Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-104-2020.pdf
PDF · 97.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/104/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Jaroslava Chleboviča, v trestnej veci obžalovaného F. F., pre zločin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods.1, ods.3 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. marca 2022, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.7.2020, sp. zn. 3T/16/2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného F. F..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.7.2020, sp. zn. 3T/16/2019 bol obžalovaný F. F. uznaný vinným zo zločinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenej dobe od začiatku mesiaca august 2017 do dňa 16.8.2017 nad rámec náležitého povolenia, teda nedodržaním bližšej podmienky vykonania výrubu, ktorá určovala jeho realizáciu v mimovegetačnom období ( od 31.10. do 31.3.), na parcelách C.-A. Č.. XXX/X a č. XXX, listy vlastníctva nezaložené, k.ú. Z. Z., okr. Q., ktoré sú v čiastočnej správe F. F. - Q., XXX XX Z. Z. XX, doposiaľ nezisteným spôsobom na ploche o celkovej výmere 51.000 m2, dal spíliť celkovo 83 ks drevín v zložení jelša lepkavá (lat. Alnus glutinosa), vŕba biela (lat. Salix alba), topoľ osikový (lat. Populus tremula), topoľ biely (lat. Populus alba), slivka (lat. Prunus), čerešňa vtáčia (lat. Cerasus avium), slivka trnková (lat. Prunus spinosa), ruža šípová (lat. Rosa canina), vŕba rakytová (lat. Salix caprea), ostružina černicová (lat. Rubus fruticosus), baza čierna (lat. Sambucus nigra), ostružina malinová (lat. Rubus idaeus), hloh obyčajný (lat. Crataegus leavigata) a na parcelách C.-A. Č.. XXX, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/ X, č. XXX a č. XX k.ú. Z. Z., doposiaľ nezisteným spôsobom dal spíliť celkovo 254 ks drevín v zložení jelša lepkavá (lat. Alnus glutinosa), vŕba biela (lat. Salix alba), topoľ osikový (lat. Populus tremula), topoľ biely ( lat. Populus alba), slivka (lat. Prunus), čerešňa vtáčia (lat. Cerasus avium), lipa malolitá (lat. Tilia cordata Mill.), orech kráľovský (lat. Juglans regia), agát biely (lat. Robinia pseudocacia), jabloň planá (lat. Malus sylvestris), čremcha obyčajná (lat. Padus avium Mill.), slivka trnková (lat. Prunus spinosa), ruža šípová (lat. Rosa canina), vŕba rakytová (lat. Salix caprea) a ostružina černicová (lat. Rubus fruticosus), baza čierna (lat. Sambucus nigra), ostružina malinová (lat. Rubus Idaeus), hloh obyčajný (lat. Crataegus leavigata), čo je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 17 vyhlášky č. 24/2003 Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, kde spoločenská hodnota na základe odborného vyčíslenia Správy Chránenej krajinnej oblasti V., F., G.. A. X, predstavuje sumu najmenej vo výške 568.883,32 €.
Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 306 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v 3 trvaní (troch) rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného počas skúšobnej doby.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu alebo vykonať iné opatrenia na náhradu škody.
Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a jeho skutkové zistenia sú neúplné, pretože pri hodnotení dôkazov súd pominul súvislosti celého prípadu a ďalšie skutkové okolnosti, ktoré súvisia so samotným výrubom drevín a krov na parcelách špecifikovaných v skutkovej vete rozsudku. Zhodnotením vykonaných dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, aby po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej naplnil znaky žalovaného trestného činu na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Taktiež namietal porušenie Trestného zákona v ustanovení § 306 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák. Súd nesprávne aplikoval základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por. najmä zásadu uvedenú v odseku 1, 4 na zistený skutkový stav, ako aj pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Poukázal na ustanovenie § 306 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák., z ktorého vyplýva, že objektom trestného činu v danom prípade je záujem spoločnosti na ochrane lesa ako špecifickej zložky životného prostredia. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje pri žalovanom trestnom čine úmyselné zavinenie (§ 15 Tr. zák.). Z hľadiska objektívnej stránky sa vyžaduje konanie páchateľa v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo na úseku ochrany prírody a krajiny.
Taktiež dal do pozornosti ustanovenie § 3 ods. 1,2 zák. č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, z ktorého jednoznačne vyplýva, že každý vlastník alebo nájomca, ako aj správca poľnohospodárskej pôdy má k tejto povinnosti uvedené pod bodom a), b), c), d) citovanej právnej normy, teda mimo iného agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych funkcii poľnohospodárskej pôdy a ochranu pred jej poškodením a degradáciou. V zmysle § 23 zák. č. 220/2004 Z.z. Obvodný pozemkový úrad mimo iného je dotknutým orgánom a dáva stanovisko z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd na pôde podľa osobitného predpisu, ktorým je zák.č. 359/2007 Z.z .
Dal do pozornosti taktiež Ústavný zákon č. 137/2017 Z.z. zo dňa 16.05.2017, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č. 460/1992 Zb., v čl. l bod 3 tak, že v čl. 44 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje používajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. Z tejto novelizácie ústavy jednoznačne vyplýva, že ochrana poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy požíva rovnakú ochranu.
Vo vzťahu ku skutkovej vete obžaloby uviedol, že konštatovanie o nezistenom spôsobe výrubu drevín špecifikovaných v obžalobe nezodpovedá skutočnosti, pretože v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že parcely C.-A. Č.. XXX/X a parc.č. XXX dal odstrániť od náletových drevín v rámci zmluvy o dielo u zhotoviteľa F. X.H.. Tento vykonal výrub za pomoci mechanizmov patriacich F. Z. s tým, že samotné pilčícke práce vykonali pilčíci, ktorí boli v zmluvnom vzťahu s F. X.. Z výsluchu týchto svedkov - pilčíkov, ktorých výpovede sú citované v napadnutom rozsudku vyplýva, že pilčícke práce vykonávali na požiadanie a pre F. X., ktorý ich za tieto práce aj odmenil podľa ich dohody s tým, že každý jeden z týchto pilčíkov uviedol, že s ním nebol v zmluvnom vzťahu, a že od neho neprijal a nemal sľúbenú žiadnu odmenu. Na tejto argumentácii zotrváva aj pri zdôvodnení odvolania voči rozsudku súdu prvého stupňa.
Z vykonaného dokazovania je jednoznačne zrejmé, že dreviny sám nepílil alebo neodstraňoval iným spôsobom. Samotný výrub vykonávali jednotliví pilčíci, ktorí boli v zmluvnom vzťahu s F.E.T. X. resp. F. Z.. Je samostatne hospodáriaci roľník a mal v nájme parcely C-KN č. XXX/X a XXX reg. „C“. Ide o parcely, ktoré sú ornou pôdou a nie sú lesom ani lesnou pôdou. Poľnohospodárska pôda teda orná pôda požíva rovnakú zákonnú ochranu ako pôda lesná, čo vyplýva z vyššie citovaného ústavného zákona č. 137/2017 Z.z .
Pri uzavretí ústnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej mal byť výrub náletových drevín vystupoval ako objednávateľ a F. X. vystupoval ako zhotoviteľ diela. Pri uzatvorení tejto zmluvy zhotoviteľovi F. X. tomuto odovzdal rozhodnutie OÚ Sobrance, odbor starostlivosti o životné prostredie z 10.07.2017, ktoré povoľovalo na uvedených parcelách za stanovených podmienok výrub drevín.
Právne vzťahy medzi ním ako objednávateľom diela a F. X. ako zhotoviteľom diela sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka § 536 a nasl. Je právne bezvýznamné, či ako objednávateľ od zmluvy odstúpil alebo nie, pretože dielo vo forme výrubu nebolo doposiaľ zhotoviteľom riadne ukončené a odovzdané. V zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka za vady diela zodpovedá zhotoviteľ podľa § 560 Obch. zák. Odmenou za vykonanie diela bola vyťažená drevná hmota, ktorá podľa dojednania pripadla zhotoviteľovi diela.
Uviedol, že mal záujem na riadnom obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy parciel č. XXX/X, č. XXX, č. XXX, č. XXX, ktoré parcely mal v nájme a v zmysle § 3 ods. 1,2 zák.č. 220/2004 Z.z. bol povinný vykonávať všetky opatrenia na ochranu poľnohospodárskej pôdy jej kvalitatívnych vlastností, a funkcii, bol povinný zabezpečiť využitie poľnohospodárskej pôdy, aby bola zachovaná funkčnosť prírodných procesov.
Keďže majetkový prospech vo forme drevnej hmoty mal zhotoviteľ diela a nie on, vyvracia to jeho úmysel, aby tento svojvoľným odstránením drevín z parciel C -KN č. XXX, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/ X, č. XXX a č. XX, k.ú. Z. Z. v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody chcel vyrúbať na týchto parcelách stromy alebo kry. Tieto parcely nemal v nájme na základe nájomnej zmluvy ani vo faktickom užívaní, a preto nemal žiaden motív odstraňovať z týchto parciel dreviny. Tieto parcely nemohol reálne užívať na poľnohospodársku činnosť, keďže ich nemal zazmluvnené na takýto účel. Zo získanej drevnej hmoty nemal žiaden prospech a práve tieto skutočnosti spochybňujú, aby si objednal u zhotoviteľa diela F. X. výrub drevín aj na týchto parcelách.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol vo veci sám tak, že ho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodí v zmysle § 285 písm. b) Tr. por., lebo skutok nie je trestným činom, alternatívne, aby po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného F. F. za vinného zo zločinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., pretože v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny zničil strom a uvedený čin spáchal vo veľkom rozsahu.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd tento záver oprel o výpovede svedkov F. X., F. F., X. U., Q. L., X. L., Ing. F. O., F. O., Ing. P. F.Á., Mgr. PharmDr. F. Z., Ing. T. G., zápisnicu o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, správy Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, správy CHKO V. zo dňa 22.8.2017 a 31.8.2017, znalecké dokazovanie, ako aj ostatné listinné dôkazy tvoriace súčasť spisového materiálu.
Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčený predovšetkým výpoveďou svedkov a to F. X., F. F., X. U., Q. L. a X. L., ktorí v rámci svojich výpovedí sa podrobne vyjadrili k okolnostiam, za ktorých prebiehal výrub stromov a krov v kat. území Z. Z. na základe požiadavky obžalovaného F. F.. Svedok F. X. jednoznačne uviedol, že na základe vzájomnej dohody s obžalovaným F.H. F. pristúpil k vykonaniu výrubu stromov a krov na pozemkoch, ktoré označil F. F.. Dodal, že po nahliadnutí do súhlasu s výrubom drevín a krov vydaného Okresným úradom Q., upozornil obžalovaného, že výrub je možné realizovať iba mimo vegetačného obdobia, kde obžalovaný zotrval na potrebe vykonania prác a nariadil ich vykonávanie s tým, že dodatočne vybaví príslušnú výnimku s vykonaním výrubu aj vo vegetačnom období. Na základe týchto skutočností preto svedok F. X., ako aj ďalší vyššie uvedení svedkovia začali s vykonávaním výrubu, kde v podstate všetci zhodne potvrdili, že postup prác riadil a kontroloval v podstate denne samotný obžalovaný, prípadne jeho otec, kde obžalovaný vždy zadával ďalšie pokyny k výrubu a určoval čo a kde je potrebné vyrúbať. Svedkovia rovnako potvrdili, že výrub bol realizovaný výlučne na základe
týchto pokynov a vyrúbané bolo iba to, čo bolo obžalovaným k výrubu určené a na mieste, kde to obžalovaný určil.
Obžalovaného ďalej nepriamo usvedčujú aj výpovede ďalších svedkov a to Ing. F. O., F. O., Ing. P. F., Mgr. PharmDr. F. Z. a Ing. T. G.. Ing. F. O. ako pracovník správy CHKO V., Š. H. X. V. B. B. vykonal osobne merania na mieste, kde sa daný výrub realizoval, pričom popísal okolnosti, za ktorých bol zistený rozsah vykonaného výrubu a spôsob identifikácie jednotlivých krov a drevín, ktoré boli pri výrube odstránené a následne bola vypočítaná ich spoločenská hodnota, pričom pri zisťovaní rozsahu realizovaného výrubu sa vychádzalo z GPS súradníc zameraných priamo na mieste zisteného výrubu. Svedok F. O. - starosta obce Z. Z. rovnako potvrdil, že v danom čase bol realizovaný výrub v kat. území Z. Z. na základe žiadosti obžalovaného F. F., ktorý nebol vykonávaný mimo vegetačného kľudu. Svedkyňa Ing. P. F. - pracovníčka H. Ú. Q., odbor starostlivosti o životné prostredie rovnako potvrdila, že Okresný úrad Sobrance dňa 10.7.2017 vydal rozhodnutie H.-Q.-H.-XXXX/XXXXXX na základe žiadosti obžalovaného F. F., ktorým bol udelený súhlas k výrubu krov a drevín vo výmere 51.000 m2 v kat. území Z. Z. na parcelách č. C- KN XXX, XXX, XXX/X a XXX, ktorý mal byť realizovaný mimo vegetačného obdobia od 31.10. do 31.3., pričom výrub nebol realizovaný v súlade s vydaným rozhodnutím, keďže bol realizovaný v mesiaci august 2017, teda celý výrub je možné hodnotiť ako protiprávny. Svedok Mgr. PharmDr. F. Z. vo svojej výpovedi potvrdil vykonávanie výrubu a spracovania biomasy z uvedeného výrubu, ktorý sa realizoval na základe objednávky obžalovaného F. F.. Svedkyňa Ing. T. G. - zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu potvrdila, že obžalovaný na základe uzavretej nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom bol oprávnený vykonať výrub náletových drevín s obvodom kmeňa do 40 cm meraných vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovinaté porasty, kde na uvedený výrub bol potrebný súhlas prenajímateľa, pričom na objem vyťaženej drevnej hmoty mala byť uzatvorená samostatná kúpnopredajná zmluva. Svedkyňa dodala, že obžalovaný o súhlas Slovenský pozemkový fond nežiadal.
Z listinných dôkazov a to najmä zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou je zrejmé, kde, v akom rozsahu, a na akých parcelách došlo k vykonaniu výrubu drevín a krov, čo je zrejmé aj z predložených ortofotomáp. Obžalovaný je zároveň usvedčovaný správami Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, správami CHKO V. zo dňa 22.8.2017 a 31.8.2017, z ktorých je zrejmé, na ktorých parcelách došlo k vykonaniu neoprávneného výrubu stromov a krov, a aká je spoločenská hodnota vyrúbaných stromov a krov, pričom uvedené závery boli podané na základe miestneho šetrenia pracovníkov štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, kde títo na mieste samom lokalizovali výrub krov a drevín na základe zameraných GPS súradníc a rovnako na mieste samom reálnym meraním zistili rozsah vykonaného výrubu v m2 týkajúce sa vyrúbaných krovín a identifikovali aj vyrúbané dreviny na základe obhliadky pňov a výpočtu obvodu kmeňa takto vyrúbaného stromu vo výške 130 cm, pričom následne v súlade s vyhláškou č. 24/2003 Z.z. bola určená spoločenská hodnota takto vyrúbaných drevín a krov, ktorá vo svojom súhrne predstavuje sumu 568.883,32 €.
Zo záverov znaleckého posudku Ing. D. X. vyplýva, že výrub bol realizovaný iba na dvoch parcelách a to C-KN č. XXX/X a XXX v kat. území Z. Z.. Znalkyňa pri meraní vzala do úvahy aj vyčíslenie štátnej ochrany prírody a krajiny zo dňa 22.8.2017 a 31.8.2017. Rozdiely vo výpočtoch nastali z dôvodu, že pri svojom znaleckom posudku vychádzala z požiadaviek obžalovaného a zohľadnila iba výrub vykonávaný iba na dvoch parcelách, kde vo výpočtoch štátnej ochrany prírody a krajiny sa zohľadňoval výrub na viacerých parcelách. Znalkyňa dodala, že pri výpočte zmerala obvod pňa a výšku pňa - pozostatok, kde výpočet vykonávala v súlade s vyhláškou č. 24/2003 Z.z. Takto zistila, že v podstate všetky stromy boli vyrúbané v rozpore s vydaným povolením, kde celkovo išlo na parcele č. XXX/X o 21 stromov a na druhej parcele o 62 stromov, u ktorých bola vypočítaná ich spoločenská hodnota. Znalkyňa tiež uviedla, že pri výpočte nezohľadňovala vyrúbané kry, pretože tieto boli odsúhlasené a mohli sa vyrúbať. Zároveň medzičasom došlo k prirodzenej obnove porastu a nebolo možné jednoznačne určiť čo, a v akom rozsahu bolo vyrúbané. V závere dodala, že výrub nebol realizovaný správne a nebol realizovaný ani mimo vegetačného obdobia.
Krajský súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže so závermi okresného súdu sa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Rovnako krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného. Trest, ktorý bol uložený obžalovanému okresným súdom zodpovedá základným hľadiskám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Tr. zák.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu obžalovanému. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa správne aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva. K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom odvolací súd nemá čo dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovaným odôvodnil vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom. Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.
Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest bude v dostatočnej miere plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon, a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.
Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por. Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.