorom rozsahu súd žalobkyni priznal náhradu trov konania s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením.
64. Podľa § X ods. 2 zákona č. XX/XXXX Zb., o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalobkyňa bola od platenia súdneho poplatku oslobodená, nakoľko jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci v Košiciach, preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške XXX,XX Eur za podanú žalobu. Výška súdneho poplatku je určená s poukazom na položku 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. XX/XXXX Zbierky, t.j. X% zo sumy X.XXX,-Eur ( základ zaokrúhlený podľa § X ods. 11; výška poplatku zaokrúhlený podľa § Xa písm. c) zák. č. XX/XXXX Zb.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súd Trebišov v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinní dobrovoľne nesplnia svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).