Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_32Ek-1490-2020.pdf
PDF · 91.36 KB
No categories available
32Ek/1490/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: SPRAVing s.r.o., IČO: 36 586 137, so sídlom Komenského 43, 040 01 Košice, právne zast.: LS Legal, s.r.o., IČO: 47 706 171, so sídlom Krivá 2995/21, 040 01 Košice, proti povinnému: Spoločenstvo vlastníkov bytov HVIEZDICA, Košice, IČO 35 545 429, so sídlom Českosl. Armády 1178/14, 040 01 Košice, právne zast.: JUDr. Zuzana Semanová, advokát, IČO: 45 006 431, so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice o vymoženie 15.510,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Barbora Hovanová, so sídlom exekútorského úradu Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. 289EX 464/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Barbora Hovanová, so sídlom exekútorského úradu Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. 289EX 464/20 z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.09.2020, vedeného pod sp. zn. 32Ek/1490/2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 15.510,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz sp. zn. 16Up/1238/2019 zo dňa 11.10.2019, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.10.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Barbora Hovanová vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/1490/2020 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2020:6120385619.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 289EX 464/20.
3. Súdny exekútor súdu dňa 27.11.2020 predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica návrh povinného uznesením sp. zn. 32Ek/1490/2020 zo dňa 20.01.2021 zamietol ako nedôvodný. Uznesenie, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2022 v spojení s Uznesením o sťažnosti zo dňa 02.02.2022.
4. Dňa 18.03.2021 súdny exekútor doručil súdu v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2021. Vo svojom podaní exekútor uviedol, že vo veci exekučného konania 289EX 464/20 zasiela návrh povinného na zastavenie exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a návrh na vylúčenie veci z exekúcie, spolu s vyjadrením oprávneného, na rozhodnutie. Upovedomenie o začatí exekúcie s doručenkami bolo súdu doručené spolu s predchádzajúcim návrhom povinného na zastavenie exekúcie dňa 27.11.2020.
5. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2021 domáhal zastavenia exekúcie vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 32Ek/1490/2020. Ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená uviedol, že voči platobnému rozkazu nepodal opravný prostriedok, pretože o ňom nemal žiadnu vedomosť do dňa 27.10.2020, teda do dňa prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, pretože nevlastní žiaden majetok, ani hnuteľný ani nehnuteľný, ani účty v banke a teda ani žiadne finančné prostriedky, ani hotovosť, ktorý by mohol podliehať exekúcii. Povinný tiež argumentoval tým, že mandátna zmluva na výkon činností spojených so správou bytového domu a užívaním bytov a nebytových priestorov zo dňa 30.10.2017, uzatvorená medzi oprávneným a bývalým vedením povinného a objednávka sú v rozpore s aktuálnou právnou úpravou a sú absolútne neplatné. Podľa povinného nárok oprávneného vyplýva z takejto zmluvy a preto ho povinný v celom rozsahu popiera. Povinný podľa jeho vyjadrenia nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii a nakoľko povinný spravuje štyri bytové domy, pričom každý má svoj účet, nakladanie s týmito finančnými prostriedkami by bolo neoprávnené, pretože majiteľom účtov sú vlastníci bytov. Súdny exekútor podľa povinného zablokoval účty tretích osôb, odlišných od povinného, ktoré nie sú v jeho vlastníctve. Na preukázanie jeho tvrdení predložil súdu potvrdenia z bankovej inštitúcie (VÚB a Slovenská sporiteľňa) o tom, že povinný nemá žiadne účty.
6. Následne podaním zo dňa 01.03.2021 povinný doplnil svoj návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že exekúciu na vlastníctvo tretích osôb vylučuje aj ustanovenie § 8 ods. 4) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, ktoré je potrebné analogicky aplikovať aj na tento konkrétny prípad exekučného konania. Týmto podaním tiež doplnil prílohy - žiadosť o odblokovanie účtov v SLSP, a.s., potvrdenie bankovej inštitúcie SLSP, a.s., VÚB, a.s. a TB, a.s. o neexistencii účtov povinného a vyhlásenie o majetku povinného. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie.
7. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj oprávnený. Vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený uviedol, že vzhľadom na to, že už bol podaný obsahovo totožný návrh povinného v konaní so sp. zn. 289EX 464/20, o ktorom bolo rozhodnuté Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Ek/1490/2020 tak, že bol návrh zamietnutý, ide v prípade tohto návrhu o porušenie danej res iudicata, teda ide o totožný návrh v tej istej veci. Je preto potrebné tento návrh bez potreby skúmania zamietnuť. Napriek tomu však považuje za potrebné uviesť, že aj na základe súdom vo veci povinného uvádzal súd v uznesení Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 20 Cdo 1940/2008, ktorý znie: „Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu.“ K danému uvádzame, že jediným orgánom, ktorý má právo rozhodovať o civilnoprávnom nároku v súdnom konaní je civilný súd, nie však exekučný. Ďalej namietal povinný, že nie je majiteľom účtov, a teda nie je vlastníkom žiadneho majetku. Z toho dôvodu sa povinný domnieva, že je voči akejkoľvek exekúcií chránený, a to aj v prípade ak vo svojom mene uzatvorí zmluvy, ktoré nemá záujem zo svojej strany splniť. Podľa § 7b ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.“ Z týchto peňažných prostriedkov sú tvorené účty SVB Hviezdica, povinného. Tie sú nielen zákonnou pohľadávkou, ktorú súdny exekútor má prikázať oprávnenému, ale aj zdrojom majetku nahromadeného na účtoch SVB Hviezdica v bankách, ktoré uvádza sám povinný. To preukazuje aj označenie povinného v dôkazoch, ktoré sám poskytol. V uvedenej zmluve s bankou je ako klient označený „Bytový dom s.č. XXXX, LV XXXXX- vl. byt. a n. p.“. Z daného je jednoznačné, že musí ísť o Spoločenstvo vlastníkov bytov, teda povinného. Ak by bol pripustený názor povinného, že ide o účet všetkých vlastníkov bytov, zmluva o bežnom účte s bankou by bola absolútne neplatná z dôvodu nedostatočnej špecifikácie zmluvných strán
- vlastníci bytov sa totiž pravidelne menia a zmluva, ktorá je uzatvorená tak, že nemožno identifikovať zmluvné strany musí byť v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná pre dôvod minimálne neurčitosti právneho úkonu. Práve z tohto dôvodu je zriadené Spoločenstvo vlastníkov bytov ako osoba, ktorá všetky tieto majetky spravuje a prijíma aj od vlastníkov bytov pravidelné zálohy. Teda nevyhnutne disponuje majetkom minimálne z tohto titulu. Banka preto uzatvára zmluvu práve so Spoločenstvom. Navyše argument, že povinný prostriedky iba spravuje nemôže obstáť, pretože by to znamenalo, že ustanovenie § 7b ods. 5 stanovuje za dlžníka a veriteľa tú istú osobu - vlastníka bytu. Preto by zákon zakladal neexistujúcu pohľadávku a dlžníkovi, spoločenstvu by garantoval absolútnu imunitu pred
akoukoľvek exekúciou, alebo zodpovednosťou z pohľadávok. Na daný rozpor nepriamo poukazuje aj Komentár Wolters Kluwer k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov k § 7b: „Ak záväzky, ktoré vznikli pri výkone správy, nie je možné uspokojiť z uvedených zdrojov spoločenstva, nesie zodpovednosť za úhradu týchto záväzkov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Pri vymedzení záväzkov, za ktoré zodpovedajú vlastníci bytov a nebytových priestorov, zákon, na rozdiel od prvej vety, hovorí o zodpovednosti za záväzky voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve. Uvedené obmedzenie len na určitú skupinu veriteľov nemá ratio legis. Máme za to, že uvedené predstavuje len nezosúladenie pojmoslovia legislatívneho textu a zodpovednosť vlastníkov je daná vo vzťahu k akémukoľvek záväzku, ktorý vznikol pri výkone správy.“ Teda aj autori Komentára Wolters Kluwer k danému zákonu si uvedomujú absenciu ratio legis daného mechanizmu. Ak by teda súd pripustil povinným prezentovaný názor, vytvoril by svojim správaním entitu, ktorá môže vymáhať dlhy od ostatných, ale sama nemá žiadnu zodpovednosť svoje dlhy vracať, pretože nikdy nedisponuje žiadnym vlastným majetkom, ktorý by podliehal exekúcii. Pripustil by možnosť právnickej osoby stáť nad zákonom a ponúkol by jej absolútnu imunitu voči všetkým povinnostiam, a to aj vo fáze exekučného konania (ktoré je finálnou časťou výkonu súdnej moci, po právoplatnosti jej rozhodnutí). Taktiež by spôsobil stav absolútnej právnej neistoty, kedy obtiažne a časovo náročne získaný exekučný titul, nevynímajúc náklady na právnu ochranu, nemôže vymôcť ani v dokonalej teoretickej situácii, a to ani za stavu, že účty povinného sú nad mieru potreby spôsobilé splniť vzniknutý záväzok. Pripustil by tým realitu, ktorá je v priamom rozpore s Ústavou aj Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd, čím by založil právny titul pre podanie Ústavnej sťažnosti, resp. Žaloby na ESĽP. Taktiež je kľúčové spomenúť, že dané rozhodnutie by rozhodne nemohlo mať eurokonformný charakter, čím by došlo k narušeniu princípu prednosti práva EÚ. Navyše, z procesnoprávneho hľadiska zastavenie exekúcie možno aplikovať na prípad nedostatku majetku právnickej osoby iba v prípade uvedenom v § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku: „...pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora“. Návrh povinného na zastavenie exekúcie preto nie je dôvodný a oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí.
8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
16. Podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
17. Vzhľadom na tú skutočnosť, že posudzovaný návrh povinného na zastavenie exekúcie je v poradí druhým jeho návrhom na zastavenie exekúcie, súd poukazuje na ustanovenie § 61k ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Po oboznámení sa s obsahom druhého návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd konštatuje, že povinný svoj návrh odôvodňuje rovnakými skutočnosťami ako v prípade prvého návrhu na zastavenie exekúcie (neplatnosť právnych úkonov medzi oprávneným a bývalým vedením povinného, nemajetnosť), teda skutočnosťami, ktoré nastali pred podaním predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Povinným namietané skutočnosti súd posudzoval pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.11.2020 a vzhľadom na to, že o týchto skutočnostiach už bolo právoplatne rozhodnuté, v tomto štádiu konania nie je dôvod sa nimi opakovane zaoberať.
18. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, sa v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe, a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý, druhý alebo ďalší v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý, tretí a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu.
19. Súd vo vzťahu k obsahu doplňujúceho podania povinného zo dňa 01.03.2021 uvádza, že povinným uvedený argument nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie, ale je predmetom posudzovania v rámci návrhu tretích osôb na vylúčenie veci z exekúcie, kde tieto tretie osoby súd vyzval v zmysle ustanovenia § 44 ods. 4 Exekučného poriadku na podanie vylučovacej (excindačnej) žaloby. Súd však pre úplnosť dodáva, že povinným namietané účty v bankách nemusia predstavovať celý majetok povinného, preto aj naďalej zostáva úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery povinného, pokiaľ nenastane dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, prípadne iná relevantná skutočnosť pre zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Vzhľadom na to, že došlo k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal. O trovách oprávneného spojených s rozhodnutím o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, vzhľadom na to, že oprávnený si nárok na náhradu trov spojených s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.